Poraďte triky na neporiadneho muža

Áno da ale by aj on musel chcieť.
Môj sa už veľa naučil. A aj keď moc nerobí poriadok. Chaos mu vadí. Ináč nie, len si zvyknúť
Ono toto ani mne nevadilo, veď sme mali casu atd.
Prišli deti a všetkého je krát tri. Takže trikrát toľko roboty a to už je problém, chápem že si nahnevaná.
Mám tiež takeho čo nemusel doma nič robiť

Toto som ani ja nečakala, že niekto to ma dosť rovnaké 🤦‍♀️😔 je to smutné. Človek sa musí vzchopit čo je samozrejme ale nie sme stroje. Ja som momentálne vyčerpana zo všetkého. Ľahko sa povie, aj sama sebe ľahko poviem - pod, vzchop sa to dáš. Ale treba nechať voľný priebeh aj týmto zlým smutným emóciám. Telo to potrebuje a za ďalšie, nakopne to iné myšlienky, prídeme na niečo nové čo sme do teraz nevideli nevnímali.
Áno, teraz som sa na to vykašľala nemienim chlapa napominat, prosiť, žiadať ked je to prd platné a mne ešte k tomu nepríjemné. Ja sa nebudem doprosovat. Mam este nejaku svoju hrdosť. Trpezlivosť uz nie, tu som všetku vyčerpala za tie roky ale nebudem sa snažiť. Prídu určite dni kedy zase budem opakovať veci dokola aby urobil čo má ale viem, ze sa to nezmení. Ono, je tiež ľahké povedat, napísať... načo si si brala takého chlapa a sprosta naco si si s nim urobila dieta a potom druhe. Omyl. Deti boli plánované! Su lubene a chcene. Bohužiaľ, to ze v dnešnej dobe ako čítam a počujem ako sa chlapi nevedia v pratat do koze, su nerozhodni, nevedia co chcú... Polavia po rokoch v tom co by mali mať ako samozrejmosť... Milovala som môjho chlapa, bol môj celý svet. Ale po tých utrapach, po tej dlhej ceste práce na všetkom, po tom ako som pri nom stála naozaj v tom najhoršom a hneď od začiatku vztahu, bola som mu verná, oddaná lebo som vedela, ze je to moj princ... Po tom ako sme sa rozišli a zase dali x krat dokopy, som niekde vo svojom vnutri stracala seba samu a aj lásku k nemu. A mrzí ma, že som na to neprisla skôr ale asi to tak malo byť. Mame dve deti, neľúbim ho a pre mna ako muž skončil, manželia nie sme a od októbra sme rozideni a zijeme spolu nakoľko volba bývania s detmi sama je momentálne nulová. Voľným okom nemám žiadne problémy, žijeme tak normálne. Ale ked sa pozriem do toho hlbšie je to ako skladačka.

By mi raz do jeb...ch krav povedal by mal pobalene handry raz dva on,alebo pobalila seba a deti mu nechala na hlave,nech vie co to je domacnost a starost.

@prhlavka to sa ľahko píše aj hovorí. Realita je iná. Keď byt nie je tvoj? Keď nemáš kam ísť? Nemáš financie na to aby si uživila seba a ani jedno dieťa, nie to dve? Keď sa ti náhodou muž bude vyhrážať, že si deti podelíte lebo si myslí ze veď ma peniaze uživí ich ale skrz výchovy nula bodov? Keď ťa vyhodí z domu, teba nie deti, rozmýšľaš čo ďalej myslí to vážne alebo len v zápale hnevu? Hneď si premyslis čo urobíš. Samozrejme, že vo vzťahu mať voči sebe nevhodný slovník je neprípustné a je to varovný prst, že sa niečo deje a pokiaľ sa dá treba na svoju aktuálnu situáciu sa dohodnúť a prispôsobiť sa. Treba vždy počítať s tým najhorším aj keď sa pozriete na svojho muža a poviete si, veď on by toho nebol schopný. Veď ja mu dám, že toto by urobil mne... Hahahah veľký omyl! Urobil by. A ak nie tak veľká gratulácia, pretože si bola úspešná. Vedela si ako naňho a ako vyjst von z tej situácie a dostať sa tam kde si. Si to musela s nim dobre odkomunikovat a dohodnúť sa.

