Rozpad manželstva kvôli strate dieťaťa
Dobrý večer.
Opäť raz som smutná, nemôžem spať a tak Vás prosím, ak si niektorá nájdete čas a prečítate môj príspevok a napíšete, čo si myslíte alebo ste možno niektorá zažili čosi podobné a pridáte svoju skúsenosť. Vopred ďakujem.
S manželom máme 6 ročnú dcérku a pred vyše rokom som v 22 TT prišla o synčeka. Tehotenstvo bolo od začiatku hrozne, vracala som prúdom, bola som slabá, odpadávala som, opakovane som bola hospitalizovaná. Okolo 16 TT sa to ako tak upokojilo, necítila som sa však dobre psychicky, stále som bola v strehu, kedy mi bude opäť zle, kedy opäť skončím v nemocnici. V 22 TT dieťatku prestalo biť srdiečko. Manžel bol vtedy služobne v Bruseli, priletel hneď na druhý deň a už v nemocnici sme sa strašne pohádali, lebo mi vykrical, že je to moja vina, pretože som dieťatko nechcela, bola som celé tehotenstvo negatívne naladená a preto to takto dopadlo. Neskôr sa opakovane za to ospravedlnil, ale slová sa späť nedajú vziať.
Druhé dieťa som nechcela, prehováral má skoro 2 roky. Dcérka bola veľmi náročné bábätko, manžel pracuje na vysokej riadiacej pozícii a veľa pracuje, veľa pracovne cestuje, tak som bola na malú sama a boli to pre mňa hrozne prvé 2 roky jej života. A aj tie ďalšie roky bola a aj je starostlivosť o dcérku, choroby, škola, krúžky, všetko vždy na mne a keď som sa sťažovala, vysmial ma, že on dokáže riadiť 400 ľudí a ja mám problém s jedným dieťaťom. Keď som otehotnela, sľúbil mi (teatrálne to aj spísal do listu), že služobne cesty obmedzí a bude viac doma. Jasné, že nebol. Kým som ležala nevládna na posteli, alebo som bola v nemocnici, tak k nám buď prišla jeho mama 300km alebo môj ocko z Poľska skoro 500km. On lietal na služobne cesty.
Keď nám bábätko zomrelo, vtedy asi 3mesiace nikam neletel a snažil sa byť viac doma a keďže bol viac doma, bol priestor na neustále výčitky, hádky, vyťahovali sme roky staré hlúposti a vyčítali si kadeco. A z mesiaca na mesiac to bolo horšie a horšie. Od leta sme v štádiu, že spáva v pracovni a komunikujeme len na úrovni nutnosti, pretože každá väčšia konverzácia sa prehupne do hádok a výčitiek. Pred asi 2tyzdnami mi raz večer veľmi milo a vľúdne povedal, že nechce žiť život, aký teraz žije, že zle spáva, má žalúdočné ťažkosti, Sonička (naša dcérka) sa ho vždy pýta, prečo sa stále hádame a všetko sa to odzrkadľuje aj na jeho pracovnom vykone. Dcérke nechce pokaziť Vianoce, ale po zimných prázdninách odíde z nášho domu buď do podnájmu, alebo do firemného bytu. Vraj dočasne, kvôli nám obom, aby sme si uvedomili, čo ďalej. A ja som odvtedy, ako to povedal, úplne hotová. Neviem späť, jesť, sústrediť sa, nič neviem. Viem vsak, že keď odíde, už sa nevráti. Keď som mu viackrát odvtedy oponovala, že jeho odchod všetko zhorší a nechcem, aby odišiel, tak skonštatuje, že sa rozhodol a nakoniec to opäť skončí hádkou. Neviem, čo robiť, som taká nešťastná. Pýtala som sa ho opakovane, či má inú ženu, potukal mi po cele, či si myslím, že mu šibe a potrebuje sa úplne znicit . Mobil ani laptop si nestrazi. Okrem tých hádok sa správa tak, ako predtým. Tak inú asi nemá, neviem.
Je mi tak ťažko na duši, keď si čo i len predstavím, že o neho prídem a nebudeme rodina. Paradoxne, sme spolužiaci z VS, obaja sme mali na VŠ svojich partnerov, ale od 1 Roč. nás to ťahalo k sebe. Celých 5 rokov sme vyhľadávali spoločnosť toho druhého, letmo sa jeden druhého dotýkali a keď sa po statniciach opil, povedal mi, že raz si ma vezme a budeme mať spolu veľkú rodinu. Vtedy to bolo pre mňa smiešne. Roky som na neho myslela, aj keď sme neboli vôbec v kontakte. A teraz, keď je o poschodie nižšie, mám pocit, že je ďalej ako keď medzi nami bolo po ukonceni VS 500km.
kdesi som citala pravidlo, ze zavazne partnerske rozhodnutia sa nemaju robit cca do roka po nejakej vyznamnej udalosti, ako je napriklad narodenie dietata, umrtie a podobne... povedala by som, ze pri Vasom style zivota ste asi nemali prilezitost na nejake rozhovory a podobne... a teraz sa vsetko spustilo. Podla mna dovod navyse neunahlit to, ale to by musel chciet aj on
Ked som citala,ze hned za tebou prisiel do nemocnice,potesila som sa.
