Som divná ja alebo on?
som 2 roky vo vztahu. a v poslednej dobe som z neho velmi frustrovana.
a neviem, ci som ja pricinou, ze som stale nespokojna a prilis narocna, alebo su na moju nespokojnost objektivne priciny.
v skratke o nom:
40 rokov, nikdy zenaty, ziadne deti, ziadne zavazky, byva sam v prenajatom jednoizbaku, zije viacmenej od vyplaty k vyplate - rad sa o seba stara, dozici si.
ma velmi blizky vztah k rodicmi, chodi k nim takmer kazdy den.
v skratke o mne:
40 rokov, rozvedena, mam deti, financne zabezpecena, rodinu nemam. mam iba deti a jeho.
pricina mojej frustracie:
sme spolu takmer dva roky, ale nemam pocit, ze sa ten vztah niekam posuva. sme spolu denne cca 1-,5-2 hodiny, z coho minimalne 1 hodinu su okolo nas aj moje deti.
v noci nebyvame spolu vobec. so mnou a s detmi ide obcas na celodenny vylet cez vikend, ale to sa stalo tento rok presne 3 krat.
byvat s nami nechce. ze zatial sa na to neciti.
ja neviem, ci je to vekom alebo cim, alebo ci som ja divna, ale proste mam predstavu, ze clovek vo vztahu chce s tym druhym travit co najviac casu. on taky nie je vobec. on ma proste svoj rezim a ide podla neho. ked som bola tyzden prec, tak mi povedal, ze on je s tym v pohode, vsak nie je vsetkym dnom koniec.
napr. teraz v lete ma rezim, ze chodi kazdy den taky mensi vystup na kopec. pride z prace, urobi si kavu, posedi, oddychne, okolo piatej ide na kopec, vrati sa o siedmej, ide k rodicom, lebo mama mu chysta obedy do prace, tam sa zdrzi 1-1,5 hodiny, lebo to sa nepatri, len prist a zobrat jedlo, a ked ide odtial je uz pol deviatej. takze za mnou uz nejde, lebo chodi spavat o pol desiatej, a to uz mu potom casovo nevychadza.
a absolutne nechape, ze preco mi to vadi. argumentuje tym, ze jemu ten vystup na kopec robi psychicky dobre a ze k rodicom si pre obed chodit musi, ked uz mu mama navarila.
a to je stale takto. aj teraz v nedelu, deti boli prec, bola som sama doma, ale neboli sme spolu, lebo on si potreboval dat oprat, upratat, nakupit a tieto cinnosti mu zabrali cely den. taka alternativa, ze by som mohla byt s nim napr pri nakupe, to mu vobec nenapadlo.
vobec nehlada sposoby akoby sme mohli byt spolu viac, on ma proste svoj rezim a toho sa drzi. ked sme spolu, tak je uzasny, to mu naozaj nemam co vycitat. ale mi chyba ten pocit, ze on akokeby nestal o to, aby sme boli spolu viac. ze jemu to takto vyhovuje. a ja som z toho frustrovana, lebo potom nemam pocit, ze ten vztah ma nejaku buducnost. on mi stale hovori, ze potrebuje viac casu.
ja som taka, ze chcem stale vsetko hned. to si priznavam. ale aj tak, no, dva roku su celkom dost dlha doba, nie? ci moc tlacim na pilu?
@mamutka teoreticky ano, prakticky nie. deti su este male a je to pre ne velky kopec. to sme skusali iba raz. a v praxi to vyzeralo takto:
stretli sme sa pod kopcom.
sli sme spolu. potom on sadol do svojho auta a siel k sebe a ja do svojho a sla som k sebe.
@liljana bohuzial, nanho toto vobec nefunguje. skor ja som ta, co iniciuje sex. on zil predtym dlhe roky sam, cize je zvyknuty nemat sex
Mne to príde, že on má svoj režim a svoj život. Ty tam patríš ale len ako ďaľší program dňa. Nad budúcnosťou sa nezamýšľa a meniť ju ani nechce. Vyhovuje mu to tak ako je a každý z vás ma inú predstavu.
Syndrom stareho mladenca. Nic viac, nic menej
Prepac za intimnu otazku, ale ked neostava na noc u teba tak kedy vlastne spolu spavate?
@misinka0611 ano. presne tak si pripadam. nie ako sucast jeho zivota, ale len ako dalsi program dna. to si vystihla
@miroslava21 ked si ex vezme deti, alebo vecer ked spia
Myslím, že si si odpovedala sama.
