Som otrokom vo vlastnej domácnosti i v manželstve

Ahojte, neviem ani ako začať.. Asi tým, že keď sme sa s manželom vzali, urobila som prvú a veľmi zásadnú chybu. Manželovi som verila, ja som chodila ešte do školy, on chodil na týždňovky a keďže som počas štúdia v čase, keď on nebol doma, bývala s našimi a všetky peniaze, ktoré manžel zarobil, som nechávala jemu - veď mne nič netrebalo a on pracoval, potreboval poplatiť svoje veci, ubytovanie a pod.To bol asi prvý zásadný problém. Druhý je ten, že mám pocit, že ma manžel neberie ako rovnocennú partnerku :( Mám pocit, že som slúžka a otrok vo vlastnej domácnosti. Málokedy mi pomôže (a ak už sa rozhodne, že niečo uprace, tak to stojí za to - ale to je ozaj možno 1x za polroka). Ja som na MD s 2,5r dieťaťom, som naň ozaj sama, muž keď je s ňou denne 2 hod, tak veľa. Ja musím aj okolo nej, aj doma porobiť, navariť + tým, že manžel podniká, tak mu pomáham s papiermi (účtovníctvo, robím pre nás reklamné návrhy, prospekty) - teda viac menej som akokeby "sekretárka". Samozrejme, všetky tieto veci robím, keď už dieťa spí, t.j od 21,30 bežne aj do polnoci a ráno okolo 6 hod budíček, ak nie skôr, keďže máme zlý spánok :( A ja ozaj už nevládzem :(( Manžel to nevie aelbo nechce pochopiť :( hádame sa aj ohľadom výchovy - dcéera je hrozne rozmaznaná, muž jej všetko dovolí, napr. on jej je schopný dať celý nanuk, ja jej ho rozrežem napoly a ona začne vrieskať tak on aby mal pokoj a ona bola ticho, tak jej vyberie druhý nový celý.. A keď mu poviem, že či chce, aby bola chorá, že ja s ňou budem len doma, keď bude teplotovať a bude urevaná a mrzutá, tak len kývne rukou a mi povie, že len aby ja som nebola chorá a že či mi to robí dobre ju takto provokovať a pod :((( Nechápem, ako môže ísť takto proti mne ???? Dcéra si pri mne toľko nedovolí, ako pri ňom - ak je on doma, mali by ste vidieť, som fakt ako štvaná zver, lebo ja nedovolím, ale on dá a dcéra je potom celá vyškerená, že zase dostala to, čo chcela, hoci som to ja zakázala :((( už som sa snažila mužovi 1000x vysvetliť, že toto jej z jeho strany nepomôže, ale poškodí - ak dostane VŽDY to čo chce, keď ona začne revať alebo pišťať :((
Poraďťe mi, čo má robiť ?? To sa mám nasurovo zbaliť a odísť ??? už nevládzem žiť takýto život. Odkedy sme rodičmi, mám pocit, že to je medzi nami hrozné, doslova akokeby dcéra bola prekážka v našom vzťahu - skrz rozdielne názory na výchovu. Predtým ako sa dcéra narodilaa som povedala mužovi, aké mám predstavy o výchove a súhlasil... ale teraz to vôbec nedodržiava a asi si kompenzuje ten nedostatok času, ktorý s ňou trávi tým, že jej dá doslova všetko :((( A my sa potom len hádam,e lebo už niekedy ani ja nemám na neho kvôli tomu pekného slova:(( Som vystresovaná, vynervovaná, nevládzem... v pozadí môjho stavu sú aj iné veci (manželove dlhy, nemáme vlastné byvanie a pod...)