Je možné prekonať poruchy príjmu potravy bez odbornej pomoci?
Da sa prekonat ppp (anorexia, bulimia a zachvatove prejedanie) bez odbornej pomoci? Viem, ze je to velmi narocne ale je tu prosim niekto kto to zvladol sam aj bez pomoci rodicov ci priatelov?
Ja som to prekonala resp zacala som s anorexiou v 12tich a odvtedy mam fazy anorexia resp jedenie malo 1x do dna nato par dni zvycajne 3-4 prejedanie a normalne jedenie - to je najdlshia faza vzdy. Ale vahu si udrzujem +-2-3kg, co je normalne. Jednoducho staci, ze raz sa zabudem najest alebo nestihnem ranajky/obed a potom uplne zabudnem, ze treba jest a ani neviem ako jeden cely den presiel bez jedla alebo len s jednym jedlom. Od anorexie vobec ani nepocitujem hlad az ked je to velmi kriticke, takze nema mi co pripomenut, ze sa mam najest. Takze strucne z anorexie som sa vyliecila tak, ze dokazem aj normalne jest a nerobi mi to problem ale je extremne lahke do nej opat spadnut aj ked uz je to v takej light verzii, len na par dni max tyzden, kym znova nabehnem na jedenie.
Ahoj, ja som mala problemy pred 15 rokmi, dostala som sa na vahu cca 43 kg a nenavstevovala som ani psychologa ani psychiatra, v mojom okoli som nemala podporu v tom zmysle, ze v danej dobe by sa o tomto probleme hovorilo otvorene a nie som presvedcena o tom, ze moji rodicia nali vedomost, co sa deje a takriez priatelia. Pripadne mali ale nikto neprisiel za mnou otvorene co je vo veci a ze mi podavaju pomocnu ruku. V tej dobe som spoznala mojho uz manzela a ani on nevedel co je vo veci, ale bol pre mna taka barlicka aby sa mi zili lepsie a aby som na veci nazerala inak. Mozno som na tom nebola tak velmi zle, mozno som mala silnu vnutornu hnaciu sílu, ktora mi pomohla, ale bol to boj na dlhu trat a to ochorenie v podvedomi zostava stale ale som niekde inde ako pred 15 rokmi.
S moznostami, ktore su v dnesnej dobe by som sa ako mlady clovek obratila urcite na odbornu pomoc.
Ja som to prekonala resp zacala som s anorexiou v 12tich a odvtedy mam fazy anorexia resp jedenie malo 1x do dna nato par dni zvycajne 3-4 prejedanie a normalne jedenie - to je najdlshia faza vzdy. Ale vahu si udrzujem +-2-3kg, co je normalne. Jednoducho staci, ze raz sa zabudem najest alebo nestihnem ranajky/obed a potom uplne zabudnem, ze treba jest a ani neviem ako jeden cely den presiel bez jedla alebo len s jednym jedlom. Od anorexie vobec ani nepocitujem hlad az ked je to velmi kriticke, takze nema mi co pripomenut, ze sa mam najest. Takze strucne z anorexie som sa vyliecila tak, ze dokazem aj normalne jest a nerobi mi to problem ale je extremne lahke do nej opat spadnut aj ked uz je to v takej light verzii, len na par dni max tyzden, kym znova nabehnem na jedenie.
@anonym_7f795d ďakujem za zdielanie vasho pribehu🤍 prajem vam este vela zdravia a stastia
Odborna pomoc ta moze posunut niekam, kde ty sama sa mozno, opakujem mozno nikdy nedostanes. Nevahaj podla mna a drz sa 😊✊
Odborna pomoc ta moze posunut niekam, kde ty sama sa mozno, opakujem mozno nikdy nedostanes. Nevahaj podla mna a drz sa 😊✊
@anonym_7229e4 ďakujem💗
Tak to je rôzne záleží od toho ako moc zle to je .
Tiež som sa stim neliečia oficiálne ( psychologa som navštevovala pred tým z iným problémom ale stratili som dôveru v lebo miesto pomoci zhoršil moju situácia.to by bolo dlhé písanie ).
