Prečo sestry nemajú vzťah s mojim synom?
Ahojte, dnes mi tak troska prislo smutno, tak som sa rozhodla napisat a vyrozpravat. S manzelom mame jedneho maleho syna, zial dalsie dieta mat nemozeme. Sme vdacni, ze mame zdraveho syna aj napriek vsetkym komplikaciam.
Ja mam sestru a aj muz ma jednu sestru, obe bez deti. Moja sestra deti nechce mat, co ma ale najviac mrzi, ze sme mali vynikajuci vztah este pred dietatom, najlepsie kamaratky. Prichodom dietata sa ale nase vztahy uplne zmenili. Predtym sme sa casto navstevovali, travili spolu cas, chodili spolu na dovolenky...Teraz sa vidime max. raz mesacne na par hodin. Mojmu synovi sa doslova vyhyba, resp. nema zaujem ho vobec troska viacej spoznat. Sice je este maly (onedlho ma 3 roky) a chapem, ze nema kazdy vztah k malym detom s ktorymi sa neda este viest plnohodnodtne rozhovory, nejako naivne som si myslela, ze bude mat pre neho aspon trocha pochopenia a bude aspon z casti tetou, ktoru moze mat syn rad, ale je to pre neho v podstate cudzia osoba. Ked som bola tehotna, tak mi vravela, ako sa na neho tesi, ako sa budu spolu hrat a podobne. Velmi ma to tesilo, naivne som tomu aj verila, ale nakoniec bola skutocnost uplne ina. Nikdy si ho nezobrala na ruky, nikdy sa spolu nezahrali, prestali k nam chodit alebo sa ozyvat a casom som to aj ja vzdala...Naozaj ma to mrzi, syn je sucastou nasej rodiny, chapem, ze niekto deti nechce, ja od nej ani nechcem, aby sa k nemu chovala ako druha matka, len chcem aby ho prijala a nedrzala taky odstup, preto lebo ju pritomnost maleho dietata nebavi, nenaplna. Raz som ju uz aj konfrontovala kvoli tomuto, tvrdila, ze to tak nie je, ze priznava, ze ona nema vztah k detom, ale ze syn jej nevadi...vravela som jej ze, napriek tomu jej spravanie hovori o niecom inom...obe sme vtedy plakali a nejako sme sa nezmohli ani vec poriadne doriesit...lebo dana vec asi ani nema riesenie. My mame dieta a ona s detmi jednoducho nechce byt. Dalej to uz silit nechcem, obavam sa, ze by to vyustilo iba do dalsej hadky, ktora nic nevyriesi...aj ked ma to velmi trapi.
Na druhej strane ma manzel sestru, ktora deti nemoze mat. Je z toho velmi nestastna. Ona ma syna velmi rada, ale tiez drzi odstup, lebo jej je tazko, ze ona deti nemoze mat. Syna ma rada, o to ani nejde, ale stretnutia su tiez obmedzene, sama vravela, ze jej to jednoducho nerobi dobre. Aktualne si chcela adoptovat dieta, ale ziadost jej zamietli.
Takze s manzelom sa citime tak rodinne dost osamelo, syn nebude mat surodenca a ani len bratrancov, ci sesternice...
Vyrastali sme obaja v rodinach, kde sme rodinne cele leta travili u starych rodicov s krstnymi rodicmi, tetami, surodencami, bratrancami a sestrenicami...mame krasne spomienky a mrzi nas, ze nase dieta a ani my nic taketo uz neprezijeme.
@katarinaba 😊 Ja som vdacna za kazdy jeden prispevok a nazor a chapem, ze jedinym riesenim je zmierit sa s danou situaciou. Ako som pisala vyssie, je mi s danej situacie smutno, tak som si napisala tento prispevok a troska mi odlahlo, ze som to zo seba dala von. Svoje pocity clovek neovplyvni, aj ked ma o tom napr. aj ty chces presvedcit. Pekny den.
@lilitela Ved presne, cloveku je to jednoducho luto. Samozrejme sa s tym naucis zit, prijmes to, ale obcas dolahne na cloveka takato sentimentalna chvilka a je fajn sa o tom pobavit s inymi ludmi, mozno s ludmi, ktorych obcas prepadnu taketo myslienky. 🙂
@lenkakravcova My takych kamaratov mame. 🙂 Len nam chybaju nasi "rodinny" kamarati, surodenci, ktori tu vzdy boli a zrasu su akokeby fuc...predovsetkym mne ta moja sestra. Pevne verim, ze si raz znova najdeme k sebe cestu.
Chapem ta,ale chcem ti povedat,ze moze to byt aj horsie. Poviem tu moj pribeh,lebo som sa v casti toho tvojho nasla. Moji rodicia boli jedinacikovia,pricom sami mali vela bratrancov a sesternic. Takze my sme okrem nich,babky a dedka nemali ziadnu rodinu. Vyrastala som len s kamoskami z dvora. Mam brata, zial ZTP, zla zdravotna a nizka mentalna uroven. Takze ja som ziaden normalny zdravy surodenecky vztah nezazila. Ideme dalej. Z jeho strany teda ziadne deti nehrozia ani ziadni bratranci a sesternice. Potesila som sa,ked som muza spoznala,ze ma 2 surodencov a deti aspo budu vediet, ake to je mat tetu a stryka. A vies ako to dopadlo? Ani jeden nevie,ze existuju. Nezavolaju im,nenapisu na ziaden sviatok,nikdy ich nevzali von...proste pre nich cudzi ludia. Dieta ma len jeden z nich aj to dospele. Cize moje deti sa nikdy nehrali so ziadnymi bratrancami,sesternicami,ujami,tetami.
