Priateľ nechce svadbu - vaše názory
Ahojte ženy... Chcem sa trošku vyrozprávať, nakoľko nemám komu a už si neviem rady.... Mám priateľa 4+ roky sme spolu z toho 1 rok aj 2 mesiace syna s priateľom... O svadbe sa rozprávame už od kedy som (plánovane) otehotnela, ale niečo ako zásnuby pre neho asi strata času... Toľko krát som čakala, chcela som po pôrode riešiť svadbu, ale on sa na to nejak nemal... Na to že máme syna a každý nič nehovorí a nič iné nečaká len snubný prsteň na mojej ruke, je mi to už blbé, už neviem čo mám komu povedať, ale pri slove "svadba" pre otca mojho syna je to nejaké slovo ktorému zrejme nechápe alebo čo... Vždy je nervózny ak spomeniem svadbu, buď sa vyhovára na financie, s ktorými ale vôbec nie je problém.. Vždy si nájde nejakú výhovorku, ale nie, nehovorím vždy len o svadbe, len chcem svadbu kým je ešte syn malý, že to tak ešte nechápe a hlavne nech nepadne otázka "Mamka prečo sa voláš inak ako ja a ocko?" To by ma položilo :( Pred pár dňami sme boli na svadbe, chytila som vytúženú svadobnú kyticu a keď videli všetci, že som ju chytila, začali rozprávať, že konečne a do roka a do dňa bude ďalšia svadba, tak on sa len chytal za hlavu... :( A ja neviem čo si myslieť... Je medzi nami 14 ročný rozdiel, ja som mladšia a on veľmi dobre vie že pre mňa je svadba dosť podstatná a dieťa som chcela pred svadbou s tým, že keď sa narodí, aj keď si to nebude pamätať tak aj tak bude súčasťou toho krásneho dňa... Len nechápem prečo sa mu nejak nechce do zásnub :( Mám v pláne počkať do konca tohto roka a potom z tohto bludneho kruhu ujisť.... Prosím o vaše názory... Vďaka
@hettinka tiez si myslim,ze "tradicie"maju nieco do seba...a cim som starsia,tym viac si to myslim
asi to manzelstvo nie je len tak....istotu nedava...ale my davame tomu druhemu najavo,ze to s nim aj takto verejne,papierovo vazne myslime....ze ideme do zivota a vsetkeho aj menej pohodlneho,atd
skratka,myslim,ze svadba je nieco,co by malo mat vo vztahu miesto,najma,ked je dieta,deti....
@divozienka26 toto aj mna napadlo... Ci by sa tiez tak nehrnul do svadby, keby dieta nemalo.meno po nom
@michelle188 nikdy by som nedala priezvisko dieťatu, ktoré som porodila po niekom, kto si ma "nechce " vziať. To akože za odmenu?
@michelle188
Uplne suhlasim s komentarom od
@zafir01 . My sme spolu 12 rokov. Mame dve deti. Prsten mam. No o svadbe uz malokedy padne rec. Vzdy si nasiel nejaky argument preco nie, az to pre mna zacalo byt ponizujuce- nutit chlapa, aby si ma vzal. Ked to nespominam, atmosfera je super. Ja uz som sa zmierila s tym, ze nevesta zo mna nikdy nebude. Nevadi.
@michelle188 ja sa ti ani nedivím. Ja by som žiť rodinný život bez toho, aby sme boli aj oficiálna rodina nechcela. A dieťa by určite nemalo meno po otcovi. Akože kvôli čomu?
A z právneho hľadiska ani nehovorím. Aj z finančného hľadiska a nadobudnutého majetku, ktorý ani neviem v takýchto prípadoch, keď je žena na materskej, že kto vlastne nadobúda. Budem hádať, no tipujem iba chlap.
@michelle188 Ahoj. Pises, ze nechce svadbu na urade s dvomi svedkami. Poviem ti moj pripad. Chodili sme spolu 10 rokov, kym som sa dockala snubneho prstena, z toho sme uz 6 rokov spolocne vychovavali moju neterku, ktoru mame v opatere. Potom do roka a pol bola svadba (to som si ja urcila termin). A dovod? Chcel, aby som mala rozpravkovu svadbu a tej som sa aj dockala. Tiez som si velakrat hovorila, ze by mi stacila svadba o dvoch svedkoch, len nech sme konecne svoji. Ale oplatilo sa cakat. Preto moja rada znie: netlac na neho, nepytaj sa stale na to. Jednoducho mu povedz, ze po svadbe tuzis, ale ze ho respektujes a na tu spravnu chvilu si pockas, ked sa sam rozhodne a o tu ruku ta poziada.