Ja si niekedy tak poviem, že život je tak veľmi krátky, niekedy mám dojem, že dni nemajú hodiny, ale idú ako rok, a zrazu, od nejakého úseku ubehlo desaťročie.
Fakt, ani sa nestihneme otočiť, deti sú veľké, nám pribudnú roky, s nimi vrásky, zmeny nálad, zdravotné obmedzenia, nevôľa čosi zabehané zvrátiť a začať z úplne druhého konca.
Na jednej strane si spokojná, s jeho dobrými povahovými črtami, no asi sa už viacej sústreďuješ na to ALE. Rozchádzate sa v prioritných bodoch spolufungovania. Vo vzťahu chýba asi iba také z ničoho pritúlenie sa, bozk do vlasov, proste blízkosť - neha a občas otvorene prejaviť city. Hoci ti to dokazuje ináč, pomáha tebe, deťom, s prácami okolo domu, no je samotársky typ a v niečom dôležitom sa veľmi rozchádzate. Niektorí ľudia sa však nevedia rozhýbať a riešiť podstatné veci ako spoločné bývanie.
Život plynie, že lusk a krásne roky sú v čudu. Také tie, kedy vládzeš a trúfaš si do bársčoho, keď si najaktívnejšia, euforické a odvážna. A môžeš si vyberať. 💗
ahoj autorka, nečítam diskusiu, takže ak napíšem niečo, čo bolo napísané, pardon. môj názor na tvoju známosť je nasledovný: on je zvyknutý 40 rokov starať sa len sám o seba. je zvyknutý zrejme na pohodu a kľud, má svoje rituály (kopec, obedy od mamy), ktoré mu už zrejme niekoľko rokov maximálne vyhovujú. stretol teba, pravdepodobne je rád, že zrazu nie je "sám". aké staré máš deti? lebo ako do cca 10 rokov, nečuduj sa mu, že toho času trávi pomenej s vami. on na takýto život jednoducho nikdy zvyknutý nebol. možno fakt potrebuje čas, aby si zvykol. čo rodičia? stretla si sa už s nimi? aký majú oni k nemu vzťah a naopak? ako vnímali teba? ešte som niekde zazrela, že jeho odpoveďou na bývanie bolo to, že nechce žiť v dome tvojho exmanžela. pravdupovediac, ja sa mu nečudujem, ani mne by sa nechcelo žiť tam, kde žila s mojím chlapom iná žena, jednoducho by mi to bolo nepríjemné. v tom istom príspevku píšeš, že on nechce pliesť deťom hlavy. čiže zrejme som trafila vek, že majú max. do 10, možno nechce, aby si naňho príliš zvykali, bojí sa, že to nevyjde? no bohvie.
rozhodnúť sa musíš ty sama, čo ďalej. podľa všetkého si veľmi želáš chlapa, ktorý bude bývať s tebou v tomto dome, denne ti pomôže - aj s deťmi, bude ich brať ako svoje a milovať ich.... no... to sú také, vieš, ojedinelé prípady ak vezmeme do úvahy ostatné parametre, ktorými disponuje tvoja známosť. čiže ak si praješ taký život, asi s ním strácaš čas, pretože jeho prerod na rodinný typ milujúci deti a starajúci sa 24 hodín o "svoju" rodinu, môže trvať aj ďalšie 3 roky, skrátka musí si zvyknúť. plus, do toho domu bývať nepôjde...
pre teba asi strata času :(
@dankanka tiez mi to tak pride. ale on mi stale hovori, ze on chce spolocne byvanie, on chce aj dieta, ale este si nie je isty, ci so mnou a kedy. ja ked sa na to racionalne pozriem, tak si myslim presne to iste co vacsina tu, ze jemu to takto vyhovuje a su to len vyhorky z jeho strany.
a je na mne, ci to teda akceptujem, alebo sa s nim rozidem.
v podstate som zalozila diskusiu kvoli tomu, aby som si to nejako ujasnila v hlave.
lebo on to vlastne stale otaca tak, ze chyba je vo mne, ze nanho moc tlacim, ze on potrebuje cas, ze ja som narocna, atd.
