Staromódna mama
Zdravím Vás.
Možno sa tu nestretnem s pochopením, to ani nežiadam.
Je to portál (mladých ) mamičiek väčšinou.
Ja som už skôr starší ročník a mám zakorenené ešte staršie zvyky.
Učila som to aj moje deti.
A je úplne pochopiteľné, že sa držia svojich zásad aj presvedčení.
Rešpektujem to.
Ale jedna vec s čím ok nie som je,že dcéra išla po týždni na festival od smrti svokry.
Mne to príde dosť neúctvivé,trochu sa "patrí "dodržať smútok.
Chodia partia každý rok a čudovala sa prečo by nemala ísť.
Nie neodhovárala som ju len som vyjadrila svoj názor.
Viem, že dnes sa tieto "zvyky nenosia "rovnako ako čierne veci dnes už nenosí nik.
Povie každý moderný človek, že smútok má v srdci.
Ok. Ale mne by to svedomie nedalo. Tak nás to naučili.
Nie kvôli ľuďom, ake kvôli sebe.
Aký názor máte vy?
@anonym_autor ja som isla mesiac po otcovej smrti na dovolenku. Zomrel nahle, dovolenka bola vybavena 7 mesiacov vopred. Vies preco sme isli? Nie skrz zabavu vsak to sa ani nedá, ale skrz vlastnu psychiku. Skrz to, ze clovek drie cely rok fakt len preto aby si uzil dake cestovanie par dni do roka, lebo aj ked sa nam deju tazke a smutne veci, tak na nasicj zivotocj tiez zalezi. Od pohrebu je to presne rok a smutok je stale ten istý. A vies co? Opat ideme na dovolenku. Lebo makam ako opatrovatelka 12tky, vidim tazke stavy denno denne, aj umieranie,a ti poviem, kym nebudem na tom tiez tak, tak chcem nieco zazit s rodinou. A to, ze aj cez osobne tragedie, zo mna nerobí neuctivu osobu. A ta starodavne diktovanie co by sa patrilo a co nie, uz narobila vo vela rodinach dost dusno. Mrtvym to nepomoze, a ziví nech sa tesia zo zivota. A kludne aj na festivaloch ci koncertoch.
Mne pred rokmi zomrel svokor.Nečakane.Prišla choroba a zo zdravého chlapca ostal z dňa na deň človek na JYSke.Choroba bola extrémne rýchla,do 2t zomrel.Moj manžel sa s tym nedokázal zmieriť. Sme spolu už cez 20rokov,ale nikdy v živote som ho nevidela v takom stave.Čo je pochopiteľné.Celé dni preplakal (je to chlap ktory nikdy neplače. Fakt v živote som ho plakať nevidela)
Vtedy plakal stále,vkuse
Dookola o tom rozpraval, ja som ho len počúvala
Trápil sa,dá sa povedať že mal depresívne stavy
Chápem ho,aj mne to bolo ľúto.Bol to skvelý človek.
Mesiac na to organizovala manželova firma ples
Manžel si dupol z minúty na minutu že ideme.Ze nebude riešiť názor iných,lebo on to veľmi potrebuje.Isť niekam, zabudnúť na jeden večer
Nikto z rodiny nepovedal ani pol slova....Smútok nosi človek v srdci cely život
Aj človeka ktorého miloval
Vieš.....nebudem ťa súdiť či si alebo niesi staromodna, ale ono je to u každého iné
Každý sa inac potrebuje vysporiadať s určitými udalosťami v živote
Netreba sa celý život trápiť s tym ČO POVEDIA ĽUDIA, ČO SI MYSLIA LUDIA
Kto smúti tak smúti naozaj. Mladí už nie sú za pretvárku, ktorá sa nosievala...
Ano, dcerino spravanie je neuctive voci manzelovi. Nemala ist
Mne pred rokmi zomrel svokor.Nečakane.Prišla choroba a zo zdravého chlapca ostal z dňa na deň človek na JYSke.Choroba bola extrémne rýchla,do 2t zomrel.Moj manžel sa s tym nedokázal zmieriť. Sme spolu už cez 20rokov,ale nikdy v živote som ho nevidela v takom stave.Čo je pochopiteľné.Celé dni preplakal (je to chlap ktory nikdy neplače. Fakt v živote som ho plakať nevidela)
Vtedy plakal stále,vkuse
Dookola o tom rozpraval, ja som ho len počúvala
Trápil sa,dá sa povedať že mal depresívne stavy
Chápem ho,aj mne to bolo ľúto.Bol to skvelý človek.
