Starostlivosť o rodičov a krivda medzi súrodencami
Ahojte, bude to na dlhšie, tak skúsim skrátiť....sme 4 súrodenci ja som najmladšia , máme chorú mamu Alzheimer a demencie o ktorú sa starám 2 roky ja( presťahovali sa k nám obaja rodičia keď to už fyzicky otec s mamou nezvládal) a vybavila som si opatrovanie na mamu nakoľko nikto zo súrodencov ochotný nebol. Môj najstarší brat starý mládenec( veľmi zlá komplikovaná povaha, má svoj svet, žiadne povinnosti, každý je zlý len on ten najlepší) sa o rodičov postarať nechcel nakoľko má prácu v zahraničí, podotýkam žiadne deti ani manželku, sestra už deti veľké samostatne ale tiež chodí do práce tak nemôže, a druhý brat tiež nie tak nakoľko ja som bola s najmladším synčekom na rodicaku tak som si oboch rodičov vzala( súhlasil aj môj muž, máme 3 deti). Ide o to že po čase ako naši bývalí u nás otec chcel časť svojho domu prepísať na mňa , nakoľko vidí že sa o nich starám ja čo mi prišlo aj logické aj spravodlivé. Mamu treba kúpať,kŕmiť, lieky, plienky , nepozná nikoho a každým dňom je to horšie a horšie a ja som po tých dvoch rokoch fyzicky a hlavne psychicky vycerpana. Súrodenci nepomôžu s ničím ani raz sa ma nespýtali či niečo nepotrebujem,
4 deti nech sa zložia rovným dielom na zariadenie.
Autorka
chapem ta, ale ty si takto prisla o pracu, o moznosti v praci, o cas so svojou rodinou. Lenze to bola vec tvojho rozhodnutia a netvrdim, ze bolo zle, bolo v poriadku, ak ty sama si sa s tym rozodnutim stotoznila. Ale zaroven je ok si povedat, ze proste toto clovek nechce, a je pre neho priorita deti, praca, vlastna psychika. Sama vies ako kmitas, toto fakt nie je pre kazdeho a ja som toho nazoru, ze aj my deti mame, lebo sme ich chceli, nie preto, ze ocakavame, ze zahodia svoj vlastny zivot a obetuju sa nam.
Tiez si myslim, zeby ste mali riesit specializovane zariadenie
Nie je to fer, povedala by som to vsetkym surodencom na rovinu, dedictsvo vy kazdy chcel ale postarat sa to uz nie. A dom nech sa preda a mamke zaplatit profi starostlivost
Nie je to fer, povedala by som to vsetkym surodencom na rovinu, dedictsvo vy kazdy chcel ale postarat sa to uz nie. A dom nech sa preda a mamke zaplatit profi starostlivost
@majlo1234 otec s predajom nikdy súhlasiť nebude
Autorka
chapem ta, ale ty si takto prisla o pracu, o moznosti v praci, o cas so svojou rodinou. Lenze to bola vec tvojho rozhodnutia a netvrdim, ze bolo zle, bolo v poriadku, ak ty sama si sa s tym rozodnutim stotoznila. Ale zaroven je ok si povedat, ze proste toto clovek nechce, a je pre neho priorita deti, praca, vlastna psychika. Sama vies ako kmitas, toto fakt nie je pre kazdeho a ja som toho nazoru, ze aj my deti mame, lebo sme ich chceli, nie preto, ze ocakavame, ze zahodia svoj vlastny zivot a obetuju sa nam.
Tiez si myslim, zeby ste mali riesit specializovane zariadenie
@zmrzlinka2021 veď toto že zo začiatku som s tým bola ok, ešte mama nebola v takom stave že by nebola dokázala prejsť tak to bolo ľahšie i keď vtedy už ju trebalo kŕmiť a prebalovat, no momentálne sa to všetko na mňa sype mamine sa zhoršuje, otcove problémy, ignorácia súrodencov, o Tom že u nás sú na dennom poriadku hádky medzi mužom a otcom a otcom a mnou už ani nehovorím, proste každý už má všetkého plne zuby a ja sa už na nič neteším a doslova už len prežívam so dňa na deň a teraz už jednoducho viem že je čas povedať si dosť
Kazdy ti to tu rovnako napise, vybavuj zariadenie pre mamu. susedia taktiez mali doma mamu s alzhaimerom a po par rokoch to uz nedávali a museli jej najst zariadenie. jej manzel uz mal skoro 90, takze aj jeho uz museli riesit. Surodenci nech si hovori co chcu a kolko chcu, ale to bolo dobre zacat riesit uz dávno - ten alzhaimer je pliaga, postupne je to cim dalej, tym horsie. a priklad o dedení od mojich rodicov - babka s nami zila skoro 10 rokov, otec bol potom na opatrovnom (nejake drobne to boli), dedicstvo (starý dom) sa neprepisal, ved aby sme ju nedali do domova dochodcov. takze potom dedili vsetci a nemali ani tolko slusnosti, aby to nechali otcovi. babka uz bola posledne roky leziaca, mama ako zdravotna sestra sa o nu starala (popri svoje práci) - takze aj infuzie, injekcie, aby nemusela do nemocnice....
