Sú peniaze naozaj všetko v živote?
Ahojte
Odišla som do zahraničia pred 12 rokmi kvôli peniazom. Verila som že si finančne polepším, osamostatním sa, niečo dokážem. Ale cena bola vysoká.Opustila som priateľa aj rodinu kamarátov a dnes už nie sme v kontakte. Nie preto že by som nechcela… ale život nás vzdialil. Každý išiel svojou cestou a kontakt sa postupne úplne vytratil. Ano mám prácu. Mám peniaze. Ale často sa cítim prázdna, sama a kladiem si otázku stálo to za to? Mala som zostať? Alebo som spravila dobre len to teraz bolí?
Ak ste niektorá prežila niečo podobné budem vďačná za vaše skúsenosti, názory alebo len obyčajné pochopenie ďakujem.
Podla mna v zahranici sa naozaj natrvalo udomacni (ziska tam pocit domova a aspon nejakych skutocnych priatelov) mensina tych, co odisli. Skor ti, ktori maju odtial partnera, alebo odisli s partnerom ci priatelom/mi a z jednotlivcov skor spolocenske extrovertne typy. To vsak neznamena, ze aj v domovine nie su osameli, hoci hmotne zabezpeceni ludia. Uprimne - k tomuto (zabezpecenej osamelosti) speje nas vyvoj.
Za 12 rokov si mohla mat x priatelov, mat vlastnu rodinu a novych kamaratov. Samozrejme, ze niektore vztahy sa prerusia ale po tommy h rokoch smutit? Som mimo este Vic rokov, ale za ex mi luto nie je … bohvie ci by som ho este spoznala, rodinu mam stale a pribudla moja a kamarati … mam novych 🤷🏻♀️
Toto bola tvoja cesta mozno keby si zostala bolaby si teraz rozvedena s dvoma detmi a na mizine emocne zlomena....vzdy je mozny restart a este stale si mozes vyberat...nelutuj co bolo...
Peniaze sú dôležité , dávajú možnosti a slobodu . Zdravie a vzťahy sú však najdôležitejšie v živote, sú markerom spokojnosti. Ja napríklad by som zo Slovenska neodišla, nie preto, že by som bola nejaká trubka čo nevie zdvihnúť zadok , ale jednoducho nechcem . Som toho názoru , že aj na Slovensku sa dajú zarobiť slušné peniaze, ale predovšetkým mám tu rodinu , vzťahy, kamarátky , prácu a to je to čo má napĺňa a o zahraničí nemám žiadne ilúzie , ani tam pečené holuby nelietajú do huby. Autorka , urobila si rozhodnutie , máš financie , zázemie a netreba ľutovať nič , vtedy si sa rozhodla ako si najlepšie v danej dobe vedela . Buduj si vzťahy a partnerstvá tam , možno aj tam je komunita Slovákov, Čechov .
@balerina2025 ono si to clovek velmi idealizuje... ruku na srdce kolkym tu vlastne vydrzali vsetky priatelstva z mladosti a rozumeju si dokonale zo vsetkymi clenmi rodiny... podla tych tem na koniku ... je to casto vsetko len nie idylicke... ale clovek si tie spomienky sam sebe prikrasluje... moje deti maju rodinu tuto - tu z manzelovej strany, mame tu zazemie priatelstva pracu domov... ale to treba chciet a o to sa treba snazit...najhorsie je zit pre "raz sa domov vratim" a potom to neurobit...12 rokov je strasne dlhy cas takto prezivat a smutit za Slovenskom...
