Splnili byste nejlepšímu příteli poslední přání před smrtí - mít dítě?
Vím, že je to hodně kontroverní otázka, která vyvolá spoustu pocitů, dojmů, představ, proto by mě zajímalo, jak se k tomu stavíte vy.
Máme rodinného přítele, který umírá a nemá už mnoho času...jediné, co si přeje, je, aby tady na světě zůstala jeho krev, jeho potomek, dítě, které tady ponese kus jeho samého, přeje si umírat s vědomím, že na cestě je nový život, který má před sebou všechno to, co on nestihl, někdo, kdo bude znovu zažívat všechno to krásné i ošklivé, jednoduché i složité, co život nese.
Poprosil o to nás, mě a mého muže, protože ví, že se milujeme, že jsme kompletní rodina, že jsme schopni se o dítě postarat, vychovat je s láskou a veškerou péčí.
Známe se už mnoho, mnoho let...můj muž s ním prožil celé dětství...ke mně přilnul jako vlastní bratr...
Nehledám odpověď pro nás samotné, protože my s mužem máme jasno, spíše mě zajímá, jak by se k tomu postavili jiní...
Proč byste do toho šli? A co především by vás odradilo? Čeho byste se bály nejvíce? Nebo je to pro vás absolutně tabu?
Děkuji!
Urcite nie a po pravde, ani ma tento pribeh nedojal. Skor mi to pride sebecke od Vasho priatela..Keby toto ziadal od svojej manzelky, nepoviem pol slova. Ale Ty si stale len jeho kamoska, zena, ktora ho nemiluje a ani on Teba..tak ako o com? Silou mocou? Ani ho nebude moct vychovat ani nic..a mozno sa ani nedozije jeho narodenia. Nemyslim si, ze Vam tento "dobry" skutok prida na slachetnosti. Vas priatel by sa mal tesit zo zivota, ktory prezil, spominat na pekne casy a zmierit sa s vecami, ktore v nom nedosiahol. To sa stava aj starym ludom, ktori odchadzaju s nenaplnenymi tuzbami kolko raz!...
Mna este napadlo, nech necha svoj majetok tvojim detom, ulahci im velmi zivot, bude tak navzdy ich dobrodincom.. mal by tak obrovsku ucast na ich, ci vasich zivotoch.. To by sa dalo, takyto dozivotny slub mu dat, nie? ze mu vy, konkretne, budete do smrti vdacni🙂 ze jeho energia a vsetko, co tu na svete spravil a zanechava, bude zivit, kultivovat, lubit🙂 ich. J.
Dieta by malo byt splodene z lasky nie z lutosti. Neviem si to predstavit ani keby islo o najlepsieho priatela. a jemu sa cudujem ze vas o to ziada, ze ho to vobec napadlo. A prave preto ze ste usporiadana rodina. Keby uz mal dieta na svete a poziada ma aby som sa mu on neho postarala, tak bez problemov. ae vynosit mu ho, to nie. Ja svojho muza milujem a deti chcem mat len s nim. Sebecke??, mozno. ale ako tu uz bolo napisane vyssie, kazdy mame svoje poslanie a svoju cestu na tomto svete a naco nieco silit este teraz tesne pred koncom?
ja by som do toho určite nešla.neviem si predstaviť,žeby som sa mala pomilovať s niekým iným len preto,lebo zomiera a chce,aby po ňom ostalo dieťa.A čo na to manžel?to vám nechá voľný byt a len tak vám dá voľnosť?moj manžel by to určite nedovolil.A potom spolu vychovávať to dieťa.vždy by v ňom videl,že nie je jeho,ale niekoho iného a on vám dal k tomu ešte povolenie.a že dieťa je na svete len preto,lebo niekto si to prial.ale neboli ste to vy - jeho rodičia.s tým by som nedokázala žiť celý život.veď ty a tvoj manžel to dieťa budete vychovávať.to nie je len o tom,že fajn ide sa na ,,vec,,urobíme dieťa a ten priateľ zomrie.potom ho nebude mrzieť,že neuvidí svoje dieťa vyrastať? a ako sa budeš cítiť ty,keď sa budeš ,,milovať,, s mužom,ktorého nemiluješ a budeš nosiť vo svojom bruchu dieťa,ktoré si ty nechcela?
