Som smutná z mojej maminy
Zhrniem celý vzťah v skratke: Moja mama ma nikdy v ničom nepodporila, vyžadovala odo mňa, aby som nosila domov jednotky, čo som aj robila. No nikdy mi nedávala v ničom samostatnosť, ani v základných veciach. Nikdy mi nedovolila, aby som jej v kuchyni s niečim pomohla, pretože to považovala za jej prácu a povinnosť a nie mať z dieťaťa otroka. Druhý pohľad na vec bol ten, že si myslela, že to pokazím (boli sme chudobní, takže nechcela vyhadzovať), alebo si ublížim (napríklad pri krájaní cibule), lebo som úplne neschopná. Teda vždy som mala pri nej pocit, že som neschopná a neviem nič robiť, preto som sa radšej ani ničoho nechytala väčšinou. Takýto život viedol k tomu, že som vôbec nespoznala samu seba, nakoľko som robila len to čo sa odomňa vyžadovalo. Školu mi teda vybrala ona s odvôvodnením - chemikov bude vždy treba. Mňa tieto predmety nikdy nebavili ako chémia, matika, fyzika, boli to jedine, z ktorých som mala na vysvedceniach dvojky... Skončila som aj chemickú vysokú, dnes robim prácu v odbore, ktorá ma absolútne nebaví a nenapĺňa. Začala som popri tom aj podnikať, čo mi samozrejme zakázala, takže mi to trvalo 2 roky od rozhodnutia, že to chcem robiť, kým som si povedala, že kašlem na ňu, je to môj život. Samozrejme som musela bojovať nielen s ťažkosťami to rozbehnúť a tvrdo pracovať na tom, ale aj tvrdo pracovať prehliadať jej výsmešné poznámky typu, či na také sprostosti chodím sama, alebo mi ich niekto dáva do hlavy. To narážala na mojho frajera. Alebo, že prídem aj o to h.vno čo mám - keďže do podnikania trebalo dať dosť veľa peňazí. Alebo, že íní už boli ako ja... Nemôže sa mi to podariť atď. Podnikanie mi celkom ide, konečne som našla samu seba, to čo ma baví a napľňa, je pre mňa vzrušujúce vidieť, že keď pracujem viac, dostanem aj viac peňazí, a robím v oblasti, ktorá je mojim hobby. Takže mi to ani nepríde ako práca, hoci poznám aj chvíle ako je to pracovať 2 dni nonstop bez spánku, také som mala len raz. 🙂 Takže nebolo to vždy med lízať. Celkom sa mi darí a na tomto podnikaní popri práci zarábam mesačne asi 4 násobok môjho platu v chemickom odbore. Myslíte, že by som sa dočkala niekedy nejakého maličkého uznania z jej strany? Ani náhodou, celý čas čaká, kedy sa mi dariť prestane, aby mi mohla špechnúť do tváre ako mi to hovorila... Zatiaľ podnikám 3 roky aj spolu s frajerom, bez ktorého by to nešlo, nebolo by to zvládnuteľné pre mňa robiť si aj sama účtovníctvo, takže to robí on. Chápem, že moja mama sa o mňa bojí a vidí to svojimi očami, ale už ma naozaj štve, keď vždy keď chcem niečo robiť sa mi len vysmeje a skritizuje ma a v ničom ma nepodporí. Keď som chodila na VŠ a neurobila som jednu skúšku hneď na prvý raz to ste mali vidieť ten výstup - dávala mi za príklad spolužiačku, ktorá podľa nej zvláda aj školu, aj frajera (ja som nemala), aj brigádu (ja som nemala, lebo som ešte trpela komplexom menejcennosti, že nič neviem robiť a čoho sa chytím pokazím). Tiež by som jej vedela predhadzovať na oči lepšie mamy ako je ona... Pre predstavu - ona sa vydala ako 18 ročná za alkoholika. Po 6 rokoch som sa narodila ja, celé detstvo moje bola jedna nočná mora, nejdem tu popisovať ešte aj alkoholické excesy môjho tatka, ale prežila som si peklo na zemi. Ona z toho aj ochorela a po 16 rokoch zamestnania bola od mojich 10 rokov na invalidnom dôchodku. Počas toho nemala inú prácu len sledovať každý môj krok, úplne som z nej bola v strese. Bola na