Doma som podporou nemohla čakať keďže to nebolo doma dobre aj to bol dôvod prečo som chodila pred tím ku psychológovi
Mala 17 rokov v tom čase
Ale mala som podporou v kolegoch a kamarátovi a len oni boli moja podpora aj stále sú vo všetkom ale spätné viem že keď sa pozerám že to nebolo až tak zle že som bola len v nejakej počiatočnej fáze .kolegovia brigády aj kamaráti nnieco tušili neskôr sa im to potvrdilo niejakymi udalosť .
Ale stali pri mne nenahlásili má ale musela som uzavrie ďalšiu dohodu sními a dávali pozor aby som jedla.
Ale stále je to také že veľa veci na ovplyvňoje
Teraz mám 24rokov ale musím dávať pozor lebo stačí že vynechám raňajky alebo obed a nespomenula by som na jedlo že som nejedla trvalo by to2/3 dní a potom by som jedlá normálne .
Ale reálne záleží od psychického rozpoložení reálne mi vadí keď niekto komentuje koľko jen alebo nejem a čo jem alebo nie aj vtedy to mám tak že potom zase nejem alebo ak má niekto vyrušuje odljedla mám sa už potom problém vráti a zjesť to .
A tiež záleží čo sa deje v mojom okolí takú horšiu chvíľu po dlhom čase som mala keď mi zomrel náhle brat vo februári tento rok .som nejedla 5 dní vôbec kamaráta ktorý má už pozná z praxe a brigády a bratranec ktorý mi ukázala podporu boli moji ľudia ktorý pri mne stali a presviedčali že musím jesť ale trvalo to dlho kým som sa vrátila do módu že som dokázala zjesť v jeden deň raňajky obed aj večeru ..odvtedy som mala pár chvíľ ale chalani stali po mojom boku .
Tak je to rôzne.
Tak to je rôzne záleží od toho ako moc zle to je .
Tiež som sa stim neliečia oficiálne ( psychologa som navštevovala pred tým z iným problémom ale stratili som dôveru v lebo miesto pomoci zhoršil moju situácia.to by bolo dlhé písanie ).
Doma som podporou nemohla čakať keďže to nebolo doma dobre aj to bol dôvod prečo som chodila pred tím ku psychológovi
Mala 17 rokov v tom čase
Ale mala som podporou v kolegoch a kamarátovi a len oni boli moja podpora aj stále sú vo všetkom ale spätné viem že keď sa pozerám že to nebolo až tak zle že som bola len v nejakej počiatočnej fáze .kolegovia brigády aj kamaráti nnieco tušili neskôr sa im to potvrdilo niejakymi udalosť .
Ale stali pri mne nenahlásili má ale musela som uzavrie ďalšiu dohodu sními a dávali pozor aby som jedla.
Ale stále je to také že veľa veci na ovplyvňoje
Teraz mám 24rokov ale musím dávať pozor lebo stačí že vynechám raňajky alebo obed a nespomenula by som na jedlo že som nejedla trvalo by to2/3 dní a potom by som jedlá normálne .
Ale reálne záleží od psychického rozpoložení reálne mi vadí keď niekto komentuje koľko jen alebo nejem a čo jem alebo nie aj vtedy to mám tak že potom zase nejem alebo ak má niekto vyrušuje odljedla mám sa už potom problém vráti a zjesť to .
A tiež záleží čo sa deje v mojom okolí takú horšiu chvíľu po dlhom čase som mala keď mi zomrel náhle brat vo februári tento rok .som nejedla 5 dní vôbec kamaráta ktorý má už pozná z praxe a brigády a bratranec ktorý mi ukázala podporu boli moji ľudia ktorý pri mne stali a presviedčali že musím jesť ale trvalo to dlho kým som sa vrátila do módu že som dokázala zjesť v jeden deň raňajky obed aj večeru ..odvtedy som mala pár chvíľ ale chalani stali po mojom boku .
Tak je to rôzne.
@anonym_5dd9be ty by si tu pomoc tiez urcite potrebovala. Skus nejakeho ineho terapeuta, ono nie kazdy ti musi sadnut. Drzim ✊
Tak to je rôzne záleží od toho ako moc zle to je .
Tiež som sa stim neliečia oficiálne ( psychologa som navštevovala pred tým z iným problémom ale stratili som dôveru v lebo miesto pomoci zhoršil moju situácia.to by bolo dlhé písanie ).
