Svokor sa bojí cestovať
Svokrovci za nami neprídu ako je rok dlhy, v podstate som si aj zvykla, ani to neriešim. Problém je v tom, ze svokor sa boji cestovať, vždy deň predtým poriadne nespí, hnačky, občas ma aj tlak vysoký... co svokra hovorila, tak to take bolo cely život. S manzelom od nich bývame ďaleko, kedysi sme za nimi chodievali casto, len ako sa narodilo babo, cesty sa obmedzili na 8-7 návštev rocne, teraz ešte menej, maly nám znáša cestovanie veľmi zle, ešte horšie, zmenu prostredia a keď sa vrátime domov, bývali záchvaty placu, ktoré doma nikdy nemal... len čo sa mi nepáči, svokor akoby začal môjho muza citovo vydierať. Môj muž ma toho veľa v praci, minule volal s rodičmi a keď sa pytal svokra, ako sa ma, tak mu odpovedal - “mám sa zle, za chvíľu už určite skapem”... pritom svokrovi po zdravotnej stránke nič nie je, muž bol cely nesvoj a už rozmýšľal ísť zase za ním, lebo je smutný. V podstate preto sú aj naše navsetvy, pretože akonáhle sa mu otec zdal bez života a smutný, museli sme za ním utekať robiť mu náladu, len to sa teraz fakt nedá, mame už svoje problémy, muž teraz musí v praci tahat nadcasy, cestovanie tam nám dlho trvá. Keď som svokre navrhla odborníka, tak ma iba odrovnala, ze on bol taký vždy, je to normálne. Ale oni majú aj rodinu blízko, 10 minút pešo a vidia sa s nimi 2x za rok, druhých majú 10 minút autom a s nimi to iste. Po ceste ma svokor veľmi dobrého kolegu z prace, keď ešte robil a nevidel ho už viac ako 10 rokov, už aj muž mu neraz hovoril, ze co za ním nezajde, ma ho po ceste, stále rozpráva historky o ňom ako sa spolu nasmiali, ale svokor sa iba vykruca. Dokonca mi zlý rok ich on prišiel pozrieť na motorke, aj tak za ním neboli. A samozrejme, stále telefonáty mužovi, keď sa dlhšie neukážeme, kde mu obaja len robia výčitky. Majú aj druhého syna, ale k nemu takí nie sú, len ten je starší od muza a dosť skoro sa od nich osamostatnil.
Obojstranný pri takom vekovom rozdiele nebude.
Takže trochu úcty, trochu pochopenia.
Neviem si reálne predstaviť, že by sa teraz svokor na staré kolená zmenil alebo to riešil, keď celý život nikdy nikde nechodil. Je to typ človeka čo mu to nechýba. My sme.tiež mimo Svk a svokor sem v živote nepríde, svokra bola na 5 dní a aj to letela 1x takže s mojou mamou. Vnukov vidia cez kameru, alebo 2x ročne, lebo viac sa nám tiež nedá s nimi cestovať (3r a 8 mes.majú deti). V apríli sa chystáme, ale už teraz sa toho obávam.
Na tvojom mieste by som sa to nesnažila ani riešiť, lebo akurát strácaš čas a energiu. Keď svokrovci volajú, nechaj nech citovo vydierajú syna. Ak sa vám dá ísť choďte, ak nie nechoďte. Oni budú mleť aj tak len to svoje...svokor má zrejme depresie a potrebuje ich niekde vyventilovať. Iné by to asi nebolo, aj keby bývate za rohom, keďže ani toho kamaráta nejde pozrieť. Povahu mu v dôchodkovom veku ozaj nezmenīš.
my sme mali vysoko náročné 1.dieťa. Prerevalo cestu z buduA do bodu B komplent nezávislo od dĺžky. Sila revu sa rovnala sile zbíjačky. Už v záujme bezpečnosti šoféra a ostatných účastníkov cestnej premávky sme necestovali nikam, kde to nebolo životne nevyhnutné.
