Priateľstvo s kolegom zašlo priďaleko
mam priatela už 7. rok, bývame spolu, mame hypoteku na dom. Sme zatial bezdetní. moj vzťah fungoval/funguje OK, občas pády občas lety - asi tak ako v každom vzťahu tak to je aj u nás ... spravila som chybu a dopustila som, aby moj vzťah ku kolegovi - takmer rovesníkovi zašiel priďaleko. pritom môjho priateľa mám rada...je medzi nami 7 rokov, medzi mnou a kolegom su necele tri. Odkedy nastúpil, takmer pred rokom, sme si rozumeli veľmi dobre. mali sme sa o čom rozprávať, ľudsky sme si sadli - ako sme neskor zistili až príliš. On je slobodny (rozvedeny), v podstate som ho po jeho nástupe zaučila do vecí v robote ja a vyvinul sa medzi nami silny kamaratsky vzťah, ktorý medzičasom prekročil hranice len pracovné... nestretávali sme sa mimo roboty, ale aj tak sme si už smenu jeden bez druheho nevedeli predstaviť a sama na sebe som spozorovala že keď nie je v robote tak mi chýba ... to iste pociťoval on, a po jednej udalosti kedy potreboval pomoc a podporu myslím takú kamarátsku, to nabralo iny smer ... bez toho, aby sme spolu niečo mali ... môj priateľ bol na viacdňovom školení, a ten druhy sa objavil pred mojimi dverami, , bol na tom psychicky veľmi zle, kvôli istej jeho sukromnej záležitosti týkajúcej sa jeho blízkej rodiny... vypočula som ho, nemohla som ho poslať preč, jasné, mohla som, ale nevedela som to urobiť. k ničomu v ten večer medzi nami nedošlo, len sme sa rozprávali, snažila som sa ho povzbudiť a objala som ho. boli sme v objatí veľmi dlho, on u mňa nespal, išiel domov, ale povedal mi, že ma ma rad a že vie že to nie je správne ale nevie to kontrolovať, že mi nechce rozbíjať vzťah ale potrebuje ma a nevie čo má robiť... ja som nebola schopna nič rozumne povedať, len som ho držala za ruku, mala som so sebou čo robiť, aby som nepovedala, že cítim to isté ... povedala som len, že mi na ňom záleží a chcem, aby bol OK. potom nasledujúce dni už bolo v robote oveľa ťažšie skrývať, že k sebe niečo viac citime... dohodli sme sa, že pojde do opačnej smeny, tak sa aj stalo, ale nepomohlo to ... cítim pocit viny voči obom, vidím, že on sa trápi, a že sa nemalo stať aby sa to takto zvrhlo. mam pocit, že som svojho priateľa už podviedla, aj keď fyzicky k tomu nedošlo. túžim po tom druhom, aj ke)d som mu to nepovedala, ale túžim po ňom a mam ho rada každým dňom viac. on na mňa nijako netlačí ale neustále mi dáva najavo, že ma lubi a že ma chce ...
Moja rada...chod do toho...neskusis - nevies...Priatel ma 39, svadbu neriesite, na dieta sa este neciti...nemas za cim cakat...a je len otazka casu, kedy sa nieco zomelie, pretoze take iskrenie a vzajomne na seba nenecha dlho cakat...keby si ho chcela iba podviest, uz by si to spravila. Len nepodvadzaj, to si nikto nezasluzi. Mozno to nevyjde, mozno ano. Ale to si nevedela ani vtedy, ked si zacinala vztah s terajsim priatelom. A z vlastnej skusenosti...ak by si si bola priatelom ista, teda citmi, vztahom a celkovym zivotom, nerozoberas to tu...tak sup sup do toho, iba tak najdes odpoved...
@sanja81 k priatelovi podla mna nemas nejake zavazky, zasnubeni nie ste, nemate deti, mozes sa s nim s cistym svedomim rozist a zacat chodit s niekym inym. ale na tohto noveho by som si trochu dala pozor, ked vravis, ze za Tebou prisiel, lebo bol na dne, okrem toho je rozvedeny, no aby nebol nejaky emocionalne labilny, Ty ho budes davat do kopy, on bude nariekat, ake to ma tazke a potom po nejakej dobe, ked budu nejake problemy, to iste zopakuje s niekym inym. Ale nemusi to tak byt, len si daj pozor.