aj keby to bol moj neviem aký dobrý priateľ,tak ja by som na toto nemala žalúdok.a myslím si,že to urobia len taký ľudia,ktorí sú schopní byť neverní manželovi/manželke.lebo na toto musí mať človek ,,žalúdok,,
a ešte taká otázka...nie je náhodou ten váš priateľ do teba zaľúbený?alebo sa mu veľmi páčiš a nikdy ti to nepovedal?preto si možno vybral teba a nie niekoho iného. možno sa jedná o to,že to dieťa chce mať práve preto s tebou,lebo ťa ľúbi.lebo si myslím,že aj u chlapa platí to,že do postele pojde zo ženou,kt.sa mu aspoň páči .nad týmto si neuvažovala? a to,že vám može rozbiť manželstvo,to ho netrápi? neviem,ale keby bol taký dobrý priateľ ako píšeš,tak toto by určite od vás nežiadal.to potom nie je dobrý priateľ.
no a čo možnosť darovať spermie.nad tým neuvažoval?aj po darcovstve po ňom ostane dieťa.a nie s tebou.
myslím si,že je to od neho nezodpovedné.
Nie. pretoze chce splodit dieta len preto, aby ho mohol navzdy opustit. Mozno sa na vas spolieha, ale tomu dietatu to nebudete tajit naveky.
NIE - dieťa má byť plodom a symbolom lásky dvoch ľudí a nie výplod smrteľnej agónie !
Nesla, na to jsem moc velky sobec. Pro me je nejdulezitejsi moje rodina (tzn. muj manzel a dcerky), pak dlouho nic a pak zbytek. Nesla bych do niceho, co by nas 4 mohlo nejak ohrozit, nebo nas vztah narusit.
Suhlasim s mnohymi, takze NIE, nesla by som do toho.
ABSOLUTNE NIE!!! to je nečestný dôvod privedenia dieťaťa na svet.
Ja ti napíšem môj príbeh, či už si z toho niečo zoberieš, alebo nie...je len na tebe. Moja dcérka tiež nemá otca, lebo môj manžel zomrel ked som bola tehotná. Bola som na začiatku tehotenstva, ale ver mi nikdy by mi ani nenapadlo, že by som si to dieťatko mala dať zobrať. Povedala som si, že život, osud, príroda to tak zariadili...Ale vedome by som takéto niečo nikdy neurobila, lebo viem aké je to strašne ťažké žiť s takýmto niečím...a to mi ver. U mna to tak zariadil proste sám život. Dnes má dcérka 20 mesiacov, ja som strašne šťastná že ju mám, lebo mi to pomohla lahšie prekonať, aj môjmu staršiemu synovi. Ale poviem ti, že desím sa dna, ked sa začne vypytovať na svojho ocka a ja jej budem musieť vysvetlovať, že jej ocko zomrel a nikdy ju ani len nevidel. On si strašne prial dcérku, neskutočne po nej túžil a nebolo mu súdené ani ju vidieť, vieš ako mi je to dennodenne ľúto, ked ja ju vidím vyrastať a on nie? Je to velmi , velmi ťažké, hlavne psychicky to celé zvládať, ale musím byť silná, kedže tie deti majú len mna. Takže tu je odpoved na tvoju otázku. Nie, vedome by som to nikdy neurobila. 😔
Tiež si myslím, že je to od neho sebecké, aj keď mám pochopenie, keď je v takom stave. Pre to dieťa by to bolo ťažké. Ak by ste mu nepovedali, nikdy neviete, či by sa to nedozvedelo. Ak by ste dieťaťu povedali, trápilo by ho to. Staršie dieťa sa to môže dozvedieť hocijak, napr keď bude riešiť rodinnú anamnézu u lekára. Ak je choroba v stave, že by bol schopný mať dieťa, možno je v stave, že vedia lekári využiť jeho orgány. V tom prípade by som navrhla, či nechce svoju krv nechať kolovať prostredníctvom orgánov, ktoré je vždy treba. Ale neviem, či je také niečo možné.
