Pokafrala som nám život - predala som náš byt
Čaute kočeny, idem sa trošku vyrozprávať, zase to na mňa doľahlo. Aby ste boli v obraze - som vydatá už dobrých pár rokov - brali sme sa mladí, a aj keď boli všelijaké problémy, máme sa radi a nevymenili by sme jeden druhého za nič na svete. Zo začiatku, keď sme sa zobrali sme bývali u mojich rodičov vo veľkom poschodovom dome - prerobili sme si horné poschodie, takže my sme mali samostatnú kuchyňu aj kúpeľňu, obývačku a naši tiež mali dolu samostatný byt. Ono to znie ideálne, no ak niektorá bývate s rodičmi, viete, že to tak nikdy nie je. Preto sme sa po čase, keď sa dalo, rozhodli, zobrali si hypotéku a kúpili si byt. Je mi do plaču, len si naň spomeniem - milý a útulný na super mieste. Bývali sme v ňom 4 roky, no keďže sme obaja z rodinného domu, ťahalo nás to zase na vidiek... Vyhliadli sme si jeden domček, dali inzerát na byt... a potom sa to všetko posralo... moji rodičia keď počuli, že ideme kupovať dom, tak sa zmobilizovali a tak nás pobláznili, že sme zabudli na všetky dôvody, prečo sme od nich odchádzali. Ja nedokážem pochopiť, ako sme si v rozhodujúcej chvíli mohli obaja nechať takto zatemniť myseľ, no naši nás presvedčili, že namiesto toho, aby sme opravovali cudzí dom (!!!), nech sa vrátime k nim, oni prepíšu dom na nás, z peňazí za byt vyplatím moje dve sestry, predsa len ho už poznáme, a je bližšie k mestu, a oni sú tam sami... bla bla bla... a sú už starí... tak sa nám ich uľútostilo a sme späť.
A kde je problém? No tam, že mám pocit, akoby som tým môjho muža vykastrovala. Aj keď je dom napísaný na nás - čiže je náš, stále dedo (môj otec) rozhoduje o tom, čo sa bude robiť na dvore, kde čo bude, aký strom sa vypíli a aký zasadí, že budú vo voliere sliepky a nie pes, ako sme my chceli...Moja mama chodí kontrolovať, či sme vyniesli smeti, lebo budú chodiť smetiari... akoby sme boli nesvojprávni! bože, znie to blbo, keď si to po sebe čítam - akoby sme boli rozmaznaní puberťáci, ale snáď pochopíte čo chcem povedať... a to ešte nespomínam, otcove "manévre", čiže 2-3týždňové chlastacie obdobia, kedy sa bojíme aj s návštevou si sadnúť na dvor, lebo otec je úplne namol, je nepríjemný a hambíme sa zaňho. Asi sa pýtate, prečo som na toto všetko nemyslela, keď sme sa rozhodovali - a ja odpoviem NEVIEM! pripadá mi to, že som mala úplne vymetenú myseľ a vybavujú sa mi len smutné tváre mojich rodičov, ktoré prosia, aby sme sa vrátili. A oproti tomu je teraz postavené naše manželstvo, keď vidím, že môj muž (síce mi navonok nič nevyčíta), ale vidím, že strašne túži po vlastnom dome, alebo už aj tom byte, len skrátka po niečom, čo by bolo JEHO! Tvrdo pracuje, platí hypotéku - zaslúži si to! A ja som mu všetko zničila. Chcem z toho von, no neviem ako!! Dom sa predať nedá, to by som našim neurobila - postavili ho a prežili v ňom celý život. tak už len čakám na zázrak - že vyhráme na športke a kúpime si zase niečo vlastné, keď som už našu prvú šancu na normálny život takto totálne posrala ☹
@rybamala neostáva ti nič iné, len sa dohodnut s rodičmi na určitých pravidlách....aby ste si zachovali súkromie....áno, spravila si chybu, rodičom sa zle odporuje, ked si niečo zaumienia, a oni ten dom budú stále považovat sa ich, ale neprišli ste tam bývat preto, aby ste boli lacná pracovná sila, predsa len chcete si žit po svojom, ak niečo potrebuju, dobre- pomožete, ale zasa ak to aj vám vyhovuje, nie vtedy, ked si oni písknu..
sú to tvoji rodičia, budeš sa s nimi musiet porozprávat TY...v záujme záchrany vášho vztahu s manželom 😉
@rybamala ehm no to si posrala...viacmenej....byvanie s rodicmi je vzdy o hubu, hlavne pre toho kto je v rodine cudzi a su to pre neho svokrovci. Predsa len clovek pozna svojich rodicov od narodenia a vela veci im toleruje lebo je zvyknuty. Pre tvojho muza je to asi velmi tazke ked plati hypoteku za barak kde nemoze rozhodovat absolutne o nicom.