Nasledne citam-vycitky a hadky uz v nemocnici...
To je aka podpora?
Kde je porozumenie,laska...o teba sa nebal?
Teba nelutoval?
Ty si nebola otrasena z toho ,takze si nepotrebovala objatie,nehu, lasku????
Nie?
Ty si potrebovala,aby ti hned z prichodu vynadal a vsetku spinu sveta hodil na teba???
To je hrozne svinstvo.
To ze sa teraz hadate,to uz su len nasledky...
Po tolkom case ste to este nepreklenuli,nedokazali ste sa zblizit.
Naopak,ublizujete si navzajom stale.
Nie som zastanca rozchodov.
Ale on uz v podstate od teba odisiel.
A uz sa rozhodol.
Mozes sa zachovat dvojako:
1.Robit sceny placu,vycitiek, lutosti....a presvedcit ho,aby ostal.aj ked nechce...
2.nechat ho,nech ide...ak on veri tomu, ze je to mozne docasne,nechaj ho.
A keby to aj bolo navzdy....lasku si nevynutis.
Zachovaj si aspon svoju hrdost.
Mam pocit ,ze cim viac o neho bojujes,tym viac ti on dava najavo svoj odpor
Proste ti nedokazal odpustit....
Neponizuj sa uz pred nim.
Je ale tazke takto radit.
Bolo by dobre pocut aj jeho verziu.
Ako to vidi on,preco sa tak sprava.
Vela rodin zije tak, ze muz pracuje v zahranici..
A mnohi to ani neustoja...
Prosikanim, kvilenim, doliezanim dosiahneš opak.. Nechaj ho nech ide, budete kazdy sam, priestor a čas na rozmýšľanie..
A nevracaj sa k tomu aké to bolo na začiatku.. Rieš, čo sa deje teraz.
Ja som porodila mŕtvu dcérku, zdravú donosenu.. Bolo to prvé dieťatko, neviem si predstaviť, aby mi muž vykrical, že je to moja vina.. Ja som po pôrode mesiace nežila. Nepamätám si nič, nejedla nespala chcela umrieť.. Keby mi vykričí, to co tebe, ako človek, muž by u mňa skončil.
@tundra nesuhlasim s tebou. On pride po tyzdni vyflusnuty??? A ona po tyzdni zavreta s dietatom nie je vyflusnuta? Zrejme manzelke doma velmi nepomahas a s dietatom asi vobec, pretoze keby si bol na dieta len tyzden sam, zblaznis sa. On si v tej praci oddychne, ona doma nie. Ver mi, ze mnohe matky sa po RD tesia do prace, ze si oddychnu a nezblaznia sa. Autorka pise, ze vsetko je na nej-domacnost, dieta, choroby, urady. Je to ovela narocnejsie ako praca. Ona nema pomoc, oporu, lasku, porozumenie.... A panko pride zo sluzobky a ocakava servis? Vo vztahu musia obaja aj davat, aj brat. On ma zenu len na udrzanie tepla domova, pracovnu, zehliaren, upratovacku, vychovavatelku jeho dietata. Postradam tam z jeho strany prvok manzela a otca. On si riesi len pracu. Necitam, ze by sa on snazil vztah nejako zachranit.
Zazila som cosi podobne, ale detaily tu pisat urcite nebudem. Jedine co tu napisem, ze s tym muzom uz nie som, mohol byt aj generalny riaditel Elona Muska. Naozaj nie. S narcistom sa byt neda, hlavne ked sa ti to zacne podpisovat na zdravi. Takze vdakabohu, ze zasiahla vyssia moc a sli sme od seba. A ziadna terapia vam nepomoze, narcista sa nikdy nezmeni, lebo ma chory mozog a skreslene vnimanie reality.
@tundra myslim, ze sa trochu mylis. Rozumiem, ze on vela pracuje, ale preco pracuje ? Chce to ona alebo to chce hlavne on, lebo ego ?
Ak aj vela pracuje, je dieta iba matkino, nie je on nahodou tiez otec ? Deti potrebuju pre zdravy vyvoj rovnako mamu a aj otca a nie iba unaveneho , ked pride z prace.
Ak si ten muz len chcel budovat karieru, tak sa nemal zenit a zakladat si rodinu, mat dieta, lebo aj to je zodpovednosť. Ak by jeho podriadeni nezobrali zodpovednost za konkretnu ulohu, ktoru na seba zobrali - asi by ich vyhodil a co teda on a jeho zodpovednost byt partner, priatel a opora pre svoju zenu a dceru.
