Šibe mi z môjho života?

Áno, chcem dieťa, veľmi. Ale. Idem si už na nervy. Posledný rok som nešťastná. Po dvoch rokoch snaženia sa nám podarilo. My sme čakali naše vysnívané dievčatko. Prišli sme o ňu nečakane v 20tt. Od vtedy nič, vyzerá že to prirodzene pôjde asi veľmi ťažko, nakoľko sa mi zhoršili dosť výsledky a manželovi tiež. Ale viete čím si idem na nervy? Stále sa s niekym porovnávam, nás porovnávam. Oni majú deti, tí majú deti, všetci okolo nás majú deti len my nie. Chcem byť skôr tehotná ako ta a tá, ona je tehotná, veď sa len spoznali a my co sme spolu tak dlho nič. Bože nieže ma aj ta a tá predbehne a keď ma predbehne mam nervy. Rodiča už chcú byť starý rodicia, musím im už dat vnúča. Nieže ma ešte aj mladšia sestra predbehne. Všetci určite čakajú, kedy oznámim, že som tehotná, keďže vedeli, že sme už čakali. Bože a ta nech mi nehovorí že je tehotnáebo to už neznesiem. A v duchu dúfam, že prosím nie ďalšia známa. Taky nátlak si robím myšlienkami sama na seba. A najhoršia myšlienka po tom všetkom je, že ja som už dieťa mala mať 😔 bože, to mi už fakt šibe?!