Prešvihla som čas na normálneho partnera a rodinu?
Neviem ako mám začať. Mám momentálne 34 rokov. Nesiem si zo sebou nepekný vzor od rodičov ako vzťah nemá fungovať, som introvert a nepatrím k tým čo sa v 20tke videli s kočíkom. Preto som nechala čas plynúť že ten pravý príde sám, ale nestalo sa tak. Ako prišla 30tka začalo ma to trápiť, že čas hrá proti mne. Posledné 2 roky som aj na zoznamkách, 2 mesiace po jednom vzťahu alebo kamarátstve kde sa mi zdal chlap dokonalý, ale vplyvom okolností som zistila že ma len využíval. A celkovo keď aj mám nejaké stretko, tak bud chalan čo sa neskôr v tv dozviem že zneužíval malé dievčatá, psychiatrický pacient na liekoch čo moc nezaberajú, chlapi čo len využijú ako posledná známosť. Mám pocit, že normálny chlapi sú už zadaní. Aké máte skúsenosti vy alebo z okolia? Dá sa aj po 30tke nájsť normálny chlap alebo je to pasé a mám pozornosť obrátiť na niečo iné? Som normálna baba, čo navari, poriadi, nevyzeram najhoršie a tipuju mi menej rokov, ale aj tak je to bez úspechu.
Ano, da sa.. Ja tesne pred 34 a on tesne pred 35 na zoznamke, obaja sme boli bezdetni, slobodni.
@brembo vidíš a keď si nájdeš tému ako ste sa spoznali s vaším partnerom, 90% prispievateliek napísalo, že cez internet. Rovnako aj ja som sa cez zoznamku spoznala so všetkými mojimi 3 dlhoročnými partnermi. Ono keď človek nechodí po diskotékach, s partiami alebo nemá vhodnú prácu na spoznanie potenciálneho partnera, iné možnosti už takmer nie sú.
Otazka je, ci aj budes vediet s niekym zit, ked si do 34r nemala vztah. Nie je jednoduche zit s niekym, prisposobovat sa, vychadzat s niekym, ked si zvyknuta zit sama.
@liljana samozrejme uvedomujem si že to by bola výzva a je to ťažšie ako keď majú ľudia napríklad 20. Ale zase si myslím že keď človeka miluješ a je to obojstranné dá sa to nejako doladiť.
@lavienocka a koľko si mala rokov? Ak myslíš zoznamko tam som, ale bieda a v podstate cca v mojom veku (od cca nejakých 30 do 42 )okolia napríklad 50 km (nechcem vztah na diaľku) aktívnych dosť málo mužov. Napríklad teraz keď som sa tam vrátila pod iným nickom po tom nevydarenom akože vzťahu mi na 95 percent píšu tí istí s ktorými som si písala rok a pol dozadu napríklad.
Vies co, ked sa opakuju ti isti, ja by som si ten limit 50 km odstranila. Vela schopnejsich muzov odide docasne za robotou (neviem, z akeho si regionu, ci je tam dost pracovnych prilezitosti, alebo skor menej). To neznamena, ze budes mat naveky vztah na dialku. Aj oni mozu tuzit vratit sa domov, ked bude dovod (napr. si najdu partnerku). Mala som kamarata, co robil v zahranici, na nejakej svadbe sa nahodou stretol s babou z ich dediny, bola uplne inde v zahranici. Chvilu cestovali jeden za druhym a po case sa vratili do rodnej dediny, neskor sa vzali🙂
Cas si urcite nepresvihla ale je to tazsie, lebo ako vravis, vela dobrych muzov je zadanych a ty uz mas svoj rozum a tazsie sa prisposobis.
Ja som tiez cakala ze to pride sme a neprislo Tak som sa v 34 rokoch rozhodla s tym nieco urobit. Vela ludom to pride same, ale vela ludi na tom musi pracovat.
Cez zoznamku sa da, ale budes musiet robit velke sito a preplavat cez more hroznych chlapov a otrasnych stretnuti, kym najdes nieco dobre. Nenechaj sa tym odradit. Je to makacka, ale da sa to. Neinvestuj do znamosti prilis vela casu a energie. Daj tomu par tyzdnov, ak to nebude stat za to, ukoci a chod dalej. Daj im vediet hned na zaciatku ze hladas partnera na zivot aby sa aj oni vedeli zariadit.
Velmi dobra vec, je povedat o svojom hladani rodine a priatelom a opytat sa ich ci niekoho vhodneho nepoznaju.