ňom 16 rokov, keď sa jej ho rozhodli vziať a nechať len polovičný. Samozrejme počas tej doby ona nemala žiadne záujmy, nič v čom by sa vzdelávala, lebo si myslela, že bude na dôchodku už navždy. Nestarala sa ani o seba, nemala to ľahké s alkoholikom, ako robila vždy všetko čo každému videla na očiach, ale to práve nie je dobré, tak ako pre mňa a ani pre tatka... Tým ho len posporovala v jeho pití, že sa o nič nemusel starať a aj tak ju za nič nemal. Tým, že je obézna sa k tomu pridružilo aj množstvo ďalších chorôb, za ktoré si už podľa mňa môže aj sama, ako cukrovka, vysoký tlak, atď. Ja sa snažím, byť úplne iná ako ona a aj ako tatko. Žijem veľmi zdravo, cvičím, nemám ani gram tuku navyše, hoci som predtým mala nadváhu tiež. Samozrejme ma v chudnutí tiež nepodporila, a stále sa mi len vysmieva, či chcem teraz akože do smrti každý deň cvičiť a chrúmať zeleninu. Že na to nebudem mať čas atď. To že ona má čas sedieť pred televízorom a ja televízor ani nemám, lebo nemám na to čas... Keď som si našla toho frajera, ktorého teraz mám, tak mi hovorila, že sa mám s ním rozísť, pretože je pre mňa príliš dobrý (akože z bohatej rodiny) a ja som nič a z chudobnej rodiny. To čo som chcela vlastne teraz riešiť je, že mám svoj sen ďalší podnikateľský, čomu sa chcem venovať a znova nepočúvam nič iné len aká som hlúpa, neschopná a ako ma ona vôbec nepozná a aká je zo mňa sklamaná. Ona si po tých rokoch na dôchodku teraz vôbec prácu nevie nájsť. Keby som nemala peniaze z podnikania, z ktorých vlastne živím aj ju, aby mala z čoho zaplatiť byt atď, tak neviem čo by robila. Ona si za svoje peniaze kupovala v mojom veku cigarety, ničila si zdravie, ja keď si kúpim biopotraviny, tak som hlúpa, lebo je to klamstvo atď. A zbytočne sa snažím so sebou niečo robiť pretože strava za nič nemôže, lebo ona už videla ľudí čo nešportujú a jedia slaninu a fajčia a nič im nie je. Takže na čo sa snažiť. Keď zomrel tatko, bolo dedičské konanie, kedy mi nakázala odmietnuť moju polovicu bytu. Na čo mi frajer povedal, že keď to urobím, tak sa so mnou rozíde, pretože on tu nemaká ako debil na mojej firme celé noci, aby som ja vyhadzovala peniaze do luftu, že iní ľudia prijmú dedičstvo aj po ľuďoch, ktorých ani nepoznajú. Mne to bolo jedno, ja som nič nepotrebovala žiadny byt, ide mi len o to, že neviem kde by ona teraz bola, keby v tom byte nebývala... Som už z toho unavená, jej myslenie a život je úplne iný než to o čo sa snažím ja. Stetnutie s ňou ma len úplne domotivuje, pretože ona len stále plače a je deprimovaná, pozerá správy a podľa nej je celý svet len zlý. Podľa nej som ja tá zlá, lebo ona nevie kde ja žijem... Ona si myslí, že len byť zamestnanec je to správne, ja si myslím, že to nie je záruka v dnešnej dobe ničoho a práve tak sa dá skončiť ľahko ako ona. Keby sa o seba už len starala, mala by vyššie šance aj nájsť si prácu, pretože keď ju ľudia vidia, že je tučná a vôbec nemá žiadne záujmy, je frustrovaná a nasratá na celý svet, tak ju ani nemajú chuť zamestnať, plus ešte k tomu nevie ani nič robiť, ani s pc, ani jazyky, nič. Mne sa naozaj ťažko žije s pocitom, že pre vlastnú mamu nie som dosť dobrá a nikdy ani nebudem ani keby som sa rozkrájala. Ale keď niečo povie niekto iný, tak to je písmo sväté, keď niekto iný niečo urobí tak to je poloboh, ale ja keď chcem niečo robiť, tak som zlá a nikdy nič nedokážem a kam na tie sprostosti chodím... Ach má tu ešte niekto takúto mamu? 🙂 Nech viem, že nie som sama.
