Problém pri rozhodovaní o bývaní
Nie som na tomto fore nová, ale pre pokoj v rodine si ho musím zmeniť. Dlho už bojujem s týmto svojim problémom, a keďže v tomto období sa tu vyskytujú mnohé diskusie kde sa rozoberajú rôzne problémy, tak reku skúsim tu aspoň vyjadriť svoj problém, lebo už mi z neho praskne hlava. A možno verím, že predsa sa tu niektorá nájde, ktorá niečim podobným prešla, alebo prechádza a aspoň ma vypočuje keď už nič iné. Možno si niektorá povie, mať tak jej problémy, čo tu tá rieši. No riešim, lebo tento problém už u mňa vyvoláva depresiu a vnútorný nepokoj. Mám priatela, mali by sme chystať na rok svadbu, resp. všetci to už očakávajú a vypytujú sa, lebo jednak už nemáme -násť a jednak že sme spolu nie jeden rok ale dlhšie. Problém nastáva v bývaní. Nemám súrodencov, iba rodičov ktorí sú úž starý a automaticky odo mňa očakávajú, že ostanem pri nich v našom dome, že si nadstavíme dve izby a že budeme pri nich a postarám sa tak ako oni doposial o mňa. Tak som si to roky rokúce myslela aj ja. Avšak, môj snúbenec je odvedľa, a má tam pozemok, taký maličký a automaticky ma tlačí do stavby bungalovu. A tvrdí že mladý majú byť sami. Akože ok, ale ten pozemok je jednu ulicu od svokrovcov. Nepríde mi to preto košér, ja mám opustiť svojich rodičov a on ich opustí že o ulicu ďalej? 😨 On má sestru, tá býva s rodičmi, a aj do konca života bude. Ja proti nim akože nič nemám, ale predsa len vidím ich tak 3 -4 krát do roka a to mi veru bohate stačí. Nejako sa neviem odosobniť zo svojho, od svojej rodiny, pri ktorej mám pocit že ma potrebujú /majú aj zdravotné problémy a s peniažkami to tiež nie je ružové/. Počuť o tom, že podedený pozemok by predal a kúpil by sa nejaký iný niekde inde, o tom ani počuť, to urobí cirkus aký svet ešte nevidel. Normálne sa o tom baviť nie je možné. Neviem čo mám robiť, mám z toho taký nešťastný pocit, ako nikdy, Najhoršie na tom je, že v okolí nie je nikto, komu by som sa mohla čo i len vyžalovať, poradiť sa. Všetci známy majú už svoje rodiny, alebo aspoň svoje byty či domy, len ja som ako zo zlého sna, nemám nič. Ešte aj o prácu som prišla a nie a nie nájsť novú. Na duši ma ťaží taký zvláštny pocit beznádeje, neviem to opísať. Akonáhle neprivolím aby sa pri nich stavalo, tak sa rozídeme. Ja ho však milujem, ale tam ísť nechcem. Nedokážem to vyriešiť. Neverím, že dieťaťom by sa niečo zmenilo, podla mňa by to boli len problémy navyše. A hlavne, môj pocit mi hovorí, že keby som mu aj ustúpila /a teda zachránila si vzťah/, po týždni, mesiaci, pol roku by som sa zbalila a utiekla tam kde sa cítim dobre. Tam sa dobre /v tej obci/ dobre necítim, vždy ma tam premkne taký divný pocit nechuti. Ja neviem to ani opísať, proste nechcem byť blízko svokrovcov, keď nemôžem byť blízko svojich rodičov. A prichytila som sa už aj pritom, že hoci proti budúcim svokrovcom v podstate nič nemám, tak ich začínam neskutočne neznášať. Bol vôbec niekedy niekto v takejto situácii ako ja? Vyriešilo by dieťa niečo? Mám sa radšej zaťať, dať na svoj pocit a kašlať na neho? Dá sa to vôbec? 😖
No neviem co by tym dieta vyriesilo.. urcite nic...ale asi by si to mala povedat svojmu partnerovi..o svojich pocitoch..a bud pojdete niiekam inam..mimo tvojej aj jeho rodiny ale robit nieco na silu a len kvoli laske zmysel nema..uz teraz si napisala zeby si asi potom zutekala..ja mam jeden tak svoj nazor na vztahy..laska nestaci..dolezite je porozumenie ucta a respekt..apokial to tam je a ste dospeli ludia tak hadam tvoje obavy pochopi..len mam trosku pocit ze ty chces aby byval s tebou s tvojimi rodicmi..a to je to ists co chce on len v opacnom garde..
proti sebe by som nesla,hladala by som strednu cestu.ist byvat inde je rozumne riesenie,ak on nechce,tak je tvrdohlavy ako mulica a s tym veru vela vody nenamutis
@rybicka85 si to vystihla, len je tam to, že on sestru má čo sa o rodičov vie postarať, ja nemám nihoho, preto mi príde troška odveci, že on ma "núti" byť pri jeho rodičoch a ja pri tých svojich byť nemôžem. V tomto by mal nastať kompromis, teda ani pri jednych, ale fakt sami, inde.