Chytám sa za hlavu keď čítam niektoré príspevky, niekto ide po radu a dostane zdrba, že si môže za to sama. Že je slabá, lebo ta a ta by to urobili inak a bodka. Alebo čokoľvek iné. Vzťahy sa menia, ľudia sa menia. Nemyslím tym svoju povahu to nie. Myslím tym, ako človek žije, dostáva informácie, komunikuje, aky ma pohľad na danú vec teraz a aky ho mal pred tym nez sa niečo stalo, nieco sa dozvedel, niek sa dostal... Preto otazka, keby som vedela to co teraz, ked som mala 20 urobila by som to inak. Keby toto a keby tamto... Lenže vaša cesta je taká ako sa rozhodnete práve teraz. Či si oblečies najskôr suknu a potom tricko alebo to urobis naopak, uz si sa rozhodla podvedome, ze to tak urobíš. Dúfam, ze aspon pár z vás tomu rozumie. Nepotrebujem tu riešiť 300 otazok na to prečo som vôbec písala tento koment a prečo tamto alebo ze som neni spokojna sama so sebou alebo co... Budem rada ak sa nad tym zamyslite a uznate sama v sebe, ze mam pravdu. Lebo hrdo sa biť do hrude za niekoho ineho okrem seba sa nevyplatí.

@evelyn226 Veľmi dobre si to vystihla. ľahko sa hovorí, že toto by som urobila, hento by som urobila, porozprávaj sa s ním.. a dokedy? Koľkokrát ešte? Ak je to hrach na stenu hádzať.
Problém je v tom, že my ženy si tie signály prehliadame. Niekedy zámerne, niekedy fakt nestíhame sledovať, čo to máme na krku. Až kým neprídu deti.. kým sme boli dvaja s mužom, takpovediac som ho neriešila.. nemala som čo. vedela som, že moc neupratuje, ale tak aký riad som musela po ňom umývať...? Tú šálku kávy, ktorú si dal ráno? Dokonca tú zvládol umyť si aj sám. Práčku som zapla párkrát týždenne a tých pár vecí bez problémov ľavou zadnou vyžehlila. Sem tam utrieť prach, vtedy som ešte fakt vysávala v byte len prach. Pracovali sme obidvaja, stravovali sa v práci, videli sme sa večer, sem tam som navarila, cez víkend reštaurácie, každý mal svoje koníčky, alebo sme mali spoločné.. no a potom sa narodil malý. Do toho ešte aj tá debilná doba, všetko zatvorené, stresy, ja zatvorená v byte, domácnosť, kuchyňa, starostlivosť o dieťa, vybavovačky (všetko od auta po byt a úrady) a muž, ktorý ak práve nie je v práci, tak sedí na gauči alebo je schopný prepáčte za výraz ale presrať (doslova, denne viackrát) celý deň, lebo sa zašíva na vécku a skrýva sa. S mobilom v ruke non stop. Aby som ho nedajbože neotravovala. Starostlivosť o malého sa rovná zapnutá telka (keby aspoň nejaká rozprávka, ale nie, iba čo baví jeho) mobil v ruke a dieťa zavesené a uplakané na mne, čo sa snažím urobiť prácu z domu.. plienky, nočný (ne)spánok, strava, jedenie, zábava, výchova, starostlivosť, kúpanie - všetko všetko len a len v mojej réžii, dnes som napr. zistila, že ani netuší, čo obliecť malému, kde má tie veci uložené. V byte nám iskria zásuvky, keď chcem zapojiť spotrebič, nerieši to dlhé mesiace!!!! ja musím volať elektrikára (mám za muža vyučeného elektrikára). Žiadny pocit zodpovednosti. Časom som sa precitla, že džízís krajst, s kým ja žijem?!
Moji rodičia boli pedantní, na nás už ako malé deti mali vysoké nároky, boli veľmi prísni, na druhej strane tam bola výchova mojej svokry, pri všetkej úcte zlatá žena, ale slabá, veľmi slabá, typický človek, čo sa nechá vykakať na hlavu, a na synčeka nikdy ani nezvýšila hlas a robila full servis. Raz na neho údajne nakričala (zaslúžene) a hneď s plačom za ním utekala sa mu ospravedlňovať.. Ani ako dospelý sa nebudil sám do práce, nebol schopný nastaviť ani budík, budila ho mamička.
Autorke neviem poradiť, ja to asi začínam riešiť návrhom za 66 €.. jednoducho som zistila, že som rodila len jedno dieťa, nie som ochotná prevychovávať a strpieť ďalej ešte jedno dospelé decko navyše,