@smiesneusko si veľmi inteligentná 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂
@0silvia0 Boze to si tak krasne napisala, az ma to skoro rozplakalo. Ivanu Adamcovu nepoznam, ale pozriem. 🙂 Dakujem Ti velmi!
@smiesneusko nemáš za čo, želám ti aby si to všetko zvládla, problémy v živote z nás robia silných ľudí a ty si veľmi silná a aj keď sa ti to nezdá, ty si tá, ktorá ukazuje tvojej mame ako správne žiť... ty ju učíš, ona to síce odmieta, ale teraz si ty v pozícii keď jej ukazuješ ako nepremárniť svoj život a skutočne kvalitne žiť. Veľmi ti držím palce, ty to zvládneš 🙂
@smiesneusko tak na uvod jedna velka poklona, si ozaj uzasna. Ja mam vdakabohu dobru mamu, hoci sme dost odlisne povahy a nie vzdy sa zhodneme, odkedy som ja sama manzelka a matka tak si akosi viac rozumieme. Ale moja babka bola tiez velmi neprijemna povaha. Kym som bola dieta, nevnimala som to tak. Ona ma zboznovala a venovala sa mi, az ked som bola starsia postupne som sa dozvedala a aj sama spoznavala jej temnu stranku. Napriklad mojej mame (bola to jej svokra) po tom co prisla z porodnice s mojim mladsim bratom, povedala ze naco ho vlastne mali, ze jedno dieta im stacilo a ze ona ho aj tak nebude mat tak rada ako mna. To musela byt riadna facka cerstvej mamicke. A po cely zivot babka cvicila s mojim otcom ako sa jej pacilo, mala ho omotaneho okolo prsta, co si zmyslela to musel riesit a hned, hoci mama od neho tiez nieco chcela, babka mala prednost. Nie zeby otec bol nejaky slaboch, ona proste vedela tak manipulovat. Bola zavisla na silnych liekoch proti bolesti, vzdy si nasla nejaku farmaceutku ktora jej ich predala aj bez receptu. Proste zneprijemnovala nam zivot vselijakymi vecami. Neskor som si uz aj ja uvedomovala ako ma okato uprednostnuje pred mojim bratom a bolo mi to hrozne neprijemne, on jej predsa nikdy nic zle neurobil. Stale v niecom klamala, aj v nepodstatnych veciach, v ktorych nemalo zmysel klamat. Chcela vsetkych ovladat, az do vysokeho veku si tvrdohlavo robila vsetko po svojom, ked behala po doktoroch, nepockala na sanitku a vybrala sa na autobus, hoci mala mizernu schopnost orientacie. Odviezla sa na opacny koniec mesta nez chcela, parkrat sa stratila, nakoniec jedneho dna ju niekto nasiel spadnutu niekde v priekope, ked zase raz v dazdi zabludila (mozno uz bola z tych liekov taka dezorientovana) a zlomila si bedrovy klb. Pritom to bola iba otcova nevlastna mama, vydala sa za dedka ked mal otec 13 ci 14 rokov.
Tak ciastocne chapem tvoje pocity, tiez som mala vycitky ze babku malo navstevujem, ze neostanem na navsteve tak dlho ako by chcela a podobne, ale tiez bola casto taka negativna, ze som na to nemala chut. A pritom som ju napriek vsetkemu mala naozaj rada a obcas mi chyba.
Samozrejme mi je jasne, ze ked ide o mamu je to asi este horsie, predsa len je to iny vztah, mala by to byt ta najblizsia osoba. Tak ti len drzim palce aby si ostala nadalej tak silna a vyrovnana. Ty predsa nenesies zodpovednost za mamin zivot, rovnako ako ona nevlastni ten tvoj, hoci ti ho darovala. Prajem ti aby si si nasla spravneho muza a vytvorila s nim rodinu v ktorej najdes svoje stastie.
@smiesneusko mohla by si hodit za hlavu, co si o Tebe mysli Tvoja mama, lebo evidentne si len riesi svoje vlastne komplexy. Ale nevies to spravit, akoby Ti na jej nazore a oceneni od nej velmi zalezalo. Asi by bola vhodna konzultacia s psychologom o tom, ako si taketo veci zrovnat v hlave, aby si sa nimi stale dokola netrapila, ale posunula sa k lepsiemu.
