Prečo neznášate svoju rodinu a súrodencov?

Vzťahy sú také, že rodičia síce bývajú 2 km ďaleko ale niekedy sa nevidíme a nevolame si aj 2 mesiace. Obchodný vzťah, keď si voláme, iba keď sa niečo rieši.
Môj muž podobne. Svojich bratov nevidel roky

@anonym_autor mam dobre vztahy a ostatne su mi ukradnute

@anonym_autor otazka nadpisu diskusie ze preco neznasate rodinu a surodencov, a dalej sa pytas ake mate vztahy. Nase rodinne vztahy su super, dakujem za opytanie

@anonym_autor Je to tak pol na pol by som povedala, asi ako s manzelstvami. My mame v rodine vztahy dobre, ja mam nasu rodinu rada. So svokrom to bolo horsie, ten pil, ale uz zomrel. Ale ani on nikdy nebol uplne vyluceny z nasho zivota, ked bol triezvy, bol vitany. Aj moji kolegovia v kancelarii napriklad maju velmi dobre manzelstva aj vztahy s detmi. Ale u nas vo dvore jedna suseda sa uz roky nerozprava so sestrou, druhy sused vyhodil zo svojho zivota dceru a nechal si len syna, treti sused dlhe roky tiez nebol v kontakte so sestrou a ani jej nedali vediet, ze zomrel.

@anonym_f6ff77 a máte aj dôvody prečo tie vzťahy nefungujú?Nikdy neboli, alebo nejakou situáciou ochladli?

Rodicov uz nema, nebolo to vzdy ruzove ale na detstvo mam dobre spomienky, s bratmi vychadzam dobre, cim sme starsi tym lepsie, ale chapem aj ludi, ktori take stastie nemali. Ono sa to prenasa z generacie na generaciu, pretoze ludia nevedia, ze to moze byt aj inac

Lebo sýty hladnemu nevery- a to je velka pravda. Niekto kto pochadza z milujucej rodiny nikdy nepochopi zapretie surodenca ci rodica. Nedokaze si ani len predstavit ake zverstva pachaju niektori rodicia a na svojich detoch a volaju to vychova. Aj ja som patrila medzi nich. Raz som aj tu napisala v nejakej tazkej teme- ved je to tvoja matka- vypocuj ju/ daj jej sancu- nieco v tom duchu. A dostala som "bídu". Potom som sa nahodou dostala k podkastu vychovavaj s laskou- a neverila som, pochopila som.

@anonym_autor skor som videl u casti "populacie na MK" akesi pravidlo, ze s rodinou sa musis bavit / vychadzat s nimi, lebo "su rodina"... toto si myslim, ze je uplne mimo... Obe strany sa musia snazit.

@anonym_09d9db tie rodiny, ktoré to majú super, tak ok. Ale mnohé rodiny majú dôvody neznášať sa. Napriklad môj otec doopatroval v plienkach svoju mamu, aj otca. Bol z 5 detí. Najviac sa narobil okolo ich domu, zvierat. Jeho súrodenci nikdy toľko nemuseli. Prlšli vždy na hotové. Ešte za života mojich starkých otec cítil krivdu. Brat so sestrou ho odrbali, aj zvyšných súrodencov a prehovorili starkých aby prepísali majetky na nich. Môj otec ich potom nevidel 25 rokov a keď umrel, ani sme im nedali vedieť. Tak si to želal. Alebo moja kolegyňa. Volajme ju Elena. Narodila sa v prvom manželstve. Jej mama podvádzala otca s otcovým kamarátom. Otca to zlomilo, rozviedol sa. Elena ostala s mamou, mama s novým chlapom a ostala tehotná. Narodila sa sestra Eva. Mama milovala Evu, Elenu ponižovala, správala sa otrasne. Elena za nič nemohla. Eva bola miláčik, hnusný súrodenec, ktorý získaval so svojej pozície. Elena skončila tak, že keď odišla z domu, nikdy sa tam nevrátila. Útržkovo niečo vedela o sestre. Neskôr nič. Keď umrela jej mama ani nevedela kedy a dodnes nevie kde je pochovaná. To kedy jej mama zomrela sa dozvedela od notárky skoro po roku. Elene sa ani nečudujem, že nikdy nemala na sestru a mamu pekné slovo. O otcovi vždy pekne hovorila

@anonym_2fbf00 ja si myslím, že netreba sa ani snažiť. Keď to tam nie je , tak nie je. Spoločná krv neznamená aj super sympatie. My si tiež so súrodencami neskáčeme láskou okolo krku. Mám svoj život a ani ma nezaujímajú. Ani ich deti. Dôvodov je dosť. Mama vždy robila rozdiely, dodnes to neprizná. Aj to stále robí. A potom sa čuduje, že sa nestretávame

My súrodenci sa nebavíme a ani súrodenci s rodičmi sa nebavia

@anonym_autor ja patrim veru do tej prvej rodiny, mamu mam nastastie 100km daleko, otca som nevidela par rokov a ani to nemienim zmenit, s bratom vychadzam ok, ale som daleko od rodiny. Paradoxne su lepsie vztahy u manzela v rodine aj ked bol svokor alkoholik. S manzelovou sestrou si velmi dobre rozumiem a sme si ako sestry.
Ako sa hovori...nesud cloveka, ked si nechodil v jeho topankach...to k tym nechapavym.

