Pustiť si ho do života?

Baby, potrebujem vyriešiť dilemu, respektívne som príjemne v šoku a potrebujem nestranný pohľad. Ja mam 33, ten o kom je toto ma 35. Cize nie sme poblaznene decka, mame odzite. Bude do dlhsie. 🙂 Pred cca mesiacom som videla na zoznamke chlapa, bol to kedysi moj sused, ked som byvala v obci kde aj on. Kúsok od BA. Nepoznali sme sa, stretavali sme sa na ihrisku kde sa hrali decka. My sme sa max pozdravili. On mal priatelku a syna, ja manzela a dcerku. Bolo to cca 6 rokov dozadu. Kedze sa mi uz vtedy pacil - proste pekný chlap a skvely otec podla spravania co som odpozorovala - no nepozriem sa? 🙂 Napisala som mu. Matne si ma pamatal. O to prijemnejsie bolo zistenie, ze je tiez single, s matkou syna uz nezije par rokov, od posledneho vztahu je vyse roka single. Ja som na tom uplne rovnako. Komunikácia bola super, prijemna, dlhe hodiny sme si vedeli pisat. Zacala som sa namotavat, pozval ma aj von, ale bala som sa. Myslela som, ze je to len virtualne a cele sa to pokazi ked sa stretneme. Napisali sme si cca 1 max 2x do tydzna a ja som bola radsej stroha. Zavolal ma 2x von na kavu, ja som nemohla / nechcela tak to cele padlo. Odmlcal sa. Nedalo mi to a ked som mala cas, spontanne som mu napisala, ci nema dnes cas. Mal a stretli sme sa. Bol to on. Len starsi a krajsi. Baby, jemne sediny fakt chlapom seknu. 🙂) Nechcela som sediet niekde v podniku, tak som navrhla prechadzku. Z max hodinky co som planovala to boli tri hodiny. Celé to bolo mile, nevinne, pokec, pusa na lice na koniec a kazdy domov. Pisal mi, ze bolo fajn, ze ma rad uvidi a ja som sa dako zablokovala. Bol naozaj fajn chlap, mily, pekny, len som sa bala co dalej. Zacala som odpovedat stroho, obcas som neodpisala a on to samozrejme sekol. Necudujem sa mu. Po 3 tyzdnoch odmlky z jeho strany, som mu po 2 poharoch vina (na odvahu) napisala. Vysvetlil mi, ze sa stiahol, lebo nie je typ chlapa co otravuje zenu, vola ju dokola na rande, ked citi, ze ta zena nema zaujem. Citila som sa ako... lebo ano, ja som to pokazila. Uplne som to chapala. Pisali sme si asi 2 hodiny, nakoniec ma zas pozval von cez tyzden, ze sa o tom porozpravame. Ja som mu napisala, ci nechce prist teraz. Bol piatok, skoro pol noc. On bol na drinku u suseda, soferovat nemohol, tak som myslela, ze je to taky vystrel do tmy. Napísal mi, aby som mu dala adresu, ze do 50 minut je u mna. Ten blazon si zavolal taxik, na pumpe kupil vino a kedze zijeme od seba cca 40 km, zaplatil skoro 70 euro za odvoz. Ale prisiel. A vtedy sa zacal najkrajsi vikend mojho zivota po X rokoch. Povodne som ho chcela dostat len do postele (fakt je to matroš, musela som) :D a ratala som, ze bude trapne rano a utecie po sexe domov. A tym to ukoncime. O to to bolo krajsie, ked som mu len tak spomenula, ze cely vikend idem kupovat stavebniny, podlahy, potrebujem vybrat kuchynu, nabytok a pod (prerabam dom) a ci by mi nepomohol. Hned suhlasil. Cely vikend sa mi venoval, riesil so mnou veci, dokonca zjednal lepsiu cenu v obchodch a usetril mi cez 1000 eur, lebo nieco malo inu sazru vyrobku (proste chlap), sli sme na vylet, obed, vecer netflix, nekonecne sa rozpavali do 5tej rana... Ja som musela do firmy, ale zaroven som musela po dake veci, tak siel po to on miesto mna, lebo by som to nestihala... Ked mal byt drsny bol, ked mal byt vasnivy tak bol a do toho bol strasne jemny. Len tak ma medzi podlahami v obchode pobozkal, chytil ma za ruku v aute ked soferoval, vecer ma asi hodinu a pol skrabkal pri filme. A cely vikend mal take chlapcenske smejuce sa oci. Nehovorim, ze som sa zamilovala (nemam 20 a neverim v princa bielom koni, som realistka), len mi to vyrazilo dych. Nic take som nezazila. Taketo spravanie, pozornost, jemnost a zaroven drsnost v jednej osobe a tolko orgazmov za hodinu :D. Humor, hodiny smiechu. Teraz neviem ako dalej. Obaja mame firmy, podnikame, obaja mame deti on ma syna ked ja nemam dceru a naopak. Neviem, co robit. Sami sme max kazdy druhy vikend, len ja niekedy robim aj cez vikendy, cez tyzden praca a dieta. Fakt citim, ze je ten "pravy", len neviem ako to uchopit cele. Nechcem zacat na neho tlacit, chcem ho dalej spoznavat a zaroven chcem byt cim viac s nim. On je podla mna otvoreny moznostiam, je rozumny. Bojim sa, ci to vieme dat dokopy, nechcem sa do toho vrhnut po hlave a po tyzdni zoznamovat decka... Potrebujem nestranny pohlad na vec... Ako dalej?