Starostlivosť o rodičov a krivda medzi súrodencami

@vroni prepáč ja sa na žiadnu samaritanku nehrám ani som sa nikdy nehrala, to že som chcela aj som pomohla svojim rodičom je podľa mňa samozrejmosť, keď trebalo aj oni pomohli nám no tiez som povedala že len pokiaľ budem vládať a teraz už cítim že už idem cez hranice svojich síl a zdravia, čiže tento tvoj komentár vieš čo radšej mavnem.rukou

Mavni. Pomôcť je samozrejme. Ale mali by to byť samozrejme pre všetkých nejakým dielom. Nielen pre jedného člena rodiny. A evidentne ideš cez svoje hranice na úkor seba a svojej rodiny. A tam už tomu nerozumiem. Nikto ti za to (myslím zo zostávajúcej časti rodiny) nebude vďačný a ani si myslieť, že si sa obetovala. Skôr ti vynadajú, že si neurobila dosť. Ale tak, každý si je strojcom svojho šťastia.

A chápem aj to,že časom a čím ďalej tým viac zhoršeným zdravotným stavom maminy, máš právo zmeniť názor. Tiež som nečakala,aké ťažké to môže byť,keď sa zdravotný stav zhoršuje. Tiež som sa so starkou dohodla ,že ju doopatrujem ja,ešte behala ako srnka, čítala a to uz išla na 90rokov. Nebol s ňou žiadny veľký problém. Z mesiaca na mesiac sa to začalo všetko komplikovať,akokeby niekto "uťal". Ležiaca,bluznila, nepamätala si ma,nadávala mi,odmietala všetku spoluprácu,no proste.... kŕmila som ju už s každodenným plačom a neustálim prehováraním. Viem,že to tak nemyslela,mala ma rada určite,aj ja ju,ale proste ti nepridá na psychike,keď ti začne nadávať tak mierumilovný človek kedysi,do ku..ev,špín a pod. Pritom také slová nikdy nepouzivala,hoc si rada dakedy aj ponadávala,ale až tak nie. Dožila sa 98rokov a snažila som sa,ako som vládala.Čiže,keby nebolo môjho chlapa,mojich bratov...ju by odviezli do DDS a mňa na psychiatriu. Viem,čo prežívaš, musíš to čím skôr riešiť a mysli teraz hlavne na seba a svoju rodinu.

Osobne by som zariadenie brala ako krajné riešenie.
Skôr by som predala ich dom, za peniaze opatrovateľky, plus rovnakým dielom prispievať zvyšní súrodenci.

@vroni no veď to isté si myslím od začiatku že so starostlivosťou majú pomáhať všetky deti , lenže keď vidím že nikto za tie roky neprilozil ani ruku k dielu a starostlivosť je zo dňa na deň ťažšia a ťažšia tak hľadám iné riešenia ako sa zničiť, práve preto to už nechcem robiť na úkor svojej rodiny, keby tomu tak nebolo a chcem driet ďalej tak dnes by tu nebol môj prispevok

@abbey1 ok predať dom a opatrovateľky v zmysle že budú chodiť k nám cudzie ženy kým ja budem v práci? Prídem domov a začína mi druhá sichta? Toto ani v najhoršom sne, pretože by som bola viac nervózna ako doteraz

@abbey1 a už som písala že dom predať nepripadá do úvahy, otec to nikdy nedovolí kým žije nakoľko najstarší brat nemá svoju rodinu ani vlastné bývanie tak predpokladám že to plánuje dostať on

