Som zúfalá z partnerovho chrápania

Ahoj maminky, píšem už so zúfalstva, viem totiž, že nie som jediná kto má tento problém.S partnerom sme spolu 4 roky, od začiatku chrapal.Bolo to s nim už vtedy ťažké, ale nakoniec sme si zadovážili stuple do uší a síce ma z nich boleli uši na roztrhnutie, ten víkend čo sme boli spolu som to nejak vydržala.Potom som, ale otehotnela a museli sme si nájsť spoločné bývanie.Celé tehu som boha fakt v nervoch každú noc nevyspata a to muž spal v jednej izbe a ja v druhej, ale keďže máme malý bytik a tenké cinziakove steny, poznáte to, nepomáhali ani stuple.Dá sa povedať, že už som nato fakt chorá.Ešte pred pôrodom som povedala DOSŤ! Vravím mu, takýto sebecky naozaj nemôžes byť, musíme to nejak začať riešiť.A tak išiel na operáciu, po nej sice chápal, ale oveľa menej a keďže už som bola po pôrode spavala som ako zabita, tak sme boli konečne spolu v jednej posteli.Potom však išiel na operáciu z rukou a bol dlho na marotke, tak spaval v obývačke, že ho tá ruka menej boli keď si ju tam vylozi, ale začal chrapat znovu, dokonca ešte viac, myslím, že problém môže byť aj v tom, že je obezni.Pribral cca 10 kg keď bol na marotke ma takmer 100 kg, čo je dosť.Už som mu toľko krát vravela, že musí aspoň trošku zhodiť, že sa to takto dalej neda, ale on len prikyvne a jednoducho sa o tom bavit nechce.Povie len veď dobre schudnem neboj sa.Už mi je aj hlúpe mu to hovorit dokola, aby nemal pocit, že sa mi nepáči alebo že mi nanom stále niečo vadí.Má 25 rokov.Ale neobmadzuje nás to len v noci, ale vlastne stale.Keď je on večer uz o 8 unavený, mám smolu.či sa mi chce spať ci nie musím do izby k malej, kde nie je ani tv nič a snazit sa narychlo zaspať.On zaspi v priebehu pár sekúnd a chápe uplne v kazdej polohe.Už som si zaobstarala aj také drahšie stople do uší, z tych sice uší nebolia, ale bohviečo netlmia.A musím v noci počuť aj dcérku.Boli sme v lete aj na dovolenke, tak som bola celé dni nervozna, nevyspata, keďže som nemala kam ujsť od chrapania.On si spal a ja som sa prechadzala už o 6 po pláži lebo sa to nedalo vydržať.Je to hrozné nemôžme spolu ani nikam ísť, keď si pustíme film ani raz ho nedopozerame, lebo začne chápať, žiadne bežne činnosti vo vsetkom nas to obmadzuje.Možno to takto z pisania vyznie smiešne, ale je to naozaj strašne ťažké na psychiku ☹ Muža ľúbim, ale neviem či to zvládnem takto celý život a veru nezvyknem si nato nikdy.O to som sa už niekoľkokrát pokúšala.Ak ste si s niecim podobným prešli, budem rada ak mi napisete vase skúsenostia rady.Ak už tu takáto téma je vopred sa ospravedlňujem, nenasla som.