@valy ahoj ... ja sa ho snaším "naštudovať" ale za tu dobu sa to dalo len čiastočne a tiež v stave v ktorom som to je stav pomätenia mysle, tak je to skreslené ... vychádzajú mi pozitívne veci o ňom, ale o to by som sa moc neopierala; či je citovo labilný - navonok sa prejavuje super, myslím v kolektíve (viem, že to nič neznamená) keby aspoň niečo spravil, alebo niečo povedal, čo by ma zobudilo zo sna ... neviem odhadnúť, ako by to bolo do budúcna; keby som vedela, bolo by to všetko jednoduchšie ... môj terajší partner tiež nie je stelesnená vyrovnanosť, ale nikdy sme neriešili z jeho strany nejake ine ženy alebo kolegyne alebo znamosti či kamarátky... a teraz som ja uplne zblbla
@sanja81 keby si mala plnohodnotný vzťah tak toto neriešiš a napokon na druhej strane to máš právo riešiť, lebo s terajším priateľom vlastne chodíte a to je taká skúšobná doba a ako sama vidíš jeden z vás v nej zlyháva a spoločné bývanie podľa mna nie je záväzok na celý život.
nečítala som všetky príspevky, ale zachytila som, že deti nemáte, a ty chceš. ak chceš tvoju dilemu vyriešiť diplomaticky bez ujmy na zdraví a bez toho aby mal niekto pocit, ako napr.tvoj kolega, že si mu dala prednosť, tak skús to bývanie s priateľom posunúť do nového levelu, napr. čo tak deti, niaky záväzok vo vzťahu, napr.svadba. a jeho reakcie by ťa mohli posunúť k rozhodnutiam.
ak to s ním aj ukončíš, tak si pauzu a nič nerieš a nechaj chlapcov konať, ver, že to vyriešia aj za teba. a čo je pre partnera väčšia zrada? Ked svoje telo prepožičiaš inému mužovi, alebo ked tvoje srdce začalo biť pre iného muža?
Inak nechcem byt zlym prorokom, ale 39-rocny muz, po sedemrocnom vztahu nechce svadbu a dieta, tak mne to zavana zadnymi vratkami. Aby Ti neostali pci pre plac az Ta o rok opusti a rychlo sa ozeni s inou..
Teraz budem trochu OT, ale neda mi. Baby, viete co je zaujimave? Vo vela diskusiach tu na MK aj v realnom zivote stale pocut "nepotrebujeme papier, svatba je len formalita ..." a podobne.... A odrazu tu zaznieva len: "Ved nie ste zobrati, neriesite svatbu, tak vlastne o nic nejde" 😀
@jjuulliiaa neam pocit, že by šlo o nejaku poblaznenu pubertiačku. Ale väčšina žien potrebuje naplniť vzťah a najmä tym dieťaťom. Možno si to ani neuvedomuje ale potlačanie zakladnej biologickej tužby ženy môže vyustiť do toho, že hlada utočište v niekom inom, kto jej toto ponukne. Ale zas nechcem tvrdiť, že to tak určite je, možno aj nie. Nemôžme riešiť za nu, ona najlepšie vie a pozna svoje priority, prípadne ich hlada.
Osobne to vidím tak, že buď sa tvoj súčasný priateľ "zobudí", trochu zabojuje a šliapne na to smer svadba a dieťa alebo mu zachvíľu odfrčíš smer iná rodina 😉 Ale to mu ty hovoriť nemôžeš, buď to vycíti alebo o teba príde. Máš po tridsiatke a ide na teba "hniezdenie". Všetky sme strašne moderné ale v podvedomí je to tak. Prežila som si niečo veľmi podobné, viem o čom hovorím.