@dasiacik sme spolu 15 rokov, je to naozaj tak, akonáhle hcem o tom komunikovať, tak sa mi dostane iba odpovede takej, že tresne devrmi a dohovorili sme. Je mi úplne jasné, že je nahuckanmí svojimi rodičmy, lebo jeho maminka si ani nevie predstaviť, že by jej miláčik, zlatíčko a pod. bol od nej ďalej než o ulicu. Je to tak ťažké, potlačiť svoje city k niekomu koho človek ľúbi a cíti pri ňom taký dobrý pocit /no ako to inak popísať/, ale čo sa týka bývania to sa nezhodneme. Ja nechcem k nim, on nechce k nám, obaja chceme byť spolu, obaja máme pocit záväzku k rodičom, komunikácia sa nedá v tomto smere vytvoriť žiadna.
@belkastrelka
Pozri,ak je medzi vami jediný problém len v tej komunikácii ohľadom toho bývania a všetko inak v pohode klape,tak naozaj by bolo najlepšie odísť úplne mimo.Urobiť kompromis,ktorý by vyhovoval obom.Lebo,inak bude vždy niekto musieť ustúpiť a tým pádom bude nešťastný.A predpokladám,že to budeš najskôr ty... 😒
ja som proste vychovaná z takej tej starej školy, že teda podľa toho príbehu o troch grošoch. Nejako je vo mne vštepené, že je mojou povinnosťou sa postarať o rodičoch, lebo už nikoho fakt nemajú iba mňa a preto nevidím dôvod aby som bola niekde pri svokre, ktorí je o mnoho rokov mladšia od mojej matky.
@dasiacik ale ako ho prinútiť aby o niečom takom vôbec uvažoval? ako k tomu mulicu prinútiť? bez hystérie a trieskania dvermi? To by som potrebovala poradiť, či toto niekto riešil a ako to vyriešil.
@belkastrelka no, tazko radit...poviem Ti ale, ako to bolo u nas. Zoznamila som sa s manzelom v mieste jeho bydliska, kde som studovala na vyske. Pochadzam z dedinky asi 60 km stadialto. chodili sme spolu 5 rokov, isty cas som byvala aj u buducich svokrovcov, kedze som sa nedostala na intrak. A ked prisla rec na spolocnu buducnost, vsemozne som sa snazila presvedcit svojho mileho, aby sme sa odstahovali niekde dalej na zapad Slovenska, hlavne kvoli praci. Moj buduci manzel nechcel ani pocut, ved on tu ma rodinu, kamosov...ale to, ze keby som ja ostala hoc byvat v tomto meste, by pre mna znamenalo opustit svojich znamych a svoju rodinu, akoby to nechapal...ved som ich uz opustila, ked som sla na VS.. 😖 Neviem, chlapi to tak beru prirodzene, ze zeny musia opustit svoju rodinu....Nepresvedcila som ho. Ironiou je, ze prave jeho najlepsi kamos, kvoli ktoremu on nechcel odist, sa po svojej svadbe /rok po tej nasej / odstahoval prec 😎 . Isty cas sme boli v zahranici, po navrate sme si kupili svoj byt. Byvame sice v jednom meste so svokrovcami, ale vidame sa tak raz za tyzden, dva, ak nam nepotrebuju pomoct s dcerkou, ked je chora. A k nasim chodievame tak raz za mesiac, ale to manzel aj tak frfle... No co Ti mam povedat. Ide o to, aby ste spravili kompromis. Moj bol ten, ze sice ostaneme v tom istom meste, ale dalej od svokrovcov, aby som ich nemala doma kazde popoludnie /nemyslim, zeby boli taka povaha, ale clovek nikdy nevie/. Su jednoducho dost blizko pomoct, ale dost daleko, aby sme sa nevidali kazdu chvilu. Pises, ze Tvoj manzel je odvedla. To ako z dalsej ulice, ci dediny? Kym to nie je 100 km, tak aj tak mozes chodievat k vasim pomoct im. Porozmyslaj aj o tom, ze raz budes mat deti, mozno uz aj mas, s ktorymi budes potrebovat pomoct, ci od vasich, ci od svokrovcov. A este jedna vec. Moj nazor je, ze mladi by mali byt sami. Sestra ostala byvat u rodicov, a ano, pomahaju jej, ale su tam tiez spory. Predsa, ona je dospela, ma svoje predstavy, nasi tiez...