Ako pises dom predat nemozete ( a ani by ste ho asi nepredali s vecnym bremenom-rodicmi) takze jedine co mozete je porozmyslat ako si zariadit sukromie.
Neda sa ten pozemok rozdelit? Isto sa da nieco vymysliet. Mate zvlast vchod? Nie? Nedalo by sa to nejako urobit aby ste ho mali? Napriklad aj pristavit schody tak aby ste mohli mat svoj vchod, svoj pristup na zahradu, svoju branku a rodicom by ste mohli kyvat cez plot. Je to asi dalsia financna zataz ale mat vlastne je na nezaplatenie.
Alebo ked uz nie vchod tak aspon rozdelit tu zahradu.PLOTOM.
Rodicom to uprimne vysvetli presne tak ako si to napisala tu: chcete mat sukromie, psa namiesto sliepok, sadit a vytinat si co vam napadne, sediet za zahrade bez pritomnosti niekoho ozrateho......lebo dom je vas, je sice mile ze vam ho takto dali/predali ale v realite ste tam stale len ako nesvojpravny podnajomnici.
Keby nesuhlasia s delenim pozemku tak by som to rozdelila aj tak..oni by sa s tym casom zmierily
@rybamala ,myslela som,že čítam presne svoj príbeh,len s tým rozdielom že my bývame u svokrovcoch 😠tiež mame uver,aby sme opravili ich dom,ja som ny materskej,takže další uver na novy byt nehrozí ☹svokra sa snaží vychovavat mojho syna,ja som s nervami v koncoch,a pritom sme mali super vztach....ale to bolo v case ked sme byvali v nasom byte.tiež mam pocit,že sme si zničili život,tym že sme predali byt,v ktorom sme mali svoje sukromie a o tom možem len snívat,že sa mi to nejako vrati.takže mi neostava nič ine,len si najst nejaku pracu,kde dobre zarobím,a zoberiem si uver na byt....dufam,že dovtedy vydržím....
Uvedom si, že už nie si malé dieta a tak ako si ich poslúchla a vrátila sa k nim, tak ich poslúchaš aj teraz....toto musíš zmenit, si dospelá, rovnocenná s vašimi, tvoje slovo platí tak ako ich, neboj sa íst do miernej konfrontácie, možno sa na začiatku trochu urazia, nie su zvyknutí na tvoj odpor, ale to sa musí zmenit..... 😉
@rybamala je velka skoda, ze ste si nevytycili hranice spolubyvania uz pri rozhodnuti vratit sa k rodicom na chalupu,,,mali by ste vacsi priestor urcit "svoje" poziadavky, co a ako si predstavujete... Nevesaj vsak hlavu, skus si s nimi sadnut a povedat im, co chces ty a tvoj muz, aka je vasa predstava,,,rodicia chcu vseobecne pre svoje deti to najlepsie,nebude ich tesit, ze ste tam nestastniiii,,skus im vysvetlit, ze takto ste si to nepredstavovali, a chceli by ste najst "kompromisy", pretoze rodicia si to tiez nejako predstavovali, ten vas navrat...Asi to mas tak trochu vo svojich rukach, chce to len odvahu! Velmi drzim palce. 😉
@evabb35 ha ha ha - prepáč, ale musím sa smiať. moje podarené sestry zhrabli peniaze (nie malé, podotýkam, vzhľadom na to, že mne zostali naši "na krku"), jedna sa ukáže 2x do roka a druhá raz za mesiac. keď sa niektorej posťažujem, tak len povedia, veď si ich poznala, čo si si myslela, že sa zmenia? ... a v podstate majú pravdu - čo som si myslela? ☹
UFF, blba situacia, scasti som ten scenar prezila aj ja, v dome svokrovcov, vsetko komplet prerobene, potom ist do bytu , z neho uz neplanujem navrat do domu svokrovcov.... Je to nezavidenia hodna situacia, aby ste to mohli prekonat tak jedine riesit odstahovanie, prichodom dietatka to bude horsie, budu sa ho snazit "vychovavat" , ako dlho vam treba splacat hypo ? Nejake vydavky platite aj teraz za dom, ak by ste isli do mensieho bytiku, nedalo by sa to financne zvladnut?