@oriesocek tomuto hovorím ľudia bez chrbtovej kosti....ale to isté čakám aj u nás v rodine
Zariadenie si musíš vybavovať sama. Až nájdete zariadenie, kam vám mamu zoberú, tak treba v soc. poisťovni alebo na ÚPSVaR nahlásiť, že máte zariadenie, kam mamu preložíte a tým miesto tebe budú prispievať na to zariadenie. Koľko a aký nárok má to už je individuálne. Zariadenie pre našu mamu stojí 1.650€ mesačne (1.050€ platíme my, 600€ dopláca cos.poisť.) takže je jasné, že jej dôchodok toto nepokrýva a ešte sa my súrodenci skladáme. Ale teda ešte pred tým ako úpne stratila pamäť, na nás prepísala byt. Ten prenajímame zatiaľ, lebo 5 rokov od darovania sa nesmie predať, lebo by sme platili daň zo zisku. Jo a zariadenie sme hľadali skoro 4 mesiace a našli sme až 50km od BA. V BA bez šance. A teda keď už anonymne, tak si riaditeľ pred podpísaním zmluvy vypýtal do obálky 1.000€ To je slovenská realita.
Takže je možné, že aj keď to celé teraz rozbehneš, tak do roka to reálne bude.
Píšem ti takto náš príklad, aby si vedela, že každým dňom neriešenie tvojej situácie sa ti to len naťahuje. Jo a keďže ty na mamu poberáš príspevok, si jej opatrovník a na to aby si to celé zariadila nepotrebuješ súhlas ostatných súrodencov. Akurát si ošetri, koľko vám prispeje SP a koľko je mamin dôchodok a celkovo vaše možnosti. Jasné ceny zariadení sú rôzne.
Zariadenie si musíš vybavovať sama. Až nájdete zariadenie, kam vám mamu zoberú, tak treba v soc. poisťovni alebo na ÚPSVaR nahlásiť, že máte zariadenie, kam mamu preložíte a tým miesto tebe budú prispievať na to zariadenie. Koľko a aký nárok má to už je individuálne. Zariadenie pre našu mamu stojí 1.650€ mesačne (1.050€ platíme my, 600€ dopláca cos.poisť.) takže je jasné, že jej dôchodok toto nepokrýva a ešte sa my súrodenci skladáme. Ale teda ešte pred tým ako úpne stratila pamäť, na nás prepísala byt. Ten prenajímame zatiaľ, lebo 5 rokov od darovania sa nesmie predať, lebo by sme platili daň zo zisku. Jo a zariadenie sme hľadali skoro 4 mesiace a našli sme až 50km od BA. V BA bez šance. A teda keď už anonymne, tak si riaditeľ pred podpísaním zmluvy vypýtal do obálky 1.000€ To je slovenská realita.
Takže je možné, že aj keď to celé teraz rozbehneš, tak do roka to reálne bude.
Píšem ti takto náš príklad, aby si vedela, že každým dňom neriešenie tvojej situácie sa ti to len naťahuje. Jo a keďže ty na mamu poberáš príspevok, si jej opatrovník a na to aby si to celé zariadila nepotrebuješ súhlas ostatných súrodencov. Akurát si ošetri, koľko vám prispeje SP a koľko je mamin dôchodok a celkovo vaše možnosti. Jasné ceny zariadení sú rôzne.
@mysicka36 práveže ja opatrovník nie som , nemám to súdne určené ak myslíš že či je zbavená svojprávnosti tak to sme neriešili...alebo myslíš len to že ju opatrujem? Neviem či sa chapeme
A otec ktory vraj s predajom domu suhlasit nebude, aky ma on potom protinavrh alebo riesenie situacie?
Ono to nieje úplné zbavenie svojprávnosti. Naša mama si ešte útržky pamätala a na psychiatrii sa nás pýtali ktorý súrodenec bude za ňu riešiť veci na SP a po lekároch.
Na predaj nehnuteľnosti sa to nevsťahuje, to urobila ešte pred rokmi sama zo svojej vôle tesne po otcovej smrti, aby sme nemuseli platiť daň z dedičstva ako po otcovej smrti.
ja vôbec netuším o čo ide v tejto téme ...
