Riešenie manželových výbuchov

@anonym_autor ani som to nedočítala. deti plačú a ty sa pýtaš, či máš a ním zotrvať? To ako naozaj? Už si mala byť dávno preč. Konaj, ináč to deti poznačí do konca života. Nie, našťastie som nikdy nepočula kričať môjho otca na moju mamu, ani môjho muža na mňa. Ani by som to netolerovala. Otca deťom neberieš, nech rieši svoj problém s odborníkom a môže si deti brať a venovať sa im. Ale nebudú vídať, ako je mama za totálnu handru, po ktorej môže otec revať

@anonym_autor hovorili sme... dajte mu mokrý papier, nech roztrhá....čo máš pod sebou horúce plamene? Čo sa ti stalo??😲 Proste ho zastaviť
Kolegyňa mužovi s rozprašovačom strekla di tváre. Jeho to zastavilo. No sme rôzny. .. aby zas nebol viac agresívny.
Chlapi by mohli odpovedať.

Môj ma tiež taký povahu, a tiež vybuchne tak raz za mesiac… je to extrém ako sa dokáže nahnevať a nemá to konca, agresívny tiež nie je ale strašne kričí a nič ho neukľudí kým hnev sam nepominie. Pripomína mi toho ohnivého panáčika z Disney rozprávky. Ja som si ho už ale s týmto vybrala a mimo týchto hádok je perfektný. Takže to akceptujem. Rozhodovala som sa na začiatku či to dokážem tolerovať ale mal veľmi veľa plusov oproti tomuto mínusu 😁🫣no a ľúbim ho a on tiež moje chyby toleruje ❤️záleží na tebe ako je to pre teba únosné

@anonym_autor neviem čo tak jemu povedať že či mu to není ľúto kvôli deťom ? Či si uvedomuje aký príklad im dáva. Ja som tiež výbušná ponadavam si ja tak ventilujem najviac a rýchlo zle emócie proste sa potrebujem hlasnejšie vyrozprávať ...ale dieťa ma extrémne brzdí ale že extrémne... Ok stane sa hej raz za čas ale nie ja pravidelnej báze. Ide z neho strach len keď to čítam a nie tak byť deckom a počuť ho doma. Ak by to deti brali jedným uchom dnu druhým von ok. Sú deti ktoré si v skorom veku dokážu uvedomiť situáciu a nevzťahovať to na seba. Ale ak plačú neviem neviem. Jemu to treba povedať , možno sa aj vyhrozit. Aj ho pochopiť a dohodnúť sa že keď bude cítiť že to na neho ide nech odide z domu na vzduch , nech sa zbalí a ide do posilky proste mu nejakým spôsobom sa snažiť pomôcť lebo každý sme nejaký. Ja chápem vlnu emócii a podobne ale s tým sa dá pracovať. Len musí chciet. Povedz mu aby jedného dňa tak nevyziapoval do prázdnych stien, ale zároveň sa mu snaž pomôcť, nech sa to skutočne naučí ovládať.

@modratrixie si si istá, že aj deti s tým budú ok? A že v zaťažkávajúcom období, keď sú deti malé a keď sa tie výbuchy budú stupňovať a ich frekvencia bude častejšia, tvoja psychika zraniteľnejšia, to bude tiež tolerovateľné? Že bude fajn, keď po hoidne konečne uspíš dieťa a jeho chytí amok? Trvaj na tom, aby vyhľadal odborníka, lebo tu budeš o enjaký čas zakladať smutné témy.

@anonym_27f306 nie ďakujem, je to v poriadku 🙂ja nepýtam radu

ja som to zažila. už je radšej ex.
pre tieto výbuchy bol ako blázon. Nie, ďakujem. cením si svoj pokojný život .aj my sme mali dieťa.

Môj otec bol dobrý otec, a je dobrý otec, aj k mame sa choval veľmi pekne , aj vnúčatá ma veľmi rád , veľmi pracovitý , obetavý a aj priateľský . Ale keď ho niečo veľmi nahnevá , mení sa na satana, vrieska ako zmyslov zbavený , bucha do stola a kope do stoličiek ,nadáva, mama už si robí svoje ani to nevníma , my deti sme sa vždy zavreli do izby a robili sme svoje , zvykli sme si . Otca mám rada a veľmi , na jeho výbuchy sme si zvykli . Mimo toho je to skvelý človek .

