Susedské vzťahy

so susedmi pokecam, ked boli deti male chodila som s nimi na ihrisko pred dom, tam sme sa stretali, raz napiekla babovku jedna, raz druha, kafe sa nosilo ked tak v termoske... ale ze by sme sa navstevovali, tak to fakt nie.... ani by ma to nenapadlo, susedku pozyvat na kavu 🙂 stretneme sa pred barakom, pokecame, a kazdy si ide svojou cestou.... dam zavaraninu ochutnat, prebytky zo zahrady a chalupy -- dostanem rovnako a tam to konci 🙂 mne osobne to maximalne vyhovuje. Na kafe chodim s kamoskami, kam susedky neratam. A to som s jednou bola aj v porodnici 🙂

Nemate tam ihrisko?
U nas sme mamicky pili kavu "na muriku" a decka sa prehanali po nasej slepej ulici. Chodili k nam aj z vedlajsich ulic pokecat a vyvencit deti. Ja som zvykla hodit pred dom 2 "travove" koberce na to bednu hraciek a decka sa zabavili. Ale ze by sme chodili na navstevy to nie, max raz do roka nejaka detska oslava a pod.

@kaktusik007 ...presne, stretali sme sa vonku. Nikoho som k nam nevolala. Padala som na hubu, bola som rada ze deti vyvencim a nie este navstevu riesit.

My sme sa presťahovali pred 4r. Vstavali sme dom tiez za nami vznikla nova štvrť a nikto nic prechádzajú okolo nas kedze sme na križovatke max sa pozdravia niekedy ani tona ihriskach len skupinky....po par rokoch sme sa zacali "stretavat" ale viac menej prehodime slova so susedmi (dve sestry s rodinami) aj to väčšinou ich muzi dojdu za muzom....inac nic....divna doba ...ale zvykla som som na samotu bohužiaľ nic ine neostávalo muz chodi kazdy vecer domov.....uz je velka slecna 4r. Takze bud skolka alebo ideme niekde s autom

@tykat uuuplne si to vystihla 😀

@kaktusik007
@tykat tak to som asi ja divna😀

Ked boli deti male, vybavovali sme socializaciu na ulici a ihrisku. Ja sa neznasam tahat k ludom domov, aj ked nejake pokusy boli. Ked deti vyrastli, behali po susedoch a susedove deti vo vlastnej rezii.

Zdravím sa so susedmi, občas pokecam, keď treba pomôžeme si ale na návštevy nechodíme, ani oni k nam. Tak mi to vyhovuje.

U nas mame susedske party na muriku kazdy den. Deti lietaju po ulici(slepej) a dospelaci kvakaju. Varime gulas kapustnicu, grilujeme... v lete bola aperol party🤣. Aj marienku sedembolestnu oslavime gulasikom. Na opekacky je volany kazdy, pride, kto uzna za vhodne. Na murik opriet sa pride, kto ma cas.

ja som ako tvoji susedia. podebatim, deti od susedov su u nas furt a tolko socializacie mi aj staci. asi sme unaveni z deti, prace, proste doma mat svaty pokoj

Mam pocit, ze je to v dnesnej dobe normalne, ze ludia pred sebou viac utekaju ako sa stretavaju. Vysoke ploty, pes na dvore, zatiahnute rolety. Proste kedysi to bolo uplne inak. My nastastie mame susedov s ktorymi sme si nasli k sebe cestu a stretavame sa, robime rozne grilovacky v lete, minuly rok sme aj na Silvestra boli tri rodiny spolu.

Je to ako píšeš. Nikto s nikým nič, niektorí ani nepozdravia...

to cloveka jednoducho zakazdym zamrzi, ked nema take vztahy, ako by mozno chcel. ale netrap sa, ani my nemame takych susedov, ku ktorym by som chodila na kavicku, nie ste jedini 🙂 ale je to velka skoda, nie je nad to mat takeho dobreho suseda, ktory pomoze kedykolvek potrebujes.