Porozprávaj sa s otcom a rovnako nech do toho zasiahne aj tvoj muž. Aby otec počul aj jeho verziu. Ty si odsunula všetkých svojich najbližších vrátane seba kvôli rodičom. Áno, keď si si ich brala, nevedela si, ako sa situácia vyvinie, ale takto nemôžeš ďalej fungovať.
Pre príklad - moja mamina je zo štyroch súrodencov, starala sa o svoju mamu, o moju babku, len sama. Odkedy som sa narodila. Chodila do roboty, a keď sa z nej vrátila, išla vlastne do druhej práce. Časom sa odcudzila aj s ocinom. Tak veľmi sa zavŕtala do tej opatery, že nevnímala, že sme tam aj my. Nemám žiadne spomienky na detstvo, nikam sme spolu nechodili, ak áno, iba s ocinom, ona vždy ostala s babkou doma. A tak tomu bolo až do minulého roka, keď babka zomrela. Mala som 29. Nechci toto pre svoje deti, muža a ani seba, prosím ťa. Viem, že je to ťažké, ale ty si si vytvorila svoju rodinu a síce je šľachetné, že si sa ujala rodičov, toto dlho neutiahneš. Buď ti začne kolabovať vzťah s mužom a deťmi, alebo skolabuješ ty. Zvolaj aj súrodencov, posúr ich, že to jednoducho treba vyriešiť.

@ana_s so všetkým úplne súhlasím....ozaj si to vystihla do bodky, ani len nevieš koľko krát som toto otcovi hovorila že je toho na mňa už veľa že nevládzem to bolo vždy keď sa to na mňa všetko nakopilo , že treba zapojiť všetkých stále sľuboval že im povie no nikdy ani pol slova alebo dokonca raz povedal že nechce robiť medzi nami peklo a že oni mi povedia že som predsa vedela do čoho idem....stále len otcove výhovorky ohľadom toho aby on nebol zlý tak je radšej ticho a presne to vidím aj ohľadom.domu že to tak je, že stále neskôr, potom že pôjdeme na prepis keď prejde doma, v zime zas neskôr až som mu nakoniec povedala že teda ja dom nechcem nech tak spadne ak on o to nedbá že muž by aj opravil ale takto nie sa doprosovat

Opatrovateľky na 24 hodín. Otec si musí vybrať. Ak ho dáte do zariadenia, dom mu bude tiež k ničomu.
Ja som ti napísala, ako by sme to riešili my v rodine.

@abbey1 jasne chápem, to si myslím že by neprešlo

@autorka, tuto @ana_s to napísala citlivo, čo som ja pleskla na plnú hubu. Človek sa v tej starostlivosti proste tak zacykli, že si neuvedomí (alebo uvedomí neskoro), že už prekročil ten "Point of No Return". A že hoci je to strašné nepríjemné (naozaj je), musís prekročiť svoj tieň a konať nemilosrdne v prospech svojich najbližších - deti a muza. Otec - a zase budem surova - koná absolútne nemorálne, keď jeho povinnosti prekladá na tvoje plecia a ešte očakáva, že ich prevezmes aj finančne, lebo inak "chudák iné dieťa". Môže sa rozhodnúť, že dom nechá bratovi. Ale potom bude hlavná starostlivosť na bratovi a vy ostatní sa budete len spolupodieľať. Alebo mu pomôžete všetci riešiť rodinný problém. Či už opatrovateľkou alebo zariadením. Ale tak, ako si skočila na pomoc svojim rodičom, musíš sa teraz nemilosrdne postaviť za svoju rodinu. A to je odporný pocit. Ver mi, že hovorím z vlastnej skusenosti. Ale tvoji rodičia majú viac detí a tvoje deti majú len jednu matku.

zavolať všetkých súrodencov k vám a nech sa pred otcom vyjadria a spoločne vyriešte situáciu, kto čo vybaví a ako to bude ďalej, nakoľko si sa starala už nadmieru a už to nie je možné

Rozumiem ti, som v podobnej situácii. Ale ja som doma so svokrou. 12 mesiace a už nervy v prdeli. Manžel nechce ani počuť, že by jeho mamka išla do zariadenia.

