Som kvôli korone príliš úzkostlivá?

Ahojte ženy 🙂 prosím vás, povedzte mi svoj názor, veľmi ma zaujíma, či to len ja preháňam, alebo mám skôr pravdu. S manželom a synom žijeme v UK, manžel jazdí na kamióne a je dosť pedant a robí maximum preto, aby sa nenakazil a nedovliekol nám domov dáku pliagu. Ja som na materskej, ideme spolu napríklad do obchodu, inak sme nateraz prerušili socializovanie a vôbec nikto k nám do domu nechodí, ani my sa s nikým nenavštevujeme, nechodím s kámoškami na kávu a tak, proste riadna izolácia, hoci je to veľmi náročné, je to zároveň aj nevyhnutné, verím. Teraz môj problém. Včera sme sa so sestrou pochytili, keď sme spolu volali. Sestra robí vo svojom kancli a tiež, samozrejme ako väčšina z nás, dáva pozor, všetko čistí. Ale v pondelok jej tam vošiel nejaký kolega z budovy a kecal s ňou z bezpečnej vzdialenosti, no a v stredu jej volal, že je pozitívny. Sestra navštevuje rodičov pravidelne, u našich nemajú rúška ani nič. Chodí tam s 15-ročným synom, ten tiež chodí hocikedy vonku s kámošmi. Nevravím, že by niekto naschvál niečo zanedbal, ale ocko je po operácii srdca, k tomu fajčí a má vysoký tlak. Hneď v pondelok poobede navštívili našich, čo ešte nevedeli, že ten chlapík je pozitívny. Tak som jej včera vravela, že by mali obmedziť kontakt s rodičmi na minimum, aspoň na čas. Nepáčilo sa jej to vôbec, že veď sa teraz predsa nezblázni, že sa nebude s nikým stretávať a tak. Ale chodí s kamoškami vonku, takže to nikdy nevieš. Ja mám strašné obavy, lebo pre ocka by to bola istá smrť, takto bez škrupúľ povedané. Argumentovala tým, že stať sa môže hocikedy hocičo, to áno, to je v Božích rukách, ale niektoré veci ovplyvniť môžeme. Zrazu už sú všetci zmierení, že čo sa má stať, to sa stane. Keď som to ešte predtým spomínala rodičom, tak vraveli, že samozrejme majú obavy, ale že oni sú len najbližší, čo sa stretávajú, inak si v obchode a tak dávajú pozor. Mňe to nejde do hlavy, také vysvetlenia, lebo môžeš si dávať pozor a náhoda to aj tak zariadi inak. Nemôžem na to prestať myslieť, už dlho ma to trápi a obávam sa najhoršieho... Čo si myslíte? Naozaj to preháňam, má sestra pravdu?? Prepáčte mi za dllllhý príspevok, ďakujem za názory 🙂