tak ak ti povedal, že dieťa chce, ale nie je si istý, či s TEBOU, tak to ukonči... si fakt len ďalší bod denného programu
Podla mna si uplne normalna a dokonca aj on, len proste nie ste kompatibilni. Mam priklad z vlastnej skusenosti. Chodila som s chalanom bratislavcanom, ja som mala vtedy 27, on 30. Boli sme spolu asi 3 roky. Bol aktivny, sympaticky, bola s nim sranda, mal vela kamosov, ale na dovolenku chodil sam bezo mna, nikdy neriesil buducnost, spolocne byvanie, nic....ja som bola nastavena uplne opacne, rodinne zalozena, tuzila som po spolocnom byvani, proste budovani si svojej spolocnej buducnosti. Nakoniec mi do cesty vstupil uzasny muz, moj terajsi manzel a s nim so sa rozisla. 14 rokov neskor - teraz..Ten byvali je stale bezdetny, byva v jednoizbaku, mal niekolko kratkodobych znamosti, ziadne deti..stale sa venuje sportu, kamosom, do mesta na pivko a myslim ze je stastny....Ja s manzelom-odmakali sme si v rakusku dom, dalsi dom prerabame, budujeme stale nieco, mame dieta, snazime sa travit vela casu s rodicmi, svokrovcami, cestovat, byt v prirode...proste uplne ine hodnoty...sme divni my, alebo on? myslim, ze nikto, iba jednoducho nas robi stastnym uplne nieco ine...a myslim, ze sa nezmenime ani my, ani on...
....najlepší kamarát - nič viac,.
On svoj stereotyp, mamičkin obed, svoj kopec .jemu to vyhovuje, stačí,
Ak to nevyhovuje tebe, ber ho iba ako kamaráta, čo občas pomôže, ty sa podeliš s jedlom ako odmena a dovi dopo. Na partnerský život si nájdi iného,
Z mojho pohladu este pochopim vztah 40tnikov ze maju svoj zabehnuty zivot, konicky, pracu atd a nechce sa im menit podstatu, ale v ramci partnerskeho vztahu obcasne prespanie u partnera, spolocna vecera, nejake rande vonku, sem tam vylet aj s detmi atd podobne aktivity, ale kazdy ma svoju domacnost.
Ale toto? To sa neda nazvat ani partner, ako pisu vyssie kamarat na 2 hodinky. Nic viac.
Ako uz niekto pisal, syndrom stareho mladenca…nevidim sancu na zmenu. Bud ti taketo “kamaratstvo” vyhovuje alebo to ukonci.
Chlapa celkom chápem, žije tak ako chce a je spokojný. Nechápem Teba - máš 40, prácu, malé deti, si po rozvode s magorom a ešte sa Ti chce naťahovať s cudzím chlapom a túžiš po ďalšom decku?!
Ja neviem, ženy, čo to máte za komplexy, že sa stále musíte o niekoho starať, behať od povinnosti k povinnosti a dobrovoľne si naberiete ako krava na rohy.
Veď si život užívaj, stretávajte sa, posexuj si s ním, keď máš chuť a pošli ho domov. Nemusíš mu variť prať... Zvyšný čas venuj deťom a sebe. Máš úplne ideálny vzťah pre ženu v Tvojom postavení.
Štyridsaťročný člověk má svoj zavedený spôsob života ktorý mu vyhovuje, ja by som sa v takom veku tiež ťažko odhodlala k radikálnej zmene. A to že mi chlap nie je stále a pri každej činnosti za zadkom vnímam ako veľké plus. Takže každý sme nastavený inak, ak nedokážeš oceniť výhody volnejšieho vzťahu nebude tento pán proste pre teba to pravé orechové. Ak tvrdí že potrebuje viac času priprav sa na to že sa ten čas riadne pretiahne.
@panelacikova hej. to povedal. ale to beriem s nadhladom ,lebo on je vo vsetkych vyjadreniach extremne opatrny. ja mu hovorim, ze je alibista. on nie je ochotny sa dohodnut na nicom, pokial si nie je 100% isty, ze sa to da a bude stihat. s nim sa da dohodnut maximalne tak rano na poobedie aj to s toleranciou dve hodiny.
s rodicmi ma zoznamil, ti ma maju radi, on ma s nimi dobry vztah.
a ano, deti maju do 10 rokov, uz beriem ako pokrok aj to, ze ked vymyslaju, tak uz im aj sam povie a nenechava to len na mna.