@evelyn226 kazda ma svoje hranice, kazda sme schopna a ochotna odtolerovat viac ci menej. Nenapisala som jej,zbal si veci a rozved sa. Ked som citala jej prispevky prislo mi,ze s nim nepohne a jemu ta rola v domacnosti v akej je,naramne vyhovuje. Ked pride s radikalnejsim riesenim v mieneni,ze snad teraz pochopi,vynafa jej do jebnutuch krav. Ja by som s takym chlapom zit nechcela. Vidno z toho,ze ju nerespektuje,ako partnera vo vztahu a za co ju ma. Ked je raz chlap hulvat a s prepacenim aj bez sedlak co potrebuje miesto partnerky sluzku s takym chlapom nepohne. Im by sa zisla parova terapia u psychologa s clovekom co by mu vysvetlil,ako by malo fungovat spoluzitie dvoch partnerov,ze treba aby jeden druheho vypocul,respektoval a hladali spolocnu cestu ku vsetkemu co v zivote pride. Ale pochybujem,ze ked pride s takym napadom,ze pochodi,skor si myslim,ze ju vysmeje a povie jej,ze on nie je blazon,k...t,aby chodil nejakemu psycho. pokial by siel,urcite by to bolo super. Ja som si nikdy nedovolila povedat doma mojmu ,ze je debil,k...t,vulgarne sa vyjadrovat na jeho adresu a vedel,ze ja si take nieco tiez nenecham.Vies,clovek nema istotu v nikom,mal by si byt isty v prvom rade sam sebou,vediet kolko zvladne,unesie financne atd. on sam. Keby nieco. Ze som samostatna a dokazem sa postarat,ako o seba tak o dieta. Ked do takeho stadia clovek dospeje nemusi nikomu trpiet hrube chovanie,nevazenie si atd. Jednoducho si zivot zariadi inak. Ja som v zivote tiez nemala na ruziach ustlane a hlavne vdaka tomu som si povedala,ze v zivote nechcem zostat zavisla od chlapa,keby nieco,nech viem,ze som schopna a sebestacna. Neviem aku radu dostala od teba. Necitala som celu diskusiu.Kazdopadne som nikoho nechcela ani nahnevat ani nic podobne.

@oblecenie99 ďakujem 🙏 to ako by si písala aj našu domácnosť. To iste muž, leží na sedacke 'venuje sa detom' s mobilom v ruke. Ak ma prebalit plienku, boze to nemoze urobit lebo hra level ktory sa neda zastavit. Hajzel nas opatruj moju ritku, nech mi neprechladne kym na tebe sedim s mobilom v ruke cca 45 min (jedno sedenie). Nahodou ked 'upratuje' a ja sedim tak ma sprdne ze ani prstom nehnem. Toľko toho je čo by som vedela napísať. 🙈 Nedávno tu bolo, že nech žienky napíšu čo na svojom muzovi maju rady alebo niečo podobné. Och nemohla by som. Voľakedy na začiatku vzťahu by som vedela napísať. Ale teraz? Teraz hľadám nejaké serum proti alergii na muža 😅 s bratom som bola tiez vychovavana rovnako az na nejake menšie rozdiel, ale inak obaja sme sa učili správaniu rodičom, babke dedkovi, tete ujovi na ulici... Na návšteve... Je odo mna starší o 5 rokov ale mam pocit ako by vyrastal v tejto dobe. Ale to je ta výchova celkovo.