Na Tvojom mieste by som sa vyjadrila, že je vám veľmi ľúto a chápete, že im chýbate, ale bohužiaľ s tým nemôžete momentálne nič urobiť. Manželovi by som určite nebránila v návštevách, akurát by som dohodla nejaký rozumný rámec. Že max. dva víkendy v mesiaci, aby ste aj vy ako rodina strávili nejaký ten víkend.
Precitala som len par prispevkov, vacsina je proti zakladatelke. Ja s mm sme vo veku jej svokra. Poznam v rodine podobnych chlapov, ako je jej svokor. A ano, mnohi z nich by mali nieco na psychiku brat. Ti, o ktorych ja viem , urcite. Rano vstanu, sadnu k telku a sedia tam cely den. Ziadne zaujmy, im nic netreba, nazor inych ich nezaujima, maximalne do obchodu 1x za tyxden
Cestovat vlakom za detmi nie, na dovolenku nie, na prechadzku nie, pracovat okolo domu nie...K tomu stekaju bezdovodne na manzelky, uz sa ani normalne nevedia rozpravat.
A mohla by som pokracovat. Pritom to niekedy boli super chlapi. Niektori dochodcovia stratili zmysel zivota, chcu, aby ich vsetci lutovali, su hypochondri, pri kazdej bolesti zomieraju.... A tym vydieraju blizkych.
Ja vidim, kolko maju moje deti povinnosti a skor im pomaham ja. Zijeme v jednom meste a niekedy sa nevidime i cely tyzden. Volame si casto, vieme o sebe. Nevycitam im to, maju toho dost. Ak by boli mimo, radi by sme s mm za nimi cestovali. Ak su rodicia na tom zdravotne zle, to je ina situacia. Ale jej svokrovci este v takej situacii nie su. Vlaky maju zadarmo, casu dost, tak preco neist. To, co on pred cestou preziva, je na tabletku od nervov.
Ja by som to vôbec neriešila, nie je to to ona starosť. Ak muž chce ísť, alebo to tak cíti, nech ide a vy pôjdete keď vám to bude vychádzať. Kadejaké výhovorky o cestovaní ci nejaké citove vydieranie by mňa osobne netrápilo, je to vec tvojho muža. Od nás sú svokrovci vzdialení 8km a prídu raz za 4 mesiace na pol hodku, pritom sú doma na dôchodku, obaja soferuju, sú mobilni, kedykoľvek sú vítaní, ale robiť si z toho hlavu je zbytočné. Každí ma svoj život, svoje muchy, kto chce, hľadá spôsoby a kto nie tak hľadá výhovorky. Teraz je iná doba, starí rodičia nie sú tí, ako boli naši že som tam trávila skoro všetok voľný čas alebo oni u nás lebo skratka s nami chceli ten čas travit a basta. A babka mala vyše 80 rokov, cestovala za nami busom a odtiaľ peskovala ešte 3km ku nám na dom lebo sme bývali ďalej od stanice. V skratke treba prijať že teraz je to inak a nerobiť si z toho vedu. Je to samozrejme mužov a rodina tak mu na nich záleží to je normálne, nech ide a nech sa im venuje.
Ja osobne som alergická na citové vydieranie a nereagujem naň. Ak by narovinu svokor povedal, že má problém prísť a nerád cestuje, snažila by som sa to s nimi nejako dohodnúť, vyriešiť.
Vy máte malé dieťa, ja osobne by som v prvom rade pozerala na jeho pocity a dobro.
Nech ho ide pozrieť len muž, ak tak naozaj chce. Nechala by som aj komunikáciu s nimi na ňom. Povedala by som si svoj názor, ale nič by som nerobila nasilu.
Ja som vo svojom živote spokojná a áno dostala som dosť veľa naspäť a preto som sa ti snažila poukázať, že možno treba aj trochu porozmýšľať nad svojím zmýšľanie a konanim. Aj ja tebe želám veľa šťastia a zdravého rozumu a možno trochu účty voči starším a pokory.