A co je uplne zle, ked zene, ktora je v nemocnici a pride o dieta, nestoji pri boku ako chlap, ale svoju bolest a flustraciu z toho vyleje na nu a obvini ju zo smrti ich nenarodeneho dietata ?
V tejto situacii by si zaslusil jednu poriadne chlapsku, dobre mierenu, aby sa ako chlap spamatal.
A teraz , nie aby riesil svoju a manzelkinu bolest, ale je podrazdeny a frustrujuci.
A ty ho ako chlap ospravedlnujes, ze je unaveny z prace . Prepac , ale aj unaveny muz by sa nemal spravat ako tínedžer , ale ako chlap.
Vidno, ze na chlapa musi este dorast aj ked je uspesny podnikatel.
z uvodneho prispevku mam pocit, ze autorka ucelovo nehovori celu pravdu.
scenu v nemocnici popisuje stylom, ze muz sadol na lietadlo a priletel len aby na nu mohol nakricat a vyzurit sa.
bolo to takto autorka? Ty si tisko sedela na nemocnicnej posteli, plakala, on vtrhol to miestnosti a zacal po Tebe kricat ako besny?
alebo tomu nieco predchadzalo?
ja ho za jeho slova urcite nechcem vyvinovat, len si myslim, ze pises len to, co Ti vyhovuje, nie vsetko.
Tvoj muz Ti podla Tvojich slov milo a slusne povedal, ze toto manzelstvo uz nema vyznam (asi tam zohrava rolu aj to, ze on chce velku rodinu a Ty nie) a miesto toho, aby si sa ho opytala, ci sa to da este nejako zachranit a co mozes urobit, tak si ho zacala obvinovat, ze ma inu.
toto je jeden z prispevkov, kde by ma velmi zaujimal aj pohlad druhej strany.
mne prides velmi labilna a nestala autorka. nerozmyslala si nad terapiou? nemas asi spracovany ani ten potrat, a mozno ani materstvo ako take, ked sa tak velmi trapis a zle znasas, ze si s dcerkou bola sama.
kazdopadne, skus sa sustredit na seba a neriesit nejaku dobu muza. mozno vam ta pauza dobre spravi.
Vy sa k sebe jednoducho nehodite.
Z toho co citam ty si precitlivela a uzkostliva, on typicky workoholik. On caka doma zazemie, pohodu a fungujucu zenu a ty cakas ze ta bude opatrovat a sucitit. Mate opacne ocakavania, ine nastavenie a toto nezmenite.
Su tu zeny s muzmi v zahranici alebo same ktore aj s 3-4 detmi zvladaju vsetko a su tu take co nedokazu pri jednom dietati udrzat chod domacnosti a odviezt ho 2x do tyzdna na kruzok.
Ak je vysokopostaveny tak asi nezaraba 1000 v cistom, su zeny ktore by to vedeli vyuzit na pomoc v domacnosti, na regeneraciu a pracovne vytazeneho muza by doma cakali spokojne s otvorenou narucou. Ty nie si asi ten pripad. Ty potrebujes muza ktory ti bude vzdy na blizku, zdiela s tebou tvoje pocity, u ktoreho je zena na uplne prvom mieste.
O čom sa vlastne hadate? Pises ze s vycitate hluposti, tak asi ste uz na seba alergicki a kym ty este chces pokracovat tak on sa chce nadychnut a byt niekde uplne inde nech ta s tvojim trapenim nema cely cas na ociach. Chce sa odosobnit. Ty asi nie si v stave aby si povedala "vies co pojdem ja a ty to tu zvladni". Lebo on by to zvladol, takito workoholici si to vedia zorganizovat, najme opatrovatelku, donasku jedla, upratovacku a je v pohode.... len otazka co potom ty.
@tundra presne tak, ja toto mozem povedat z pohladu manzelky muza ktory jednoducho musel praci venovat maximum, vedeli sme o tom obaja, nastavili sme si to tak a ja som fakt neocakavala ze ked ma dieta horucku tak ostane doma, mam za sebou aj potrat, aj dlhotrvajuce zdravotne problemy moje aj dietat ale vzdy osm vedela ze som to ja kto sa stara o domacnost a deti, a muz je ten kto nadstandardne zaraba a mozem to vyuzit ako potrebujem. Vzdy ma podporil, vypocul, hladali sme riesenia ale urcite som sa s nim nehadala o hlupostiach ked pride vyflusnuty z prace. Vzdy som sa snazila cakat ho v pohode, dobre naladena, a on ked si polhodku oddychol tak fungoval ako hodinky, ci s detmi ci v domacnosti. Kebyze na neho od dveri nahucim tak sa len ten stres z prace znasobi a zbytocne sa budeme hadat. A ked sme boli spolu tak ten cas bol vzacny na to aby sme ho minali na hadky o blbostiach.