Takze, skus sa s partnerom o tom poriadne porozpravat, ake mas Ty pocity, ake on, skus si napisat na papier vsetky za a proti. A skus pochopit aj jeho. Ak je Tebe protivne stahovat sa blizko k svokrovcom, ako sa asi citi on, ak chces, aby sa stahoval priamo k jeho svokrovcom? A este jedna vec, svadba by sa nemala konat preto, ze to kazdy ocakava, ale preto, ze to vy dvaja chcete, ze je to pre vas prirodzeny pokrok vpred, ako aj dieta. Dieta by nemalo byt prostriedok k stastiu, ale jeho vysledkom.
Otazkou teda je: Budes stastnejsia bez neho, ale sama u vas doma, alebo s nim v jeho dedine???
@adri266 vďaka za príspevok. Nemáme ešte bejby, ani sme sa ešte nevzali. A nebudem šťastná ani sama, ani v jeho dedine. Proste, tento svoj pocit a v podstate neochotu neviem vysvetliť. Každý by na mojom mieste jasal, že má pozemok a jeho partner má vôľu stavať, chuť a energiu a ja takýto pocit nemám, práve naopak. vždy som si myslela, že nebudem svojich svokrovcov nenávidieť a nepridám sa do skupiny neviest, ktoré tie svoje svokry proste nemusia a sú radi že ich nevidia. A hups, som tam.
@belkastrelka mozno mate krizu vo vztahu. 15 rokov je dost. Mozno za ten pocit moze stereotyp, mozno mas len depku kvoli tej praci. A este naspat k tej otazke, ako daleko by si to mala k vasim, ak by si byvala v jeho dedine?
@belkastrelka Tak to je skutocne tazky pripad..... zda sa byt taky malicherny, ale nie je
Ty mas taky negativny pocit ku svokrovcom, lebo ta priatel postavil do sachu.... proti svojej voli.
Na druhej strane...ako daleko si od rodicov? Mohla by si sa s priatelom dohodnut, ze ich budes chodit navstevovat casto, koli ich starobe a zdravotnym problemom. O tom ste sa bavili? Aky vztah ma tvoj priatel k Tvojim rodicom?
Pripada mi dost neustupcivy....je takyto vo vsetkych dolezitych rozhodnutiach? Uz si mu povedala, ze Ty nechces byvat vedla jeho rodicov?
@belkastrelka Ahoj, zarazilo ma par veci. Je Tvoj priatel vobec dospely, ked riesi problemy trieskanim dveri? Ako chces s nim riesit problemy, ktore este pridu, ked sa mu budes musiet neustale prisposobovat. Naozaj budes robit iba to, co bude chciet on? Kazdy vztah a teda aj manzelstvo je o kompromisoch. Raz ustupi jeden a raz ustupi druhy. Ale Tvoj priatel asi nevie ustupovat.
Co sa tyka byvania, moj nazor je, ze mladi by mali byvat sami. Ale je to len moja skusenost a kazdemu vyhovuje nieco ine. Ja by som nechcela byvat ani s mojimi rodicmi, ani so svokrovcami. Lebo viem o sebe, ze ja sa s inou zenou nezhodnem v jednej kuchyni 🙂 Ale to je uz je fakt vec nazoru.
@belkastrelka Urcite mas dovod, preco ste spolu 15 rokov. V podtstate ste obaja v rovnakej situacii, ty nechces od rodicov, on nechce od rodicov. Obaja ste nafixovani. Neverim, ze by sa s tebou rozisiel kvoli tvojmu nesuhlasu, ci predsa?
Ja neodporucam zit vobec s rodicmi, vzhladom na dnesnu dobu. Na druhej strane to ma aj vyhody. My sme strasne chceli byvat sami a dnes som na vsetko sama, nema mi kto pomoct, hoci by som obcas potrebovala.
Zabudni, ze ked sa vezmete a budete mat deti, ze budes zvladat pomahat este aj rodicom, ci financne alebo fyzicky. Urcit zopar rokov sa ti nebude dat. A ano, mas pravdu, pravdepodobne nanho rodicia tlacia, aby byval na svojom pozemku, ved zrejme preto mu ho aj dali, mozno to bola dokonca podmienka, ze ak nepostavi dom, tak mu pozemok nedaju.