Ahoj, môj tato bol veľmi výbušný, vedel sa vytočiť z 0 na 100 kvôli blbosti, kopu krát aj len preto, že zle počul/pochopil a už bol naštartovaný. Mama si aj nadávky vypočula, občas aj ja, bitky boli časté (mamu nikdy neudrel). Ako dieťa som síce plakala zo strachu, že sa naši rozvedú, zároveň som si veľa krát priala, aby tak urobili. Osobitne totižto boli v pohode, oni si nesadli ako partneri.
Ako dospelá ti poviem že rozhodne sa mali rozviesť. Vyrastať v takom prostredí na mne zanechalo veľa stôp, dávala som sa z toho dlhšie dokopy na terapiách.
Paradoxne teraz na starobu už je vcelku v pohode a aj vzťah majú lepší, ale my deti sme si to odniesli

@anonym_autor boháča toto ma tak vie vytočiť! Na čo si s takým debilom? Vieš čo ti z detí vyrastie ? Ľudia ktorý nebudú vedieť dať najavo emócie alebo budú robiť to isté ! Takže buď to zmení alebo choď od neho , sama mám takého tatka dobre viem čo mi to urobilo!

@anonym_0aedc3 presne tak ...

Našťastie muž neprechádzal do afektov ale chodil občas domov z práce nasratý, kedy sa s ním nedalo rozprávať. Raz ma to vytočilo, tak mu vravím, nech odíde a vráti sa kľudný, ak sa nevie ukľudniť, nech ide k svojej mame, lebo ja ani dieťa nepotrebujeme takého človeka vedľa seba. V sekunde precitol a odvtedy nikdy nedošiel z roboty nasratý, ak ho niečo vytočí, tak sa zvyčajne o tom rozprávame, nech to zo seba vypustí 🙂

Ako niekto, kto v niecom podobnom vyrastal ti napisem, ze aj ked som uz davno dospela a otca stale navsetevujem, tak mi trvalo extremne dlhu dobu, nez som sa s jeho spravanim zmierila a pochopila, ze to nie ja som bola za to vinna. Nikdy s nim nebudem mat pekny rodicovsky vztah ani teraz na starobu ked sa vekom zmenil, je tam stale ta priepast. Jednu dobu som ho dokonca nenavidela, doteraz sa to obcas vynori a obcas mu to hnusne vytknem, co sama nechcem, ale proste to tam je a nic s tym nespravim. Mohla by som ist na terapiu, ale mne sa s tym zapodievat uz proste nechce. Ja som nemala mamu, ktora by sa nas zastala, vychovaval nas len otec. Ty to budes mat neskor o to horsie, ze si to dovolila a nic nerobis pre napravu, len sa "disociujes". Rob s tym nieco uz teraz, lebo ta budu vidiet tvoje deti este horsie ako ja vidim mojho otca.

A to ta ako napadlo pýtať sa deti či chcú odísť? Koľko vlastne majú rokov?

@anonym_autor Tazko povedat, mas ho este rada, vazis si na nom nieco? Chybal by ti ako clovek, keby ste spolu neboli?
Moji rodicia mavali katastrofalne hadky, naozaj divoke, kde sa rozbijali veci, krik to ani nehovorim, nadavky, facky a ine este drsnejsie veci. Samozrejme, ze sme so sestrou plakali. Ale mimo toho boli rodicia pre mna super ludia, ktorych som mala rada, na ktorych som sa mohla spolahnut, bola s nimi aj zabava, vselico nas ucili. Aj ich vztah bolo vidno, ze je pevny a maju sa radi. Tie hadky mi vadili, ale tieto grady to nabralo len raz za cas a celkovo som proste nerozmyslala o tom, ze by som nechcela zit v takom prostredi. Moj muz mal otca alkoholika a ten si veru ako dieta prial, aby s mamou od neho odisli.

@anonym_autor ahoj, z osobnej skúsenosti by som bola radsej keby sa mama rozviedla, aj ked otec robil v zahraničí a bol casto preč. Ked bol doma casto kričali nadavali a hádali sa. Ak mas kam ist, vlastníš nieco a mas úspory urcite by som ti radila zit s detmi stastny život mimo psychopata. A poradím ti nahraj si nejaký jeho výstup mozno sa ti to zide

@anonym_autor ja uz nerozumiem tomuto svetu. Zeny ostavaju s takymi chlapmi a z deti potom vyrastaju fetaci, alkoholici, bezemocne, depresivne a agresivne jedince. Sa nedivim ze to tu tak vyzera. A ty sa este pozeras na to ako tvoje deti pri tych vybuchoch placu a pytas sa ci ostat. No nemam slov.