@tykat v tvojom príspevku je veľmi kľúčová táto veta : "ked si polhodku oddychol, tak fungoval ako hodinky, ci s detmi ci v domacnosti".
To je ten priepastný rozdiel medzi tebou a autorkou. A jej pán manžel chcel ešte druhé dieťa. Komu by to pomohlo? Vzťahu určite nie. Zena by bola úplne uz unavená a panko by lietal na služobné cesty ešte častejšie, pretože by mal doma ešte dve vrieskajúcej deti k tomu. Je možné, že po čase by zostala taktiež sama, len by mala miesto jedného dieťaťa dve deti.
@stanulienkat to urcite ano, ale kebyze mu stale nieco vycitam a hadame sa o blbostiach (ako pise autorka) tak by tiez co najviac utekal z domu. Prave ten pocit ze pride domov do pohody vzdy ocenoval, ze sa pekne zvitame, v klude sa naje, na polhodku natiahne chrbat a potom som mu mohla dat mimino a ist si po svojom. Vsetko je to o dohode, ocakavaniach, nastaveni.
A tiez "Keď nám bábätko zomrelo, vtedy asi 3mesiace nikam neletel a snažil sa byť viac doma a keďže bol viac doma, bol priestor na neustále výčitky, hádky, vyťahovali sme roky staré hlúposti a vyčítali si kadeco. A z mesiaca na mesiac to bolo horšie a horšie. Od leta sme v štádiu, že spáva v pracovni a komunikujeme len na úrovni nutnosti, pretože každá väčšia konverzácia sa prehupne do hádok a výčitiek."
Na tomto treba popracovat, chlap vidí, že to nikam nesmeruje, chce odstup, chce to riešiť a vidí že keď sú spolu tak za nič nezlepšuje, nerieši, žiadny pokrok, problem kvasi. Takže robí zásadné rozhodnutie, zmenu. Dokedy by žena takto chcela žiť? Navždy? Či na čo čaká? Že sa to zrazu vyrieši? Je viac ako rok po potrate, toto ich stale nici? Alebo nieco ine? Preto sa pytam ze o com sa vlastne hadaju, lebo pohadat sa je velmi lahke, ironicky odpovedat, robit narazky... ziadny problem. Tazke je sa ukludnit a spravat sa normalne, nedavat podpasovky, nevycitat stare hriechy, krivdy. Maju 6r dceru to uz nie je babo o ktore sa treba nonstop starat. Mohli by krasne fungovat ako rodina. Takto im unikaju najkrajsie roky ich dcery ked sa rochnia v starych krivdach.
@tykat Podla mna si uz projektujes na autorku svoju verziu. Ona sa nestazuje ze nezvlada 1 dieta ale ze je na vsetko vzdy sama. Neriesi preco si on nezoberie ocerku. ( uplne zbytocne tu sppminat zeny co zvladaju 4 deti nepamatam si uz preco ale Soldi je tusim rozvedena? Neviem ako to bolo u nich s detmi no nieco tam nefungovalo. Ale tu nejde o to ci autorka zvlada ci nezvlada jedno dieta ! Ide o to ze zije Akoby uz bola single matka hoci mà muza.) to nie je o detoch ich pocte ci zvladani. To je o tom ze v ich partnerstve bola rodic len ona. Koli tomu sa snim hadala stazovala sa ze moc chodi prec na služobky. Asi vie ze by si to mohol zariadit aj inak. Asi mali iny plan na rodicovstvo nez mali prve dieta. Nebola ich dohoda ze on bude makat a domov pride ako Alipaša co nemusi doma nic Lebo nosi slaninu., a ze ona bude v roli putky domacej cakat nanho dobre naladena hoci jej dieta cele noci nespalo revalo atd. Nehadali sa pre blbosti ale Preto ze neziju ako rodina, Ani teraz sa snim nehada pre blbosti ale Preto ze vie ze ked on odide uz sa nevrati:
Inak autorka mozne je vsetko. Poznam pripad velmi podobny. Tiez chcel odist pp vianococh koli detom nech sa nemusia pozerat na tie hadky. Tiez chodil vela na sluzobky tiez spolu nespali od splodenia druheho dietata. Tiez si bola ista ze nema druhu .. Lebo mobil nezamikal no vsetko mazal. Ale na starom mobile v appke nasla usvedcujuce spravy. Do poslednej chvile popieral neveru stale opakoval ze za vsetko moze ona lebo je taka a taka .. az mu tie spravy vytlacene na papieri hodila do tvare. Este aj v praci a vsade si pripravoval podu na odchod aka je hruza jeho zena. Aby bol on pekny chudacik nie hnup co koli milenke opustil rodinu.
