Rodinné vzťahy

Baby poradte mi... ja uz neviem co mam robit...

Napisem to co najstrucnejsie...
S manzelom to bola velka laska, vzali sme sa, kym sme postavili svoj domcek byvali sme u svokrovcoch... ja som ich mala strasne rada ako vlastnych rodiciv... vsetko bolo super az kym sa nenarodil nas syncek... zacali ma komentovat ako matku, nerespektovali ma, ked som nieco povedala rehotali sa mi za chrbtom, doslova mi krasli dieta, rozmaznavali ako robili mu vsetko po voli az som mala pocit, ze maly ma radsej ich ako vlastnych rodicov...

Zacali mavat nemiestne pripomienky ku vsetkemu a zacali sado vsetkeho montovat... ja som im vzdy pomahala ako sa dalo, ci uz varit prat, okna umyvat... zehlit, kosit... no skratka co sa dalo... na prstoch jednej ruky spocitam kolkokrat mi za to podakovali, brali to ako samozrejmost a mne to uz prislo ako keby som im sluzka bola... ked aj boli neake nezhody s manzelom, nikdy mi nedali za pravdu aj ked som ju mala, uz len z principu drzali stranu jemu...
Ale bralasom to vsetko spociatku s nadhladom a stale som si opakovala este vydrz pre pokoj v rodine, uz sa odstahujeme bude lepsie... neviete si ani predstavit, ako som tlacila na to, aby sme sa cim skor odstahovali...
Ale moc to nepomohlo kedze sme sa prestahovali o kolometer dalej... myslela som, ze budeme mat viac sukromia, kedze u svokrovcoch sme ho nemali vobec. Ti ako by saani nechumelilo k nam chodili aj 2-3x do tyzdna co mi akoze vadilo...
narodila sa nam dcerka a co som chcela mat domasvoju pohodu, venovat sa rozbehu dojcenia a pod tak oni ku mne aj 3x do tyzdna chodili, lebo dochodci sa doma nudili...ale keby prisli na hodinku ok, ale oni prisli o pol 3 a odchadzali vecer o 8 ... ako neskutocne mi to liezlo na nervy, ja som sa chcela venovat detom svoje domacnosti a nie im robit animatorku...
potom prisli neake nezhody, oni ma vlastne nemali moc radi a stale ma komentovali kritizovali, nepacil sa im ani moc podpis, ze ako sa podpisujem... proste mala som pocit, ze im na mne vadi vsetko, ked maly nieco vyviedol tak samozrejme po niekom to ma a jasne ze po mne... raz moj muz schudol (chodil do posilky) a ze to ma so stresu, lebo sa ňma dobre, potom pribral (prestal cvicit) tak to mal zas so stresu lebo sa nema (pri mne) dobre...
Aj som si potom neskor vypicula rozhovor ako sa o mbe bavili a za co ma vlastne maju... tak som proste explodovala a povedala si STACILO a DOST! Ja som im od riti neodpadla aby takto faloste a zakerne so mnou jednali... na 2r som pretrhla lontakty s celou manzelovou rodinou, sla som k svokrovcom parkrat do roka a to vacsinou vo sviatky... vianoce velka noc... a musim vam povedat, ze mi to strasne pomohlo, tak mi to vyhovovalo maximalne...
No len oni si zrazu uvedomili, ze su sami, lebo dalsie dve dverenky k nim chodia minimalne (vraj nemaju cas) a prisli na to, ze ak nebudu chodit k nam tak sa zblaznia od samoty... tak jedneho dna sa rozhodli ze mi pridu gratulovat na nrodeniny, ze si sadnu do mojej pbyvacky a budu sa tvarit akoby sa nic nestalo...
nie som pripravena a nevidim to na otvorenu naruc... tak som manzelovi povedala, ze skor ospravedlnenie by som prijala ako gratulacie...
my k nim chodime, sbojho syna vnucata vydavaju chodia ram na prazdniny, ale nechcem aby oni chodili k nam... bojim sa toho, ze ak ich tu raz pustim, budu chodit zas aj 2-3-4x do tyzdna a to uz fakt nechcem...
Manzel im otvorene povedal, ze zatial my budeme chodit k nim... poradte mi nieco ako to vidite vy