@prhlavka nie neberiem to nijako zle a ani ja neutocim na teba a na nikoho iného. Len som tiež v štádiu co teraz dalej a som vycerpana. Nevládzem. A bohužiaľ stale nenachádzam východisko ako sa dostať do štádia, ze budem byvat s deťmi sama.
Môžem otázku? Kludne aj súkromnu správu pis. Tiez si sama s dieťaťom a byvas vo svojom?

@oblecenie99 kokos to je presne ako u mňa dokonca stou mamou ze nakricala,teda povedala mu škaredsie(zaslúžil si) a potom v zápätí
prednim plakala poldna,ze jej je luto ze tak povedala ze nech jej prepáči... Skoro som odpadla. Take trápne... Mate vo všetkom pravdu ked to citam je mi hrozne,ale na druhéj strane vidim ze niesom sama a to ma utesuje. Je mi lepšie ked nieje doma.uvidim co bude večer ale mam v hlave vela myšlienok ,dufam ze bude ticho a klud... Som si ale vedomá toho že riešenie nájdem asi az po materskej.

Keby mam po ruke ,ze vlastnim môj volny byt, ihneď utekám. Ale bohužiaľ,k rodičom sa sackovat s dvoma deťmi nemôžem. Ihned ako začnem pracovať budem hľadať riešenia...

Ako to tu čítam, dosť ťa trápi tou tichou domácnosťou. No večer by si mohla do tej izby ho ist vyrušiť a sa pozhovárať. On sa cíti urazený.
No dobre, povedzme, že sa prekonáš lebo nechceš mať dlhodobý stres ,sama pôjdeš za ním a prejavíš sa ako dospelá a vysvetlíš mu,zaseraz, že si KO pri dvoch deťoch a takto to nejde z tvojej polohy. Ak je tam možnosť na nápravu musí sa chytiť, ak chce mať klud.
Existuje kniha s názvom Ako sa ľudia hrajú. Nie je hrubá, prečítať by som ti ju veľmi odporúčala. Dôležitá myšlienka z nej: hádky vznikajú z dôvodu, že každý človek má akoby osobnosť z troch zložiek
Dospelý (to je ego dospelého rozumného sa prejavujuceho cloveka) Rodič (to je naučené od našich rodičov) a Ego dieťaťa (to je dieťa v nás, ktoré musí silou mocou dostať čo chce)
No a konflikt medzi ľudmi vzniká keď nastáva akoby interakcia medzi Osobou (Prejavuje sa Ego Rodic) na osobu (Ego Dieťa prip. Naopak). Cize v interakcii dospelý na druhého dospelého neprejaví sa ego dospelého ale práve to dieťa al. Rodič.
Keď toto pochopíš, dokážeš ukočírovať jeho nálady a seba nevytočiť. Po materskej sa môžeš zamyslieť ço ďalej. Ja mam rozvedenych rodiçov, vyrastala som s mamou. Ja pre dieťa chcem kompletnu rodinu.
Tu nekompletnu uz bohuzial poznam. Kazda zena v mojom okoli mlada starsia, cosi trpi. Ideal neexistuje.