@miadi ale ked toto vie tak co cakala? minimalne od leta to kvasi, čo čakala že sa stane? Bude to kvasit dalšich x rokov? Chlapovi sa uz asi takto nechce zit. A ked jej to povie tak ona nespi, neje... a co mu ponukla ona? ake riesenie? nechod lebo to bude horsie?
Akoze ked si zena zoberie pracovne vytazeneho workoholika tak nemoze ocakavat ze sa rozdvoji. Ak chce nieco zmenit tak hlavne nech si uvedomi ze najblizsia pomocna ruka je na konci jej ramena a prestane fnukat. Ma jedno 6r. dieta, jednu domacnost, to sa da zvladnut. A ak skusi namiesto vycitiek pekne slovo tak aj muz si mozno uvedomi ze sa to da aj pekne, bez zbytocnych hadok. A hlavne by si mali uvedomit ze v tejto atmosfere vyrasta ich dcera. To uz radsej otca na firemnom byte ako neustale dusno s obomi rodicmi.
@miadi Ak by mala pocit, ze je v ich partnerstve rodic len ona, asi by si ako rozumna zena s nim nespraviela 2. dieta (Aj ked on udajne naliehal. On alebo ona to si uz len mozme domyslat).
Mohla zostat pri jednom dietati. On by si nadalej cestoval a pracoval, jej by dieta odrastlo a ona si mohla uzivat samu seba...lenze aj v takomto pripade by atorka skratka nedostala dostatocnu pozornost od manzela aku evidentne potrebuje.
@tykat Neman pocit ze sa stazuje ze nezvlada. Ale ze je na vsetko sama. Uz sa opalujem 😁
@number19 aj rozumni ludia robia chyby . Jej nevyhovovalo ani to ako to bolo po prvom tehotenstve. Mozno dufala ze to druhe nim vydupane dieta syn , ho udrzi viac doma. Zeny casto naivne dufaju ze dieta nieco zmeni.
Muzi na vysokych poziciach maju casto rodiny, lebo im to super zapada do imidzu. Urcite lepsie ako s nalepkou rozvedeny alebo stary mladenec. Uz to, do akej miery je ta rodina funkcna, je vec druha. Vztah je o kompromisoch, ale neviem, aky kompromis by to u vas chcelo…
@miadi ja citam "...Dcérka bola veľmi náročné bábätko, manžel pracuje na vysokej riadiacej pozícii a veľa pracuje, veľa pracovne cestuje, tak som bola na malú sama a boli to pre mňa hrozne prvé 2 roky jej života. A aj tie ďalšie roky bola a aj je starostlivosť o dcérku, choroby, škola, krúžky, všetko vždy na mne a keď som sa sťažovala, vysmial ma, že on dokáže riadiť 400 ľudí a ja mám problém s jedným dieťaťom..."
Toto ma vela zien muzov workoholikov, tiez mi manzel x krat do roka odletel na par tyzdnov do USA a ja som ostala s detmi sama, najblizsia rodina 400km. Dcera skolopovinna, k tomu narocne babatko. Nenapadlo by mi stazovat sa, bolo to narocne ale tak som rodic staram sa, aj kruzky, aj choroby aj bezny zivot, aj ten potrat som si zazila, aj sme sa vtedy s muzom pohadali lebo sme boli vystresovani obaja. Ale taky je zivot. Treba si urobit nejaky system, rutinu a fungovat, a problemy riesit tak ako pridu.
Ale to vysmiate od muza by ma zamrzelo, to je to o com som aj pisala, podpasovky, ustipacne poznamky a uplne zbytocna hadka je na svete.
A este jedna vec, nemam pocit ze sa toto manzelstvo ide rozpadnut kvoli potratu.
@tykat to som uz napisala na predoslej strane ze to nie je koli potratu. Ako nema zmysel Sa natahovat. Ja zijem v kanade bez rodiny z mojej strany Moj muz mà business a maka od jari do zimi tak ze mà volne len 4 nedele v Auguste. Takze na deti som sama vacsinu casu. Nemam vodicak vlacim ich kam sa da peso taxikom .. v lete chodime k jazeru sama na nich nestazujem sa tak to Proste je. Aj som rodila v 18tt no Moj muz tam bol somnou a nehadali sme sa bol mi tichou oporou. Nastastie u nas vtedy bola Moja mama a bola s malou doma. Ja sa na ich pripad nepozeram z pohladu zeny matky co to mà na ruziach ustlane. Ale som spokojna lebo vzdy ked ten volny cas je tak sa venuje rodine detom. Nejde o kvantitu ale o kvalitu. Fakt Neviem ci by som dokazala milovat cloveka Keby mi povedal ze mozem za to ze dieta vo Mne umrelo.U nich bolo zle Este nez ju ukecal na dalsie dieta. Nespokojnost a samota. To druhe dieta malo byt len zaplata tej prazdnoty. Nic by sa ale nezmenilo. Zbytocne jej napisal na papier slub ze bude menej chodit na sluzobky.
