Presťahovali sme sa a nikoho tu nepoznám, muž je na nervy keď mu volám do práce
Kočky, zienky potrebujem radu pomoc, alebo názor, nemám kamošky, takže nemám s kým iným to prebrať.
Manžel má so mnou problém a to taký, že som na materskej, a už ho to nebaví, že mu volám do práce, že sa cítim sama, on je z toho nervózny a podľa neho už ďalej nevládze takto žiť. Sme spolu 5 rokov a z toho 3 roky manželia, sťahovala som sa koli nemu z rodného mesta k nemu, stratila som koli tomu kontakt s kamoskami, tam som si nejaké síce našla, ale pred 3/4 rokom sme sa znova stahovali a bum znova sama, dcérka ma 2 roky a tam kde žijeme teraz Nie je ani detske ihrisko a matky nevyzeraju žeby sa chceli kamosit s cudzími ženami 😞 mňa to tiež takto dookola takto nebaví stále len sama
asia83 súhlasím s Tebou. Ja každý deň mám toľko aktivít s malou má 2 roky, že deň zbehne raz-dva. Manželovi nevolám každý deň, iba keď niečo potrebujem, volá on tak 1krát za deň ako sa máme ale to je tak na 5minút. Už si kreslíme, alebo jej spravím cesto a modelujeme, rozložíme si tanieriky poháriky a krmime macka, zajka, babiku. Ja popri tom varím, upratujem atd. Každý deň chodievam cca na hodinku až hodinku a pol teraz v zime vonku si pobeháme, alebo zhebneme do obchodu. My máme susedov, bývame v bytovke, tak to stále s niekym porozprávam. Ak Ťa nebavia domáce práce skús si nájsť nejaký koníček a zapoj aj dieťa, ja všetko robím s malou. Možno máš syndrom vyhorenia, že si dlho sama s ňou, lebo ja to vnímam úplne inak, si to užívam a tiež som s ňou celé dni sama doma.
Prepac, ale to co si za sracku. Mas super manzela co sa o teba stara evidentne zabezpecil dom a ma ta rad aj malu a ty mu vyvolavas do prace. Co chces, aby prisiel o robotu? Ved mu napis chat na socialnych sietach ked nieco chces. A ked si si neschopna najst realne kamosky tak si najdi online kamosky. To nevies vydrzat rok kym ti zoberu malu do skolky a ty budes moct ist do roboty? Ved si najdi konicek, sport, nejaku online zabavu. Sa mi zda, ze niektore uz neviete co od radosti len hned rozbijat vztah a rodinu. Ked nie su peniaze na zakladne veci, chore ci postihnute dieta/rodic to su realne problemy a nie som neschopna a nudim sa.
Mne to príde ako dosť nevyrovnaný vzťah. Ty si sa kvôli nemu už 2-krát sťahovala. On chce, aby si bola s malou doma do jej 3 rokov. On má auto. On má prácu, on má koníčky.
Treba spraviť zopár kompromisov, inak to nebude fungovať. Ty prídeš o všetko, bude z teba puťka, bez priateľov, bez práce a bez koníčkov, on sa o 2 roky rozhodne, že už si pre neho nudná a ty budeš totálne nahraná. Skúste v tomto nájsť spoločnú reč, inak to skončí veľmi zle a veľmi rýchlo
No ako fakt nechápem ako sa dá nudiť na materskej. Stále je čo robiť, to ja som mala opačným problém, pri dvoch deťoch si nájsť chvíľu pokoja pre seba. Deti treba viesť, učiť, hrať sa s nimi, ja som nemala niekedy ani obed uvarený na 12 - tu, toľko "roboty" bolo okolo deti. Manžel istý čas v zahranici.Viem a teraz chodí na 10 dňové turnusy do Bratislavy, a 4 dni je doma, nemáme ho doma ani večer a dva víkendy v mesiaci a všetko sa dá. A to si volavame keď máme aspoň chvíľu denne čas, tiež pracuje od vidím do nevidím, ale nebudem mu vyvoláva ake to mam ja sama ťažké, a ako mi je smutno, on to vie, lebo aj jemu chybame, ale o tom je život. Chceš aby ti sedel pri riti a z čoho budete žiť? - z lásky? 😉. To asi ťažko, hold údel nás mamiciek je vytvárať atmosféru a šťastný domov - chlap ktorý pre nás robí tiež potrebuje počuť povzbudivé slová a nie výčitky. Toto potom vyústi do väčších problémov ako len to ze je v práci. Nájde si niekde inde to co mu doma chýba.Každá sme iná, napríklad mne kávičky a pokeci nechýbajú. Keď mám voľno využijem ho naplno pre seba, a keď sme spoluhlaskami užívame si čas s deťmi, tie sú radi že ho majú doma aspoň na pár dní a vzťah majú úžasný, je to asi aj tým že ho mame malo doma... Všetko sa dá, len treba vo všetkom nájsť pre seba to "dobre 👌"...