Ale ty tiez pises, ze od teba rodicia automaticky ocakavaju, ze ostanes u nich. Ste na tom rovnako. 🙂
@belkastrelka prečítala som si túto diskusiu a troška som sa v nej našla...ale myslím, že to mám ešte sťažené, pretože máme 14 mesačného synčeka...predtým ako sa narodil sme bývali cca 2 roky u svokrovcov na poschodí, začali sme dokonca prerábať...ale...žiadny vlastný vchod, žiadne dvere na schodišti, nič...keď som chodila do práce, vobec mi to nevadilo, pretože som sa tam nezdržovala...ale narodil sa nám syn a všetko sa zmenilo...strach a hroza, za posledný mesiac som tam schudla asi 7 kg. Všetko išlo dole vodou, nevedela som čo robiť...vydržala som tam celý pre mňa neskutočne dlhý rok s naším synom...teraz bývam už mesiac u mojich rodičov, pretože mi priateľ povedal, že ak sa mi tam tak strašne páči, nech idem...dvakrát hovoriť nemusel...svokru totálne neznášam, svokor je alkoholik a moj priateľ tiež začal ku koncu nášho vzťahu dosť piť...teraz neviem čo ďalej...máme krásneho syna, ľúbime sa, ale...tiež riešime bývanie...ja sa tam už vrátiť nechcem, on odtiaľ nechce ísť preč...nechce ísť ale ani na byt, ani nikde...a to máme spolu dieťa...takže myslím že dieťa tento problém určite nevyrieši...teraz bývame oddelene a nevieme sa pohnúť z miesta...úplne chápem, že chceš žiť ďaleko od svokrovcov a máš pocit, že sa musíš postarať o rodičov...je to prirodzené a normálne...a pokiaľ by ťa priateľ nechal kvoli tomu, že nechceš bývať tam kde on chce...nechcem byť zlá, ale...nevidím v tom budúcnosť, pokiaľ nebude ochotný pristúpiť na nejaký kompromis...mňa priateľ zrazil na kolená, pretože by bol ochotný opustiť kvôli bývaniu nielen mňa, ale aj nášho malého synčeka...dosť smutné, však?? ☹
@belkastrelka
@meminka uff............máš to ťažké..........ešte dobre že sa máš kam vrátiť teda k rodičom..........ja by som sa na tvojom mieste asi nedala...........ostala by som pri rodičoch.......a je pekné že ťa ľúbi len ste oddelený.....takže neviem-neviem..........alkokol......problémy....načo.....prečo....prekoho si kaziť život......budeš tolerantná aj neskôr ak ti bude chodiť značne opitý pravideľne domov?............ako to vidíš......je rozdiel riešiť orázku bývania a ešte väčší je otázka bývania ......alkohol a nezhody..............
@belkastrelka ak si rozumieš s rodičmi.....chceš im pomáhať si jediná dcéra tak neviem čo rieši......bývali ste spolu u vašich aspoň na skúšku.......žiť u vás..........budete mať súkromie?.......nebudú sa do vás starať?........odkedy máš ten zlý pocit z jeho rodiny, alebo z roho že tam budeš bývať........čo na to tvoji rodičia?
Uff, no 15 rokov spolu randite a stale nemate vyjasnenu buducnost.
Mne to pripada tak, ze tvoj priatel toto berie ako kto z koho, a musi za kazdu cenu tento boj vyhrat, aby ti ukazal, ze on je panom.
Ak sa s nim o tom neda porozpravat (a to sa v buducnosti s nim nebude dat porozpravat o vela veciach, ak ma v povahe trieskat dverami), mas zaujem o takuto buducnost? Vo vztahu su velmi dolezite kompromisy a to, ako respektujeme partnera a jeho pocity, obavy a hlavne, ako sa staviame aj k jeho problemom. Pretoze tvoji rodicia zostanu na tvojich pleciach a tym padom bude musiet aj on pomahat, je si tohto vedomy?
Nenechaj sa vmanipulovat do niecoho, s cim nie si vnutorne vysporiadana, a s cim hlavne nesuhlasis, budes velmi nestastna a svoje nestastie a frustraciu nebudes vediet vyjadrit. On ti nebude rozumiet, lebo on tebe postavi krasny dom, svokra bude chodit do teba rypat, rodicia budu jednou nohou v hrobe a ty budes na antidepresivach.
Nehovorim, ze sa mate hned nastahovat k tvojim rodicom, ale ten napad o postavenie noveho domu na neutralnej pode mi pride ako najlepsi.
prajem vela stastia
Ahoj.Prepáč,poradiť si síce neviem,len ma neskutočne zarazila veta "Akonáhle neprivolím aby sa pri nich stavalo, tak sa rozídeme." ☹
To myslíš vážne?Sila vášho vzťahu naozaj závisí len od toho,či privolíš alebo nie?Ja by som v takomto prípade neriešila spoločné bývanie a svadbu už vôbec nie,keď už teraz dopredu vieš,že stači,aby si neprikývla na to bývanie pri nich a rozchod je istý.Naozaj si presvedčená,že sa chceš za neho vydať a žiť s ním,keď už teraz vieš,že by Ťa nechal pre takúto vec?
Byť Tebou,tak nad tým porozmýšľam a radšej prehodnotím tento vzťah...