Moj (teraz uz) manzel na tu chvilu cakal 5 rokov. 5 rokov mal prsten uz kupeny kym sa preto rozhodol. A od svadby mi plni jeden sen za druhym. Takze na dobre sa oplati cakat...
@janinah keď ho nebude tlačiť vždy ju to bude trápiť a možno skončí najlepšie roky s niekym kto ju asi nemiluje, ja som tiež 5 rokov mame 3 r. dcérku, s priateľom a k svadbe to ide pomaly vždy povie zariaď ale ja nemám čas zarobiť na svadbu,/ lebo peniaze sú len zrejme nie na svadbu a vie ,že po rodičovskej skoro nenašetrím/ organizovať a ešte sa strať aj o rodinu, keď muž chce resp je rozhodnutý zorganizuje aj trojdňovú svadbu keď váha možno treba investovať do seba asi si ta nezaslúži.
@michelle188 Ako to medzi vami dopadlo?
@sarah2437 no tak ze v októbri sa vydavam a žiadne kompromisy budem mať svadbu snov
Ja som mala niečo podobne , teda otehotnela som a vtedy ešte len partner ma požiadal o ruku - vôbec sme sa o tom nebavili , proste to urobil. Samozrejme som povedala áno , ale chcela som svadbu az po pôrode ( čo by som už urobila inak ). Tak sme sa teda dohodli , že keď sa dieťatko narodí , vezmeme sa . No mesiace plynuli a drahý nič .. tak som už začala , že kedy sa porozprávame o svadbe .. tak že inokedy , lebo je strašne unavený a pod..no proste stále čosi . Tak som už vybuchla nakoniec , že načo mi dával ten prsteň , keď si ma zobrat nechce . Tak z neho vypadlo , že sa boji . Že ma strach z toľkých ľudí a pod ... bál sa svadby samotnej , nie manželského života 😉 tak sme to ale nakoniec zvládli a keď mala dcérka rok , tak sme sa vzali . Už to bude 7 rokov.
@somavi ja to mám veľmi podobné. Priateľ nechce o svadbe ani počuť, vyhýba sa tomu veľkým oblúkom ale nie preto, že by nechcel podpísať nejaký papier. Manželstvo mu nevadí, ale svadba. Preto, že nie je rád stredobodom pozornosti. Neznáša keď sa na neho ľudia pozerajú, neznáša obleky, netancuje. Vôbec. Má z toho blok a nepostaví sa ani do kruhu. A ešte aj nepije, ale to je len dobre, aspoň mám vždy šoféra. No a kvôli týmto veciam ohľadom toho trošku bojujeme. Viem, že preto ani žiadosť o ruku nikdy nepríde. Možno by to vyriešilo keby som prišla s nápadom súkromnej svadby len my dvaja a svedkovia, alebo niekde romanticky pri mori... ale zatiaľ s tým nie som stotožnená, tak ako veľa ďalších ľudí som snívala o klasickej svadbe hlave s rodinou. Lebo viem, že by boli za to radi. @somavi ako to ten tvoj manžel nakoniec zvládol? Ja sa obávam, že môj má z toho taký blok, že by to nedal...
@michelle188 ja som svojho terajšieho muža do svadby dotlačila po 5,5 ročnom vzťahu ... a vôbec sa za to nehanbím, že som mu dala ultimátum po 4,5 rokoch chodenia, že bud bude svadba, alebo končíme. Chlapi sú už raz takí, nemajú radi obleky, nechcú inštitúcie, "tanečky" okolo toho, aj s fotením mal ten môj problém ... ale dnes sme skoro 17 rokov manželia a nesťažuje sa 😀
Pre mňa svadba nie je "len papier", hoci viem, že nezaručuje istotu, že zostane navždy so mnou. No zaručuje určitú istotu v právnych záležitostiach a tiež kvôli dieťaťu, prípadnému dedeniu spoločného majetku atď. Inštitúcia manželstva funguje tisícky rokov v prakticky každej spoločnosti a každom vierovyznaní, aj v primitívnych kmeňoch. Tak asi na tom niečo bude, že sa ľudia sobášia... No poviem pravdu, v čase, ked sme sa brali, som sa vydávala kvôli tradícii, kvôli rodičom, aby sme mohli spolu bývať (moji rodičia sú veľmi zásadoví a spoločné bývanie bez svadby neprichádzalo do úvahy) ... a kvôli šatám a z lásky. Ostatné výhody manželstva som si uvedomila až neskôr...
Plánované dieťa by som s chlapom bez manželstva nemala v žiadnom prípade, si predstav, že by sa mu niečo stalo skôr, ako porodíš ... to by ešte len začali problémy... Tam si urobila chybu, teraz už neviem, čo by sa muselo stať, aby sa rozhýbal sám.