U nás podobne. Našťastie máme veľa známych tak máme svoje návštevy. Ale zas na druhej strane je lepšie si držať susedov od tela lebo nie každý je v pohode a ak sa primieša závisť a ťažšia povaha peklo na zemi je hotové. Od kamaráta odídeš no od suseda nie.

Ja myslim, ze to k nam postupne prislo zo zapadu.
K tomu rychle pracovne Tempo a casova vytazenost.
Na Sk sme so susedmi boli ako rodina.
Nebolo DNA,kedy by sme neboli my u nich,alebo oni u nas.
Vsetko sa riesilo takpovediac spolocne,mali sme aj kluce,ak oni dakde isli na dlhsie.
Rovnako oni Nase...
Teraz zijem v Rakusku a za tie roky poriadne ani neviem,kto je moj sused.
Iba s jednymi sme v Kontakte viac,ale navstevy tak Max.1-2x v roku...
Väcsinou prehodime rec na ceste,ostatni susedia su pre mna "zahadou"
Ale celkovo,ludia si drzia odstup,kedtreba pomozu,poradi,ale nerodinkuju Sa.

môžem porovnať ako to mali moji rodičia a ako to máme my.
Ja sa so susedmi len tak cez plot pozdravím, prehodíme pár slov a každý ide svojou cestou.
Za mojich rodičov to bolo inak. Ak robila mama v záhradke tak podchvíľou niekto stál pri nej a jej niečo rozprával. Za otcom bežne chodili susedia niečo požičať, pomôcť v záhrade, niečo ťažké preniesť... Na pohreb išiel každý sused - susedovi. Dnes? Ani na pohreb nejde a to bývajú vedľa seba celý život.
Deň po svadbe sa volali susedia na poplačky - ponúkli sa koláče, pol deci, zaspievalo, zajedlo - ak bolo čo. Dnes ? Každý sa vykašle na druhého a hĺadí si len pre seba...
No čo - moderná doba.

My zijeme na Morave v mensom mestecku. Ked sme sa tu nastahovali, nepoznali sme nikoho. Dnes po x rokoch mame dost znamych a kamaratov, ale nenavstevujeme sa kazdy den. Ked boli deti mensie, navstevovali sme sa castejsie, ale tiez nie kazdy den. Vacsinu casu sme travili vonku, v parku, na ihriskach, v herniach a pod. Teraz obcas niekto pride na kavu alebo my k nim, ale je to tak mozno 2x do mesiaca. Najviac ludi sme spoznali, ked bol syn maly a chodievali sme po ihriskach, flakat sa po meste a pod. Syn je velky extrovert, takze nemal nikdy problem sa komukolvek prihovorit. Vdaka tomu sme si nasli vela kamaratov a znamych.
So susedmi vychadzame dobre, sme vo vchode jedni z tych, ktori tu ziju najdlhsie. Pokecame, polejeme si vzajomne kvety, ak je niekto na dovolenke, pripadne ak je potreba doplnit nieco, napr chyba vajicko/cukor/sol/cokolvek, nie je problem zazvonit a dame si. Taktiez ak mame prebytky zo zahrad, tak si vzajomne ponukneme. Ja som rada za dobre susedske vztahy.
O nas tu kazdy vie, ze babky a dedkov mame daleko, tak mam pocit, ze o to su k nam ludia milsi 🙂

@osky Aj na zapade sa najdu susedia co radi chodia a maju navstevy. Zijem v Kanade. Nas stale niekto vola a ja ako introvert si to neuzijem. Staci mi debata cez plot, alebo na ulici - tie mam velmi rada. Premozem sa a raz za rok niekam idem aby som neurazila. Cez vianoce chodime vsetci pozriet susedov ked donesieme darceky a kolace a potom zase oni nas.