No ja som sa s bývalým priateľom tiež rozišla , ked sme sa zblížili s už teraz mojím mužom, neboli sme priamo kolegovia ale pracovali sme v jednom závode. Najprv to bolo len také pokukovanie - dva roky, a potom už začal za mnou chodiť a ja som zistila že sa zrazu nejako teším do roboty. 😉 Ale s odstupom rokov viem, že keby ten predchádzajúci vzťah fungoval ako mal tak by sa to nestalo. Ale prakticky som bola väčšinou sama, ženiť sa ani po pár rokoch nechcel , s deťmi si nebol celkom istý a ja som vždy túžila po rodine, čo sa mi pri mojom mužovi aj splnilo. Myslím že by si nemala váhať, lebo z oboch strán to vyzerá že vám na sebe až moc záleží a tiež že keby to tvoj terajší priateľ myslel vážne, už by sa dávno rozhýbal. 😉
u nas je to tak, že nie, že by sme vyslovene nechceli svadbu, ale svadbu aj dieťa sme odložili v záujme spoločného bývania, prerabali sme dom a trvalo to dlhie než sme predpokladali,tak sa to nejak stále odkladalo do úzadia, plus tam sú ešte niektoré iné veci, partner to berie veľmi zodpovedne čo sa financií týka, že ke´d už dieťa, tak aby sme to dokonale vykryli, utiahli at´d ... a preto je to tak, že mame tolko rokov, po tolkych rokoch vzťahu a ja tu stojim zrazu na čiare a mam križovatku medzi dvoma chlapmi ... keby som bola vydata s dieťaťom, bolo by to všetko inak aj keď asi sa môže stať všeličo, ale prinajmenšom by som si veľmi dobre rozmyslela či chcem riskovať rodinu
@viera27 bohuzial ked sa kazde druhe manzelstvo rozvadza, system partnerskeho spoluzitia na cely zivot formou manzelskeho zvazku prakticky nefunguje (ak system funguje na 50%, zo statistickeho hladiska je nefunkcny)..
@sanja81 citala som len prve dve strany tvojej diskusie, neviem k comu tu spolocnost dospela 😝 ale ja by som ti radila zistit dovod preco sa kolega rozviedol, povypytovat sa znamych na jeho minulost, vztahy, rodinu, zavislosti, uchylky, financnu situaciu (aby ta nechcel nedajboze vyuzit), vztah k detom a potom zhodnotit jeho potencial do tvojho zivota 😀 a bud ist do toho, alebo ruky prec 😔 Ak ruky prec, tak sa neboj, cas vsetko vylieci, hormony sa ukludnia, po 2 rokoch ani nebudes vediet, ako tebou mohol tento chlap zamavat 😀
Pekny den.
@dazdovka ahoj... každy mame svoju minulosť, o svojej rodine mi dosť porozprával, mám aký-taký obraz, o svojom rozvode povedal toľko že mu to "nevyšlo" nevypytovala som sa, možno by som sa mala... spoločných známych nemáme, je uplne z iného prostredia; čo sa týka finančnej situácie, mňa by nijako nevyužil,naopak ešte by si priťažil ... a riadne skomplikoval, o deťoch sme sa konkrétne nerozprávali , bojím sa, že keby povedal, že by chcel, typu "neni problém" tak už budem uplne niekde ...
Ahoj prezila som to isté čo ty...a po 4rokoch som sa rozisla a išla za mojim terajsim manželom s kt. Som uz 6rokov a mamke dve detváky🙂)
No su dve moznosti:
-bud vas vztah stagnuje, nepises preco nemate deti napr.
-alebo skratka len v ustalenych vodach viac rocneho vztahu zrazu sa vynorila nova lod
Druha moznost sa stalo aj mne, este pred detmi a som rada ze som ucukla, hoc mi nic nechybalo vo vztahu vtedy, dovolim si tvrdit od vtedy si vobec nemyslim ze nas moze fascinovat niekto opacneho pohlavia len ked nam to doma skripe. Vobec nie. Bolo to vtedy ako vlna, uplne mimo mojej kontroly, chemia v tele riadi nas, nie my ju. Inak keby sme hormony ovladali my, tak by sme napr. tehotneli len ked by sme chceli, liecili sa na prianie a pod. ale nie je to vzdy tak. Telo a jeho reakcie vratane tych v hlave nas dokazu riadne zaskocit.
Ja som len vtedy mala rozum a zaroven predsa som k sucasnemu citila moc, aj ked uz to bolo po rokoch tiez nie burlive ako na zaciatku, tak som si povedala ze toto nie, nevymenim nove za starsie len pre kuzlo novosti.
Na druhej strane ci sa podvolit zaplavam zacinajucej zamilovanosti, to uz je komplexnejsi problem.
Musis jasne definovat svoj stavajuci vztah, ci za 7 rokov nahodou nebudes aj s tymto novym objavom presne v tych kolajach ako teraz so sucasnym pratnerom. Konieckoncov ani tento novy nie je "cisty" - jeden vztah mu uz skrachoval, nehovori o dovodoch, a k tomu este sa potrebuje k tebe chodit vyplakavat a utesovat ked ma problemy v blizkej rodine co teda ma...teraz nevidis do pozadia, ale ked ano, mozno tam bude este ina otrava...