Doma som podporou nemohla čakať keďže to nebolo doma dobre aj to bol dôvod prečo som chodila pred tím ku psychológovi
Mala 17 rokov v tom čase
Ale mala som podporou v kolegoch a kamarátovi a len oni boli moja podpora aj stále sú vo všetkom ale spätné viem že keď sa pozerám že to nebolo až tak zle že som bola len v nejakej počiatočnej fáze .kolegovia brigády aj kamaráti nnieco tušili neskôr sa im to potvrdilo niejakymi udalosť .
Ale stali pri mne nenahlásili má ale musela som uzavrie ďalšiu dohodu sními a dávali pozor aby som jedla.
Ale stále je to také že veľa veci na ovplyvňoje
Teraz mám 24rokov ale musím dávať pozor lebo stačí že vynechám raňajky alebo obed a nespomenula by som na jedlo že som nejedla trvalo by to2/3 dní a potom by som jedlá normálne .
Ale reálne záleží od psychického rozpoložení reálne mi vadí keď niekto komentuje koľko jen alebo nejem a čo jem alebo nie aj vtedy to mám tak že potom zase nejem alebo ak má niekto vyrušuje odljedla mám sa už potom problém vráti a zjesť to .
A tiež záleží čo sa deje v mojom okolí takú horšiu chvíľu po dlhom čase som mala keď mi zomrel náhle brat vo februári tento rok .som nejedla 5 dní vôbec kamaráta ktorý má už pozná z praxe a brigády a bratranec ktorý mi ukázala podporu boli moji ľudia ktorý pri mne stali a presviedčali že musím jesť ale trvalo to dlho kým som sa vrátila do módu že som dokázala zjesť v jeden deň raňajky obed aj večeru ..odvtedy som mala pár chvíľ ale chalani stali po mojom boku .
Tak je to rôzne.
@anonym_5dd9be ďakujem za vás príbeh prajem vam este veľa stastia a zdravia🤍
@anonym_autor ak ti pomoze fakt toho, ze co mas diagnostikovane, tak chod do toho. Kazdemu pomoze nieco ine a ked citis, ze toto by pomohlo tebe tak sa na to zameraj.
Ja osobne si myslim, ze ta diagnoza, ci potvrdena alebo nie, s tebou bude stale pocas zivota, mozno ked budes mat tazsie obdobie alebo nejake problemy tak to na teba pride opat alebo budu nejake skusky, pri ktorych do toho mozes znova spadnut. Napriklad tehotenstvo a obdobie po nom je asi prirodzena vec, kedy sa to v tebe moze znova spustit. Moja osobna skusenost je taka, ze po prvom tehotenstve cca 2 roky a nieco som zacala intenzivne cvicit a uz som mala zase v hlave nejake spustace a teraz som tehotna druhy raz a tiez uz zacinaju uradovat demoni. Nemyslim si, ze sa toho da zvavit na 100% v priebehu zivota alebo aj ked ano, prejavi sa ti ro mozno do nejakej inej diagnozy.
@anonym_autor ahoj. Ja som si tým prešla cca v období 17 až 18 rokov. Dostala som sa na váhu 32 kg pri výške 168 cm. A pomohli priatelia a mama. Bez nich by som to nedala. Prišla som o vlasy, nechty a zuby. Teraz sa pre istotu nevážim a na diéty som zabudla úplne. Kým sa zo mňa stal opäť človek trvalo dlho.
Myslim, ze nie ale su aj take co si na tom postavia business a vlastne sa v nej radi plackaju vid zuzana mrackova na ig, posadnuta pozornostou a neustalym ubezpecovanim, ze je silna a krasna
Ak nemas oporu v rodine, mozes sa obratit na Chut zit, hm?
@evkamotka myslim ze tam treba suhlas rodica…
Pokial je to len podvaha, je to jednoduche. S prezieranim prakticky nemozne, celozivotny problem. B12 to priberies jednoducho, pivovarske kvasnice. Nejaky psychicke trapenie ohladom tela to maju vsetci cize to je jedno. Nepoznam cloveka ktoreho by nestvalo ze sa prejedol teda. A je to aj zdrave si davat pozor kym nie je neskoro a uz mas kila navyse.
