Robí mi manžel naschvál zle?

@nominativ aká horská draha???

@kittykat22 clovek, ktory mi napise, ze sa vyliečil z anorexie ju nikdy nemal...

viem co je to PPP. Som registrovany pacient na klinike s poruchou prijmu potravy a bola som hospitalizovana. A to co tu pises su kecy. Ked nezvladas svoj psychicky problem navstiv psychiatra a zavolaj na oddelenie. Zacni so sebou nieco robit a neterorizuj svoje okolie. Si zahladena do seba. Neviem kto ta liecil, ale moj psychiater nikdy ani len naznakom nehovoril, ze moje okolie ma skakat ako moja anorekticka chora mysel piska.

@kittykat22 tak blahozelam... si prvy unikátny pripad vyliečenia... to tam musis mat aj fotku

ty sa rada lutujes 🙂 rada ludom hadzes o hlavu aka si chora, a nikdy nevyzdravies a len terorizujes ostatnych svojim spravanim. PPP je pokryvene vnimanie reality. To nie je schizofrenia z ktorej sa vyliecit neda 😅 Ak s tymto pristupom aka si ty dozivotne chora neprestanes tak zostanes sama. Pretoze skor ci neskor sa tvoje okolie unavi z tvojho nekonecneho fnukania. Chapes ze okolo su miliony inych normalnych ludi, a nikto nechce mat okolo seba nevyliecitelneho sebalutostneho trageda? Si mala vydieracka - najhorsia sorta PPP. Pouzivas svoju chorobu na ublizovanie ostatnym. Teba mat doma ...

A ano, existuje vylieceny clovek z PPP, bulimie, alkoholizmu, drog ... Zavislost sa da prekonat a ludia dokazu zit normalny usporiadany zivot. Zavislost je liecitelna, zavislost je prekonatelna. Ale musis chciet.

Je mi ľúto čo prežívaš. V úvodnom príspevku hore píšeš, že inokedy ste mohli mať doma čokoládky, syry, klobásky. Čokoľvek a bola si v pohode, nedotkla si sa toho. A ďalej píšeš, že manžel nosí domov samé nezdravé veci - pizza, klobásy, čokolády. Tak ja neviem, ale keď to nosil domov aj voľakedy, tak mi to nepríde, že by ti teraz robil naschvál. Príde mi to, že sa správa v tom čo nosí domov rovnako, len ty to teraz inač vnímaš.

Ja by som si snim sadla a povedala mu o čo ide. On to nechápe podľa mna preto lebo si to sám nezažil na nejakej závislosti. Proste mu treba vysvetlit všetko že ty máš ochorenie že to nie je sranda. Treba trosku citovo na neho aj pozatlačať, či chce aby si sa z toho nedostala či chce aby si dopadla zle v nemocnici a podobne. Lebo on to zrejme nejak nechápe že toto je ochorenie a nie nejaká diéta.

@anonym Poradím Ti len jedno: skús oddeliť svoje vztahové problémy od psychických. To, ze niečo v manželstve nefunguje, že sa vzťah zrazu rúca... to sa deje mnohým, aj zdravým ženám. Ber to ako fakt. Prinajhoršom sa rozvediete. Nič horšie sa Ti nemôže stať. A budeš chvíľu sama, a príde nový chlap... Nesmieš sa na Váš vzťah pozerať ako na barličku ku svojej chorobe. Ty musíš byť silná a zdravá kvôli sebe, Ty si dôležitá, Tvoj život a jeho kvalita je to, na čom záleží. Kvôli sebe musíš bojovať. A silu bojovať musíš hľadať tiež v sebe, nie v inom človeku. Všetko ostatné v živote sú len kulisy - a tie sa môžu meniť.

Ako to vlastne funguje?
Ja som si stále myslela ze anorexia - že to je len to nejedenie. Tie také kostičky ženy, ktoré odmietajú jest lebo majú pocit ze vyzerajú byt tučné.
Nerozumiem tomu celému. Ak sa niekto prejedla a následne ma výčitky že je nadmerný, a vracia z toho (bulímia), tak aký toto cele ma súvis s anorexiou?