Dobrý vecer, ďakujem každému, kto si našiel čas a prispel svojim názorom, je zaujímavé čítať ako z jedného príspevku dokáže každý pochopiť situáciu inak a vydedukovať iný záver.
V prvom rade, asi som sa vo svojom pôvodnom príspevku vyjadrila nepresne. Môj manžel nepracuje v zahraničí, nechodieva do zahraničia na turnusy. Pracuje na Slovensku vo vysokom manazmente známej nadnárodnej spoločnosti. Jeho služobne cesty sú 2-3 daňové a zďaleka z nich nechodí vyflusnuty, naopak, sú to pohodové dni oproti jeho bežným pracovným dňom. Pobavil ma pohľad chlapa - aký je chlap chudák z práce vydrety a ako žena, fungujúca sama 24/7 dni, týždne, mesiace s extrémne náročným uplakanym, kolikovym, nespavym dieťatkom vlastne je oddýchnutá, vyspatá, usmiata, s vyloženými nohami a kávou sleduje seriály na netflixe. Taketo absurdné porovnanie dokáže napísať len chlap, ktorý sa nikdy o svoje deti sám nestaral a netuší, čo znamená starostlivosť o náročné dieťa. Naša dcérka vstávala do svojho roka v noci každú hodinu, po roku každé dve hodiny a svoju prvú celú noc prespala ako čerstvo 5rocna. Jej denne spánky boli 15-20 minútové a vždy musela byť v nosiči a ja som sa musela hybat. Môj manžel za 6 rokov bol raz sám s našou dcérkou, keď som si dovolila posmyknúť sa na zladovatelom chodníku pred domom a spôsobiť si otras mozgu. Dcérka mala v tom čase angínu, svokra covid, moja mamka bola čerstvo pochovaná, môj ocko bez života na liekoch a nemal mu kto pomôcť a on sa musel chudák sám postarať o 4 ročné dieťa. Na tretí deň volal primarovi oddelenia, aby ma na revers pustili domov spolu s najlepšou sestričkou z oddelenia, ktorú on zaplatí, len aby som bola doma a navigovala ho, čo má robiť, pretože on dokáže riadiť stovky ľudí, ale nedokázal sa postarať o chorú dcérku.
Vedela som, s kým randím a za koho sa vydávam, už vtedy zastával menšiu riadiacu pozíciu a práca bola pre neho všetkým. Boli sme bezdetní, bývali sme v malom byte, nebolo to pre mňa nič vážne, neblikali mi kontrolky, že v práci trávi toľko času. Keď sme sa presťahovali do veľkého domu, narodila sa nám vytúžená dcérka a v jej 3 mes.ho povýšili do aktuálnej pozície, on v prítomnosti mojich a svojich rodičov sľuboval, ako to povýšenie neovplyvní jeho fungovanie a našu rodinu. Ešte poukazoval na príklady z ich firmy, kde boli všetci v top manazmente buď v rozvodovom konani alebo rozvedení, pretože rodiny ich pracovne tempo nezvládli. U nás bolo v tom čase všetko v poriadku, ja večne unavená, on vlastne tiež, lebo makal ako fredka, aby sa ukázal. Bol milý, vľúdny, vtipný, šarmantný, nehádali sme sa. Ja som ho čakala vždy každý jeden večer s teplou domácou večerou, lebo na tom trval a trvá, lebo reštauracna strava mu začala prekážať. A rovnako trval a trva na vždy mnou dokonalo ozehlenych košeliach bez milimetroveho pokrcenia. Žiadna pomoc v domácnosti, upratovanie, opatrovatelka k dcerke, nikdy nič z toho za celé roky nebolo. On si neželal, aby k nám domov chodil niekto cudzí a dotýkal sa toho, čoho sa dotýkame my. Rok a pol trvalo mne, mojej nebohej mamke a svokre, aby sme ho presvedčili nájsť si niekoho aspon na umývanie okien. V 3 podlaznom dome s placucim dieťaťom v šatke som dovtedy umývala okná ja. Ale aj vtedy ešte bolo všetko v poriadku. Muselo byť navarené, ozehlena košeľa a kvalitny sex, vtedy, keď sa potreboval uvoľniť.