Určite nie. A to z viacerých dôvodov...
Neviem, či je to dedičná choroba alebo nie, v každom prípade takáto rodinná anamnéza môže pre dieťa predstavovať riziko.
Nemyslím si, že by bolo voči dieťaťu nefér, priviesť ho na svet a "odísť"... mnohé deti ostatnú samé, bez jedného alebo oboch rodičov a môžu mať pekný život... Ale ako to môže od vás žiadať? To chce, aby si mu aj to dieťa vynosila? A splodiť ho chce prirodzeným spôsobom? To by si mohla svojmu manželovi urobiť? Asi ťažké povedať nie človeku v podobnej situácií, no pre mňa je nepochopiteľné, ako vôbec niečo také môže žiadať... Keby mal priateľku/manželku, s tou by splodil dieťa a vás by žiadal, aby ste jej pomohli, keďže zostane sama... hádzalo by to úplne iné svetlo na túto situáciu...
povedala by som asi ze nie... neviem teda ako si ten proces oplodnenia predstavujete, clovek na smrtelnej posteli asi nebude schopny sexu plus bolo by to dost nechutne voci tvojmu muzovi aj aj tebe, lebo stale by si mala pred ocami vysledok snazenia... a ak si predstavujete ze by to bolo umelym oplodnenim tak to takto nefunguje, neoplodnia ta inymi spermiami ako manzelovymi alebo od darcu, ktory ale musi byt anonymny... nieze ty si sama donesies material alebo sa s niekym dohodnes... takze hlavne kvoli tomu, ze neexistuje pekny sposob ako posledne prianie splnit a netrpiet potom cely zivot (myslim, ze dietatko by sa s tym vysporiadalo asi lepsie ako vy dvaja mozno zo zaciatku ok ale casom by vas to dobehlo psychicky podla mna...) radim nie....
Podla mna by si sa nemala pytat na nazor inych, hlavne ak Vy s manzelom uz mate v tom jasno. Kto nieje v takej situacii, nemoze posudit. Ja na tom nevidim nic zle. Da sa to prirovnat napriklad k pripadu kedy par nemoze mat dieta a vezme si darcu. Ved male bude mat otca, Tvojho manzela. Ak by ste sli do toho, nechala by som to v uplnej tajnosti samozrejme, aj pred tym dietatom.
Nie, nie, nie...určite by som v žiadnom prípade do toho nešla, toto priateľove prianie je veľmi sebecké...a tak ako píše @terina25 - tak podobne vidím v pozadí city, ale možno nielen od toho kamaráta smerom k tebe, ale aj naopak, inak nechápem, že toto v nejakej hlave mohlo vzniknúť...ak si tak veľmi upratuje po sebe a chystá sa zanechať po sebe niečo- tak nech sa zamyslí napr nad darovaním orgánov..ale nie nad plodením dieťaťa, ktoré sa chystá opustiť...z toho mám pocit, že mu ide o plodenie, nie o dieťa
Ja by som to určite neurobila a môj manžel tiež nie..okrem toho, že sa mi zdá veľmi sebecké, aby niekto splodiť dieťa len z dôvodu, aby tu na svete zostala "jeho krv", jeho potomok, ktorý by zažil to, čo on nestihol...chabý dôvod...a hlavne sbecký, keď už vie, že ON nebude pri tom ako JEHO dieťa rastie, robí pokroky... a čo ak bude žiť celý život v chorobe?!...aj TOTO chce pre svoje dieťa?...nechápem ho...a dúfam, že som tomu porozumela správne, že ty sa chceš milovať s mužom, ktorý zomiera, aby si s ním mala to jeho dieťa?...a tvoj muž (manžel?...) s tým súhlasí...no, tak ani toto, bohužiaľ, nedokážem pochopiť...určite ste sa nad tým zamýšľali a dúfam, že vás to napadlo, je to vlastne NEVERA (aj keď so súhlasom vlastného muža 😅...či už manžela, alebo priateľa, druha...) ...a ešte by som chcela vedieť, či ste vzali do úvahy, že partnerský (manželský) vzťah je dosť krehký a dokážu ním otriasť (aj ho rozbiť) menej závažné rozhodnutia...ako mať dieťa s "cudzím" mužom...možno by sa mal váš známy-priateľ zamerať skôr na seba a Vás, aby ste naňho mohli spomínať skôr s ÚCTOU a v DOBROM...