Závislosť sa dá liečiť iba vlastnou vôľou. Aj alkoholik, ak bude abstinent len preto ze nemá alkohol pri sebe, ale zrazu mu ho niekto dá - a on podľahne, tak sa nevyliecil. Nebol vpohode. Len nemal to, na čom bol závislý k dispozícii.
Keď chodíš do prace, na oslavy atď, tam predsa všetko nepoješ, tak to nejedz ani doma, keď nechceš. A keď chceš, tak to neľutuj. Potom len depresiu z toho máš a sťažnosti na iných.

Nemyslim,ze ti to robi naschval. Ak si 2 roky bola v pohode,on si zvykol a tazko mu je si zvykat zase na obozretnost. Obaja to mate tazke,preto sa musite vzajomne podporit. Tak ako my si nevieme predstavit,co prezivas,takisto ty si asi nevies predstavit,co on preziva. Nemozte ist obaja k odbornikovi spolu? Mozno by to aj jemu pomohlo,musi byt vycerpany z toho a mozno aj zije v strachu,nie je to lahke citit obrovsku zodpovednost za manzelku

Cokolady a cipsy porovnavat s alkoholom nemozes. Problem mas ty, tvoj muz nie. Unaveny z prace si doma rozbalil milku a ostatne veci proste zabudol. Ziadne schvalnosti by som v tom nevidela. V praci tie veci asi nema kedy gniavit, nie?

@leuchtturm ale je to to iste.

Horská dráha v zmysle presne takom, ako tu píšes. Mužovi som okamžite povedala, že na takéto recidívy a stavy ja NEMAM a kým sa ľutoval, chudatko (celý svet proti nemu, on úbožiak sa uchýlil k drogám lebo nervy tlaky v robote ... V živote.), tak som sa s ním nemala o čom baviť. Buď sa vzchopi alebo nie. So mnou, bezo mňa. Podporím ho, ale nejaké stavy nezvládnem, ja som nič neurobila, aby som to musela znášať.

Len som napísala, že možno to berie takto isto aj tvoj muž.

Musíš sa naučiť s tým bojovať, ono to nie je jednoduché, ja viem, že ono sa to ľahko hovorí, ale chce to začať pracovať na sebe. Jasné, že by ti pomohlo keby ti aj on pomohol, ale začať musíš od seba.

Inak nehnevaj sa, ale mala by si zacat hladat vnutornu silu, pokoj a uchopit svoj zvito do vlsatnych ruk... Pretoze takto zijes aky zivot? Koho zivot to vlastne je? Choroby zvanej Anorxia a Bulimia, alebo tvoj? Och nech sa nikto na mna nehneva... Ale tvoj muz to musi mat strasne tazke. Len vies ktor vie... Mozno si to mylsime my a on to vlatne neriesi... Ja by som naor zi zavislakom nebola... Pokial by to dokazal zvladat bez ujmy rodinnej ok... Ale akonahke by stratil kotrolu sam nad sebou tak moze ist. Pretoze sama si vyberas ako chces zit a tvkje rozhodnutie je zit takto. Skus si trosku pustat videa Katarina Runa.. A pocuvat co ona vravi. Mozno ti to pomoze.

@nominativ presne napisala si to skvele... Mamae jeden zivot a je nasim rozhodnutim ako ho s kym budeme zit. Ani ja si neviem prestavit zit s niekym koho treba stale zachranovat... Ja mam len dceru, ktora je stale nestastna, smutna, ma sa suoer, ale nic nie je super, vsetko je strasne... A robit takehoto cloveka stastnym... Dovi dopo. To je ale dcera, vrastie odide z domu...muza by som takeho vyhodila ufrflanca... A zavislaka tiez... Nemozem si pomoct ale robit niekomu cely zivot zachrancu to je co za zivot? 🤔🤔🤔

Neviem si predatavit byvat s mojim chlapom a nemozem jest pred nim hocico napriklad Rezník, koláč dat si cigu a pivo.. proste tebe chyba pevná vôľa