Mesiac na to organizovala manželova firma ples
Manžel si dupol z minúty na minutu že ideme.Ze nebude riešiť názor iných,lebo on to veľmi potrebuje.Isť niekam, zabudnúť na jeden večer
Nikto z rodiny nepovedal ani pol slova....Smútok nosi človek v srdci cely život
Aj človeka ktorého miloval
Vieš.....nebudem ťa súdiť či si alebo niesi staromodna, ale ono je to u každého iné
Každý sa inac potrebuje vysporiadať s určitými udalosťami v živote
Netreba sa celý život trápiť s tym ČO POVEDIA ĽUDIA, ČO SI MYSLIA LUDIA
@anonym_143594 Áno správne! V tom prípade je yo úplne pochopiteľné. Nám zomrel otec v takých rokoch,že rok sme museli nosiť čierne (deti, nedeti) a diskotéky neprichádzali do úvahy. Ledva nam dovolili pasikované.A rok veru žiadna zábava.
@anonym_autor ja som isla mesiac po otcovej smrti na dovolenku. Zomrel nahle, dovolenka bola vybavena 7 mesiacov vopred. Vies preco sme isli? Nie skrz zabavu vsak to sa ani nedá, ale skrz vlastnu psychiku. Skrz to, ze clovek drie cely rok fakt len preto aby si uzil dake cestovanie par dni do roka, lebo aj ked sa nam deju tazke a smutne veci, tak na nasicj zivotocj tiez zalezi. Od pohrebu je to presne rok a smutok je stale ten istý. A vies co? Opat ideme na dovolenku. Lebo makam ako opatrovatelka 12tky, vidim tazke stavy denno denne, aj umieranie,a ti poviem, kym nebudem na tom tiez tak, tak chcem nieco zazit s rodinou. A to, ze aj cez osobne tragedie, zo mna nerobí neuctivu osobu. A ta starodavne diktovanie co by sa patrilo a co nie, uz narobila vo vela rodinach dost dusno. Mrtvym to nepomoze, a ziví nech sa tesia zo zivota. A kludne aj na festivaloch ci koncertoch.
@jaond19 Áno aj my mesiac po smrti blízkeho, tiež prvý krát v živote sme mali dopredu zaplatené (mali sme ísť všetci).Nakoniec sme išli aj svokra. Ale zase nebolo to o zábave. Iba o odreagovaní a trochu zabudnúť aspoň na chvíľu.Pretoze pochopiteľne nechceli sme zase ťažko zarobených tisíc eur vyhodiť len tak do ľuftu.Mal ísť aj svokor a žiaľ osud to zaradil tak, že deň pred odchodom náhle zomrel.Je to už veľmi veľa rokov a bolo tak,že to prepadne ako sj cestou ubytovanie. Ale nakoniec nám to sestra vybavila len nás to vyšlo drahšie a museli sne aj nové ubytko platiť nanovo. Ale čert ber tých 300 eur keď nebol tam s nami ten človek, ktorí tam mdl byť. Najsmutnejšia dovolenka v živote.
Áno nič iné som nečakala. Len to isté čo povedala dcéra.
Som staromódna darno.
@anonym_autor nie ste staromódna. Zrejme ju smrť koho? Babky? Či to bola jej (dcérina) svokra? Lebo ak to bola vaša svokra a teda dcérina babka, je to divné aj mne. Ale ja tiež nie som úplne najmladší ročník. Keby mi umrie babka, nešla by som na festival.
@anonym_autor niesi staromodna. Len uznávas tradične hodnoty. Je to v poriadku a pekné
Ale na dcéru sa nemáš dôvod hnevať ze sa rozhodla inak. Je to tiež v poriadku
Nie je to od nej pekné, nie kvôli nebohej svokre,ale kvôli mužovi. Pokiaľ mal s mamou dobrý vzťah neurobila by som mu to. A môžete mi tu písať " bola to len svokra, nemala s ňou asi dobrý vzťah atď...,"
V tomto prípade by som pozerala na svojho muža!
PS: nie som ani stará, ani staromódna, práve naopak, ale nie som ani sebestredna!
Ešte dodám jednu vec na reakcie, "smútok sa nosí v srdci": mne keď ešte zomrel ocino som nemala chuť na žiadne dovolenky, výlety a zábavu dosť dlho. Čiernu som nosila minimálne rok a pol, pretože som to tak cítila.
@anonym_autor Nečítam tu všetky odpovede...Ale asi som asi staronódna.No súhlasím stým ( aj my sme tak boli vedené/deti) že sú určité životné situácie,ktoré majú nejaké" pravidlá".Takže tá čierna je pre mna skutočne pochopitelná ,rovnako tak smútok.