@adelusha Jej, ty si aka zlatucka. 🙂 Neviem preco sa Ti zdam uzasna, som uplne obycajna, mozno ani moje podnikanie mi nevyjde, ale snazim sa aspon ako viem. Moja mama ani babka nie su zle, len proste ziju v predstave, ze len praca zamestnanca a taka co nas ani nebavi je spravna. Resp. mi nedoveruju, ze by som to mohla zvladnut a vidia to ako vacsiu istotu pracovat niekde. To je tiez ok, len ma trapi, ze nic co by som zacala alebo robila sa im nezda dost dobre a pritom ja vidim plno ludi uplne obycajnych, ktorym sa dari, ved nikto nie je nadclovek. A kazdy kto sa o nieco uprimne snazi a robi to rad, tak sa mu podla mna darit musi. Moja mama ma dost smutny zivot. Najskor s babkou nadavali na mojho otca a jeho rodinu, mama si domyslala vseliake konspiracne teorie, ktore casto neboli pravda. Vacsinou boli, ale potom zacala vymyslat coraz viac. A teraz to uz zial preniesla na cely svet. Navyse jej uz z toho miestami preskakuje, myslim, ze mala aj nejake tabletky antidpresiva. Ona si mysli, ze niekto k nam do bytu chodi a berie jej veci, aby sa ona zblaznila. Ale nie peniaze, ale ze zmizne napriklad teplomer, alebo nejaky uterak... Pritom to moze sa niekde zapatrosit alebo to mat vysvetlenie. Minule mi babka hovorila, ze isli po ulici a sa rozpravali a zacali hukat sireny ci co a ona hovorila, ze to na nich a ze ma byt ticho. Alebo ze nas odpocuvaju atd. Je toho vela, trapi ma to, ze sa zda, ze s tym zivotom s alkoholikom sa uplne zblaznila. Aspon, ze ja som to prezila relativne v zdravi, aj ked detstvo mi nikto nevrati. A je smutne, ze sa musim pozerat na takuto mamu zubozenu, ale zial ona si za to vo vela moze sama. Chcela vsetkym dobre, ale urobila sebe zle. A vlastne aj vsetkym. Babka ta ma ovela viac zivotneho optimizmu, ta je uplne normalna. Hoci tiez mala muza alkoholika. Sice ma problemy so srdcom, tak to mi pride tiez take smutne, pretoze by bola inak plna zivota a zsrazu len odide jedna suciastka a je po vsetkom. ☹ Babka ma 4 deti a len sa musi s nimi jedovat, podla mna ani jedno z nich nie je poriadne. Jeden syn sa s nou nerozprava uz roky u nej nebol aj s celou rodinou. Babka nevidi ani pravnucata. Druhy syn ten sa v 50tke nevie o seba postarat, hraval automaty, uz mozno nie, ale ked mu pride vyplata do 3 dni ju minie a potom ho babka musi chovat. Ja by som si ziadne peniaze od rodicov nebrala ani keby jest nemam co, ale tento by zobral aj posledne a vobec ho to netrapi. Dalsi syn ten si nevedel nikdy najst zenu, bol taky tichy samotar, a teraz tiez dost pije, takze si tiez nici zivot. A moja mama o tej som uz pisala dost. 🙂 Ale podla mna ani jedno z tych deti sa nevie poriadne o seba postarat. Mat take deti, asi ich predam. 😀 Babka ta sa vedela postarat vzdy, ale zase ide vsetkym na nervy s tym ako kazdemu by hovorila co ma robit s peniazmi, lebo ona sa musela ohanat, a schovavat aby jej to muz neprepil. Ta mala tiez zaujimavy osud, mama jej zomrela pri porode, otec bol na nu sam, a tak sa ju pokusali zabit, ze ju kupali v ladovej vode ako babo, ale prezila to, otec si nasiel potom dalsiu zenu, ktora sa starala aj o nu a o dalsie ich dieta, ale proste uz ju brali tak ako piate koleso na voze. Tiez celkom zaujimavy pribeh podla mna. A este zaujimave je, ze v niektorych veciach si rozumiem viac s babkou a v niektorych s mamou. 🙂 A uplne mi nerozumie nikto, ale to niekedy ani ja sama, sa este spoznavam. 🙂
@lauricka Tak hej trapi ma to, ze som neni pre nu dost dobra, ale zase snad nie az tak velmi zufalo, ze by to bolo na psychologa. 🙂 Neviem, ale tu na Slovensku mi to pride take smiesne riesit taketo veci s psychologom, aj ked chapem, ze je to dolezite, zial u nas to este nie je bezne, skoda.
