Problém s priateľom

Dobry den, chcela by som pocut nejaky nazor, skusenost.Mam problem s priatelom, uz sme sa rozisli, ale mam ho rada stale.No problem je asi vo mne.Ja to citim.Ide o to, ze som mala problemy na strednej skole.Na zakladnej sme boli super partia.Vsetci sa kamaratime dodnes.Ale nasla aom si kamaratku.A ona potom zo strednou skolou uz mala problem.Proste sa bala ist medzi novych ludi.A tak.No a ja potom tiez.Prijali ma na gymnazium.Sli tam dvaja spoluziaci, zo zakladnej, len z inej triedy, ale poznali ma ako veselu, a spolocensku.Nastupili sme na gymnazium a mna dali do triedi s nimi.Spociatku sa zacal jeden spoluziak so mnou bavit.Aj ma balil tusim.No tesil sa, ze som tam.A ja tiez.V pohode chlapec.A potom som nasla aj super kamaratku.Obcas sme sli spolu zo skoly.Taka srandacka.Ale potom sa nejak vsetko zmenilo.Zacala som mat strach, proste som myslela na tu kamosku.A ze ako je mne super a ona mi len vravela same problemy, ze nebude chodit so skoly, ze mam s nou ist poza skolu.A podobne a stiahla ma dole.A prestala som si verit, a potom som sa utiahla a bola jedna osoba v triede no taka ticha nikto s nou nechcel kamaratit, tak si sadla ku mne.A potom to zacalo, zacali ju kus urazat a nakoniec aj mna.Postupne hlavne mna.A aj ten chlapec sa ma potom pytal , ze co som taka.Nejaka divna , ze co si neverim. Ale uz sa to nedalo zmenit, kaslala som na to.A do skoly som prestala chodit rada, lebo som vlastne chcela byt s inymi ludmi a bola som len s tou kamoskou.A tak sa so mnou uz aj prestali bavit.Ze si nejako neverim.A postupne ma zacali v triede urazat.A tak.Ale nejak som si s toho nerobila tazku hlavu Len to , ze mi bolo luto , ze ma urazaju.Asi mali dovod.Asi videli, ze mam naviac a ze ai neverim.A mrzi ma dodnes, ze som s niektorimi v pohode dievcatami ani nerozpravala a nekamarstila sa.A teraz ked sme mali stretnutie, tak som tam ani nesla.Ze tam proste bude ten spoluziak a bude ma urazat a ja som nechcela uz aby to robil.Ale uz si ma zapisali tak a uz je aj neskoro zmenit sa.Uz by mi nikto neveril.No a na vysokej skole, som si zacala opat verit, ale v triede boli znova taky super ludia, a ja som opat sa stiahla, uz som mala strach.No spoznala som chlapca, na intraku, uplne super chlapec.Lenze postupne som na neho ziarlila, lebo mal na intraku kamaratov zo strednej a s nimi bol aj na vyske a uzival s nimi.A mne to potom pripominalo moju strednu a ze s nikym niesom v kontakte lebo som sa hanbila niekomu pisat.Ze sa budu zo mna smiat.A ani na vyske som nemala nejak partiu v triede len na intraku.A priatel si to vsimol, ze som tak sama obcas, a to ho tahalo odo mna prec.Chodili sme spolu 8 rokov.A ja ho mam rada a chcela by som byt s nim.Lenze asi sa k sebe nehodime, kvoli tym.problemom, lebo ma to pri nom bude stale trapit.Ze on sa tak chytil na strednej a ze ma kopec kamosov a ja nemam nikoho zo strednej ani z vysky a citila som uzkost ked s kamosmi pisal.Ze on ma a ja nie.Ale uz sa cas neda vratit.Boli sme spolu robit v zahranici a tam znova partia, sami slovaci, ako v triede, a on sa chytil, ale ja nie, znova som sa zacala bat, ze sa mi budu smiat alebo neviem.Ajemu vadilo, ze aka som k ludom , ze co je ao mnou.Teraz neviem ci sa zmierit zo zivotom takym naspat co ma vratil do zakladnej skoky Lebo s tymi ludmi som mala super partiu a odvtedy uz nie.Ale ja som chcela byt uz dalej.A ked ma trapia take veci tak ako mam mysliet na dieta a rodinu a tak ked si neverim pri nom.A pritom chcem, ale ma asi viac sebavedomia ako ja.A tak citim , ze na neho nemam.Aj ked so mnou chodil.Chcem ho spat, milujem ho , aj on ma rad mna.Ale vadi mu ze nemam tych kamosov, ze mam asi spolu, cuduje sa ze com nemam tych kamosov.A on sa zo mnou asi trapit nechce :(