Ja stale hovorim vztah si ide samospadom len v uvodnom obdobi, rok, par rokov, potom je to aj o praci na jeho udrzani, to nedrzi samo. To treba budovat, davat do toho energiu. Pretoze su v sucasnosti mnohi lenivi, myslia si ze im len bude niekto nieco davat, ze popracovat a hladat pevne body, ze to nebudu, radsej sa znovu zamiluju aby to zase slo nejaky cas samo...len to tiez nie je samospasitelne. Taki ludia potom na x-ty pokus uz napokon aj zostanu s tym x-tym partnerom, ale nie preto ze je lepsi nez predosli, ale preto ze uz maju dost rokov, nechce sa im uz stale preklikavat a zistia ze je to vlastne o tom istom, ze ten vztah a jeho kvalita aj tak vychadza z nas a nie toho druheho. Tak zakotvia. Ked dovtedy pochopili ze na vztahu sa musi pracovat, je fajn a bude to dobre, ak nie, tak budu zit vedal seba ako mnohi len pre pohodlnost zostavat v manzelstve a snivat o nenaplnenych ambiciach...
ja pochybujem sama o sebe, že či nie je chyba vo mne, že neviem byť ustalena pri jednom, ale doteraz som bola presvedčena že som našla svoj životny vzťah a nemala som nikdy veľa partnerov nestriedala som vzťahy, vždy som chcela budovať, vždy som chcela rodinu, nikdy mi nešlo o nejaké dobrodružstvá chvíľkové, teraz ma veľmi zarazilo že čo som schopná po 7 rokoch vyvádzať respektívne čo všetko by som bola schopná keby som si popustila tú uzdu ktorú ešte držím ... čo sa týka rodiny, tú si človek nevyberá a takisto ani on si tú svoju nevybral, ak je tam nejaka otrava, on predsa za to nemože ... tym ho nechcem ospravedlňovať ale ani súdiť za to, prečo bol za mnou, čo tu nechcem písať ...
ja som nehladala niečo druhe, len sa to zrazu stalo ten druhy je tu a ja sa otriasam v zakladoch napriek tomu že som nemala doteraz v úmysle svojho priateľa opustiť
Tiez som si tym presla, nakoniec mi navrhol aby sme sa spolu vyspali a ze tam zistime ci sa nepritahujeme len fyzicky ci budeme chciet byt spolu aj potom. Odmietla som to a o par tyzdnov z cista jasna moj partner dostal vsetku mailovu komunikaciu medzi mnou a kolegom. Vtedy som si uvedomila ze ostanem s partnerom, ked som to povedala kolegovi nastval sa a od vtedy sme neprehovorili ani slovo. Ubehli styri roky a teraz ked ho vidim co len na fotke tak by som sa prefackala ako som nad tym vobec mohla uvazovat. Je to proste chvilkove pobluznenie, pretoze je to nieco nove, co v dlhsich vztahoch nie je uz vyprsalo, ale po case by to vyprsalo aj v novom. Toto je moja skusenost.
@sanja81 Necitala som vsetko, ale napisem ti moju skusenost - presne po 7 rokoch co sme boli spolu s priatelom som stretla jeho kamarata. A zacalo to - nedokazala som na neho prestat mysliet, pisali sme si, proste uplne zamotana som bola. No a tak som sa s tym "novym" "rozisla", nic sme spolu nemali okrem par objati. No a po tyzdni toho, co som prerevala kazdy den, co ma normalne fyzicky bolelo citat nase e-maily a smsky som sa nastvala, rozisla som sa so starym. S tym "druhym" sme spolu doteraz, mame spolu dve deti a ja som velmi stastna za svoje rozhodnutie.
"Zalubena! som bola aj s mojim sucasnym partnerom, ale to som v podstate hned vedela, ze ide iba o chemiu a ze si neviem predstavit svoj dalsi zivot s tym clovekom, takze tam to bolo jednoduche. Mne paradoxne na to pomohlo prave byt v kontakte co najcastejsie. Normalne programovo som sa ho "prejedla" a bolo vybavene. 🙂 Odvtedy tvrdim, ze kecy "ak je clovek stastny, tak sa predsa nemoze zalubit" nie su stvorene pre realitu. Realita je, ako sa k tomu clovek postavi. Ty sa k tomu zatial stavias tak, akoby si chcela ostat so sucasnym priatelom. Ci to ma aj ten zelany efekt, to si uz zodpovies sama.