@adelusha Muza mam dobreho, ale to je dalsia vec co ma trapi, ze ho nemilujem. A este dalsia hrozna vec, ze som sa zamilovala do kolegu, ale ten nic nevie, nijako mu nedavam najavo nic. Uz ani neviem co mam robit. Moj partner je idealny, nic mi na nom nevadi, no vadi mi, ze nesportuje tak ako ja, ani ho nenapadne v domacnosti nieco urobit, ale zase mi velmi pomohol v inych veciach, co by som tazko hladala inde. Napriklad aj mojom sebavedomi atd. Ale mna zabija zivot bez lasky. ☹ Ked som s nim isla do vztahu tak to bolo len z rozumu, on sa do mna zalubil a ja som si povedala, ze je lepsie ked muz lubi zenu, ako opacne a jednostranne, pretoze som predtym mala zopar vztahov, kde som lubila len ja a jeden muz sa ku mne spraval fakt hrozne. Uplne so mnou zametal ako s handrou. No, ale aj takato jednostranna laska je na figu. Na toto nejaky recept nemate zenusky? 🙂 Ach som ja tazky pripad a teraz si predstavte, ze mna toto vsetko kazdy den trapi. ☹
@smiesneusko je hrozné ako v istej svojej životnej fáze si urobila rozhodnutie vziať si muža bez lásky z tvojej strany. Vtedy ti to pripadalo dobré rozhodnutie, dnes to vidíš úplne inak. Život je skutočne ťažká škola a reparáty sú možné, ale za cenu strát a úderov. Je len na tebe ako svoj vzťah s manželom poriešiš, tu sa radiť nedá, škoda že človek dozrieva až po uzatvorení zväzkov. A je to veľmi ťažké: ak sa rozídete, ublížiš jemu, ak vo vzťahu zostaneš, ublížiš sebe a samozrejme vaše budúce deti budú cítiť že vzťah nie je taký ako by mal byť - presne ako si to cítila ty ako dieťa.
@bronia13 zaujímavé, že aj ty to tak vnímaš ako ja, máme asi rovnaké naladenie 🙂 ja som si dala do vyhľadávača Ivana Adamcová a našlo mi to rôzne videá jej prednášok. Alebo môžeš ísť rovno na jej stránku www.ivanka-centrumduchovnipomoci.cz a vľavo je sekcia "videa z přednášek" a tam už si to nájdeš.
Uvidíš, či ťa to osloví, ale mne to veľa vecí vysvetlilo.
@smiesneusko uzasne sa mi zda ako si dokazala triezvo popisat svoju zlozitu situaciu, kedze ide o taku emocionalnu vec ako je zly vztah s mamou a aj to akym clovekom si sa dokazala stat, po tazkom detstve a dospievani bez podpory najblizsej osoby 🙂
Zit s clovekom s ktorym si rozumies a ktory ti je oporou, hoci to nie je tvoja osudova laska, nie je podla mna ziadna katastrofa. Samozrejme kym sa nezalubis do niekoho ineho 😉 ale kazda velka zalubenost casom vyprcha, bud pride vytriezvenie a rozchod, alebo sa vztah zmeni na pokojnejsiu lasku, priatelstvo a porozumenie. V uvodnom prispevku pises o frajerovi, takze nemusis riesit rozvod ak sa rozhodnes ten vztah ukoncit. Ak hladas lasku a najdes ju v inom vztahu, tak asi nie je dobre zostat nasilu s nim, aj ked mu nechces ublizit, kedze si pisala ako ti pomohol a asi sa mu citis zaviazana. Ale urcite by si mu to v buducnosti vycitala, mozno aj nahlas alebo len podvedome a nebola by si stastna ani ty a nakoniec ani on ☹
Viac ti v tomto neporadim, ja som so svojim muzom od 18- tich rokov- 5 rokov chodenia pocas VS a potom svadba, tento rok mame 10. vyrocie. Poznam ho odkedy sme mali 10 rokov a boli sme spoluziaci na ZS 🙂 uz vtedy sa mi pacil a velmi sme si rozumeli ako kamarati.
@0silvia0 My este nie sme manzelia, ale mame spolu tu firmu, takze rozchod by znamenal ju zrusit, co by hlavne znamenalo aj velke peniaze zaplatit.