@mila19 velmi mudre čo si napísala, na tieto veci ja verím a mám rada psychológiu, bohužiaľ moj partner Absolútne,nula bodov keby mu chcem vysvetlit niečo psychologicky,dival by sa na mna ako na debila. Ale ak sa k nej dostanem rada si ju prečítam, trosku ukludnim emócie aspoň. Nemám absolútne chut sa snim o tom rozprávať,ono u nas je to tak ze ked je problém, odmlcime sa a potom príde a tvari sa že nič a jednou vetou zametie pôvodný problém pod koberec... A uz ho nechce ani za boha rozvíjať.zacne byt znovu len posmevacny a arogantný..ja na to nemám zas chuť.
Skôr mam chut si snim sadnúť a navrhnúť mu koniec. Nejak sa dohodnúť na to ako budeme fungovať, ale stým,ze už netvorime par ,rozvedieme sa a aby somnou nerátal do budúcna. Ze keď si nájdem prácu odídem. Chcem vedieť ako bude reagovať ale myslím si ze bude súhlasiť lebo ego... ( Už sa nam stalo ze som odišla na polroka davno kedysi s dieťaťom, nejak ma pomaly zmotal ale v podstate ani sa moc nesnažil.. furt ze je to na mne,ze on to nechá nanmne ,lahostajne.. ale stále akoby zariadoval vsetky veci okolo bytu stym ze tam budem cize si bol istý ,alebo mozno nie.. ale absolútne nedal najavo za ten polrok zeby ho trapilo ze sme pred rozchodom a že hrozí koniec. Ma silné ego veľmi.. no a teda chcem Nieco ako písala
@evelyn226 ..vy ste rozvedený ale žijete spolu, ako ste sa dohodli? Ja si dnes nejak cely den premýšľam a uvedomujem, ze on nieje partner pri ktorom asi chcem zostarnúť. Proste neviem ci u teraz riešiť rozvod alebo sa tváriť zase že nič a zase zit ako doteraz a v kute duse sa trápiť

@evelyn226 pisala som ti spravu

No znieš dosť odhodlane. Len či on pristúpi k tomu rozumne. Neviem ako staré máš deti. Pokiaľ ti rodina vie poskytnúť aspoň dočasne zázemie, (čo by rozumná matka aj otec vie pochopiť) potom by som od neho odišla hoc aj teraz. Ja si nedokážem predstaviť fungovať ako tu je spomínané, min. z toho čo o ňom píšeš to on nebude nejak normalne akceptovat, to ego to neumožní. Bude ťa vydierať finančne.
Moji rodičia po rozvode takto chvílu žili, ale bolo to veľmi neprijemne pre nas ako deti. Denne po sebe kričali a osočovali. Akokolvek sa rozhodneš, určite je to to najsprávnejšie, čo si schopná v tento moment spraviť. O sebe nepochybuj. Žena sa stane matkou, ale muž sa vtedy hneď otcom nestáva. Bohužiaľ, ľudia sa menia to je fakt. Rozvádzajú sa aj po 40-tich rokoch.

My sme neboli ani manželia ani zasnubeni. Čisto len ako druh a družka. V októbri pred prvým rokom druhého syna sme sa riadne pohádali a rozišla som sa s ním.. Niečo sme vyjasnili a ostala som tu s deťmi lebo je nam pohodlnejšie byvat spolu. Ale tym že uz aj výchova ide iným smerom tak zvažujem ale len okrajovo ísť k rodičom. Môžem tam ísť dvere mam otvorene len najväčší problém je, ze prvy syn je ich najväčšia láska. 15 mesiacov od pôrodu som s nimi bývala a potom sme vlastne isli do svojho bytu. Teda mužovho. A syn je hrozne na nich namotani, a bojím sa ze by rodicia riešili výchovu po svojom a bolo by to peklo. Momentálne mam v tom chaos a snazim sa zistiť co urobiť co by bolo na teraz správne. Ci ostat tu kde maji deti domov a riešiť problémy co su tu a ked nastúpim do prace, ci by sa mi podarilo kúpiť si byt a ist tam alebo ist k rodicom a casom od nich odísť do svojho. A ci vobec by som dostala uver hodny vyske bytu. Neviem si predstaviť ako by som to zvladala. Viem ze je tu kopec takych zien len tym ze nemam skúsenosť je to ore mna veľká neznama.
Niekedy aa dusim niekedy vybuchnem a je hadka. Je to u nas kazdy den ine. Aj dnes. Vecer sme volali ze ide z práce a co si dame na veceru. Ked prišiel uz sa urazil za úplnú blbosť, ktoru inak pochopil on. Takze je ticha domácnosť. A som rada ze od rana do vecera je v robote. Volakedy mi to hrozne vadilo ale teraz som vdacna ze je doma veľmi malo. Lebo aj to co je doma, nie je schopný sa venovat nam. Ani len na tu prechádzku nejdeme alebo ze by deti vzak na hodinu von aby som si oddychla alebo čokolvek urobila sama.