Tak dieta vyrastie nebude vecne uplakane v aute. Ale dedko ked je cely zivot tak to sa nezmeni. Zatial by mohol chodit tvoj muz aj sam a tych par x v roku vsetci. Musis si to vyriešit snim. Hladat riesenie spolu ako par. Tu zbytocne zeny mozu davat riesenie. Vam treba najst kompromis spolu. Muz zas nie je male dieta ty ho nemusis chranit pred citovym vydieranim jeho otcom. Je to na nom. Ako to on citi a chce. Keby ti aj sto žien napisalo -nechod tam.., tak vzdy si to musis najprv ujasnit s muzom ty nepotrebujes od druhych počut to co by ti vyhovovalo naj. To sama vies Uz len si to zariadit.
@miadi áno, muž vie, ze môže ísť aj bez nás, len naposledy mal pohreb z rodiny a ani nešiel, lebo bol z prace strašne vyčerpaný a do toho cestovať, sám povedal, že by to nedal...
ahoj, ak to lezie na nervy aj manželovi, tak to proste spoločne pusťte z hlavy. porozprávajte sa, urobte nejaký plán návštev podľa toho, ako to vám obom vyhovuje a navrhnite druhej strane, že takisto môžu prísť 3-4 krát do roka na návštevu (ak ste teda ďaleko). tým eliminujete pocit, žeby ste s nimi nechceli byť. ak máš kvôli tomu rozpory s manželom a to je tá vec, ktorá ťa prípadne trápi, nepomôžeme ti, je to len medzi vami a len na vás záleží, ako to ďalej. bude... ja osobne so svojimi životnými skúsenosťami by som to už ani neriešila. keby som však videla, že je to hrané a muž na to vždy skočí, problém mužov. teda aspoň pre mňa... prestala by som si ho vážiť a vzťah by sa rútil do záhuby. ak by však muž držal so mnou a doslova s nevôľou šiel za tým otcom, hoci by vedel, že je to hrané, tak by som ho podporila, nech teda ide. časom by ho to aj tak prešlo, hlavne ak by mal doma podporu a pochopenie. držím palce.
@maciatkolulu pri všetkej úcte, myslím si, že si v živote nenatrafila na človeka, ktorý dokáže doslova citovo vydierať svoje (už dospelé) dieťa. mala som taký "úžasný" vzťah, kde matka vydierala citovo syna, len aby ho dostala odo mňa nazad domov. ver mi, nebolo to príjemné, bolo to okaté a odporné na tom bolo navyše to, že ešte používala svoju matku (čiže bývalého starkú) ako "návnadu". nie raz letel x kilometrov odo mňa, pretože starká už "umiera"... darmo som mu hovorila, nech to nerobí, veď "umierala" aj minule, vždy sa dal nachytať. potom prišiel a povedal, že som mala pravdu, že starká je len prechladnutá a cíti sa inak fajn... ale jeho mater to vždy vedela podať priam na "Oscara", herečka ako sviňa, vždy jej naletel. a nalietava jej aj v súčasnosti a to teda parádne. našťastie, už s ním nie som takmer 4 roky...
musíš pochopiť, že nie vždy nevesta je tá "sviňa" vo vzťahu, častokrát to býva práve svokra 🙂
@maciatkolulu ach a ešte som zabudla jednu vec... napísať autorke, že nech podá upokojujúci liek aj bábätku... no toto mi rozum neberie... sorry, ale to hovorí o tvojej neinteligencii...
Aky problem,vsak den pred cestou sa aspon dobre precisti hnackou,to je prospesne 😀 ale teraz vazne. Ak vas chce vidiet,nech cestuje. Moji rodicia nikdy poriadne nikde neboli a ked sa brat odstahoval do zahranicia,nemaju problem sadnut a 6 hodin soferovat,ked ho chcu vidiet. Svokor musi trenovat. Poznam zenu,ktora ma tiez taketo stavy,dokinca triasku take 2-3 dni pred cestou hnacky,ciste zufalstvo. Deti jej byvaju kusok od Ba a za 20 rokov sa to nezmenilo. Pred cestou stres,panika. Oni za to chudaci asi ani nemozu. Raz su to rodicia,musite ich respektovat. Kazdy ma svoje starosti,to nam nedava dovod zabudnut na rodicov. Aj oni mali mnohi starosti a nevykaslali sa na nas,vychovali nas,starali sa o nas najlepsie ako vedeli. Dohodnite sa,ze raz pridu oni,raz vy. Ine riesenie nie je,ked nechcu castejsie cestovat. Ale obavam sa,ze to je ich povaha fnukat synovi do telefonu. Moja svokra byva od nas 20 minut a kazdy druhy den vola s placom,preco neprideme a chodime tam 2x do tyzdna plus muz sa tam zastavi hocikedy v tyzdni. A toto nam robi cele roky. Na nervy som z nej bola,ale uz som sa naucila odosobnit od toho.