@adelusha No ved toto, ja chapem, ze casom laska vyprcha trosku, ale ked som bola zamilovana platonicky niekedy do niekoho trebars roznych hercov spevakov alebo tak, tak stale citim nieco mile k nim ked sa na nich pozeram, aj ked to uz nie je laska. 😀 Ja viem, ze to sa neda porovnavat, lebo vo "vztahu" k nim sa nic nestalo, nic zle, nebolo to realne... 🙂 Ale myslim si, ze ked na zaciatku laska je, tak pozostatky nejake su vzdy. Je to tazke. S nim mam rozpravkovy zivot co sa tyka vsetkeho, dokonca je aj krajsi ako ten co sa mi paci, co mi na nom vadi je, ze sa nevie poriadne vyjadrovat, je to taky typicky informatik, co vela nenahovori a ked hovori, tak cloveka moze slak trafit kym sa vykokce. 🙂 Ten druhy praveze vie pekne rozpravat, robit v praci uzasne prednasky, prezentacie a nie je namysleny, je to taky pohodovy chalan, v praci tiez vela dokazal, stale rastie, to aj ten moj... Preto sa mi vlastne zapacil, lebo tak krasne rozprava a moj podpriemerne. Toho druheho moc nepoznam, paci sa mi, ma nieco co mi chyba u mojho, ale zase u tohoto by mi urcite chybali ine veci. A ak by ma ani nemiloval (co neviem) tak by to bolo na figu zas. Takze by to bola dost velka loteria z mojej strany ist teraz do vztahu, ak vobec, pokusat sa ho zbalit vobec a zistovat potom co je on zac a zistit, ze to bola chyba. Najlepsie je zit sama, byt bohata ako menit si chlapov ako ide zivot. Podla mna aj taka Jennifer Lopez to tak robi, ona ma kazde 3-4 roky noveho muza, to je akurat ten cas zalubenia a potom nie je peniazmi viazana s niekym byt, ale moze skusat hladat lasku dalej. Aspon ja si to tak predstavujem, ze to tak je. Co myslite vy kocky?
@smiesneusko preco do toho tahas Slovensko a co je a nie je bezne? To sa Ta netyka. Vies, ked mas potrebu to riesit a tu o tom pisat, nemas to zrovnane a moze Ti to zneprijemnovat zivot, dokonca ho i ovplyvnovat. A evidentne si s tym nevies sama rady. Videla si, ake su plne cakarne u psychologov? A kopec ludi sa s nimi radi online....takze to nie je take neobvykle. Aj ked nie Ty mas problem v sebe, niekedy sa ludia radia, ako sa chovat k manzelovi, ktory ma problematicku povahu, k matke...atd.
@lauricka Nevidela som cakarne, este som tam nebola, ale pacilo by sa mi s nejakym psychologom porozpravat. 🙂
@smiesneusko toho psychologa odporucam.Mas komplikovany vztah
s mamou,a dotoho si este komplikujes svoj vztah.Nieco by si mala zasadit pevne do zeme.Je na tebe,ci to bude mama,alebo priatel.
Takto len lavirujes.
@smiesneusko chcem ta len podporit. mam podobnu mamu ako ty, dokonca aj otca a co je horsie obaja su naviazani na mojho brata. ku mne sa spravaju akoby som ani ich nebola.☹ @0silvia0 napisala vsetko co by som ti napisala aj ja, vidno, ze mame rovnake skusenosti za sebou. drz sa.
@0silvia0 hej sranda co? lebo ja som mala velmi zle detstvo, bez otca, mama nas nechala a sla na 1,5 roka do ameriky, nechala zo starkimi len tak ja jej to nejak neviem zabudunut a potom mama o 17 r mladsiu sestru a tu traktuje uplne inak ak nas traktovala. Mama je uz starsia a viem ze tu uz dlho nebude tak si vela krat takto pomyslim ze ona tiez raz bola taka mala ako napr. moja mala teraz a ptom zacnem inac mysliet a odpustim jej . dakujem za link pozrem sa urcite na to a dufam ze mi to pomoze viacej 🙂
@leonetka Dakujem Ti a tiez Ti drzim palce v nelahkej situacii. Niekedy si myslim, ze na co takyto ludia maju deti, ale tak jasne kto by ich potom mal, ved nikto nie je dokonaly. 🙂
@smiesneusko je strašne veľa rodičov, kt. nechvália svoje deti, ja myslím, že v rodine aspoň jeden vždy 😅 môj svokor môjho muža nikdy za nič nepochválil - má pocit, že všetko čo dosiahol mm môže svokor 🤐 a nie šikovnosť môjho mm, v mojej rodine, jak bydal..., ale presne takéto veci ťa majú posunúť vpred 😉 , určite je na teba hrdá, čo si dokázala, len... a ten psycholog, vôbec to nie je hanba, myslím, že je to nejaká porucha osobnosti...