@rybamala chudiatko, v živote to tak chodí, že človek vlastne na SVOJ úkor urobí "radosť" niekomu druhému☹ tak to chce ozaj pevné nervy a nejaký zázrak, aby sa to vyriešilo k lepšiemu, alebo aspoň zlepšilo.... škoda, že už sú aj sestry vyplatené, aspoň s tým ste sa nemuseli tak ponáhľať, mohli ste tam ísť zatiaľ na skúšku ... jajaááj držím palce🙂
@rybamala Moja. celkom ťa chápem.. My tak isto bývame s mojou mamou-otec už dávno zomrel, ked som bola ešte malá. Máme síce postavený dom, ale je to stará novostavba..treba nám ešte veľa peňazí aby sme ho dorobili... Ale nejde o mňa---bývať s rodičmi má svoje výhody aj nevýhody... tiež sa hrozne neviem dočkať kedy budeme vo svojom... No poviem ti takto, podľa mňa sa vždy všetko deje pre nejaký dôvod.. pretože to proste tak má byť... možno si to teraz vyčítaš..ale možno si v danej situácii urobila najlepšie ako si mohla... a skús to tak aj brať...My sme tu presne tak isto.. ked niečo urobíme je to zle, ked niečo neurobíme je to zle, ked niečo opravíme je to ešte horšie..všetko je zle, nič nevieme, sme neschopní. Ja som v našej rodine najmladšia, takže vždy budem podľa nich decko... sestra ma neustále upozorňuje- že malá je málo oblečená (pritom sa dobre že nie potí), malá ma špinavé ústa (pritom keď papaá tak tie špinavé ústa sú myslím v pohode,však ked doje tak jej ich umyjem), malej idú vlasy do očí.. no vieš čo.. podľa toho by to vyzeralo že moje dieťa je chúďatko.. ale ona má stále len potrebu mi dokazovať že ja som decko a neviem sa postarať.....
Urobila som v živote veľa chýb.. tak asi ako mnoho iných ľudí.. ale ide o to aby sa človek vedel z chýb poučiť a byť mudrejší a lepší..prijať svoj život taký aký je...
Neobviňuj sa... myslím že ked tvojmu mužovi budeš dokazovať že ho ľúbiš, a občas ked mu povieš že si ho veľmi vážiš a si šťastná že ho máš... tak určite mu to dobre padne a ten domček sa vyrieši..treba veriť 😀
Urobila si blbost prvej triedy, to vies sama. A dalsia chyba je, ze ste vyplatili surodencov a pritom mas rodicov na krku. Obvykle sa to robi tak, ze kto dochova rodicov, toho je aj dom (jasne, ze po dohode so vsetkymi zainteresovanymi stranami). Ja by som ti mozno navrhla, aby ste sa poobzerali po nejakom byte, aj ked malom. Predpokladam, ze hypoteku splacate kvoli prerabke rodicovskeho domu. Ak ano, tak ak si najdete vhodny byt, banka moze presunut vecne bremeno (hypoteku) zo stareho domu na byt (toto sa robi bezne). Zostali vam nejake peniaze z predaja toho bytu?
Rodicov uz nezmenis. Na papieri je to sice vas dom, ale skutocnym panom su tam oni. Aj tak bude, kym budu zit. Lebo oni to urcite beru tak, ze kym su zivi, tak je to ich. Nenadejaj sa, ze to bude lepsie. Stareho psa novym kuskom nenaucis.
@zakoto hej - presne takýto mám z toho pocit - že všetkým som urobila po vôli, a ja som v sračkách. naši majú prerobený dom, nemusia sa báť, že im začne tiecť z deravej strechy na hlavu, nemusia platiť veľké peniaze za plyn a elektriku, nemusia sa báť, kto sa o nich postará, keď ochorejú a sestry? tie si užívajú každá polmiliónové dedičstvo ešte za života rodičov. to, že sme ich vyplatili, bola podmienka prepisu domu na nás...
@rybamala vieš co, situacia vyzera strasne pri tom citani...ale skus to brat z pozitivnejsej stranky ...aspon trosku...snazte sa vychadzat s rodicmi v ramci svojich moznosti v pohode...lebo... mozno to znie drsne ale pisala si ze uz maju ten svoj vek...takze za par rokov v nom uz mozno budete sami...takze drzim palce.nech vas tato skuška zivotom nerozdelí ale viac zocelí 😉
@rybamala Ach, jaj, tak to je nemile ☹ Tak potom uz nezostava nic ine, len si fakt urcit hranice. Aj ked to bude neprijemne pre obe strany. A co rozdeleny dvor? Neslo by to? Proste co najviac sa oddelit. Nic ine sa neda poradit v takejto situacii. Drzte s manzelom spolu, nech vas tato situacia nerozdeli, nestalo by to za to.