U muzov je to rovnako ako u zien. Ked ukazes niekoho, kto ma 34 a doteraz nemal vztah(y), je stale sam(a) tak si pomyslia, ze s tym clovekom je nejaky problem. A tazko budes vysvetlovat, ze si v kute pasivne tolke roky cakala na "praveho". Uz ta zivotna pasivita odradi vela normalnych muzov, preto sa na teba na zoznamkach lepia zufalci.
Ale kto skusa a nevzdava sa, ten najde svoje stastie.
@pele ten limit nie je vyslovene zásadný,.píšu mi aj z ďalej a odpíšem, ale radšej by som partnera z okolia keďže vzťah na diaľku všetko predlžuje a nerada by som s niekým zabila niekoľko rokov kým sa ukáže že to bolo len akože. Ale skôr to bolo myslené tak že keby sa zaregistrujes, ozve sa ti toľko chlapov že nestíhaš písať. Ale sú to takí väčšinou čo sú tam x rokov a píšu každej to isté a buď časom prestanú, majú nereálne nároky
ľudia nie vhodný na partnerskýživot, prípadne nebudú chcieť stretko. Aj teraz nedávno som si písala s jedným čo sme názory mali podobné, sám navrhol stretko jeden víkend, ja som súhlasila a zrazu nemohol, mal mať návštevu ktorú nespominal. Dohodli sme sa o 2 týždne a písali si a keď mal prísť deň D odmlčal sa nastálo. Proste sú tam chlapi ale s veľkou väčšinou nereálne niečo mať. Ako sa tu aj píše cez zoznamku niekoho nájsť je hľadanie ihly v kope sena. Ale snažím sa zotrvať a nevzdávat to.
kamka nasla na tinderii
Skusila by som zalovit v znamych vodach, kamosi z mladosti, stredna, vysoka, zamestnanie, zaluby... Proste tam kde toho cloveka poznas aj inak ako len z rande. Mozno tam caka niekto s kym budes stastna.
Moja sestra preskakala vela vztahov, vydala sa a aj rozviedla (nemali deti) a nakoniec je s chalanom s ktorym sa pozna 15 rokov a 10 rokov s nim byvala (nie sama, spolu s dalsimi 5 ludmi, vzdy si prenajali nejaky dom). Proste sa tak nejako minali a dali sa dokopy az ked mala 35r. Teraz caka prve dietatko a je stastna.
Skús hľadať na zoznamke aj od 25. Niektorí muži sú vyspelejší a hľadajú už rozumnú ženu
Ja som skvelého partnera našla až po 40tke, bola som stará dievka, bezdetná a slobodná, takže vždy sa dá. Ale teda našla som si o 12r.mladšieho, lebo medzi tými mužmi po 40tke nebolo už veľmi z čoho vyberať. Zoznámili sme sa vo fitku. Takže treba sa začať venovať niečomu, čo ťa baví a stretneš veľa nových ľudí s rovnakými záujmami.
Dve kamosky si nasli na katrande super chalanov. Jedna ma 30, druha 34
V 38 r som spoznala v praci terajšieho partnera, mala som už aj dieťa.
Zatiaľ sme spolu 2,5r, viac ako rok spolu žijeme takže áno máš šancu nájsť si normálneho parnerra a čas si ešte nepresvihla
Mozno ho mas pod nosom😉. Ako moja znama. Do 43ky bola slobodna, chodila po vyletoch, dovolenkach a tak zrazu sa dala dokopy s kamoskinym bratom, ktoreho poznala x rokov a s kamoskou chodila po tych dovolenkach. Porodila v 45ke zdrave dieta. Ma uz po 50ke a je mlada mamicka a manzelka😉.
Ale tak dá sa stále nájsť nejaký slobodný muž v primeranom veku len treba hľadať 🙂 Možno treba chodiť viac von do spoločnosti, lebo ako vidíš na zoznamkách asi nemáš zatiaľ šťastie.
Ja nesúhlasím s názorom, že s pribúdajúcimi rokmi sa šance znižujú. Znižujú sa len tým, že ľudia sa prestávajú socializovať, sedia doma a čakajú, že na gauči si ich nájde nejaký princ. Si v najlepších rokoch, si zrelá a skúsená žena, žiadna pobláznená 20tnička. A to môže mužom imponovať.. Áno, veľa chlapov v tvojom veku je zadaných, ženatých alebo sú čerství otcovia. Ale nikde nie je napísané, že musíš mať rovesníka, prečo by si nemohla mať o 5-6 rokov mladšieho muža? Alebo naopak o 10 rokov staršieho?