@euka210 určite máš dôvod, prečo máš negatívny vzťah k rodičom. Asi bolo fakt lepšie odstrihnúť sa. Dá sa povedať, že si voči nim apatická a nezaujímajú ťa? Dá sa povedať, že aj tak máš svoj nový spokojný život, však? Lebo nechápavé by ti napísali, že veď ti to je preboha matka a otec!!! A máš odpúšťať. Ja si myslím, že niekedy ani netreba odpúšťať. Stačí, že máš svoj život ok.

@anonym_autor svojho švagra som nevidela viac ako pätnásť rokov, žije niekde v zahraničí, ak sa aj mužovi ozval asi 3-4r dozadu pol pod vplyvom, len nadával a obviňoval všetkých naokolo.
Svokra už nežije, ale pred smrťou dom ju nevidela viac ako desať rokov, ani deti ju nevideli roky rokúce, na pohrebe sme boli zo slušnosti, má toho na rováši veľa veľmi veľa.
Svokor ešte žije, ale tiež som ho nevidela skoro rok, ani ho netúžim vidieť neznášam keď mi nikto klame do očí. Býva 45km od nás.
Môj brat je závislá a gambler, bez problémov kradol do mňa od švagrinej aj v práci, Zmizolo z domu dosť šperkov a nejaká hotovosť.
Otec je alkoholik, svoj jediný majetok, rodičovský dom daroval môjmu bratovi, hoc má dlhy a neplatí pôžičky. Ja si s ním veľmi tiež nemám čo povedať, hoc býva bližšie ako svokor.
Jedine s ktorou som v kontakte je mama, lebo okrem toho, že sme v príbuzný aj pracovne spolupracujeme.
Za rozdiel od názvu nikdy netvrdím ani som netvrdil a že ich neznášam

Tí, ktorí mali to šťastie na bezpečnú rodinu, si jednoducho nevedia predstaviť, že domov môže byť miesto, odkiaľ sa uteká. Predstava nefunkčných rodičov by im totiž zrútila celý vlastný bezpečný vesmír. Vyžadovať od nich pochopenie je ako chcieť, aby človek v teple bytu veril, že vonku naozaj mrzne na kosť, kým sám nevyjde von, nepochopí to. Hranice nie sú zrada, sú záchrana. Odpútať sa od toxických koreňov neznamená, že ste zlyhali v rodinných povinnostiach. Znamená to, že ste konečne prestali financovať bankrotujúci podnik, do ktorého ste po celé roky vkladali len vlastné vyčerpanie. Mýtus o tom, že „krvi“ musíme odpustiť všetko, je jedným z najnebezpečnejších spoločenských programov, núti obete sedieť za jedným stolom s tými, ktorí ich trávili. Skutočná zrelosť nezačína vtedy, keď nasilu udržiavate fasádu pokoja s ľuďmi, ktorí vám ubližujú. Začína v momente, keď si dovolíte priznať, že spoločné DNA z nikoho nerobí spojenca. Niekedy je ticho a bezpečná vzdialenosť tým najzdravším, čo pre seba môžete urobiť. Cudzí človek vám často podá ruku presne preto, lebo nemá potrebu vás ovládať, zatiaľ čo rodina vás občas drží pod vodou len preto, aby ste sa neutopili sami od seba. Rodina nám dáva spoločnú históriu, ale automaticky nám nedáva blízkosť, dôveru ani právo vstupovať do života toho druhého. Dieťa, ktoré vyrastalo v prostredí manipulácie, ponižovania, nespravodlivosti či násilia, si často odnáša nielen bolestivé spomienky, ale aj naučený pocit, že jeho potreby a hranice nie sú dôležité. Zároveň je dobré rozlišovať medzi odpustením, prijatím minulosti a obnovením vzťahu. Nie sú to rovnaké veci. Môžete prestať bojovať s tým, čo sa stalo a pritom sa rozhodnúť, že konkrétneho človeka už nepustíte tak blízko. Niekedy je obmedzenie kontaktu alebo odstup zdravšou voľbou než udržiavanie vzťahu len preto, že „je to rodina“. A platí to aj medzi súrodencami. Držíte si niektoré rodinné vzťahy preto, že v nich ešte nachádzate lásku a bezpečie alebo preto, že sa stále cítite povinní zachraňovať niečo, čo nikdy nebolo vo vašich rukách? Pretože spoločná krv je fakt, ale blízkosť, rešpekt a dôvera sú každodennou voľbou.

A potom su aj takí ľudia čo zažijú mega zlého v rodine a vtedy si uvedomia, že krv je viac ako zlato

@anonym_autor napriek všetkým problémom, ktoré sa v každej rodine vyskytujú , nikdy som neprajtizovsla hnev a nenávisť.
Vždy treba brať do zreteľa názory a pocity okolia.Pokisl sa nevieme s nimi stotožniť, netreba ich zbytočne rozoberať.