@bronia13 je to skutočne zvlášne, s rodičmi fungujeme v porovnaní s dĺžkou života tú najkratšiu, ale zato najdôležitejšiu časť svojho života. Ľudia keď sa stanú rodičmi si ani neuvedomujú ako veľmi svojou povahou, zmýšľaním, rozhodnutiami, životnými postojmi formujú a ovplyvňujú svoje deti v najdôležitejšom období ich života. Neviem, asi to tak musí byť, že ľudia vo svojej nevedomosti narobia kopu chýb, problémov, aby sa ich potomkovia cez tieto obdobia prehrýzali, ťažkosťami duševne rástli a tak menili tento svet. Veľa krát som rozmýšľala nad nejakými skúškami, ktoré by boli potrebné k tomu, aby sa ľudia stali rodičmi... len sa obávam, koľkí z nás by takýmito skúškami prešli ☹ a ako by vyzeral tento svet keby sa rodičmi mohli stať len takmer dokonalí ľudia.
@0silvia0 zaujímavé na tom je, že vraj si tú mamu naša duša sama vyberá pred narodením a všetky tie vzťahy boli popreplietané už predtým. Ja som so svojou mamou bola veľmi spokojná, aj s otcom, aj keď sa sem tam vyskytli aj problémy a teraz vidím, že niektoré veci videla inak ako ja, ale poskytovali mi veľmi dobrý pocit istoty, domova, dalo sa na ních spoľahnúť. A ešte som čítala, že cesty detí po 15 rokoch sú už viac v rukách detí a rodičia ich môžu menej ovplyvniť.
@smiesneusko niekedy tie rady mamy sú takou užitočnou brzdou, lebo veľa záležitosti si naozaj treba najprv dobre premyslieť, napr. aj výber partnera, aj prácu - len všetko musí byť vyvážené, všetkého veľa škodí.
Boze, akoby som citala o svojej mame....myslela som si, ze po prichode vnuka sa nas vztah zlepsi, ale je to omnoho horsie...tak sa snazim obmedzit kontakt, ze mozno potom jej budeme vzacnejsi, a prestane len nadavat, ale bohuzial...
@smiesneusko tvoja vlastna matka na teba ziarli. Ked na teba pozrie, vidi vsetko to co ona nie je a nikdy nebola. Uspesna a pritazliva zena. Porovnava sa s tebou a zavidi, vie ze zivot uchopila do svojich ruk zle. Ty mozes byt len stastna, ze si bola schopna sa vymanit z nepriazniveho vplyvu matky a svojim buducim detom dat priklad ako sa ma zit 😉 . Ze je spravne sa pokusat na sebe pracovat, ze je spravne zdravo zit, ze je spravne makat na tom, aby som sa mala ekonomicky dobre... S tym bytom ma tvoj priatel absolutnu pravdu, predpokladam, ze o byt samotny mu nejde. Ide o pricip.
Zmier sa s tym kto je tvoja matka a pochop, ze je nestastna v svojej neschopnosti, obezite a smutku nad zmrvenym zivotom. To ze si tam kde si znamena, ze mas zivot vo svojich rukach a tak je to spravne. Tvoja mama si vybrala sama.
@mpg áno, vraj je to tak, sami si vraj vyberáme a plánujeme svoj vlastný osud s tými, ktorí sa v ňom stávajú našimi príbuznými a blízkymi ľuďmi. A samozrejme sami a dobrovoľne si vraj vyberáme aj svojich rodičov a všetky tie zlé veci, aby sme sa na nich učili zvládať seba, svoje ego, a zvládnutím týchto negatívnych záležitostí postupovať do vyšších levelov duše... ja viem, pre niekoho nepochopiteľné a neprípustné, sama by som toto pred rokmi nepripustila, dnes sa na to pozerám inak...