@anonym_autor ak taký nebol tak si neskusila zistiť prečo tá zmena? Mne samej utekajú nervy keď je toho na mňa veľa. Nechcem to a mrzí ma to keď vybehnem, ale viem že to je vtedy keď už nevládzem a to je tá posledná kvapka na mňa. Nebola som tiež takáto. Viem že to dobre nie je, ale ak ideš z posledného a niekomu je všetko jedno tak niekedy ťa vytočí presne aj ten flegmatizmus, chlad a to že nemáš oporu a žiaden rešpekt, si tej rodine lahostajná, je na teba naložené a ideš z posledného.

Preco si citovo odpojena? Len kvoli tomu hnevu, vybuchom? Alebo aj nieco hlbsie, dalsie? Mas zaujem manzelovi pomoct, alebo povazujes vas vztah za rozvrateny?

Ak hladas dovody odist, tak necitaj. Ak by si hladala dovody zostat a chcela ten jeho hnev pomoct vyriesit, potom citaj...

Ak by English nebola pre teba prekazka - dobre videa o hneve:
1. časť:

2. časť:

V tych videach vysvetluju, ze kazducka emocia musi odzniet, aj hnev - ale nemusi odzniet v pritomtosti ludi. Presnejsie: Nema sa hnevat na ludi v ich pritomnosti. Lebo ich to zranuje. Moze sa na nich hnevat, ale inde, aby mal cas sam s tym hnevom pobudnut. A pochopit, ci sa vlastne na nich hneva, alebo na koho sa hneva - niekedy je opravnene aj sa na niekoho hnevat. Len nemas tu energiu hnevu na neho sibnut priamo.

Nie si bezmocna, mozes to stopnut a vyhranit sa:
Vidim, ze si teraz nahnevany, nebudem sa s tebou rozrpavat, kym si nahnevany. Prosim ta, chod sa vyhnevat do ruhej miestnosti, a vrat sa o 20 minut, alebo kedy to uznas za vhodne ty, ja tu pockam.

A nabuduce ked sa bude hnevat, zase to iste - prosim ta, nebudem sa s tebou bavit, ked si nahnevany, pockam tu 20 minut, kym si to premyslis, a povies mi to pokojnym sposobom. Zaujima ma, co mas na srdci, ale nedokazem ta pocuvat, ked z teba ide iba hnev.

V tejto konstrukcii su dve dolezite veci:
1. Nastavujes hranicu, ze hnev nie je sposob komunikacie. (Posilnujes svoje postavenie.)
2. Zaroven, ked naznacis, ze budes cakat, kym sa ukludni - to je tiez velmi dolezite, aby vedel, ze stojis o komunikaciu s nim, ale v inom style, ako to z neho ide. Ze ho nezatracujes a nezahadzujes ako cloveka. (Posilnujes partnera na cste k spravnejsej komunikacii, ale zaroven ma pocit bezpecia.)

To preco sa on hneva - nenaucili ho inak komunikovat a kdesi pod hnevom je skryta nejaka dalsia emocia - napriklad strach z odmietnutia, zaseknutost a tak... o tom hovoria tie videa. Vyslovene tento sposob volaju "move your anger" - "pohni svojim hnevom, odloz svoj hnev prec".

Ten Joe Hudson hovoril, ze prave on v takej ukricanej domacnosti vyrastal, jeho otec velmi krical a on potom mal problem, ze si nasiel taku manzelku, ze sa strasne hadavali. Zaroven ale citili, ze si tolko toho maju povedat a vzajomne si zdelit, len raz vzblkol jeden raz druhy.... Presli roznymi fazami, ze sa naucili chodit vykricat do inej miestnosti - alebo ta zena hovorila, ze ona ide do tej vedlajsej miestnosti, silne sa tam zaprie o stenu rukami, akoby chcela tu stenu odtlacit prec, pohnut svetom a chrli pazvuky a nadavky - proste uvolni tak energiu toho hnevu, a vie sa vratit spat kludna.