Ja si hovorim, ze nikdy nechcem, aby moja vaha zacinala 3kou, lebo to je uz fakt trapna a nie ke p co stat, takze nemusim sa bat, ze by som to niekedy prehnala tym smerom. Akurat umlcat tie namnozene tukove bunky sa vlastne neda. V akom pocte ich mas v dospelosti uz ti udava tie hladove hormony. Cize sa ani nezreba trapit, proste viacmenej mozes byt rada ak si v norme.
@evkamotka myslim ze tam treba suhlas rodica…
@anonym_autor ahoj,netreba súhlas. Mne sa to stále nedarí, ale každopádne naozaj odporúčam pozrieť si www.chutzit.sk a možno nájdeš info a formu pomoci ,ktorá ti bude vyhovovať.❤️
Precitaj si stranku chutzit.sk, mozno si najdi niekde na youtube aj rozhovori s tou V. Sedilekovou co stranku zalozila. Ona povedala, ze to zvladla ambulantne, ale s pomocou mamy. Najdolezitejsie bolo toto: Oddelila si v hlave: toto je choroba, a tej sa chcem zbavit. Toto su pzirnaky, dosledky, choroby, to nie som ja. Ked choroba zmizne - zmiznu tie priznaky...
Mozno si to predstav takto: Predstav si anorexiu ako bytost a posad ju na stolicku oproti tebe. Pozeraj sa na nu ako na nieco, co sa casom bude dat od teba oddelit a nechas to odist. Pozpravaj sa s nou - ze co od teba potrebuje, ked prisla do tvojho zivota. A co potrebuje, aby vedela odist...
Vo vacsine pripadov je anorexia aj ostatne poruchy prijmu potravy o kontrole. Zrejme mas vo svojom zivote nejake veci, co nevies mat pod kontrolou, ludi co nevies mat pod kontrolou, ako sa k tebe spravaju... a preto prichadza nahrada - uspokojenie potreby ziskat kontrolu aspon tam kde mozes - nad jedenim. Uzkosti ti moze sposobovat napriklad velmi prisny rodic, velmi na vykony narocny rodic... Ale moze to sposobit hoc aj to, ak sa sama velm porovnavas s inymi.
A najpodstatnejsie je nevycitat si, ze to nejde zo dna na den. Prosim ta, ak mas nejaku osobu ktorej veris, zdvover sa jej. Ked uz nic ine, mozno na nejaku anonymnu linku pomoci sa ozvi, lebo je to naozaj narocne byt na nieco takto tazke sama.
Precitaj si stranku chutzit.sk, mozno si najdi niekde na youtube aj rozhovori s tou V. Sedilekovou co stranku zalozila. Ona povedala, ze to zvladla ambulantne, ale s pomocou mamy. Najdolezitejsie bolo toto: Oddelila si v hlave: toto je choroba, a tej sa chcem zbavit. Toto su pzirnaky, dosledky, choroby, to nie som ja. Ked choroba zmizne - zmiznu tie priznaky...
Mozno si to predstav takto: Predstav si anorexiu ako bytost a posad ju na stolicku oproti tebe. Pozeraj sa na nu ako na nieco, co sa casom bude dat od teba oddelit a nechas to odist. Pozpravaj sa s nou - ze co od teba potrebuje, ked prisla do tvojho zivota. A co potrebuje, aby vedela odist...
Vo vacsine pripadov je anorexia aj ostatne poruchy prijmu potravy o kontrole. Zrejme mas vo svojom zivote nejake veci, co nevies mat pod kontrolou, ludi co nevies mat pod kontrolou, ako sa k tebe spravaju... a preto prichadza nahrada - uspokojenie potreby ziskat kontrolu aspon tam kde mozes - nad jedenim. Uzkosti ti moze sposobovat napriklad velmi prisny rodic, velmi na vykony narocny rodic... Ale moze to sposobit hoc aj to, ak sa sama velm porovnavas s inymi.
A najpodstatnejsie je nevycitat si, ze to nejde zo dna na den. Prosim ta, ak mas nejaku osobu ktorej veris, zdvover sa jej. Ked uz nic ine, mozno na nejaku anonymnu linku pomoci sa ozvi, lebo je to naozaj narocne byt na nieco takto tazke sama.