Do pôvodnej práce som po RD samozrejme nastúpiť nemohla, pretože dvojkarierne manželstva nefungujú a trpia nimi deti. Nechcel aby som pracovala, trval na tom, aby som zostala doma. Na moje veľké naliehanie sme sa dohodli na polovičnom úväzku. Našiel mi prácu u svojho známeho, kde som doteraz. Zďaleka to nie je práca mojich snov, ale sme skvely kolektív a ja môžem z práce kedykoľvek odísť a mať neobmedzené ocr, ak dcérka ochorie. Napoludnie som doma, keďže nesúhlasil, aby chodievala do školského klubu. Mal pár slabých chvíľ, kedy mi ďakoval za to, aká som a čo pre neho robím s dodatkom, že si uvedomuje, že jeho vytazenost a maniere by mnoho žien netolerovalo. Pre mňa to bolo v poriadku, pretože som ho milovala, milovala som s akou radosťou sa vracal domov, vždy si sadol k stolu a čakal, že si mu ja a naša dcérka sadneme na kolená a objíme nás. Boli sme šťastní.
Kaziť sa všetko zacalo, keď som otehotnela. Prvé tehotenstvo som mala ukážkové, bola som fit. Druhé tehotenstvo bolo od začiatku nočná mora, neustále vracanie, slabosť, tocenie hlavy. Nebola som schopná byť sama doma a jeho vyrusovalo, že v našom dome vždy niekto je a naše večerné rituály máme narušené. Keď mi vyčítal, že niečo robím zle, ak som stále slabá a je mi nevoľno, vrátila som mu to, že on chcel druhé dieťa a pri výrobe asi urobil niečo zle, keď je moje tehotenstvo také zle. Už vtedy sa to začínalo kaziť, pretože nemával večer navarené a ja som nebola schopna prevádzkovať žiadnu formu sexu, čo mi často vyčítal, že sa nezenil na to, aby si zodrel ruky. Mojím potratom to všetko vygradovalo. Keď v nemocnici urobil cirkus a museli ho sestričky s lekárom vyviesť z oddelenia preč a zakázať mu vstup. Na základe môjho priezviska ho asi niekto z personálu spoznal, lebo som potom párkrát na vizitach počula poznámky, čo čakáme od robotníkov za pásom, keď jeho veličenstvo top manažér sa správa ako zo štvrtej cenovej. Neustale sa smskami a telefonátmi ospravedlňoval, stal vonku pod oknami nemocnice, aby ma aspoň cez okno videl. Sám od seba zostal doma, pracoval minimálne, dcérka nechodila do škôlky, mohla to byť ideálna bublina, keby sme to nekazili neustálymi hádkami. Dvaja nešťastníci, frustrovaní a uboleni stratou spoločného dieťatka. Vyčítali sme si totálne hlúposti, ktoré sme nafúkli a bola z toho pardnova tichá domácnosť. Vždy som v náznakoch cítila, že mi stratu synčeka vyčíta. Vtedy sme mali navštíviť terapeuta a vyliať sa z tej bolesti každý zvlášť a spolu. Mysleli sme, že to zvládneme. Nabalovalo sa to za ten rok a po lete odišiel zo spálne a konverzovali sme už len o dcérke a veciach okolo domu.
Ešte chcem dodať, že manžel je dobry otec. Choroby nezvláda, variť nevie, obliecť dcérku s ohľadom na počasie tiež nie, vstať k nej v noci bol pre neho nadľudský vykon. Ale vždy keď nebol odcestovaný, dcérku vecer okúpal, uložil a čítal jej, kým nezaspala. To bol ich rituál od čias, keď som prestala uspavat dojcenim. Počas víkendov, ak nemusel pracovať sa jej venoval- naučil ju bicyklovať,lyžovať, hrať šach a mnoho iného.
A čo sa týka spomínanej sebareflexie. Nie som dokonalá, tak ako nikto. Mám takú taliansku náturu, riešiť vsetko v okamihu a šiť horúcou ihlou. Hádky, ktoré naša dcérka počula, ona počula vlastne len mňa. Manžel kricat asi ani nevie a z titulu svojej pracovnej pozície, má vybudovane obrovske sebaovládanie. On pri hádkach len artikuluje a gestikuluje, a trochu zvýši hlas, ja som ta, ktorá sa krikom snaží pretlačiť svoj názor.
A na záver update nášho stavu: v noci sme sa neplánovane stretli v kuchyni, po 3 mesiacoch sme skončili spolu v posteli. Po dlhej predlhej dobe mi opäť vyznal lásku. Ak chcem, počas sviatkov nebude pracovať z domu, ale pôjdeme niekam na dovolenku. Pokúsiť sa o bábätko. Nevedela som, či sa v tom okamihu rozplakať, či sa smiať. Ja som s deťmi už skončila a je to u mňa definitívne, on opäť započal svoju taktiku ako ma presvedčiť.
Urcite by som sa nehrnula do dalsieho dietata. Najprv popracujte na vztahu. O rok uvidis .S nim je dobre ked ty vladzes. Ked nevladzes tak je to uz ina story .