Podľa mňa je problém v tom, že asi nemáš veľa príležitosti chodiť medzi ľudí a sama píšeš, že si introvert. Chcelo by to na sebe popracovať. Nájsť si záujmy, v rámci ktorých budeš tráviť čas s ľuďmi, budeš v kolektíve, budeš si rozširovať kontakty. Nikdy nie je neskoro, moja kolegyňa sa nedávno vydala v 46. rokoch. Ďalšia má 37 rokov a každý rok má iného chlapa (to síce nie je dobrý príklad, ale rozhodne kvôli veku nemá problém nájsť si partnera). Takže nezúfaj, len urob niečo preto aj ty sama..
tak ale pokial ma clovek neustale negativne skusenosti, asi by ma to tiez nebavilo, na druhej strane, mam kamosku ktora teda uz ma nejaky ten vek davno cez 38-39 a veru nema nikoho. stale len praca ziadny poriadny socialny zivot a teda, aj tie naroky mam pocit ze su niekde ustrelene, mozno aj tam je ten problem.
@balaskovae ja nároky čo sa týka fyzického vzhľadu nemám žiadne, musí mi byť sympatický, ale to je o vyžarovanie nie že musí mať 180 cm blond vlasy atď. Aby pracoval, ale nie som na peniaze, je mi jedno či zarobí 800 alebo 1800 eur. Ale keďže viem byť sama so sebou nevadilo by mi ani keby pracoval napríklad celé dni cez týždeň ak by napríklad cez víkend sme mali nejaký čas na seba. Potom aby sme si boli oporou, nechcem niekoho kto ma bude ťahať dole a ja jeho hore a nemusim mužov čo moc pijú a rovnako nech toleruje môj koníček psa a teda znesie psov. To je všetko, nároky nejaké mám, ale nemyslím že nesplnitelne.
@7lenka11 ten posledný bol mladší o 3 roky, ale nebránim sa mladším len to musia mať záujem oni, celkovo je skor zaužívané že chlapi hľadajú mladšie. A mala som stretko aj so starším, ale ten mi prišiel zatrpknuty, staromodny, nič pre mňa. Ale keby ma niekto osloví, máme niečo spoločné a má záujem o mňa nevadí mi ak by mal napríklad 25 alebo naopak 48, dám tomu šancu.
Sesternica nasla v 36tich a do 40tky stihla dve deti 🤗
Stale sa da.Kamosku sme donutili zaregistrovat sa na zoznamke v 38 rokoch.Dovtedy ani nikoho nemala.Nasla si tam super chlapa.Uz su pat rokov manzelia.
Myslim si, ze sa da. Len ako ja neviem, na zoznamky moc nie som, kedze ako nechcem nikoho urazit, no po vacsinou sa tam niekto normalny na dlhodoby vztah neda najst
@nurielka jasné že aj ja mám chyby, viem byť nervoznejsia občas, ale v podstate to som pri krátkych vzťahoch nemala ani šancu ukázať svoju tienistú stránku. Ale zase ponúkam vernosť, oporu, keď mi na niekom záleží viem sa prispôsobiť. Jediná chyba čo netolerujem je ten kladný vzťah k alkoholu keďže otec mal obdobia kedy si rád vypil a bol potom hádavý a agresívnejší a preto sa necítim bezpečne a dobre keď je blízko mňa človek pod vplyvom alkoholu hoci sú aj chlapi čo sú vtedy milsi ako triezvy. Ale neznesiem to jednoducho.
Ako keby som čítala o sebe. Pred 5 rokmi (mala som 29) by mi ani nenapadlo, že budem mať manžela a 2 deti. Nikdy som nemala žiadny vzťah a už som sa zmierovala so single životom. A zrazu bum, môj kolega z práce. Od začiatku mi bol sympatický, no držala som sa bokom, skôr som ho považovala za svoju platonickú lásku a nič som nedávala najavo. A po polroku sa mi sám priznal, že po mne pokukuje. A bolo to. Fakt by som si to nikdy nepomyslela, že budem mať rodinu. Pre spolužiačky na vysokej škole som bola divná, lebo som nemala frajera, neskôr aj pre kolegyne v práci a takto sa to akosi samo urovnalo a som spokojná.