Ja by som netajila nič. Neviem si predstaviť čo prežíva človek, ktorý vie, že zomrie. Aj pre Vás je to ťažké, ak ste si takí blízki. Je to riziko, ale vy ho poznáte. Ja by som do toho nešla, ale tento príbeh nie je o mne. Na to musí mať pár odvahu a musíte byť pripravení na všetko. Ale bez genetických testov by som to nerobila, nech by mi na ňom záležalo akokoľvek. Hlavne aby ste mali jasno, do čoho idete, čo Vás čaká, zo strany jeho rodiny, z vašej rodiny, a čo mu vlastne poviete. Tak držím palce na správne rozhodnutie 🙂
dietatko, by malo prist na svet z lasky - ta je zakladom zivota. A tu to ani nahodou neprichadza do uvahy. Ty ho predsa nemilujes. Je velky rozdiel medzi "mam Ta rad a lubim". Je to od Vasho priatela ciste sebectvo. Ja by som do niecoho takeho nikdy nesla. Prvotny dojem z tohoto pribehu - je iste dojatie, nad takymto rozhodnutim, ale po rozanalyzovani, je to neodpustitelna vec. Toto uz nie je o zomierajucom muzovi, ale o novej bytosti - podotykam ludskej bytosti a toto si nezasluzi. Dieta si zasluzi oboch rodicov a otec ho opusti mozno skor nez sa narodi a to vedome. To je neodpustitelne a velmi nezodpovedne.
do takéhoto by som neišla, okrem tých dôvodov, ktoré tu mnohé ženy predo mnou spomenuli, je aj ďalší - si si istá, že by to dieťa mal tvoj manžel rád a neublížilo by to vášmu vzťahu? veď dieťa by predsa vzniklo neverou, vieš naisto, že by to ustál?
nie, za danych okolnosti urcite nie. Iba moja domnienka: ak zomiera, predpokladam, ze je pod liekmi - takze mozno aj keby chcel, dieta nesplodi. A na druhej strane, ak by to takto bolo - jeho myslienka z pohladu zdravia je neuvazena, tak ako i z pohladu, splodit dieta, ked dopredu vie, ze sa on uz nebude moct starat.
Z Tvojmu popisu mi vyznieva, ze akoze Ty mas byt matkou, ked ta o to prosi - to neviem ako by si chcela previest. Ale v kazdom pripade, by Ti to casom rozbilo manzelstvo. Nie je to normalne.
Ak ma priatelku, manzelku - zvazit musi ona. Ale vychovavat dieta sama je velmi, velmi tazke. Nehovoriac o takychto okolnostiach.
Skor by som ho ukludnila, ze ak je dobry clovek - zostane on vo vasich srdieckach a to nie je malo.
Ked stratis v zivote dobreho priatela, to je niekedy akoby si stratil kus seba. Nemusi sa byt, ze po nom nic nezostane.
Prajem zdravie a velku trpezlivost. Vsetci sa drzkajte.