Ja som prežila smrt svojho otca,musela som si ho pochovať a veru to bola pre mna strašná rana.Nemala som ani pomyslenie na to ísť sa niekde bavit..a veru dost dlho.Chodila som aj v čiernom,dlho som mala smútok.Ale nie kvůli ludom,ale sebe.
Neviem kolko ,ako dlho som chodila v čiernom ..ale bolo to podobu ktorú som ja potrebovala.Kvoli sebe a svojmu smútku.
Keby mi zomrel ktokolvek z rodiny, nešla by som sa bavit.Nie u tak blizkej rodiny.Aj ked so svokrou nemame dobre vztahy,neisla by som kvůli manželovi.Lebo raz môže príst situácia,kedy sa jej to buď môže vrátit( napr.ked zomrieš ty ,ako jej matka) alebo jej to môže byť od manžela vyčítané.A to by som sa vsadila,že raz taká chvíla kedy jej to manžel vyhodí na oči ,príde.
Ale to som ja 🤷♀️..Každý podla svojho uváženia.
@magduska2 Ďakujem za odpoveď a ver mi,že súcitim s tebou. Viem o čom je reč úplne. Ja smútok blízkych prežívam vnútorne veľmi. Chvalabohu nemala som depresie, ale smútok cítim dlho.
Som veľmi citlivý človek, ktorého dokáže dosť hlboko zasiahnuť osud aj neznámych ľudí.Cele roky mi trvalo vyrovnať sa so smrťou sestrici.Zomrela mladá, náhle a nechala po sebe dve malé deti.
@anonym_autor
Teba to trapi, lebo tento zvyk máš hlboko zakorenený a je to tvoj spôsob prejavu úcty k zosnulému človeku.
V dnesnej dobe, keď druhého za take niečo neodsudzuju, je možné pozorovať skutocny smutok nielen formálny.
Ak by ti tento zvyk nikto nepredal, nevedela by si o ňom, ako by si smútila? Pokial by ti bola ta osoba blízka, asi by si nemala chuť sa zabávať. Ak by si k nej nic necítila, a ziadne tradície a zvyky by si neriesila, žila by si uplne normálne ďalej / vtedy by to bolo cele len o tebe.
@anonym_autor na odľahčenie, nie každý za svokrou smúti 😂
Kazdy ako citi…ja by som urcite nesla, nie pre reci druhych, ale preto, aby som bola s manzelom…mozno by sa neumaral v smutku a slzach, prave naopak, mozno ze by sme na svokru spominali s radostou…Ale aj v takom pripade by som mu chcela byt na blizku…Aj keby som svokru nemala rada, je to predsa mama mojho muza, a toho milujem.
@magduska2 Ďakujem za odpoveď a ver mi,že súcitim s tebou. Viem o čom je reč úplne. Ja smútok blízkych prežívam vnútorne veľmi. Chvalabohu nemala som depresie, ale smútok cítim dlho.
Som veľmi citlivý človek, ktorého dokáže dosť hlboko zasiahnuť osud aj neznámych ľudí.Cele roky mi trvalo vyrovnať sa so smrťou sestrici.Zomrela mladá, náhle a nechala po sebe dve malé deti.
@anonym_autor Ďakujem,to je od teba naozaj pekné❤️
Ja som tiež taká..velmi silno tieto veci prežívam,a práve od vtedy čo som si musela tatinka pochovat vlastne ako 30ročná ,čo je podla mna dost skoro lebo som este rodičov"potrebovala" to vnímam o to silnejšie.
Ja som teda mala stavy hrozné ,ťažké ,depresivní a v podstate aj teraz po 4 rokoch som stále stým nevyrovnaná vnútorne.Tak od vtedy velmi emotivně prežívam smrť čo i len "známých " .
Preto je tiež pre mňa nejako nepochopitelné ako" lahko" to niekto dokáže niest.Aj ked tým nechcem zlahčovať ničí smútok! Len tým chcem povedať,že pre mňa aj tá čierna,aj ten klud a smútenie bolo nejaké prirodzené.A či už staromódne alebo nie..bol to môj pocit.
Takže týmto celým ti len chcem povedať,že to neznamená,že si staromódna a mala by si sa cítiť špatne,kvoli nejakému svojmu presvedčeniu.Len to tak jednoducho máme zakorenené a niekto zas nie..niekto to zas vníma inak.
Tvoja dcera sa rozhodla inak..no ,možno raz ona sama dospěje k tomu,že to asi v tú dobu voči manželovi nebolo správne a možno aj nie.