Bože ty mas tak neskutočne podobný osud a život ako ja. ,az neuveriteľné, dokonca aj to s rodičmi,
byvala som s prvým dieťaťom chvíľu snimi a tiežpresne takéto myšlienky mam a z toho dôvodu tam nechcem moc ísť, len skrze och výchovu a staranie sa do nej...v podstate vyhovuje mi byt tu,v súkromí aj ked je to tu ako to je. Všetko ma svoje pre a proti a presne uvažujem ako to bude s hypo ked sa zamestnam. V najhoršom prípade podnájom... A úplne ti rozumiem ze si rada ked neni doma,u nas to isté... Žeby vzal sam deti von,to nikdy, nevie to proste... Len robota a doma najlepšie ked sa nič nemusí robiť. Verim ze sa ti podarí po materskej odísť a byt šťastná.. určite nájdeš spôsob, ten cas príde a oslobodis sa z toho trápenia, verim v nas, len toto medzi obdobie musíme nejak zvládnuť a prekusnut 🙂 u nas ignor stále, pozdravil iba deti ,na mna ani nepozrel. Tak mám čas premýšľať a uz sa cítim lepšie vnutorne, kašlem na neho.. snažím sa mysliet pozitívne a predstavovat si peknu slobodnu budúcnosť o tri -4 roky

Tak tak. Pre a proti a len zistiť, ktoré je pre nás výhodnejšie. Ja som do toho padla tak cez víkend, ze stale nad tym rozmýšľam. Moja mama sa ma spýtala ci vôbec toho chlapca lubim od srdca (ako mojho staršieho syna). Ze sa s nim nehram neobjimem.. Len kricim nanho, nemam pekneho slova... 🙈 Ja viem ze mame iny vzťah. Ze musim si k nemu najst cestu ale je to tazkw ked do toho mam este 100 inych veci co riesim v hlave. Mna to hrozne mrzí. Lebo lepšie nam je aj režim ako tak mame ked viem, ze muž príde v noci alebo az na druhý den. Je to taka ulava. Lubim ho, obe deti ale cítim ze je to ine. Pri druhom synovi mam to co ma byt. Lasku k dieťaťu. Pri staršom bohužiaľ trochu inu. Moj problém je aj ten, ze syn nedokáže prísť za mnou maminka lubim ta a da mi pusu objime ma. Ak sa tak naaaahodou stane, po chvíľke ma udrie, bucha a vymysla. Ja viem ze je to dieta ale toto je moc co robí. Akoby si snazil upriamiť pozornosť na seba tym, ze bude zly. Neviem si rady. A koľko krát aj viem co by som mala robiť ale nejde to proste príde situácia a ja som v koncoch a rozmyslam ako sa mam zachovať. Ked sa snažím aj vysvetliť co je správnej, co nie... Tak ignoruje ma, nerozumie co hovorim, krici na mna nech mu to uz nehovorím, nech mu dam pokoj. A ja mam tlak 1000. Zodrala by som ho z koze. Som klbko nervov. Trpezlivosť ma opustila. Voľakedy som jej mala tolko, ale asi aom ju všetku vyčerpala na ich otca. 🙈
Ospravedlňujem sa za chyby. Uspavam mensieho krpca a ťažko aa mi píše po ležiacky 🤦‍♀️😅