myslím, že tieto pocity nie sú ojedinelé a prechádzala tým každá jedna z nás, ktorá nemala rodinu nablízku. Aj som upratovala, varila, prala, čítala knihy o zdravej výžive , s manželom sme sem tam na aute niekam vybehli, ked len do mesta sa prejsť, ale aj tak som mala depresie z toho, že som stále s dieťatkom aj ked som ju milovala najviac na svete. Takže ,..prišiel jeden rôčik a začali sme chodiť na fitlopty 30 km od bydliska. Som z dediny, spoje žiadne, takže den predtým som išla spať k sestre 10 km od bydliska, ráno o 9,00 autobus , kurz , nechala nás tam aj s deťmi pohrať aj 3 hodky, potom o 14,00 na vlak -zážitok pre anjelika, a potom autobus do našej dedinky. Takto to išlo 3 roky. To boli pondelky, štvrtky do mesta 10 km na aktivity do centra, niekedy aj utorky, ale 2 dni v týždni stačilo, aby sa moja psychika dostala do normálnejšieho stavu . Nenariekaj, mužovy nevolaj, ked volá on, verím že ho to vytáča, má šéfa, aby neprišiel aj o prácu. Hladaj východisko, spoje, centrá , lebo ak si v takomto stave ľahko upadneš do depresií a to nebude prospievať tvojmu manželstvu a ani tvojmu anjelikovy, ktorý potrebuje maminku usmiatu a spokojnú.
Ani sa mu nečudujem, keď má robotu. A to ti pisem ako človek v rovnakej situacii. Presťahovaná , v dedine kde nie je nič, chlap je v Rusku, uz skoro jeden cely mesiac a este potrvá 2 týždne kým pride 🙂 Btw. auto tu mam ale vodicak nie :D Potom ideme tam a po rusky viem akurat tak dobrý den a ďakujem :D
No mna dieta maximálne zamestnáva. Ten den mi tak utečie ze práveže ja jemu nemam cas odpísať. Večer si nachvilu zavoláme kedže tam ma dopredu posun 2 hod. a hotovo.
Ty si nájdi nejaky koníček a ked uz u vás niesu mamicky normalne tak sa skontaktujeme z nejakou z vedľajšej dediny. Alebo tu si s nejakou pis, vznikli tu pekne priateľstva ak ta to trapi. Skús byt iniciativnejsia 🙂 A neuzatváraj sa do seba.
@zena777 my sme sa tiež presťahovali a tiez nikoho nepoznám a to mám 5 mesačne bábätko. Nechápem ako niekto môže povedať, že nemá čo robiť. Veď ja sa s 5 mesačným vyhrám cely deň kým príde priateľ a s 2 ročným sa musíš zabaviť cely deň. Veď máš milión aktivit ktoré môžeš vymýšľať.. mne teda nikto nechýba okolo mna veď aj tak kým operiem, ožehlim, prechádzka, obed a podobne tak ani neviem ako mi deň ubehne a nemám ani čas myslieť na to že nemám kamarátky. A za druhé nejaké tie kamarátky z domova ti museli ostať sj keď si sa odsťahovala či sa mýlim ?? Mozes volať snimi miesto priateľa..
Samota urcite vie ist na mozog. Skus to brat tak ze je to len momentalna situacia. Mala ti vyrastie a uz to nebude male dieta ktore bude na tebe zavisle. Skus si uzit kazdy moment, ten cas ktory teraz preplaces ti nic nevrati.