Na tvoj problem nemam radu ani riesenie, lebo si to musis rozhodnut sama. Zamilovanie pride a odide, ale laska ostava. Ty musis vediet, ktory z nich je len zalubenie a ktory laska.
Drzim ti palce.
@sanja81
ahoj 🙂 ak si nikdy predtým neuvažovala nad rozchodom s priateľom, tak by som to ani nerobila.
Jednoducho 7 ročný vzťah - tam už je to stereotyp a o nejakom vzrušení, tajomne, dobývaní a pod. len ťažko hovoriť. A preto teraz prišiel niekto nový a.. Obzvlášť, ak ešte aj on sám prejavuje o teba záujem. Nie si prvá, posledná a ani nenormálna.
Ale toto všetko by po pár mesiacoch vzťahu s novým opäť vyprchalo a zostal by ti zase raz iba vzťah - tento krát ešte len v začiatkoch a všetka tá pohoda, ktorú máš v terajšom vzťahu by bola preč.
Chce sa ti budovať opäť raz nový vzťah s človekom, o ktorom nič nevieš? Prípadne po chvíli zistiť, že s ním žiaden vzťah ani nie si schopná vybudovať?
o com je tolkorocny vztah..... najlepsie je po max. 2 - 3 rokoch vztahu slubit si vernost - manzelstvom...a byt verny a nevymyslat a nesnivat o druhom
@sanja81 tak sa s kolegom porozpravaj na take vazne temy,a ko je manzelstvo, ci deti, ci jeho buducnost. VEd o com sa vlastne rozpravate??? Aspon budes mat prehlad, co on este ocakava od zivota. Ale samozrejme, ber to tak, ze Ti moze aj klamat, aby Ta dostal tam, kam Ta chce dostat...
A porozpravaj sa aj so sucasnym partnerom. Lebo to spravanie, ktore popisujes, je presne znakom toho, ze niekoho mas. Len Tvojmu priatelovi to este nedoslo. Ale on na to casom pride, lebo budes pisat tajne sms, vyhovarat sa, budes aj nadalej nervozna...
No a to, ze ste LEN priatelia a nie manzelia, ved aj manzelstva koncia, a niekedy naozaj trva dlhsie, kym najdes tu svoju ozajstnu spriaznenu dusu.
Ale vyber si len jedneho, nemozes mat oboch 😉
precitala som dalsie prispevky a vnieslo to trochu "svetla". Nemyslela som, ze tvoj priatel ma uz tolko rokov a k rodine sa nejako nema. Teraz uz chapem, preco to sklzlo k flirtu s kolegom.
kazdopadne, veci sa deju z nejakeho dovodu.
Kazdopadne, veci sa deju z nejakeho dovodu. Zrejme mas prehodnotit vztah s priatelom. Aj keby si sa s nim rovno rozisla, urcite by som neodporucala hned si s kolegom zacat. Byt nejaky cas sama, to vie urobit velmi vela.
A aby si niekto nemyslel, ze moralizujem, ale prezila som si vo vztahoch svoje a to rozhodovanie je tazke. Clovek nikdy nevie, ktore rozhodnutie je to spravne.
Kazdopadne bez ohladu na to, ci vztah viaze manzelstvo alebo nie, k nemu pristupujem rovnako.
@jjuulliiaa ja mam na toto celkom iný nazor. Osud? Jedina spravna cesta, ktorú ked neodchytiš bude zle? Neverím. Život je množstvo rozodnutí jednoduchších aj ťažších. Nieje dobre, ked sa človek zamýšla nad tym aky je jeho osud a ako sa ma rozhodnuť aaby s nim koreloval. Ked sa človek rozhodne v tom momente to vníma ako najlepšie možné rozhodnutie. NA jedno rozhodnutie naväzuje množstvo dalších a tak sa pomaly odvíja ludský život. Ale najhoršie je ked sa človek vracia do minulosti a plače, že sa nerozhodol inač, že to mohlo byť iné. No ano mohlo to byť iné... Možno ešte horšie, možno by to s tym priatelom, pre ktorého sa nerozhodla dopadlo ešte horšie a nadavala by si rovnako ako teraz 🙂 Nemam rada ten pocit osudovosti, že nedajbože aby si sa rozhodla zle, lebo cely tvoj život bude na prd...