Este som ale chcela, ze pockat 3roky...u mna je to asi neskoro. Neviem. Zacal ma tlacit cas skrz vychovy spravania sa staršieho syna. V stredu ma 5 rokov, a lepi sa nanho tolko veci, ze to nevie spracovať. Chudák bol veľakrát pri hádke a tej poslednej tiež. A neviem ako to spracoval, nerozprávali sme sa o tom. Určite ma v tom chaos aj on. Len keď sa nechce so mnou rozprávat ako s mojou mamou. On jej zrazu porozpráva take veci az žasnem 🙏 a zbytočne vie aj mama veci, ktore by nemala 🤦‍♀️
V lete mam 30r. Starší ma v stredu spomínaných 5r a mladší v októbri 2r co je ešte daleko. Mna tlači čas, vybrať si kde budem bývať, deti chodiť skola škôlka a ja praca. Zostať u muža a deti nechať kde maju domov a potom sa sťahovať náhodou bližšie k rodičom, co automaticky detom preruším kontakt a budu si musieť najst novych kamaratov a spolužiakov na novom mieste a bohvie ako by to zvládli. Alebo odist k rodičom teraz.... Kde syn bude mat od prvého roka ZŠ kamaratov a mladší vlastné tiez... A ak sa od sťahujem do svojho 🙏 bude to v blízkosti rodičov a zmenu nebudú mat skoro žiadnu. Ale zase otázka výchovy, a tolerancie, rešpektovania mojich rozhodnutí.. Sama som v tom zamotaná. Budem si musieť napísať v kľudne pre a proti. Zvažujem debatu s mojou mamou, ktorá povie nech sa sťahujem k nim a ze to bude lepsie a samozrejme pomozu mi. 🙈 🙈 🙈 Držím nam palce.

Ja sa ti autorka ospravedlňujem, som sa tu vypísala ja keď tu ide hlavne o teba. Ale snáď prídeme na to, čo bude správne rozhodnutie 🙏🙏🙏🌸

@evelyn226 Ako čítam teba aj autorku, tak dúfam, že nemáme za muža toho istého chlapa 😀 Baby, aspoň ma ukludnute, že nie sme všetky z Košíc? 🙈 Lebo už naberám podozrenie, tie opisy sedia dokonale 😀😀 ešte aj ta časť o rodičoch, presne jak u nás, vnucik milovaný, čo je super, ale brutálne montovanie do výchovy, minulý rok v takom čase som sa u nich stiahla s novorodencom pred coronou, bývajú na vidieku a ja som mala obavy, ale po pár týždňoch v záujme zachovania zdravého rozumu a štandardných vzťahov s rodičmi som brala nohy na plecia späť do Košíc 😂 ja mam u nich našťastie tiež dvere otvorené, ale čakám na nástup do prace už na celý úväzok a normálne uvažujem nad predajom bytu a kúpou menšieho, lebo ja s mamou nemôžem byť pod jednou strechou dlhšie ako týždeň 😀

@evelyn226 mozno naozaj by bolo naj riešenie ist k rodičom z môjho pohľadu , i keď chápem že ťa štve ako maly lipne na babke ale práve to mozno by mu pomohlo aby nejak zvladol ze zacinate zit bez otca. Mozno sa aj ten vzťah zlepši keď nebudeš nervózna a podrazdena... poznám to ,aj ja dom strašná ked sme pohadani a ked som z toho na nervy, som zla aj k deťom pritom za iných okolností by som tie konkrétne situácie uplne v kľude zvládala.
Takže dostaneš sa mozno viac do pohody po case u vašich a bude to fajn. Ale to vieš ty ako to je naozaj a či by si to zvládla dokym nenájdeš svoje.
Ja tiež keď uvažujem,asi lepsie by bolo spakovat sa odtiaľto co najskôr, kvoli skolkam a tak.. potom budu prestupovať. No mne najmä velmi bráni jedno,ze nemam vlastne auto. To musim poriesit čo najskôr a osamostatniť sa uz viac od muža..