No prečítala som tu každý príspevok a pridávam sa k ženám ktoré s tým nesúhlasia! Nie preto že aj oni, ale z môjho uhla pohľadu je to úplna somarina, ako môže niekto takéto niečo žiadať! Čakám práve bábätko s mojim manželom, je to naše prvé bábo a som plná strachu, emócii.... a to je naše bábätko symbolom 7 ročnej lásky. Už len tá predstava mať dieťa s cudzím chlapom, ktorého nemilujem a len tak z útechy je na hlavu. Môj manžel by s tým tak isto vrcholne nesúhlasil a to viem, že aj keby ho o takéto niečo požiadal vlastný brat, je to proste proti všetkým normálnym mravom urobiť niečo len zo zúfalstva a smútku. Nikdy by to dieťa nebolo tvojho manžela, dobre staral by sa oň ale krv je krv, bolo by len otázkou času kedy to tvojmu manželovi zacvakne a on by to oľutoval, len by už možno bolo neskoro ☹
to co pises knihu a dosla ti inspiracia?To je taka hlupost ze to nema konkurenciu
nech daruje spermie do spermobanky..inak sa mi to nezda dobry napad
Nie. Hlavne kvoli tomu, ze by to velmi negativne vplyvalo na nas manzelsky a rodinny zivot a najviac by aj tak v zivote utrpelo len to dieta. Bol by to velmi divny morbidny pocit mat v bruchu dieta mrtveho kamarata. Ty by si bola jeho matkou, ale tvoj muz nie jeho otcom a podvedome by citil cely zivot k tomu dietatu odstup. Neviem si predstavit taku situaciu, zeby sme vecer lezali s manzelom v posteli a to babo by zacalo kopkat a manzel by ho ani nepohladil ani by sa netesil, lebo to dieta nieje jeho. Alebo, zeby dieta urobilo svoje prve krociky a vy by ste to komentovali slovami, ze skoda, ze to vas kamarat uz nikdy neuvidi... A takto by ste zili cely zivot, stale by za vami stal tien mrtveho kamarata v podobe toho dietata. A este keby sa na neho podobalo... ved to je morbidne... Ak chce po sebe nieco zanechat, tak nech predplati studium nejakemu dietatu z detskeho domova, tymto gestom zachrani buducnost jednemu opustenemu dietatu, z ktoreho sa nakoniec moze stat doktor, ktory naopak bude liecit chorych ludi, ako bol on... Tymto by spravil ovela viac, akokeby len nechal splodit svoje dieta a nechat ho samotne na pospas zivotu...
tažké to teda je,hlavne pre vás...ak by som bola v takej situacii ja a išlo by o umele oplodnenie a manžel by suhlasil,tak by som toto jeho nezvyčajne želanie aspon skusila a dietatko by sme uznali za svoje...držím prsty,nech sa rozhodnete spravne 🙂
nie. Total ulet co sa toho napadu tyka. Som za kazdu somarinu, ale toto nie. Este keby to pozadoval od vlastnej manzelky, s ktorou uz nestihne dieta vychovavat tak aspon by ho rad este splodil, ale zreprodukovat sa do uplne cudzej rodiny? 😖
ANO ak by to bolo cez umele a urobena DNA embrijka ci nezdedilo po otcovy chorobu..
ciste teoreticky aj prakticky, dieta NIE JE NAJSTROJ. v ziadnej situacii - dieta nezacharni vztah, manzelsto, nezachrani nikoho svedomie a nie je ani nieco na com by sme si my mali realizovat svoje nesplnene tuzby...


Z hladiska ucty k zivotu a pocatiu je pre mna tato myslienka absolutne v rozpore s mojim presvedcenim ci uz zo strany etickej,nabozenskej ci medicinskej....a ak sa aj uplne odosobnim od svojich presvedceni,tak si len velmi tazko viem predstavit,ze smrtelne chory clovek,kotry pravdepodobne uziva viac druhov liekov je schopny prirodzene(ak na to ma este silu) pocat zdrave dieta.....lebo zial inak to nepojde.Nikto vam nespravi umele oplodnenie ak jeden z '' rodicov '' je smrtelne chory....a je nadupany liekmi,ktore maju x vedlajsich ucinkov.Nechcem si ani predstavit tych 9 mesiacov cakania ci sa vase dieta z ''lasky ku kamaratovi'' narodi zdrave.Ak by ste sa teda rozhodlio pre splnenie tohoto posledneho zelania a tebe v 12-15 tyzdni lekar oznami,ze vdaka agresivnej liecbe ci vedlajsim ucinkom liekov,ktore kamarat bral...... ci uz samotnej choroby sa ti prevdepodobne narodi postihnute dieta...ci das takemu dietatu sancu na zivot.
Snazit sa zmenit zivot v hodine H niekedy sposobuje,ze zacneme zit zivot toho druheho a nie svoj....vo vasom pripade budete zit zivot vasho kamarata a nie ten vas.