@anjelicek26 ale ona nikde nepíše, že to brala dočasne a raz sa vráti domov.Autorka byť dospelý je aj prijať zodpovednosť za svoje rozhodnutia ty si sa rozhodla pre odchod netreba rozmýšľať čo by bolo, keby ..asi si vo veku kedy bilancujes a mať "iba" prácu a peniaze ti nestačí
ak by si mala partnera, deti tak nerozmyslas asi prišiel čas založiť si rodinu.Vratit sa, ak po tom túžiš sa môžeš vždy.Vzdy vekom sa priateľstva menia, rozpadávajú, ľudia sa zmenia, sťahujú.
tak pre rodičov hadam stale budeš dcera, a budu sa tešiť, ked ta uvidia, žiadne hadky
alebo z toho našetreneho si kup dom blizko pri rodičoch a vrať sa domov,
načo vyplakavanie na ineternete, treba akciu a konať.. a čo sa priatelov tyka, ti by sa možno prestali ozyvať, ked sa vydali, oženili, mali deti, minimalizovali by kontakt tak či tak, však to poznaš
podla mna si staviaš vzdušné zámky
a ked ťa surodenci odstrihli, len preto, že si išla za hranice, tak vaše priatelstvo nestalo za nič, lebo byt na telefone alebo videohovoroch sa da byť dnes každý deň
Určite to nebolo pre teba ľahké rozhodnutie. Možno si musela jednoducho odísť. Malo to tak asi byť. Ty vieš najlepšie. Stále sa musíme rozhodovať. A niekedy aj niečo obetovať či sa niečoho vzdať. Oni však navždy budú patriť k tebe. Tak ako ty patríš k ním. Niekedy musí človek odísť aby si toto tak viac uvedomil.
@bloger presne tak, čim dalej od rodiny, tým viac ju ľúbiš
A tých 12 rokov si len robila a spala?
Každý človek má iné priority. V minulosti si spravila rozhodnutie aké bolo podľa teba vtedy najlepšie. Nemohla si vedieť ako sa to vyvinie. Proste človek do budúcna nevidí a niektoré rozhodnutia sa časom ukážu ako nesprávne. Teraz nezúfaj, život sa nekončí, možno ešte stretnes niekoho s kým vytvoríš rodinu. A nebolo by ani od veci, ozvať sa starým priateľom a svojej rodine...
Chcela som ich kontaktovať, zavolať... Minulý rok som chcela prísť na Vianoce aspoň na pár dní ale bála som sa že ma odmietnu
Ak myslíš rodinu, určite (snáď) neodmietnu. Kamaráti prichádzajú a odchádzajú,ale (krv nie je voda), určite neodmietnu. Prelom ľady, možno budeš prekvapená a milo 😊.
Ved za 12rokov v zahraničí si tam mala mat vybudované zázemie a nie s plačom spomínať na kamarátov zo školy.A uz vôbec nerozumiem prečo si prerušila kontakty s rodinou, to si tam sama ako prst a doteraz ti to nevadilo?
Na novom mieste si si preco nenasla partnera a kamaratov?
Vtedy si to považovala za najlepšie rozhodnutie a riešenie, takže by som to už spätne neriešila. Vzťahy ochabnú aj keď ľudia žijú vedľa seba.
Na novom mieste si si preco nenasla partnera a kamaratov?
@vanilkovazmrzka Venovala som sa práci, kariérnemu rastu a štúdiu. Nemala som čas ani priestor si hľadať partnera či budovať nové priateľstvá.
Peniaze sú veľmi, veľmi dôležité v živote…Ten kto tvrdí, že nie, tak klame sám seba!
Nikdy nie je neskoro.....vzdy je nieco za nieco.....aj peniaze boli dôležité.....tak skus nejak popracovať na zázemí......ono ani keby si zostala doma.....nenusi to tak byt ako by si chcela....zivot je cesta
Takže 12 rokov si sa venovala len kariérnemu rastuba studiu a nemala si čas nielen na nové priateľstvá ale ani na staré a rodinu. Tak sorry, alebo si sociopat alebo táto historka nie je tak celkom pravda.
Podla toho co pises mi to nepride, ze si odisla iba kvoli praci a peniazom. Mozes ist aj na druhy koniec sveta a byt v kontakte s rodinou. Ty si sa im neozyvala ani na Vianoce? Preco?