@panelacikova ach asi nerozumieš irónii.
Koľko má vlastné bábätko?
@maciatkolulu skôr ty nerozumieš tomu, čo je to citové vydieranie a manipulácia
@panelacikova tak ja neviem, ale keď starý človek povie do telefónu svojmu dieťaťu, že už sa cíti nanič a ma pocit, že už ide umrieť, žeby rad videl svoje dieťa, ktoré ma zdravé nohy a auto a fakt ho videl pár x do roka, to ja nevidím na citové vydieranie, ten človek má problém, je to starší človek, dieťa, tzn syn má auto a naozaj môže aspoň raz do mesiaca ísť pozrieť svojich rodičov. Jasne, ze pokiaľ je to normálny človek, tak mu to je ľúto, ako som už písala, ale autorka nereagovala, akoby asi jednal, kebyže sa to týka hej icka😉. Keďže to je manželovi ľúto, bude to pociťovať celá rodina. Ale ved každý sme strojcom vlastného šťastia. A ja z príspevku nevidím nejaké extra citové vydieranie. Väčšina starých ľudí si povzdychne"jaj ja tu už duša moja dlho nebudem".... Nuž a v tomto prípade ide o dlhodobý problém svokra s cestovaním, myslím, že mladí odišli, csak? Mali starí na výber? Ono žiť potom s výčitkami, že otec umrel a chodili tam malo.... Naozaj manželstvu neprida
nezavidim ti, presne viem o com hovoris... mam s tym osobnu skusenost - zdravy clovek a takto si vynucuje pozornost, je to taka neucta voci zivotu podla mna zo strany takychto ludi, ale to je to, ze oni skratka tym, ze su na dochodku akoby stratili zmysel zivota (to tu uz zaznelo)... a dokonca mam aj osobnu skusenost so strachom pred cestovanim, celkovo pred nejakymi vacsimi spolocenskymi akciami, hoc aj su len v kruhu rodiny...
co poradit - tebe pevne nervy a muz sa musi obrnit a urobit si poriadky... svokor podla mna by mal zajst za odbornikom, ale viem, ze tato starsia generacia to povazuje za hanbu a psychologa maju zaskatulkovaneho ako pomoc pre psychopatov... to, ze bol taky vzdy je sice v poho, ale s pribudajucim vekom sa taketo strachy mozu stat velkym problemom pre najblizsich pribuznych... este by som poradila na margo vycitiek, nech sa muz na otazku "kedy pridete a preco sa nezdrzite" a pod., opyta, ze kedy bol naposledy u nich druhy syn...
Ďakujem za názory, chcela som svokrovi v tomto pomôcť, ale očividne to zmysel nemá.
Nic v zlom ale svokrovi nijako nepomozes. Ako uz pisali je to stary pan a svoje navyky uz menit nebude. Fobiu z cestovania tiez ty nevyriesis. Skus skor radsej pomoct svojmu vlastnemu dietata ked aj ono zle znasa cestovanie a mozte potom chodit na navstevu castejsie. Muz ked vie nech ide aj on parkrat sam na navstevu ak je problem ist spolu. A co sa tyka vycitiek jednym uchom dnu a druhym von resp. si to tak nepripustat. Mate vlastny zivot ale aj zvysok rodiny resp. vasi rodicia su jeho sucastou a pokial ich nechcete vylucit zo svojho zivota musite urobit aj vy urobit nejake kompropisy. Ale urcite sa nenchat psychicky vydierat.