@anonym_81d45b krásne si to napísala. Je to beh na dlhú trať a mám pocit že doživotne. Niečo ako bežná látková závislosť, v živote to môže alebo aj nemusí opäť prepuknúť v ťažkých chvíľach.
Ja to mám už tak, že viem že toto je myšlienka choroby,ale to pnutie a úzkosť je také silné že ju ešte vždy poslúchnem. Takže aj takéto to môže byť....
Myslim, ze nie ale su aj take co si na tom postavia business a vlastne sa v nej radi plackaju vid zuzana mrackova na ig, posadnuta pozornostou a neustalym ubezpecovanim, ze je silna a krasna
@anonym_333c2b fuj,tak toto bol riadne hnusný komentár. Prosím vymaž ho. Každý s tým bojuje ako vie, skúša čo mu pomôže a čo nie. Napríklad mne veľmi pomohlo, keď povedala pravdu o tom čo prežívala a prežíva. Vždy mi prišla extrémne krásna, šťastná a úspešná a keď povedala čo a ako prežívala a s čím stále bojuje,tak mi to pomohlo si uvedomiť, že pozri ak extrémne krásna žena má démonov rovnako ako ja. Že vstupná krása na to nemá žiadny vplyv a choroba prepukne..
Ja som dlhé roky s tým bojovala sama ( najskôr anorexia, potom bulímia). Odborne neliečená anorexia mi prešla do bulimie. Do toho emocionálne prejedanie. Potom som začala chodiť na terapie a je to omnoho omnoho lepšie.
Precitaj si stranku chutzit.sk, mozno si najdi niekde na youtube aj rozhovori s tou V. Sedilekovou co stranku zalozila. Ona povedala, ze to zvladla ambulantne, ale s pomocou mamy. Najdolezitejsie bolo toto: Oddelila si v hlave: toto je choroba, a tej sa chcem zbavit. Toto su pzirnaky, dosledky, choroby, to nie som ja. Ked choroba zmizne - zmiznu tie priznaky...
Mozno si to predstav takto: Predstav si anorexiu ako bytost a posad ju na stolicku oproti tebe. Pozeraj sa na nu ako na nieco, co sa casom bude dat od teba oddelit a nechas to odist. Pozpravaj sa s nou - ze co od teba potrebuje, ked prisla do tvojho zivota. A co potrebuje, aby vedela odist...
Vo vacsine pripadov je anorexia aj ostatne poruchy prijmu potravy o kontrole. Zrejme mas vo svojom zivote nejake veci, co nevies mat pod kontrolou, ludi co nevies mat pod kontrolou, ako sa k tebe spravaju... a preto prichadza nahrada - uspokojenie potreby ziskat kontrolu aspon tam kde mozes - nad jedenim. Uzkosti ti moze sposobovat napriklad velmi prisny rodic, velmi na vykony narocny rodic... Ale moze to sposobit hoc aj to, ak sa sama velm porovnavas s inymi.
A najpodstatnejsie je nevycitat si, ze to nejde zo dna na den. Prosim ta, ak mas nejaku osobu ktorej veris, zdvover sa jej. Ked uz nic ine, mozno na nejaku anonymnu linku pomoci sa ozvi, lebo je to naozaj narocne byt na nieco takto tazke sama.
@anonym_81d45b ďakujeem, skusim co ste napisali… pricina nie je nikdy jedna to viem a asi aj viem tie moje aj to ktora uz to cele potom zacala… rodicia su nastastie opak toho co ste napisali
@anonym_81d45b krásne si to napísala. Je to beh na dlhú trať a mám pocit že doživotne. Niečo ako bežná látková závislosť, v živote to môže alebo aj nemusí opäť prepuknúť v ťažkých chvíľach.
Ja to mám už tak, že viem že toto je myšlienka choroby,ale to pnutie a úzkosť je také silné že ju ešte vždy poslúchnem. Takže aj takéto to môže byť....
@anonym_bf9e6b toho sa bojim ze to uz so mnou zostane navzdy aj ked by som to riesila odborne…
@anonym nemam skusenost, ale mozno by pomohlo si len stanovit aku vahu chces a na nej sa drzat, napriklad 60 kg a uz to len udrziavat napriklad cvicenim.