A otec ktory vraj s predajom domu suhlasit nebude, aky ma on potom protinavrh alebo riesenie situacie?
@vler ďalej sa mam starat
Je nacase sa ohradit
Je nacase sa ohradit
@vler áno už aj cítim že je toho fakt dosť na mňa takto kmitat bez oddychu
Autorka, no bohužial to je od otca sebecké, ale asi pochopiteľné z ľudského hľadiska. Boli roky partnermi a chce ju mať pri sebe. A čo tak vybaviť im zariadenie obom spolu? Ale to by musela prebehnúť reálna debata o prepise / predaji domu aby na to boli financie.
Autorka, no bohužial to je od otca sebecké, ale asi pochopiteľné z ľudského hľadiska. Boli roky partnermi a chce ju mať pri sebe. A čo tak vybaviť im zariadenie obom spolu? Ale to by musela prebehnúť reálna debata o prepise / predaji domu aby na to boli financie.
@mysicka36 no na jednej strane to chápem že je to ťažké rozhodnutie...ja už som si veru porevala tiež a čo bude keď k tomu reálne dôjde že mama pôjde z domu, pre mňa je to najťažšie rozhodnutie doteraz, ale nemôže čakať že ja sa obetujem ako jediné dieťa na úkor svojho života,deti,rodiny
Autorka, je mi ľúto čím si prechádzaš ty a tvoja rodina. Môj manžel je dobrý chlap, ale s tým, aby som sa ja a aj svoje deti takto obetovala nesúhlasil. Obdiv aj jemu. Je to veľmi zlá situácia.
Co ti raz povedia tvoje deti? Mama na nas nikdy nemala cas, nikdy sme nikde neboli, mala cas len na babku a dedka... stale si opakuj, ze tvoje deti si zasluzia normalne detstvo
Chápem ťa. Viem čo je to starať však o ležiaceho člena rodiny. Ak nechceš prísť o zdravý rozum a zdravé telo,svoju rodinu,už si musíš dupnúť!!! Otcovi povedz,že to sama už nedádaš a nie si predsa jediná dcéra, čiže sadnúť si a nech nevrhne riešenie najlepšie pre všetkých. Je to také psychické vydieranie zo strany otca,ale ako vravím,dupni si a povedz,že nie si jediná. Po správnosti by každý súrodenec mal prispieť na určitú dobu opatrovania. Čo ja viem, napríklad striedavá starostlivosť na istú dobu,aj keď neviem,či by to bolo to naj riešenie. Ale hľadať riešenie určite. Ja keby som nemala pomoc partnera,rodiny,už dávno by som si to asi hodila. Aj keď som starkú nadovšetko ľúbila. Je to hlavne psychicky náročné,ale aj fyzicky určite. Veľa šťastia,nech nájdete dobré riešenie pre všetkých.
Autorka, k tomu opatrovatelskemu - kym surodenci mozu normalne zarabat, ty prichadzas o prijem a beries almuznu, ktora ta obera o dochodok.
Neda sa ti vybavit aspon nejake ciastocne opatrovanie od obce? Ze by si isla do prace aspon na 1/2 uvazok.
My sme dedka tiez dali do Alzheimer centra,a bolo to naj rozhodnutie.doma sa nedalo opatrovat,potreboval odborny dozor 24/7,hlavne ked sa stav zhorsoval..dobre ti radia,neodkladaj to,zacni obvolavat zariadenia,spravy od lekarov,budes potrebovat posudky..na surodencov sa vykasli,ten kto neopatroval nevie,ake to je narocne.sama sebe uskodis a deti aj manzel ta potrebuju.drzim palce
Autorka, je mi ľúto čím si prechádzaš ty a tvoja rodina. Môj manžel je dobrý chlap, ale s tým, aby som sa ja a aj svoje deti takto obetovala nesúhlasil. Obdiv aj jemu. Je to veľmi zlá situácia.
@mysicka36 no inak ja môjho muža tiež obdivujem že to takto dovolil a to len preto xexsom to chcela apred dvomi rokmi to bolo také najvhodnejšie riešenie ale už teraz ako vidí jaká som zničená,vyšťavená tiež už hovorí že dost
Chápem ťa. Viem čo je to starať však o ležiaceho člena rodiny. Ak nechceš prísť o zdravý rozum a zdravé telo,svoju rodinu,už si musíš dupnúť!!! Otcovi povedz,že to sama už nedádaš a nie si predsa jediná dcéra, čiže sadnúť si a nech nevrhne riešenie najlepšie pre všetkých. Je to také psychické vydieranie zo strany otca,ale ako vravím,dupni si a povedz,že nie si jediná. Po správnosti by každý súrodenec mal prispieť na určitú dobu opatrovania. Čo ja viem, napríklad striedavá starostlivosť na istú dobu,aj keď neviem,či by to bolo to naj riešenie. Ale hľadať riešenie určite. Ja keby som nemala pomoc partnera,rodiny,už dávno by som si to asi hodila. Aj keď som starkú nadovšetko ľúbila. Je to hlavne psychicky náročné,ale aj fyzicky určite. Veľa šťastia,nech nájdete dobré riešenie pre všetkých.