@anonym_autor
@anonym_autor rodicom sa len vrati to, co dali detom. S mamou som v kontakte, ked tyzden nenapise mail, tak uz mam obavy, ci je vsetko ok. Ale tazsie sa s nou vychadza, obcasne navstevy sa daju prezit. Manzel sa tam napr.neciti dobre, ta atmosfera mu robi roky zle a nerad k mojej mame chodi...ma vacsi odpor ako ja.

@2691 zmenilo mi názov témy. Malo tam byť prečo sa neznášate s rodinou a súrodencami. No ak je brat alkoholik a okrádal rodičov, ak je brat gambler a okradol súrodencov, ak mamička od samej opičiej lásky prepísala byt na ožrana a potom prišla k odstrčenej dcére, obete asi necítia bezbrehú lásku k blížnemu však?

@anonym_autor smutne.

Mam milujucich rodicov, fajn svokrovcov, v pohode svagriny. Tych stretnuti je coraz menej, cez tyzden povinnosti, cez vikend domacnost, vylet. Je mi to luto, ale stretnutia s rodinou uz len sviatky, narodeniny,.. dakedy kazdy vikend, ked boli deti male, ale teraz sa uz u babiek nudia..

@euka210 lebo je pre neho cudzia.ale je to tvoja mama...

Moja mamka mala svokru, ktorá ju nechcela za nevestu. Tak žiaľ odniesla som si to aj ja ako dieťa. Nikdy o mňa nemali preto o mňa od malička záujem. Ani babka ani dedo z otcovej strany a žiaľ ani otec. Ten si našiel novú ženu a deti a tie milovali. Od mala som ich nepoznala. Už nežijú. Inak ani som nič nezdedila. Aj o to sa postarali. Rodinka úžasných.

Ziadne vztahy a s tymi co este su velmi formalne. Ja negativitu nepustam do mojho zivota takze existujuce rodinne vztahy beriem ako small talk-formalitu. Necitim ziadnu nenavist ani krvidu ani nic podobne len viem, ze takych ludi nechcem mat blizsie mat pri sebe. Kedysi som to vnimala inak ale uz som z toho vyrastla a ja si sama dokazem urcit nakolko ma nadomnou niekto druhy moc a nakolko ma dokaze vnutorne ovplyvnit. Jedine s cim som najdlhsie bojovala a co ma dokazalo vnutorne rozladit bolo ked som sa neuspesne snazila o lepsi-blizsi vztah ale zakazdym tych pokusov je menej a kazdym pokusom ten neuspech vnimam povrchnejsie.

Ja som jedináčik, ale s rodičmi a babkou (maminou mamou) tie vzťahy boli vynikajúce. Už žije iba mamina, ale vzťah je stále super. Babka (otcova mama) nikdy nemala rada moju mamu a tým pádom som si to odniesla aj ja. Až do jej smrti som s ňou mala neutrálny vzťah, so slušnosti som tam chodila na sviatky a to bolo všetko. Otcove sestry na mňa kašlali od malička, lebo tiež neprijali mamu a tým pádom ani mňa. Babka vždy robila rozdiel medzi deťmi jej dcér a mnou. Si pamätám na mikulášske balíčky, ktoré mala v obývačke vystavené. 7 mega balíčkov a jeden kde bolo vtedy ešte 10SK a jedna mandarínka. Hádajte, ktorý bol môj? 😅 A tam bolo toho viacej čo ju "štvalo" a odniesla som si to aj ja. S tetami z maminej strany mám normálny vzťah, občas sa stretneme, na sviatky si zablahoželáme. S bratrancami a sesternicami mám taký "nijaký" vzťah. Ja som najmladšia a je medzi nami 18-20 rokov rozdiel. Takže ony majú bližší vzťah medzi sebou, ako so mnou. Ja keď som sa narodila, tak niektorí si zakladali už svoje rodiny. Ale neriešim, proste niekedy ma to štvalo, ale teraz už nie. Sme generačne inde a ony majú pomaly 50 rokov, ja mám 31. Skôr mám bližší vzťah k ich deťom, keďže najstaršie "dieťa ďalšej generácie" má 28 rokov. 😅 V podstate ich deti beriem ako bratrancov a sesternice 😅

@anonym_a9727b a teraz otázka pre nechápavé? Prečo by si mala mať pozitívny vzťah a cítiť lásku k rodine? No asi pre nič, však? Fakt vzorový príklad ako to v mnohých rodinách nefunguje, človek je v tom nevinne..

@anonym_252615 samozrejme, že v dospelosti už má človek odstup a nedá po sebe šliapať. Vzdiali sa čo najďalej a má pokoj. K životu ich nepotrebuje. A možno ani zo slušnosti

U nás sú vzťahy výborné. Ako s rodičmi, tak aj so súrodencom a jeho rodinou. Žijeme všetci v 1 meste a pravidelne sa stretávame. Rovnako aj naše deti (ešte relatívne malé/mladé).

@anonym_autor ako vzťahy v iných rodinách zmenia tvoje vlastné?