Smutné, odíď a ži konečne, neslúž,neprispôsobuj sa ,nepros o pozornosť alebo lásku.Zacni žiť podľa teba, to že ho ľúbiš a možno aj on teba absolútne nestačí na život a vzťah
@miadi dieťa nebude ani teraz,ani o rok, ani vôbec. Mám na jar 40 a necítim sa na bábätko v žiadnom smere. U mňa je táto kapitola uzavretá.
@minenkak odchádzať sa nechystám, ak niekedy niekto z nášho domu odíde, ja to určite nebudem. A ak by som aj bola sama, na mojom živote by sa toho veľa nezmenilo, kým je dcérka mala. Pre mňa je láska úplný základ vzťahu. Na nej sa dá budovať čokoľvek.
Wow, normálne mi zle prišlo. Podľa mňa odporný je slabé slovo. Sviniar čo tu padlo je presnejšie. Psychopat. Psychicky ťa zlikvidoval a ešte ľutuje chudáčik seba. To čo prežívaš, to je dosť aj na postraumaticky syndróm. A niektorí tuná detto. Donútiť ťa aby si sa musela obhajovať pred cudzími ľuďmi namiesto pochopenia a rady. No holt , realita sociálnych sietí, kopnúť si do trpiaceho. Možno to vyznie hnusne, ale v prvom rade sa musíš dať dokopy ty sama, daj sa teraz na prvé miesto. Dieťa nebude šťastné kým nebude šťastná matka. O dotyčnom hňupovi, pokojne si to vybi na ňom, nič iné si nezaslúži. Nech sa ľutuje, to mu ide dobre. Kým sa nedáš dokopy ty, nepohneš sa ani s ním ani bez neho. Ale on je železná guľa čo ťa ťahá ku dnu. Tak si dobre rozmysli, či budeš vládať plávať životom s takouto príťažou ak to chceš zachrániť. Musela by si plávať za dvoch až troch.
Drzim ti palce a zelam ti happy end , . No nejak z toho nemam dobry pocit . Este vcera planoval najst si byt a po jednom sexe otocil o 180stupnov a zas chce dotlacit ta do druheho dietata. Bez ohladu na to co chces ty. Z toho mam pocit ze tie plany ze by odisiel bola len taktika. A fungovala mà ta zas kde ta mat chcel. V prvom rade aby vam fungoval vztah by sa mal zmierit sttym ze dalsie dieta uz mat nebudete. Ty si myslis ze do toho druheho teho ste mali idealny vztah .
Strašné, veď ty si tam len slúžka, že dokonale vyžehlené košele a pravidelný sex a teplé večere, no otras. Ja som veru spokojná so svojím robotníkom, nemusím žehliť, teplé večere nevyžaduje a sex máme, keď chceme obaja. Máš dosť zvláštne predstavy o láske.
ahoj, v takejto situacii som sice zatial nebola, ale rozmyslam, co by som urobila ?
Kedze ste to nechali zajst uz az takto daleko, ja by som ho nechala odist do toho bytu po Vianociach, ale s hrdostou a bez dalsich vycitiek a hadok..( a mozno by som to dobre odrevala do vankusa, ale nie rozhodne pred nim), kufre by som mu nebalila, nech sa teda pobali sam....neviem ako velmi jesitny ste, ale vianoce by som sa snazila prezit v co najprijemnejsom duchu.
Navrhla by som manzelsku poradnu a aj psychologa pre oboch... mozno ste sa zatial nevyrovnali so stratou miminka ( nikdy som o mimi neprisla, neviem ako to boli, ale isto to boli aj chlapa a nielen zenu, hlavne ak mimi chcel), ak by ti odmietol aj toto ( co chapem, chlapi hraju silakov vzdy), tak by mi neostavalo nic ine len vlastne cakat, ci mu budete napriek vsetkemu chybat a bude sa chciet vratit.
Ja osobne by som pockala, v sebe si zatial vyriesila ci ho lubim, ci nezijem v spomienkach na minulost alebo som len zvyknuta na neho a na financne zazemie co poskytuje ( povedzme si otvorene- zena sa boji prist o financie...aj ked je sebestacna, ale ked su uz deti je to ine..podla mna je tam ten kalkul... ze ako to bude financne vychadzat..)
A potom ti ostava len cakat na jeho rozhodnutie. On tiez bude kalkulovat, ako mu bude lepsie dalej, ci s Vami ci bez. Jednoznacne by som ale uz vsetku komunikaciu riesila s graciou, urcite nie ziadne prosby ani place ( to zeny strasne zhadzuje v ociach chlapa) .. proste hlava hore a ked chce nech teda ide, teraz je to sok, ale postupne to prejde.
Tiez mam za manzela spoluziaka z VS, sme spolu zatial 18 rokov, mame krasne spomienky, hrozne vela nas spolu spaja, tazko by sa to zahadzovalo...ale ak by sme spolu prestali komunikovat a len sa hadali tak je to skoda casu. Drzim palce, aby ste to zvladli co najlepsie pre oboch.