@heleninamama
@ckocka ano. na jednu stranu mi to vyhovuje, lebo tiez mam rada svoju volnost, ale ubija ma to, ze sa to nikam neposuva, nikam nenapreduje. na jednu stranu rozprava o spolocnom byvani o spolocnej vychove mojich deti (do dalsieho dietata sa isto nehrniem, ani nepotrebujem) na druhu stranu ten vztah proste stagnuje.
a ano, je to o mne a o mojich prioritach. lebo cisto teoreticky na papieri si uvedomujem, ze toto mam dokonaly vztah.
emocionalne ma to vsak ubija :(
Večer keď spia, to je kedy, keď o 20:30 ide domov? 🙂
No tak, vyžalovať sa tu môžeš, ale už vieš čo "máš" a čoho je on "schopný", bude to stále takto. Takze buď to akceptuj, alebo hľadaj spoločný život u iného chlapa. Z akého si mesta?
Ináč, to že nemá vlastne bývanie ho nesere?
A teraz si to vezmi z druhej strany.
Čo získaš keď sa s ním rozídeš?
Ja na tvojom mieste asi nemám chuť pri dvoch malých deťoch oháňať chlapov a niekoho si ťahať ku sebe domov. Ostala by som v tomto vzťahu a užívala si chvíle, spoločné s ním.
On sa nezmení a keby sa nasťahuje ku vám, tak si myslím, že čochvíľa ťa z neho porazí...jeho pomalosť, nerozhodnosť, atď... všetky veci čo si tu popísala. Takže nastali by akurát hádky a myslím, že pán si je.yoho možno aj vedomí, tak preto je to tak ako je.
@nnnuuunnn deti su male, takze chodia spavat skoro, okolo siedmej pol osmej 🙂
som z maleho mesta, takze tu niekoho stretnut je celkom problem :(
@annamalaga ale hej. stve ho to, len najom ktory plati je viac menej symbolicky a tym, ze je sam, tak nema motivaciu nejako nieco riesit.
autorka, tak ak ho poznáš natoľko, že to asi nemyslel nejak zle, tak sa musíš sama rozhodnúť. faktom je, že si sama. ak po iných stránkach - povahových - ťa ten chlap priťahuje a cítiš sa s ním fajn, pouvažuj aj nad tým, že možno ti v budúcnosti napríklad aj jeho rodičia budú vedieť pomôcť s deťmi.. ono je ťažko radiť. určite to však nie je chlap do okamžitého spoločného života. ja žijem s mužom oddelene. áno, sú dni, keď mi chýba presne to, čo tebe, také tie bežné denné rituály. ALE, absolútne prevažujú dni, že som s týmto životom spokojná. tiež sa starám o svoju dcéru, na ktorú mám týmto spôsobom čas. tiež tu neprespáva, keď je tu dcéra (teda tak 2-3x do roka áno), u nás predovšetkým z dôvodu, že mám iba jednu izbu. takže 3 v jednej izbe - nič moc. ide domov aj preto, že to má 10 minút peši, čiže "za rohom" a je to takto v našom prípade fakt jednoduchšie.
hoci občas mi je smutno, ale v konečnom dôsledku mi to vyhovuje tak, ako to je. napokon, porozmýšľaj, či naozaj chceš chlapa, ktorý sa behom pár mesiacov nasáčkuje k tebe, bude buzerovať tvoje deti, už do roka po nasťahovaní bude na všetko frflať, lebo bude podráždený... lebo aj to sa ti môže stať. držím palce, nech sa dobre rozhodneš.
@vilma7 to je presne to. z objektivneho pohladu rozchodom neziskam nic, lebo mam papierovo uzasny dokonaly vztah. ale ten jeho nezaujem ma proste ubija. to, ze ma stale odmieta. hocico navrhnem mimo jeho ritualov, tak je to problem. aj ked, uz dva krat sme boli spolu na pobyte, ale take ceremonie okolo toho robil, ze koniec.
nie aby sa tesil, ze ideme spolu, ale cele to tak ponal, ze mi akoze robi laskavost
Troska peitlacit. Razne povedat,co chces,inac.. a uvidis,ci si to nepremysli rychlejsie. Ak podnikne kroky k vacsiemu zblizeniu,super. Ak nie,nesteacas cas,ak nemas zaujem o to,co mate.. a chces viac i ked s inym.
@miroslava21 nie. neostava na noc u mna a chodi domov vzdy najneskor o pol deviatej. vcera prisiel ked uz deti vecerali a cely cas vecere bol vonku na terase. mna to nastvalo, lebo prisiel na hodinu a z toho odisiel na cely cas vecere von. a on sa obranil tym, ze nam chcel nechat klud. cize on nema zaujem proste o rodinny zivot, alebo nevie ako na to.