Chce to pracu na oboch stranach. Ak mu chces pomoct... oni si chceli pomoct vzajomne. Potom to uz doslo do stadia ze sa nehanbili hnevat v pritomnosti partnera, ale nie chrlit na neho hnev, len povedat to - teraz som nahnevana, idem sa vyhnevat vedla - aj to je tazke. Vybudovat si novy sposob komunikacie, chvilu to ttrva, ale ked budes pevne nstavovat tu hranicu, muz to aj pochopi, ze je to pre vas lepsie, pripadne ked ma kludnu chvilu, porozpravaj mu, ze to takto budes riesit a preco, ze chces dat sancu naprave - a ze neodmietas jeho iba jeho hnev a ze spolu to takto zvladnete, ak on ten hnev vypusti inde, nie na vas... A potom uz si ten hnev vie lepsie uvedomit a narabat s nim, tlmit ho... je to na dlhsi cas riesenia a nastavovanie novej cesty. Ale mozete vyrast obaja, ty bez toho aby si sa emocne odpajala a on bez hnevu a kriku, moze vas vztah byt krajsi...

@anonym_autor jednoznačne odísť. z tohto nič dobré nikdy nebude.

@anonym_0aedc3 presne takýto je môj muž a vidíš to je ešte dôležité že to nemôže byť že len tak sa naserie sám od seba alebo na nejakej blbosti … ale proste tak reaguje keď ho niečo nahnevá

@modratrixie ok

@anonym_autor ano, moj otec bol a stale je taky, s uplne mini zapalnou snurou, hoci je to inak velmi inteligentny a obetavy clovek. Tazko som to znasala, ako dieta som kvoli tomu plakala, bala sa. Mama to urcite tiez tazko niesla, doteraz nechapem, ako pri nom tolko vydrzala. Radsej by som vyrastala v nekompletnej rodine. A dalsi vysledok pre mna? Hladala som partnera s kludom Anglicana. Moj manzel je totalny flegmos.

@anonym_autor ozvem sa ako dieťa, ktoré v tom žilo. Moja mama je cholerik. Jej otec bol tiež, tomu až pena išla od úst, keď zúril. Moja mama nás teda aj bila, ale nie počas ziapania. Ona je presne taká- vyziape sa, kým jej neostane lepšie a okolie sa ešte 3 dni spamätáva. Keď som bola malá, viedlo ku klamstvam, aby po mne neziapala. A teda psychicky mi tu ublížilo veľmi. S partnerom po sbe nikdy nekricime, on to zas neznáša, lebo jeho ex bola taká. Ja občas kričím po synovi, ale nie za blbosti, že rozlial mlieko, ale keď je drzý alebi keď niečo robí aj po desiatom zákaze.

@anonym_d36a49 z nás vyrástli úplne normálni ľudia, máme rodiny ,sme v dlhodobých vzťahoch manželstvách ,navštevujeme sa a máme sa radi . Všetci . U otca to berieme ako jeho povahovú črtu .Faktom je že nás nebil . Určite je a bol lepším otcom ako nejaký alkoholik alebo tyran, staral sa o nás či po tej finančnej stránke ale aj trávil s nami čas. mama nám povedala že keď kričí tak kričí lebo je veľmi veľmi nahnevaný a keď nekričí po nás , nemáme si to všímať, že on prestane. Pre mňa je to určite lepšie ako pasívne agresia , kde by bol otec ticho a nehovoril s nami . Jednoducho máme otca cholerika, vie o tom on a aj my, žijeme s tým a nikto si to neberie osobne.

@anonym_75ce08 to sme mali miernejšie...po nás kričal a robí to doteraz

Muž s tým pracovať nechce? Terapia atd…

@anonym_autor môj otec bol presne taký. Roky mi trvalo a trvá ešte na sebe pracovať pretože nechcem aby moje videli moje výbuchy. Jasne, že sa to u nich prejaví. Keby si mam vybrať bez otca alebo takyto otrasný vzorec vidieť, tak radšej bez otca, mne to fakt narušilo vôbec ako fungovať vo vzťahu a naučiť sa nevybuchnut. Ak sa nechce zmeniť, odid, aspoň ušetríš deťom v budúcnosti ich trápenie.

@anonym_autor Vyrastala som v podobnom, vlastne ešte horšom- bol tam aj alkohol a ako deti sme boli aj bití, dennodenne hádky a nadávky…Poznačilo to najmä mňa, ale aj bratov. Nikdy som nemala normálny vzťah a to už mám riadne cez 30, celkovo ťažkosti v medziľudských vzťahoch a najmä vzťah sama k sebe. Ak zostaneš, deti to poznačí a raz ti to budú vyčítať.