Tak isto som sama, daleko od rodiny, podpora ziadna, narocne dieta a tiez som niekedy na prasky.
Moj muz aj ked je pri mne tak mam pocit ze som na vsetko sama. (To uz je vsak na inu temu) niekedy mam chut zacat kricat nech sa znormalizuje, a ze som niekedy unavena a nevladzem, ... miesto vyplakavania sa mu sa radsej usmejem, poviem si ze je vsetko ok a je pokoj. Tak isto ani ja by som nechcela pocuvat kazdy den stazovacky, ved to cloveka da dole aj na jednej aj na druhej strane.
nech je rad, ze vas ma stale blizko, moj ked bol doma sme si pisali kazdy den cez skype z prace aj volali xkrat, teraz je v USA a piseme si tiez aj ked mame 6h časovy posun stale sa stretneme online alebo si nechavame odkazy, nikdy ma neodpinkal ze ho to otravuje, max. ked mal viac prace ze nestiha ale nie ze ho to otravuje či nevladze zit. skuste urobit kompromis .D
čo by moj dal keby s nim denne volame. volame si len cez skype cez vikend ked on nie je v praci a my nemame hlboku noc
Ja ťa chápem. To nie je o nude, ale o samote. Deti nás napĺňajú, vyplnia nám kľudne všetok voľný čas. Ale chýba kontakt s dospelou osobou, s niekým s kým sa môžeš normálne porozprávať.
My sme sa odsťahovali 40km od môjho rodného mesta, nepoznala som tu tiež absolútne nikoho. Ale postupne to prišlo. Chodíš do obchodu, na prechádzky. A proste sa nejako s novými ľuďmi spoznáš. Mne veľa pomohla škola (kde chodí dcéra), rodicko, akcie atď a hneď máš nové známosti. To isté aj škôlka. Takže neboj, nebude to takto večne.🙂 mužovi sa skús menej sťažovať, o tvojich pocitoch už vie. Ja tiež nemám rada, keď niekto hovorí dokola to isté (aj keď je to môj manžel) a naopak sa skús viac prechádzať, možno sa aj niekomu prihovoriť, neboj, nezjedia ťa 🙂 ja môžem povedať, že po roku tu mám jednu naozaj dobrú kamarátku, ktorej nemám problém aj zveriť deti a podobne, viem že sa na ňu môžem spoľahnúť. Plus XY známych, s ktorými môžem po kecať. Raz sa to zlomí, len musíš byť otvorená novým znamostiam 🙂
No poviem ti tak, ze v hentych končinách je dost blby zivot. Ano, oni vsetci su odusevneni vlastenci, kto nehrá na heligónku a na husle, akoby neexistoval. Matky sa kamarátka len so ženami z dediny a kazda, ktorá pride z mesta je mestiačka namyslena. A zvyčajne sa zgrupuje kocikova mafia a pretriasa sa kto pride. A ked je mamička s vyšším iq, ktorej takato spoločnosť nevyhovuje, ma smolu. Bohuzial, zažila som to na vlastnej koži. Neskutocne to ubíja. Príroda je ok ale to tiez časom prestane baviť. A najhorsie je žene bez auta a s malym dieťaťom. A nedalo by sa vam kupit nejake staršie auto pre teba a pre malu?
Ja by som dvakrát sťahovanie nezvládla, , sa ti ani trošku nečudujem. A revala by dom kazdy deň a každý deň mu stále volala, veď oni ti zobrali zázemie rodinné a zobrali ho dvakrát....ja ťa chápem, ak sa nedá sťahovať späť, tak skúsiť si vybudovať nejaké stereotypy, a tie ťa budú posúvať. A naučia sa tam pomaličky žiť a neskôr si užiť aj niečo iné, ako len prežiť deň. Tými stereotypmi myslím, časové, ráno ísť niekde, byť tam dovtedy, a tak ďalej a ešte možno, skús niekomu pomáhať, seniorom, napr. Doniest nakup, oni kuknu dcérku, a tak nejako postupne sa zaclenit do života tam ...ja ti držím palce
@zena777 mne sa nezda to,ze mu vadi ze si spolu pocas dna zavolate- kolko krat za den? pokial to je j-2x tak v pohode nie? ja s manzelom tiez telefonujem aj poocas dna alebo si aspon napiseme cez messenger par krat. ... pokial nerobi na stavbe alebo niekde v bani nemuselo by mu tovadit...ved si jeho manzelka a staras sa aj ojeho dieta....