Ty si vôbec nechodila domov k rodičom, súrodencom? Veď si mohla ostať v kontakte. Stále sa môžeš vrátiť, nájsť novú prácu na Slovensku, ľahšie nájdeš priateľov, možno aj budúceho manžela, keď v zahraničí si nenašla. Ale je to veľmi zvláštne, lebo 12 rokov je naozaj veľa.
Zo začiatku sme si pár rokov volali a písali, ale mojej mame zomrela sestra a ja som nemohla prísť na jej pohreb, hoci som to veľmi chcela. Lebo mala som zápal slepého čreva , za čo som sa jej aj ospravedlnila, no ona to nedokázala pochopiť a rodina bola na jej strane. Odvtedy sa nekontaktujeme, aj keď mi chýba, no nemala som odvahu prísť domov.
nevyskušaš, nevieš..však zavolaj, uvidíš
Ak sú peniaze v živote aleže všetko, tak potom ja nemám veru aleže ništ...
No vidis. Mas vysvetlenie. Keby si bola na svk a tiez by si nemohla prist na pohreb, lebo slepak, tak by zrejme spravili to iste... a kedze si nenabrala odvahu, tak sa mozes aj sama len utapat, ze co by sa stalo... su 2 situacie - 1. Mama by bola rada, ze si sa ozvala alebo 2. Dala by ti pocitit, ze nie si ziadana...
Ja som 11 rokov mimo svk, mimo rodneho mesta 17. Tu som doma, hoci obaja mame rodiny na svk. mam tu kamosky (aj slovenky, aj rakusanky), mam vsak par kamosiek aj na svk... kedysi ich bolo viac, ale nejako sa kazdy odstahoval, takze "doma" mi ostala jedna kamoska, s niektorymi dalsimi sme v intenzivnejsom alebo obcasnejsom kontakte... kazdy ma svoje povinnosti a sme rozlietani.
Vsetko je to o tvojom nastaveni. A co by bolo keby nikdy nevies. Nase rozhodnutia nas formuju a je na nas, ako sa postavime k zivotu...
To čo opisiješ ďalej v komentároch nemá nič spoločné so zahraničím.
Je to preto, lebo máš takú rodinu.
Na pohreb sa ti nedalo kvôli zdravotným problémom. A ináč si veľmi ďaleko?
Lebo ja som napríklad vo Švajčiarsku a doma som častejšie ako sesternica syn, ktorý žije v BA.
Peniaze v zivote nie su vsetko, ale je fajn mat zivot kryty dostatocnym mnozstvom penazi.
A to na škole ani v práci si s nikým nenaviazala kontakt , ved ja mam väčšinu kamarátov práve odtiaľ.
To vážne, pre matku je dôležitejšii sestrin pohreb ako zdravie /zivot vlastnej dcery? Tak bohužiaľ to je patologická rodina ak ta odstrihli kvôli tomuto. A ty sa chceš kvôli nim vrátiť?
@balerina2025 to máš možno pravdu , ale ja som ešte ani raz nerozmýšľala nad tým, čo by bolo , ak by som sa rozhodla inak . Zatiaľ som so svojím životom spokojná , tak ako je a to už teda nemám 20 rokov .
A je úplne jedno , či by tie priateľstvá ostali , alebo nie , ale z autorkinho statusu mi vyplýva , že je xy rokov v zahraničí a okrem lepšieho zárobku na tom nič iné pozitívne nenašla . A keďže takto premýšľa , spokojná evidentne nie je . Ja napríklad nemám dôvod rozmýšľať , či som mala, alebo nemala ísť po škole do zahraničia , aj keď čerstvo po škole som nad tým uvažovala . Ja som spokojná , mám aj dobrú prácu , aj super muža a deti , aj priateľov ...ale jasné , netvrdím, že by som sa nemohla mať lepšie , ale to asi všetci, niekde inde , s niekým iným by sa mohli mať možno lepšie ...ale takto rozmýšľať mi príde divné