Z ucty a hlavne lasky k manzelovi by som nesla, ale sla tych 200km za nim a utesovala jeho aj svokra…
@o__o tiež si myslím ze by som nešla už len z úcty k svojmu mužovi.
@bielasovicka Presne. Absolutna neucta voci manzelovi. Co tam, ze on smuti, ona sa isla bavit. Za mna je studena ako psi cumak.
Áno nič iné som nečakala. Len to isté čo povedala dcéra.
Som staromódna darno.
@anonym_autor nie si staromódna. Na pohreb je lepšie mať tmavomodré oblečenie ako čierne. Aby duša mohla odísť na druhý breh. V Amerike nosia biele oblečenie. Babka tam mala 2 sestry aj brata. Nie je vhodné ani plakať. Dušu to drží na tomto svete. Radšej spomínať s láskou na pekné prežité chvíle.
Chlapi nosia biele košele...na pohrebe hrá dychovka...
Pomodliť sa môže za zosnulého i doma, pri zapálenej sviečke. Viacerí spomínali, že nechceli aby sme smútili ale sa radovali a žili svoj život ďalej. Tak, aby sme sa mali radi a boli šťastní.
@anonym_autor
Takto - dodržiavanie akéhosi "smutku", teda zdržiavali sa oslav, cierne oblecenie je/bolo prejav ucty k zosnulemu. Ale záleží kto presne zomrie. Napríklad, keby mne teoreticky zomrie svokra, tak ja by som z ucty k svojmu mužovi sa snažila aspoň ako-taky cas smútok dodržať (opakujem mužovi, lebo to bola jeho mama. Svokre by to uz bolo jedno). Ale nútiť mladú babu, aby sedela doma na zadku, kým jej kamoši sú na spoločnej akcií, len kvôli tomu, ze jej zomrela babka, tak to teda nie. Bud rada, že sa dcera socializme, ze ma kamosov a smútok dodrzuj ty.
@anonym_autor nie si staromódna. Na pohreb je lepšie mať tmavomodré oblečenie ako čierne. Aby duša mohla odísť na druhý breh. V Amerike nosia biele oblečenie. Babka tam mala 2 sestry aj brata. Nie je vhodné ani plakať. Dušu to drží na tomto svete. Radšej spomínať s láskou na pekné prežité chvíle.
Chlapi nosia biele košele...na pohrebe hrá dychovka...
Pomodliť sa môže za zosnulého i doma, pri zapálenej sviečke. Viacerí spomínali, že nechceli aby sme smútili ale sa radovali a žili svoj život ďalej. Tak, aby sme sa mali radi a boli šťastní.
@isis234 To áno len keby sa to dalo..a viem, že dlhé smútebie je dobré.
Vidíš, názory sú tu rôzne.... Ja mám 42 rokov, názormi patrím k "starej škole" a som veľmi sklamaná z toho, ako sa vytráca medzi ľuďmi základná úcta, pomaly každý už pretláča svojim deťom názory: "konaj ako cítiš" (ale už nedodajú, že: tak, aby si rešpektoval hranice druhých ľudí) a potom sa niet čo čudovať, že sa z našej spoločnosti stáva kopa sebcov a bezohľadných ľudí. V mnohých komentároch čítam slová bez empatie, bez citu. Môjmu manželovi zomrel nečakane otec. Bol to brutálny šok, hrozná rana v živote jeho a celej ich rodiny a ja by som išla po týždni na nejaký festival a manžela nechala doma??? To už čo za dobu žijeme??? Nebudem viac komentovať žiadne názory, chcela som len vyjadriť moje sklamanie nad tým, ako ľudstvo stráca cit.
@anonym_autor nie staromodna, len si tak naucena bez toho, aby si nad tym premyslala.