A pokracujeme. Vzdy,ked som si nasla srdcu blizku kamosku s detmi,tak sa odstahovala prec. Tam si nasla svoje zaluby,novych znamych a nase kontakty skoncili. Logicky,zijde z oci...Ti,co sme sa stretavali na ihrisku,sme sa prestali,ako nam deti vyrastli a kazdy si uz riesi svoje zalezitosti,kedze deti su uz v hrani sa samostatne. Ale aj to nas bolo par,lebo moje deti sa narodili v rokoch,kedy sa v nasom okoli nerodilo tolko im vekovo-podobnych. Takze v okoli su najstarsie a nemaju sebovnych. Cize nejake rodinkarcenie nehrozi. Ja uz som sa na to vykaslala. Nepotrebujem do zivota silou mocou niekoho. Proste niektorym je dopriata rodina,inym nie,nenavyberas si.
ja sestru chapem. ja tiez nerada travim cas s cudzimi detmi, ide ma porazit ak mi niekto podava svoje dieta do ruk ze ho mam popestovat. je mi to neprijemne. pockaj kym dieta podrastie a mozno sa im vytvori vztah.
bud rada ze aspon mate surodencov, ak by ste boli jedinacikovia nemate ani to. Dieta bude mat rovesnikov v skolke a skole, nemusi mat nutne bratrancov a sesternice. a ak chces byt obklopena inymi mamickami a ich detmi najdi si kamosky. naozaj sa neprimerane lutujes.
Inak ja mam 40+ a mam asi 10 bratrancov+ sesternic a sme z jedneho mesta ale nikdy sme sa spolu nehrali 🤔 Rodinne oslavy nepocitam... Vsetci sme mali kamosov inde ...
s tým nič nenarobíš - pre švagrinú je to ciltivá vec, tvojej sestre tvoj syn síce nevadí, ale ani ju nezaujíma. Každý sme nejaký, treba to akceptovať. V sestre sa možno prebudí záujem, keď bude tvoj syn väčší a bude s ním môcť debatovať, a možno nie. Ale veď máte hádam nejakých kamarátov, nie? Často je milá cudzia teta lepšia než tá pokrvná...
čo tak si nájst aj iné kamaratky alebo nosit dieta na nejake skupinove aktivity? moznosti je viacero
no tak nenarobíš nič.Buď sa to časom upraví alebo nie ako dieťa bude rásť.Ja sa tiež k luďom čo majú deti moc nehrniem.Nechcem deti.Idem tam len ak musím.Aj to chvilku vydržím že postrážim aj pol dňa ak je to nevyhnutné ale potom pá pá.No nie každý je na to nastavený.Musíš chápať aj ty ich
Asi s tym vela nezmozes. Mala som spolužiacku, ona bola sama,od matky jedinacky... ja som tomu vobec nerozumela. U nas na hody 3 auta pred domom, 2 bratrankov,6 sesternic na kolotoc, na zabavu, na noclah... A ona sama ako prst. No dnes uz ma vnukov a mala 6 deti. 💔 Inak kolko ma segra, este ta moze prekvalit aj 3.detmi
Tak to mi je fakt ľúto. Moja neter je tiež jediná v našej rodine. Ja deti nemam. Ale keď k nám prídu na návštevu na celý víkend, tak neter je skoro stále so mnou, ja ju kúpem, spíme spolu v jednej posteli, chodíme von venčit psov, do mesta na zmrzlinu, atd. Ked bola menšia, ani nechcela ísť od nás domov, teraz ma 7 rokov a už sa domov aj teší. No ale nespravíš nic, jedna teta nechce a druha nemoze.
Je veľmi sebecké očakávať od iných, že budú napĺňať tvoje predstavy
Keby si vymyslela nejaku babskú jazdu. Ze sestricka mame rezervovany vikend tam a tam, vtedy a vtedy. Ze by ste boli iba vy dve. Nejaky vikendik.
Ja ťa úplne chápem! Som na tom rovnako. Akurat, že u nás nemajú záujem o naše deti ani starí rodičia! Mňa to mrzí už len kvôli našim synom. Nebudú mať k týmto ľuďom citový vzťah. Deti to cítia. Už tam ani nechcú chodiť...
Mas pravdu, nema to teraz riesenie. Myslim ze v dnesnej dobe je to castejsie, nez myslis. TIez to mame podobne, roky moje deti bez bratrancov, sesternic, a moji vlastni bratraci sesternice mali deti v inych rokoch ako ja, takze zase vekovo to nevychadzalo. Potom nakoniec moj brat ma 2 deti a predstav si, jedna rodinna nezhoda, a odrezal sa od nas. Je mi to luto, ale je to jeho rozhodnutie. A ked vezmem este do uvahy, ze byvame skoro ako na dedine, tak ozaj tu tie nase deti poriadne nikoho nemaju, neda sa to ani porovnat s tym, ked sme boli my mali, ci uz na sidlisku s kamosmi, alebo u babky sme sa stretli. Toto proste sa straca a je to strasna skoda. Uz asi neostava nic ine, iba snazit sa, raz, az budeme babky my, to urobit inak. Preco to teraz nefunguje, vlastne ani neviem, je to asi nejaka generacna zalezitost - typicke pre tuto generaciu.