@vendulka80 písala že bydlisko nie je reálne 🙂
@zena777 inak s tou kamoškou možno nie je zlý nápad, takto cez koňa
Ja som odišla za mužom z BA do malej dedinky pri Ilave. Prišla som tam bývať v deň, keď som ostala na materskej. Tiež som si zvykala. Ale postupne som sa pozoznamovala s inými mamičkami, začali sme chodiť na výlety vlakom s deťmi a chodila som pravidelne aj k rodičom do BA. Určite som mužovi nevyvoláva, veď v práci určite nemá čas sa s tebou baviť o tom, čo si cez deň robila s malou. A s 2 ročným dieťatkom sa už dá robiť toľko vecí! Keď malý a potom už aj mala spinkali cez deň, začala som robiť falošný patchwork. Bola to taká moja psychohygiena. Držím palce.
Sa suchni do skupiny mesta kde byvas a, najdi sia tma kamosku, ja som sice z ba a cez kona som rovno dve nasla a dokonca byva jedna o ulicu dalej a druha o 3brany odomna 😂😅
Pritom decka rivnako stare afotografie nikdy sme sa nevideli az na konovi, tak sme si dohodli rande a bolo. Decka sa vyblbnu,mi si, pokecame, poohovarame chlapov,svokry, snivame 😅😂
Inak, trošku to zovšeobecnim, zoberte si ženu, ide od rodiny, zoznámení prostredia do neznámeho, kde má žiť. Mení sa jej život, otehotnie, priberie, rodi, stará sa o dieťa, stratí rôzne záujmy, lebo nie e čas, stratí kamošky lebo je preč, a čo chlap???? auto zostali a ešte ho otravuje vlastná žena, ktorá je v Tom novom živote tiež "nová" .... Fakt nám treba vzdať hold
Tak si to skús otočiť a premysli si, či by tebe neliezlo na nervy, keby si pracovala a niekto by ti sústavne vypisoval, vyvolával a depkárčil, že je sám a pod. To by každému liezlo na nervy. Muž ťa má rád a určite aj z toho pohľadu to na neho vplýva a možno sa nevie tak sústrediť na potrebné veci. Keď ti tu baby niečo písali, na všetko si našla dôvod prečo sa to nedá. Zdá sa mi, že všetko zbytočne dramatizuješ.
@zena777 Ahoj, presne viem o čom píšeš. Ja som sa tiež odsťahovala do mesta, kde nikoho nepoznám. Potom materská...presne poznám ten pocit aby ma neporazilo každý deň som si vymyslela nejaký dôvod niekam ísť...na poštu, potom do obchodu, každú vec som kupovala v inom obchode, aby bol dôvod chodiť hore- dole. Susedia dôchodci, žiadny môj rovesník...na detskom ihrisku matky nie zrovna priateľské, len ohovárali jedna druhú. Chýbali mi moje ozajstné kamošky, ale ja som neprerušila kontakt s kamoškami z bývalého domova, stále sme si volali, chodili na návštevy aj keď len občas, z dôvodu diaľky. Len mi chýba taká kamoška, čo si zavoláme ideme s deťmi na prechádzku, zmrzlinu...to telefón nevynahradí. Na samotu som si časom zvykla, nie úplne,ale zvykla...treba si nájsť aktivity, koníčky, záľuby...domáce zvieratko, kvety, ručné práce, tieto môžeš neskôr robiť i s dieťatkom a ver mi, že malej / malému, sa to bude viac páčiť ako nejaké hry...jednoducho nepodľahnúť tomu, smútok na duši neprospeje ani tebe ani dieťatku....ak chceš napíš ss cez MK 🙂
akoby som citala o sebe..chapem to , no ja som byvam v hlavnom meste:DD, cize kopec aktivit uz viac asi neni okrem tej zelene...a tiez som sa citila sama a stale sa citim , nikto iny z rodiny tu nebyva..teraz si hvoorim ze /uz ma 4 roky/ tak by som rada vratial cas to a hento by som robila..no ktovie ci by som robila mozno by to bolo to iste..ja som tiez vyvolavala..kolko stresov som mu porobila..maly padol , hento toto chytil atd..akoby som o sebe citala dokonca este horsie si seba predstav *200 percent plus zdrav. poroblemy...necitaj tie zenske kotre su zas mudre co by oni robili alebo nerobili..velmi lahko sa radi ked niekto nezazije alebo sa nevie vcitit..ja hovorim davno ja sa necudujem aky je svet ked uz aj zeny su neni zenami empatickými...neviem ti poradit iba to ze naozaj uvidis o tri roky si povies ze mala som robit to a to..a este jedno naozaj hlavne je ze ste zdravi vtedy su nespocetne moznosti co mozes robit aj ked sa to nezda..to ze si teraz povies ze mesto je 45 min busom..neboj dam zato krk ze keby chces a nemozes tak si povies naopak tak rada by som isla tym busom..vazne..mas depku mozno , teraz idu vianoce tak zacni vypekat sprav muzovi veceru atd...