@sympa1 Mozno tu ti rodicia budu este 20 rokov a co vtedy? Ono clovek k zivotu potrebuje pohodu. Ak nie je, tak sa postupne vsetko rozsype - zdravie, vztahy, manzelstvo...
@rybamala - u nas v rodine, sa vyskytlo nieco podobne, nie konktretne mne, ale tiez sa ma to troska tyka.... No lenze dotycna to poriesila celkom elegantne... Povedala svojim svokrovcom, ze pokial sa nedohodnu na urcitych pravidlach, a nezacnu sa respektovat, jednoducho sa dom preda a bude.Ja viem je to krute, ale treba ich s tym aspon postrasit.
@rybamala no nič, to už sú vo vysokom veku, to už sa bude treba o nich starať...aj keď teraz sú zdraví, v ich veku sa to môže zvrtnúť zo dňa na deň. Ono to komplikované spolunažívanie už je spôsobené aj vysokým vekom, predsa len majú skreslený pohľad už v takomto veku...veľa rodín to poriešilo tak, že dom sa nakoniec predal...
@rybamala Nic ine ako vytycenie hranic sa podla mna neda robit. Nenechaj sa vlacit rodicmi tak, ako ich napadnem, ty sama sa tym stavias do ulohy dietata takze ta tak potom beru. Povedz im co je problem, kde je problem a ake mate predstavy vy. To je jedine, co sa da spravit. Konflikty patria k zivotu, ak su konstruktivne. Nemam na mysli nekonecne hadky, ale vyjasnenie si vasich ocakavani, stanovenie hranic a trvanie na ich respektovani aj keby sa rutil svet. Jemne ale neochvejne, proste niektore veci budu musiet respektovat. Nebude sa im to pacit len spociatku, ale zvyknu si.
Ste v tom dome s vasimi rovnocenni takze to budu musiet brat takto aj vasi. Spravila si chybu a teraz je na tebe prehltnut horku pilulku, prestat sa lutovat a nastupit pred nich k rozhovoru.
@rybamala Jemííín, nepíšeš ty o mne? Ešte aj tie sliepky vo voliére sedia...😀DD Neviem, čo na to povedať, my sme v rovnakej situácii, bývame na poschodí rodičovského domu, ale neviem sa dočkať dňa, kedy sa odsťahujeme do vlastného a tento dátum budem asi každoročne oslavovať so šampanským v ruke. Bola to asi naozaj chyba, že ste sa vrátili, neviem, čo teraz poradiť, asi sa s tým len zmieriť, aj keď viem, že to vlastne nejde.... Držím palce!
pred nedávnom sme mali s mužom nápad, že sa presťahujeme k mojim rodičom. Pred 5 rokmi začali rodičia stavať dom v neďalekej dedine, je to veľký poschodový dom, nakoľko mám ešte dvoch mladších súrodencov, ktorý bývali s rodičmi. Otec sa rozhodol, že dom postaví skoro sám(je bývalý kamionista), tak sa stavba vlečie. Pred dvoma rokmi predali byt, aby dostavali dom, ale nedal si povedať, aby ho dal dostavať odborníkom, po čase sa stal z neho totálny držgroš, čo kedysi nebýval. A to nehovorím, že sme im ponúkali pomoc, nakoľko môj muž je architekt aj stavebný inžinier, máme stavebnú firmu, proste si nedal povedať, chcel si dokázať, že ho postaví...je to nepochopiteľné, ale je to tak...teraz stále dom nedostavali, nastala situácia, že sestra už dva roky nebýva u rodičov, s priateľom si kúpili byt, brat išiel na vysokú mimo mesta, čiže min. 5 rokov bývať s našimi nebude, a keďže je dosť šikovný, chce cestovať, tu po škole asi dlho neostane...Takže dom je veľký, nedorobený, nemá kto v ňom bývať, náklady sú veľké, tak sme rozmýšlali, že predáme náš dom, dorobíme ich a budeme s nimi bývať...ešteže sme z toho ustúpili, lebo ako čítam, tak by to nedopadlo najlepšie, mať na krku rodičov ešte dlho, mama má ešte len 47 rokov a otec 54 rokov....nie je nad vlastné súkromie 🙂 🙂 🙂
@evabb35 vidíš, a ja, vzhľadom na ich vek, stále častejšie rozmýšľam (čo som zjavne mala robiť skôr) a modlím sa za ich zdravie, lebo si nedokážem predstaviť a desím sa toho, že napríklad jeden z nich ostane nevládny... viem, že aj keby som bývala vo vlastnom, táto situácia by mohla nastať, ale aspoň by sme na to boli so sestrami tri. takto je to na mne.