@smiesneusko keď si tak čítam o tom, že sa rozhoduješ vo vzťahu medzi dvoma mužmi, tak by bolo dobre vedieť o tom kolegovi viac, lebo obyčajne tí, ktorí vedia takto dobre komunikovať mávajú aj veľa známych a je pre nich ťažko byť verný. To možno ukáže čas, ako sa to s obidvoma bude vyvíjať ďalej, ale myslím si, že aj to si treba dobre premyslieť, či nadväzovať nový vzťah, lebo sa môže stať, že o nejaký čas stretneš ešte zaujímavejšieho muža a zase sa poberieš za ním alebo on si vykomunikuje po krátkom čase inú.
Trochu sa čudujem ako krátko vydržia teraz tie partnerstva, ja som napr. vydatá 23 rokov a nebavilo by ma meniť partnerov po pár rokoch. Pre mňa je vernosť veľmi pekná vlastnosť. Ale doba sa mení - niekedy vychovávali ženy s jedným mužom 2-3 deti a v terajšej dobe vychovávajú ženy jedno dieťa s partnermi, ktorých menia - počet dosť vysoký, deti nemajú otca, ale cudzích mužov, ktorých volajú po mene, čo tiež nie je veľmi dobré ani pre jednu stranu.
A ešte ako poznám psychológov tak s nimi rozoberať svoje vzťahy je dosť zložité, niektorí majú veľa, dlho im to treba objasňovať a môže sa stať, že v podstate poradia napr. jeden prípad mojej známej: psychologička jej povedala aby si klady spísala na jednu strany a mínusy na druhú a potom sa podľa toho rozhodla.
@0silvia0 pre mna je napriklad tento postoj velmi "pripustny" a aj on mi dodal velky nadhlad nad tymi problemami napriklad s mojou mamou. Je to dost oslobodzujuci postoj 🙂 ale nie s kazdym sa da o nom debatovat 😅
@0silvia0 Presne to napada aj mna, skusky ako v autoskole. 🙂
@smiesneusko chápem, ale rešpekt sa nedá vynútiť, ten buď príde alebo nepríde. Ber ju tak, že inak nevie, len nadávať, ber to tak, že je to JEJ problém. Ty si šikovná, sebestačná, rozumná žena, buď aj sebavedomá a nenechaj si pripúšťať k telu jej poznámky. Možno podvedome cíti, že si ju už dávno duchovne prerástla a nemá ti čo dať (teraz nemyslím financie), vidí, čo všetko si dokázala ty a ona nedokázala nič, len šíriť zlobu a negatívnu energiu.
Ešte moja druhá rada, ktorá sa u mňa osvedčila - vyskúšaj, možno ti pomôže: ja mám na moju mamu tiež stále tak trochu alergiu a tiež mám k nej chladný vzťah a nedokážem jej prejaviť lásku a nedokážem sa jej dotknúť, ale vždy keď mi začínajú vadiť mamine svojské reči, predstavujem si ju ako malé bezbranné dievčatko, ktoré si nekontroluje svoj prejav ako to deti robia. A ver, či never, tomuto malému dievčatku som schopná odpustiť všetko a viem byť oveľa viac zhovievavá. Aj ona raz bola dieťaťom, viem, že aj jej sa kedysi posmievali, viem, že aj ona bola svojou mamou nepochopená a otec bol alkoholik, hoci dobrý človek. Viem, že si veľa prežila a zanechalo to na nej svoje stopy a viem, že keby mala niektoré situácie riešiť ešte raz, vyriešila by ich inak... Viem, že táto žena bola raz malým dievčatkom, teraz je babkou a raz tu nebude tak ako tu raz nebudeme ani my. Všetci si nesieme v dušiach veľa tráum, veľa bolesti, ale aj pekných vecí a zážitkov, ktoré nás formovali a dostali nás tam, kde sme teraz. Naše duše na týchto zážitkoch rastú, vyvíjajú sa a celý život sa učia pochopeniu...
Neočakávaj rešpekt, neočakávaj pochopenie, neočakávaj nič. Čím menej budeš očakávať, tým menej budeš sklamaná. To, čo má prísť, to príde aj samo. Väčšinou to ale prichádza, keď sa o to prestaneme snažiť a prijmeme situáciu takú, aká je. Prijmi aj ty celý svoj život taký, aký bol, aký je a aký bude. Rešpektuj svoj osud a dostane sa aj tebe rešpektu. Ak by si potrebovala pochopiť viac, skús si na nete nájsť prednášky Ivany Adamcovej, možno ti veľa vecí vysvetlia.