@zuzanita1609 ani nevieš koľko krát som mu už v návale zlosti vykricala či len ja som ich jediné dieťa....už keď toho bolo na mňa moc a všetko sa vo mne nakopilo, nikdy som nežiadala od súrodencov žiadnu pomoc ale zas oni nikdy sa nepýtali či niečo nepotrebujem hoc i len lieky doniesť, a to všetko reálne riešim pre oboch rodičov nie len pre mamu, tak otec len pokročil plecami a nikomu s nich ani pol slova nikdy nepovedal
Ty sa hneváš na ľudí, ze dávajú svoje potreby a potreby svojej rodiny na prvé miesto ,ale ich postoj je normálnejsi ako tvoj , co starým chorým ľuďom obetujes svoje deti a rodinu mozno aj svoje zdravie . Otec ta naťahuje ,lebo byt u teba je preňho lepsie ako niekde v zariadení, nehľadí na teba, tvoje manželstvo ci vnúčatá a ty len chradnes a reálne nič neriesis, ani sa nevieš otvorené s nikým porozpravat o danej situácii.
Autorka, chapem ta, no fakt je ten, ze to mas vo svojich rukach. Ocakavania, najma vtedy, ked sa tykaju inych, su zdrojom sklamani, frustracie a krivdy. Znie to ako blabol, ale rozhodnutie musis urobit ty, necakat na to, co otec, co surodenci. Caka ta jedno z najtazsich rozhodnuti zivota. Odporucam ti, zachranit seba, manzelstvo, rodinu.
Že si ničis vlastný život, je tvoja hlúposť. Ale že ho, prepáč, drbes aj vlastným deťom a mužovi, to už je sila. Tak sa nastahuj so sebeckým otcom a dementnou matkou do ich domu a hraj sa na samaritanku. To je jedna možnosť. Alebo sa začni správať ako dospelá a situáciu vyries. Alebo pôjdu rodičia do svojho a matku bude opatrovať otec. Je hrdina, s prepisom nesúhlasí, s predajom nesúhlasí, tak sa musí starať. Smola. Alebo sa bude teraz starať niektorý iný súrodenec. Ešte väčšia smola. Alebo dom predať a vybavis obom zariadenie. Čakacie doby síce sú, ale vybaviť papiere chvíľu trvá a tie doby nie sú až také strašné ako sa niekedy človek docita, hlavne ak nemusíš vyberať len z tých najlacnejších. Vybavovali sme zariadenie pre mamu ani nie pred rokom. Vrátane diagnózy, papierovanie a výberu zariadenia (nakoniec bolo miesto v troch naraz) to trvalo tri mesiace.
Keď nehľadajú kompromisy a riešenie ostatní zainteresovaní,nájdite ho vy dvaja s manželom. Začnite obvolávat najbližšie DDS,či podobné zariadenia. Či sa všetci nahnevajú a či nie,ty si hľadala riešenie, citovo vydierať sa nenechaš predsa. Musíš byť len trochu ráznejšia a začať robiť kroky, ktoré oznámiš vopred všetkým,aj otcovi,aj súrodencom. Si ako medzi mlynskými kameňmi a tvoja psychika utrpí,mysli hlavne na svoju rodinu,deti. Nie si predsa nejaký fackovací panák,aj keď si najmladšia. Povedz si už, stačilo!!!

Autorka,
nevycitaj to svojim surodencom. Kazdy ma vlastny zivot a robi najlepsie ako vie. Raz ked clovek ma zamestnanie, chodi do prace, potrebuje zivit rodinu alebo zije daleko, tak proste sa mu neda. Ty sama slobodne a dobrovolne si sa rozhodla pre opatrovanie, ktore by malo byt v rukach profesionalov lebo je extremne narocne.
@zmrzlinka2021 ale čo môj život, moja rodina moje deti? Ja som takisto mohla po materskej ísť do práce no namiesto toho som sa ich ujala lebo mi ich bolo ľúto, a nie vôbec nebývajú na míle ďaleko aby sa im nedalo prísť, brat býva 9 km ten keď je doma príde a sestra býva 25 km tá nikdy nemôže nemá čas ale čo je najsmutnejšie ani zavolať nevie či nie sú chorý ako sa majú, takže prepáč ale moje výčitky sú na mieste