Ja som na pohrrb svojho otca nechcela ziadnu tu umelu opachu, ktora sa "dava" na hrob. Mama bola pohorsena a stale mi to hovori..ale naco je mrtvemu umely veniec na hrobe s nejakou stuhou. Jemu to nepomoze a zivym netreba nic vysvetlovat
@stanislavicenka tak tu umelu opachu na hrob ci otca ci matky by som nedala ani ja.urcite si zasluzia veniec zo zivych kvetov
A mozno by bolo zaujimave dozvedieť sa,ako bola vychovavana...mozno teraz je ako odtrhnuta z retaze a za zabavou ide aj cez mrtvoly, lebo ked zila s vami, tak to bolo tabu
Je rozdiel smútiť a je rozdiel robiť niečo naučené, lebo to niekto prikázal. Je viac než jasné, ze pre tvoju dcéru smrť svokry nie je nejaký veľký smútok. V takom prípade by nešla na festival, lebo by sama nechcela, necítila by sa na to, a nie preto, že si jej to prikázala. Je iné, ak ti zomrie rodič, ktorý sa o teba celý život staral a máš k nemu silnú citovú väzbu. Preto jej manžel logicky smúti viac. Ten základ tvojho vnímania, ktorý je "staromódny" je to, že človek sa má správať tak, ako niekto cudzí povedal, lebo "čo si pomyslia ľudia". Takéto formálne tradície nemajú žiadny racionálny základ, žiadny logický dôvod. Dnešní mladí sa vedia rozhodovať slobodne bez nejakých okov umelých príkazov, to je ten hlavný rozdiel. Kedysi sa možno do čierneho obliekla aj žena, ktorej zomrela svokra, s ktorou sa nenávideli. Tomu sa hovorí pokrytectvo, a na tom bola založená aj vaša výchova. Pre vašu generáciu je totiž nepochopiteľné, keď človek povie a robí to, čo cíti, v súlade so samým sebou.
Podla mna to zalezi od toho ako to citi clovek..pri smrti niektorych ludi to citis a nemas chut ist nikam, nemas chut na farby, proste beries to tazsie…a su ludia, ktori ked zomru tak to pri nich tak necitis a nemas dovod ani potrebu smutok prezivat “tak ako sa patri”..nieco take ako spravne spravanie po niekoho smrti neexistuje s mali by sa ludia ozaj starat o seba a nie o druhych..pises, na konci ze “nie kvoli druhym ale kvoli sebe”.. ale prave ty si ta druha co to riesi a ona kvoli sebe nepotrebuje 🙂 a svokre to uz je jedno, ma to za sebou
Nie som ani staromodna, ani konzervatívna, ale takéto správanie by vo mne, na mieste jej manžela, zanechalo trpkú pachuť. 😒
Ako manžel by som si to vysvetlila tak, že nie som pre svoju ženu priorita a že nemala žiadny hlbší cit ani k mojej mame.
Smrť rodiča je jedno z najťažších období v živote človeka. A partner tu má byť oporou.
Dcéra nemusí nosiť čierne ako vo viktoriánskej dobe. Dokonca ani dovolenku by som nerusila. Je to veľa penazi a zvyčajne mesiace plánovania. Ale ísť s kamošmi mulatovať na festival a nechať partnera smútiť doma samého, by som ja osobne ako partner nikdy nevedela odpustiť. Aj keby som sa tvárila, že v pohode, v istom ohľade by to pokazilo náš vzťah.
Myslím si, že je možné, že aj muž tvojej dcéry to ešte neraz vytiahne v budúcich hádkach. Teraz je ešte v šoku a zármutku, ale neskôr mu to môže vadiť.
Ak tomu spravne rozumiem, dcerin manzel isiel za svojim otcom, smutia spolu. Je vobec ziaduce, aby tam bola aj dcera, nechcu si toto tazke obdobie prezit spolu ako najblizsia rodina? Ak je to takto, je pre mna pochopitelne, ze dcera nebude sediet doma a cakat, kym sa jej muz vrati. A mozno jej on sam povedal, nech na ten festival ide, lebo chape, ze mamu mu to uz nevrati.
@anonym_autor Nečítam tu všetky odpovede...Ale asi som asi staronódna.No súhlasím stým ( aj my sme tak boli vedené/deti) že sú určité životné situácie,ktoré majú nejaké" pravidlá".Takže tá čierna je pre mna skutočne pochopitelná ,rovnako tak smútok.
Ja som prežila smrt svojho otca,musela som si ho pochovať a veru to bola pre mna strašná rana.Nemala som ani pomyslenie na to ísť sa niekde bavit..a veru dost dlho.Chodila som aj v čiernom,dlho som mala smútok.Ale nie kvůli ludom,ale sebe.
Neviem kolko ,ako dlho som chodila v čiernom ..ale bolo to podobu ktorú som ja potrebovala.Kvoli sebe a svojmu smútku.
Keby mi zomrel ktokolvek z rodiny, nešla by som sa bavit.Nie u tak blizkej rodiny.Aj ked so svokrou nemame dobre vztahy,neisla by som kvůli manželovi.Lebo raz môže príst situácia,kedy sa jej to buď môže vrátit( napr.ked zomrieš ty ,ako jej matka) alebo jej to môže byť od manžela vyčítané.A to by som sa vsadila,že raz taká chvíla kedy jej to manžel vyhodí na oči ,príde.
Ale to som ja 🤷♀️..Každý podla svojho uváženia.