zavolaj druhu, asi volas nespravnu, taku co chce mat klud. mna ked niekto zavola, nemam problem, skor ja moc nevolam, lebo nemam cas, nemam dost upratane.. Ale snazim sa obcas aj ja, ale nie ze uplne hocijakeho suseda co sa len pozdravime, ale take mamicky co sa pozname este z materskej. Mne to pride normalne, mile. Len naozaj, nema na to kazdy cas, ja napriklad ho mam viac teraz po korone, ze som viacmenej na homeoffice, tak mam skor cas venovat sa nejakemu tomu komunitnemu zivotu. my sme traja surodenci a vsetci sa nejak tak radi stretavame, pricom ja som z nich najvacsi introvert, takze sa nezoznamim hned s velkym poctom ludi, ale uz ked niekoho lepsie poznam, rada ho uvidim aj u nas doma. Inak to asi naozaj zavisi od ludi. Ja tu mam napriklad na sidlisku kamosky, take hodne extrovertne, co mavaju vela navstiev, aj susedov. Aj ked jedna tak raz dotiahla manzelovi milenku domov, ale stava sa aj to. Zasa vdaka nej zistila, ze jej manzel vobec nebol az taky stastny ako vyzeral a mohli na tom zapracovat.

Tiez zazivame tuto situaciu.. uz som aj muzovi hovorila, ze ma trapi, ze sa nestretavame s nikym okrem rodiny kto ma deti v nasom veku..sem tam nejaka grilovacka alebo hulas, kava.. deti sa pohraju..

My tu v ulici v dedine takých mladých to myslim v úvodzovkách ako som ja ani nemáme.A to mi aj vyhovuje 😀 Ja som skôr introvert a hocikto mi ani nesadne tak som rada že neotravujú.Všetko dôchodcovia celá ulička.Ale zato parádne zvedavých.Ved ako na dedine.Ale čo som rada nie sú tu aspoň nijaké konflikty aspoň čo sa týka tejto našej uličky.Ale aj tak buduci rok ideme na takú samotu bývať tak tam to bude ozaj veselé tam mi dá len líška dobrú noc😀

My sa stretávame s jednou rodinou z bytovky oproti, tak že kávička, výlet, alebo vínko večer keď deti spia a manžel ostane strážiť. Ale trvalo to nejaké 3 roky, kým sme sa k tomu dostali. Dovtedy sme sa tretavali len na ihrisku.

U nas tiez nova stvrt, vacsina mlade rodiny s malymi detmi, grilovacky, gulasparty, pinpongove "turnaje" 🙈 ja ako introvert z toho tiez nadsena nie som, ale aspon muz ma s kym dookola pokecat, je tu dost priatelska atmosfera. Ja mam ale radsej svoj pokoj.

Mne je to tiež ľúto, my sme to ako deti mali radi, keď sa ku nám prišiel niekto pohrať.
Teraz bývame v zahraničí, ale čo sa týka návštev so susedmi, tak nič... občas niektorý ani len neodzdravy.
Vyrastala som v krajšej dobe, ale s tým človek nič nespraví.

A ako si to pamätáš z tvojho detstva? U nás susedia nekavickovali, len pred dvorom, na ulici, na ceste atd. Mame výborne vzťahy mojej v rodnej dedinke.
Tiež teraz bývam v novej štvrti, vzťahy mame výborne so susedmi, pozdravíme, pokecame, koláčik vymeníme, deti sa pohraju… jednu susedu som raz zavolala na kavu k nám a poviem ti, že aj to lutujem, príde k nám aj keď mame našu návštevu a tvári sa, že sme najlepšie kamarátky, pritom sa poznáme len 3 roky a ja ju tak nepovažujem, mam ju rada ako susedu, nie ako kamaratku. Aj na našu svadbu sa už pozvala…bez pozvania. Našťastie jej syn začal chodiť do škôlky ona do prace, tak týždeň je klud, ale niekedy sobotu-nedeľu vie zaklopať. Nechcem mat zle vzťahy s nikym, pevne verím, že sa časom aj tie vikendy obmedzia a bude stačiť debata na ulici 😊

to, že bývame na jednej ulici neznamená, že musíme byť kamaráti. Navštevujeme sa len s jednými susedmi, ale to sú naši dlhoroční kamaráti. S ostatnými zdvorilý rozhovor na ulici a hotovo, keď boli deti malé, tak na ihrisku, muž také "psíčkárske" debaty

Poznam a vyhovuje mi to 🙂