No zase sa ukázalo, ako ľudia nevedia čítať. V prvom príspevku je veľmi jasne napísané, že doteraz nijaké obmedzovanie muž znášať nemusel, takže žiadne také, že chudák už má po rokoch dosť. Toto je nová situácia vyplývajúca z iných problémov. Neviem, čo je pre koho bežné fungovanie, každý sme iný, ale pre mňa je normálne, že keď má manžel nejaký problém, je pre mňa prioritou pomôcť mu zase situáciu zlepšiť. Dočasné obmedzenie v nezdravých somarinách naozaj nevnímam ako nejaký deal breaker, čo dospelý človek nedokáže vydržať, kým sa jeho vyvolená partnerka vráti naspäť do pôvodného stavu.

Áno je tu možnosť, že to robí schválne. Keby zje tretinu čokolády a zvyšok zabudne, tak ok, ale ak to len otvorí a nechá na stole, tak to je zvláštne od neho. Prečo máte krízu? Je to kvôli tvojej chorobe? Proste to zober a hneď to vyhod do kontajnera. Máte deti?

No tak ja zas žasnem nad niektorými odpoveďami. Plne súhlasím
@thoughtfulweirdo . Ako alkoholikovi nenalievate , jeho rodina doma nemá fľaše , gemblera finančne kontrolujeme , len tu sa odvoláva na pevnú vôľu a " čo to mám za život keď nemôžem si dať sprosté kraviny ako klobásku , čokoládu " . No však do ... , tak keď mám partnera , ktorého mám rád a viem že trpí takýmto ochorením , tak si tu čokoládu zožeriem v robote, hranolky v mekáči , nadžgám sa slaninou v humne alebo v komore . To skutočne je taký problém pre mnohé z vás ? Určite tu mnohé nemáte 50 kg ale plne sa odvolávate na pevnú vôľu .

Aj ja som si tým pred niekoľkými rokmi prešla, takže presne viem o čom píšeš. U mňa bol rozdiel ten že som vtedy žila s rodičmi, ktorí mali k tomu taky postoj asi ako tvoj muž. Nakoniec som sa rozhodla pre liečenie. A tie čo píšu ze sa z toho dá vyliečiť tak sa mýlia, ešte aj psychiater ti povie že sa vyliečiť nedá, jedine abstinovať. Najdôležitejšie pri tom je aby si TY bola v psychickej pohode. U mňa bolo treba zmeniť celý život, mam dobrého partnera, dieťa, počas tehotenstva som dosť pribrala a nevadilo mi to, záchvat som nemala už skoro dva roky, jedlo mi nevadí, som šťastná a aj tak sa neodvážim povedať že som vyliečená. Človek nikdy nemôže vedieť kedy sa stane niečo kvôli čomu do toho znovu spadne. A áno, myslím si že tvoj muž je sebec a kašle na to lebo keď si roky bola v poriadku tak nemyslím si že je taký problém krátkodobo obmedziť tieto jedlá a ak len v poslednej dobe ich začal nosiť domov viac tak to robí schválne. V každom prípade jedlo je len jedna vec, najdôležitejšie je vyriešiť manželskú krízu aby si TY bola bola v psychickej pohode.

Z tvojich vyjadrení mam dojem, že pes je zakopaný niekde úplne inde. Schovávaš manželské problémy za problém s PPP. Si nervozna z niecoho, čo mozno nevies teraz riešiť alebo nemáš odvahu riešiť.

Vieš základ je uvedomiť si, že problém máš ty, nie on. To potom aj keď ideš na návštevu a vytiahnu chipsy a zákusky pre ostatných členov, tak ich obvinis že ti robia zle? Aj v obchode? V reštike? Na stanici stánky? Na pumpe?......
Ja osobne si myslim že ho obvinujes krivo.

Najskôr skús vyriešiť problémy s manželom a potom sa obrať na psychologa. Musíš byť silná aj v krízových situáciách. Držím palce.