@rybamala ahoj je mi to velmi luto ale uplne ta chapem, ja som najstarsia a mame choru mamku, momentalne doma byvaju len mamka, otec, a 17 rocny brat, ktorý je pubertiak. Otec, ked je v pohode, tak dobre, ale často máva zachvaty pitia, ako ty píšeš, aj 2 týždne vkuse...a treba este aj na neho dávat pozor...mamka nemože byť sama, od brata tiež nemožeme chciet, aby sa staral len on a nemal svoj život a svoje zaujmy.Tak sa chodime starat, raz ja, raz sestra...neviem, ale u nas to vsetko funguje tak, ze kto ostava s rodicmi, tomu sa prepise dom a jeho "bolestné" je vlastne dochovať rodičov. U nás sa taketo zatial nerieši, ale aj k tomu dojde a bojim sa toho....ako to dopadne...modlim s ak Bohu aby to vsetko dobre dopadlo, aj ked neviem ako. Neber všetko tragicky, skus sa s nimi porozpravať,že chcete mat sukromie, urobte si vlastny vchod, a navštevujte ich ako susedov...aj budes s nimi aj nie...velmi ti držim palce...neboj, bude dobre
Moja zlata,uplne ta chapem!Vydavala som sa tesne po 19ke a pred 20tkou sa mi narodil syn.Byvali sme u svokrovcov-pre mna cudzi ludia.Vydrzala som tam s malym asi do 4mesiacov maleho. Svokor bol alkoholik a strasny nervak.Rano nas budil uz pred 6tou tym,ked v garazi vrtal,pilil a kadeco ine...Psychicky ma to ubijalo lebo syn mal vymeneny den za noc a opacne.Rodicov som mala asi 200km od seba a jedneho dna som si zbalila veci a maleho a odisla byvat k nasim.Samozrejme po dohode s manzelom.Vidali sme sa 2krat do mesiaca,lebo muz chodil na tyzdnovky a zil u rodicov.Casom sa prestahoval aj on a byvali sme u nasich.Lenze moj otec ma schizofreniu,uz v detstve sme si s nim "uzili" a do toho este aj alkohol.Tesne po porode sme utekali zase od vlastneho otca k svokrovcom,ako tulave duse.Vtedy sme si kupili maly domcek po manzelovej babke.Zili sme v 1izbe skoro 2roky,spavali sme tam aj varili a vsetko mozne dokopy.Zijeme tu 4roky a pomaly slimacim tempom ho prerabame.Ale sme stastni,ze aj ked mame sice domcek na "strapacej nozke" ale je nas.Muz nechcel volat moc svojho otca,na prerabanie domu,lebo vsetko chcel robit po svojom a nie ako my.Takze si vsetko robime sami.Ale pred 3mesiacmi muzovi zomrel otec a fakt ti poviem,ze az vtedy sa ti zmenia vsetky priority... ☹ Ja viem,ze mnohi z vas si neuvedomia,aka je obrovska vyhoda mat pri sebe bud rodicov alebo svokrovcov.Ma vam kto postrazit deti a mozte ist bez obav do prace,bez strachu co bude s vasimi detmi.Ja som uz psychicky totalne vycerpana.Potrebujem ist medzi dospelakov a do prace a nemozem prave preto,ze mi dieta uz 2 roky nezobrali do skolky pre nedostatok miesta.Nemam ho kam dat,pripadam si ako totalne neschopna,moje sebavedomie je na dne.Takze RYBAMALA hlavu pekne hore-skus fakt o vsetkom komunikovat s muzom,vzdy-co ta trapi,co ta tesi a nedus to v sebe.Tvoje deti potrebuju zdravu mamu.A skus sa porozpravat v klude so svojimi rodicmi,ze ta tesi,ze vam chcu pomoct a ukazat spravny smer,ale ze nech to nechaju na vas...Ze sa chcete ucit na vlastnych chybach!!! Zijeme len raz....prave tu a prave teraz 😅
Neda sa nejako prerobit, samostatny vchod, rozdelit dvor,... proste to nejak urobit, aby ste mali viac sukromia a zili sice v jednom dome, ale kazdy na svojom kusku.