@oblecenie99 neboj ja niesom z vychodu, ale tu situáciu mame naozaj velmi podobnú. Aj ja som sla na dedinu s babatkom vtedy, no bolo to fajn po čase,sem tam v tom ze som.mala viac casu ma seba lebo sa venovali malemu a ja sebe ale tesila som sa na to ked uz konečne si zacnem vychovávať podľa seba,predsa stale bolo nieco kde zasahovali. Neviem si to znovu predstaviť. Neviem ako to vyriesim ja keďže do práce dalekoo.. a plus na dedine skapal pes, tu je zivo v meste a vela ludi, deti vonku,obchody.. to mne vyhovuje asi najviac. Držím palce aby si aj ty co najskôr vyriešila tvoju situáciu 💛

@oblecenie99 z Košíc nie som 😊 bývam v Bratislave. Tiež na dedine. Ale som tu hrozne spokojná, mám to tu veľmi rada a ťažko sa mi odtiaľto odchadzalo.
Áno ja presne to isté. Týždeň s mamou a už idem preč 😅.

Vidíš to ma nenapadlo, ze by to mohlo byt ak prospešné pri odchode od otca. To ma nenapadlo. A ake mas staré deti? To auto je bohužiaľ potrebná vec. Aj keď ma clovek všetko pod nosom na jednom mieste, stačí ze sa niečo udeje napr ist na pohotovosť a uz potrebujes odvoz. Som rada, že skrz muža, ktorý nevie nad čím rozmýšľam ale je si vedomý toho, že pojdem s deťmi preč odtiaľto. Môžem si upratať, nachystat veci vklude bez ponahlania sa kym je v robote. On by bol rad keby sa ja spamätam a budeme tvoriť zase pár. Stále si myslí ze ma to prejde 🤦‍♀️ no skrz covidu budem radšej ešte tu, na dedine. Z balkona vyjdem na zahradu a deti sa môžu hrať. V paneláku by som si vlasy vytrhala. Medzi 4mi stenami a zvykat si na iny život.
Autorka a ty s mužom vlastnís byt alebo je to iba jeho? Nikdy som nepochopila na co bolo dobre, ze sme sa nevzali a nemali normalny manželský život. Teraz zisťujem ze je to len dobre. Staci len vysloviť, ze je koniec, netreba riešiť rozvod a pravnikov, nemusime riešiť delenie majetku... Zbalim sebe a detom potrebné veci, a rovna ciara preč od neho. Najlepšie do svojho ale to musíme zienky zistiť ako to poriesit zvládnuť 🙏💝 držím nám palce a ďakujem zostala som nakopnuta

ako ste sa vo vzťahu nakoniec dohodli? Pohli sa veci vpred nejak?

Zbal seba a deti na dva týždne a choďte na dovolenku. Deň pred príchodom popros svokru, aby niečo doniesla k vám/ prišla zobrať a keď uvidí dvojtýždňový bordel tak buď synáčika zdrbe a dá naporiadok alebo to uprace😉

Ach jaj.. Proste mu povedz ze potrebuješ umývačku riadu. Nech to zabezpečí.
Kvôli takej prkotine sa pomaly denne hádať a rozvádzať? Vážne?
Stojí to par stovák a budeš mat pokoj aj ty a aj on.

Baby,uz je to ok..uz po sebe dlhodobo upratuje najlepšie ako vie. Vidim snahu a hlavné, robí to sam od seba 🙂 asi dospel

A to sa ti ako podarilo docieliť?