@zena777 čo ked on chce? rob to, čo chceš ty, nie že on chce,,,,aby si bola doma.
@zena777 Ja ta plne chapem,
Bola som pred 5timi rokmi na tom velmi podobne ako ty, kupili sme dom na dedine popravde dom nebol nikdy mojim snom, ale clovek tvor zvedavy tak sme do toho sli.... Ulica ticha prestarnuta ziadne dieta v okoli, samozrejme muz v praci a ja furt s malym sama, podotykam ze mam dieta s trosku vacsou vyzadujucou si pozornostou ako je bezne...... Furt sama maly nezastavitelna strela cely den, dookola dokolecka ten is ty kolotoc dostala som sa tam do totalnej depky nemala som uz chut riesit nic nikoho.... Pri malom. Som fungovala ako 🤖.... S manzelom ani nevravim totalne nam to nicilo vztah..... V podstate ani on Sam dom neuzivali lebo bol v kuse v praci unaveny a bol rad ked si mohol trosku oddychnut ale okolo domu sa velmi nedalo.... Nakoniec sme dom predali orestahovali sa naspat do mesta huraaaa civilizacia ludia ihriska rodina kamosky... Mmae bytik kt si po tejto skusenosti vazim a samozrejme sme si kupili aj chatku so zahradku kde travime teple dni..... Dnes sme obaja v pohode depky zmizli ako mavnutim prutika aj tie pocity zufalstva samoty..... U nas to chcelo az takto radikalny riesenie, ale je tomu uz 5rokov a nelutujem nic 😉musiet s muzom najst aj VY to svoje riesenie.... Ale sama viem ze to vzdy chce radikalny zmenu a na to treba dvoch byt zohrati 🤗drzim prsty nech najdes tu sv cestixku "uniku"
@zena777 aha cize volnocasove aktivity so zvieratami maju prednost pred vami ci ako to mam pochopit? On od teba caka ze vzdy ked povie tak ty na pockanie zbalis kufor a stahujete SA Tam kde on povie a pritom cez vikend travi cas radsej so zvieratami ako so svojou zenou a dietatom? No moja nechcem to brat iluzie ale asi by bolo na mieste sa had tym vasim vztahom zamysliet nemyslis?
Baby vy ste úplne úžasné, ja vás teda obdivujem každú jednu, niektoré mi hovoríte úplne z duše a ano aj som si porevala pri tom ako to čítam 😀
A ešte raz opakujem ja nie som ufrflana ani rozmaznana ani neviem čo so sebou, ja si viem vymyslieť program s malou, tu ide o to, že to robím vkuse sama, prišla som po radu ako z toho von necítiť sa stále sama, som tvor spoločensky, potrebujem sa rozprávať s dospelým človekom, nielen s pani predavačkou za pokladnou alebo pani postarkou pri preberaní pošty...
Ďakujem kočky, ktoré ste ma pochopili
@kulumulu123 už sme sa mnohokrát rozpravali na túto tému, ale on to chce robiť a povedal, že sa môžem aj na hlavu postaviť, ale s tým koníčkom neprestane
Kludne mozme popisat aj takto sa da trosku vypnut