tu ty podľa mňa nespravíš nič. je to jeho vec, že je taký a ak mu to vyhovuje, tak s ním nepohneš. ak ho chce ísť tvoj muž navštíviť, tak s tým tak isto nič nespravíš a mala by si si na to tak povediac zvyknúť
Dosť tu zdôrazňuješ,že máte svoje problémy a manžel je unavený z práce.Vás čaká väčší problém,rodičia budú starnúť,chorľavieť,viac vyvolávať,viac "vydierať".Treba sa v rámci rodiny rozprávať a dohodnúť čo kto potom z ich detí bude zabezpečovať,tvoj manžel samozrejme tiež,nemôže sa z toho vykrútiť len preto,lebo je daleko a má veľa práce.Ak si myslíte,že na také prípravy je dosť času,tak nie,nie je.My napr. sme našich presťahovali bližšie k nám ,deťom,ukázalo sa,aký to bol dobrý krok.Nie až ked už ozaj bolo zle,predtým sme toto riešili.Ak má manžel ozaj tak náročnú prácu,že sa z nej nevie uvolniť ani na pohreb príbuznému,tak by som porozmýšľala ako dalej....mm nechá klientov ,zoberie den alebo polden volno a cestuje stovky km na pohreb,lebo rodina je predsa rodina.Tak mne to vychádza,že u vás kdesi čosi zlyháva a treba s tým niečo robiť.,aby vás potom niečo ohladom rodičov nezaskočilo.
Pošli manžela za rodičmi samého.
@maciatkolulu máš pravdu, že to manželstvu veľmi nepridá, ale nebudem sa kvôli tomu starať ešte aj do manželstva brata môjho manžela, ktorý ich návštívi raz za rok, ze bude mat výčitky svedomia, ze si za otcom nezajde, na to musí prísť sám...
@janinah ako nie je povinnosťou starých rodičov sa starať o vnúčatá, nie je povinnosťou deti sa potom starať na starobu o svojich rodičov. Pokial viem, neraz to tu svokry a babky zdôrazňujú, ze oni nie sú povinne sa starať o vnúčatá. Nie, nie sú. Len potom nech sa nikto nečuduje, ze ani o neho nebude mat na staré kolena nikto záujem.
Rodičia sa starali o deti, a deti im to majú vrátiť. Čo sem pletieš vnúčence.
@mondolina to nie je pravda, ja to od svojho dieťaťa nikdy vyžadovať nebudem. Deti sa nerobia na to, aby si z nich rodicia robili otrokov na starobu. Má to byť vec nezištná, nie za to niečo očakávať. Tak ako ani ja neočakávam od nich pomoc, ani ju nechcem, nech ale ani oni neočakávajú, že sa budeme starať. Nie sme povinní, ako ani naše deti nie sú povinne. Sú aj domovy dôchodcov. Ja budem ako žena robiť do 64 rokov, nech odo mna nikto neočakáva, ze v takom veku budem ešte niekomu meniť plienky na riti a aj chodiť do roboty. Bohužiaľ.
@mondolina tým menenim plienok myslím starého človeka. Jednoducho tak to v živote chodí, kto si aké vzťahy vytvorí, to na starobu zožne, nikto nie je nič povinný robiť. Ani oni, ale ani my.
Prečo v 64 rokoch? Ja mám 39 a moji rodičia 66 a momentálne majú taký zdravotný stav ( už viac ako rok), že mám v práci znížený úväzok, aby som mohla s nimi chodiť k doktorom, najmä s otcom, niekedy sme u doktorov aj každý deň v týždni. A to mam malé dieťa.
Chápem ťa, ale nám starším sa to stáva, že sa nám zhoršuje zdravotný stav😇, ale naše deti za to nemôžu..majú svoj život, omnoho náročnejší ako my v ich veku..ale chápem tvojho muža..a verím, ze idete k nim ako sa dá..aj tak na vydieranie nemajú nárok..