@lucia11kob dúfam, že manžel sa o ňu stará

@vroni presne toto hovorím že keď mne sa nedajbože niečo stane moje deti ostanú siroty, no o maminu sa môže postarať hocikto jej je v podstate jedno kde je, ona nevie že ja sa starám alebo niekto cudzí nepozná nikoho, o to by bolo pre mňa ťažšie keby vedela že sme ju dali do zariadenia...no a k bratovi len toľko že tomu sa prepecie v úvodzovkách všetko a aj tak bude najlepši naši toto nikdy nechceli vidieť a žiaľ je tomu stále tak a keď sa pred dvomi rokmi riešila otázka čo s našimi tak sa prvý vyjadril že on sa o mamu starať nemôže pretoze je pracovné mimo, takže viac k nemu nemám čo dodat

Zavolaj otca súrodencov povedz im že to takto ďalej nejde že nevládzes a že mamu treba dať do domova na ktorý budete všetci prispievať..dom by sa mohol predať a kúpiť otcovi garsónka alebo tiež domov
Myslí na seba a tvoju rodinu !

@alenka58 manžel chodí do práce, ja som ostala doma

Toto musíš začať riešiť rázne. Otcovi navrhni predaj domu. Z peňazí si kúpi blízko teba byt a zo zvyšku dofinancujete zariadenie pre mamu. Na to si ale musíte sadnúť so súrodencami a predebatovať. Nemôžu sa tváriť že sa ich to netýka

Prepac ze to napisem tak sprosto,ale si dospela osoba so svojimi detmi a manzelom. Vzala si k sebe rodicov dobrovolne,nikto Ta nenutil. Odsudzujes surodencov,ze maju zaujem o dedicstvo,ale to mas aj Ty. Kludne mohli rodicia ostat vo svojom dome a mohli mat opatrovatelku a Ty si mohla mat spokojny zivot so svojou rodinou,parkrat za tyzden ist pozriet mamu a otca. .... Aj ked sa Ti to nebude pacit,ale vsetci mate narok na dedicstvo po rodicoch

@martin96321 áno máš pravdu vzala som ich k sebe dobrovoľne, ale keby si videla otca plakať ako to s mamou nezvláda tak snáď by si to urobila aj ty a možno ani nie...aj to máš pravdu že všetci máme rovnaký nárok na dedičstvo áno ja to beriem ale z morálneho hľadiska ja by som sa sama pred sebou hanbila pýtať časť domu keby viem že k opatere neprispejem.ani stipko uz len toľko som chcela , ale tak aj ľudia bez chrbtovej kosti sú ludia

@tulipanik12 som za celý dom na teba, nie časť. Po funuse každý povie, že má nárok, ale starať sa, vtedy problém

@martin96321 sorry, ale vo mne je, že o rodičoch sa treba postarať. Ústav iba v prípade, že nedokážem poskytnúť zdravotnú starostlivosť. Ale to je môj názor.

@malary no lenže rodičia majú dom v bezpodielovom vlastníctve a mamina časť by sa momentálne nedeľa prepísať keďže mama sa už nevie podpísať ani nič, jedine otcova časť i to boli z jeho strany len sľuby ...a nebol to môj nápad ale otec s tým prišiel po čase že teda on svoju časť dá mne vzhľadom k tomu že nikto zo súrodencov sa o nich nezaujíma, nebolo to z mojej iniciatívy ani som ho nikdy o to neprosila....lenže stále to odkladal , proste vidím že to nechce urobiť ani nikdy nechceli zrejme tak som sama povedala že teda ja to takto nechcem chápeš má mne by svedomie nedovolilo a myslím že keby otec chcel už dávno to urobí už len zato že má 86 rokov a zo dňa na deň tu byť nemusi

@malary Ja som nevravel ani slovo o ustave. Povedal som,ze nechat ich dozit v ich dome. Zaobstarat osetrovatelku a su viaceri surodenci tak doplatit ak treba.....

Ja chapem co chces povedat. A viem ze je tazke pozriet na to aj z pohladu surodencov.

maš sa starať do odpadnutia a brat zdedí barák,
on vas bude vyplácať či len zdedi cely dom? aspoň by si mala väčšiu časť zdediť, keď už nič.. pozri na kataster, komu ten dom vlastne patrí a ked maš 3 deti, tak vybav aspoň ten dom dôchodcov...
surodenci nemôžu nič povedat, lebo sa nestarali vôbec