Svokra a súkromie
Ahojte dievčence tie co žijete so svokrou, ako ste na tom ohľadom súkromia? Chodia vám do spálne?
@emacka No dobre, ale koľko máš možností? Pozri sa na to reálne. Tvoj muž sa nemá k ničomu, pravdepodobne sa ani nebude mať, keď budeš do neho hučať, aj tak len Ty budeš krava tomu ver.
Musíš pracovať s materiálom aký je k dispozícii. Nenechaj sa od nej vytočiť, povedz, že investovať do cudzieho nechceš, povedz manželov, ale s chladnou hlavou, že takto žiť nechceš, že ho ľúbiš, ale musíte to riešiť. Ty musíš mať rozum, ak ho nikto iný nemá, chápeš?
@emacka Tak to chvíľu nechaj tak. Lebo keď stále budeš do neho hustiť bude to ešte horšie. Nájdi si nejakú zábavku, ktorá Ťa teší, alebo si vizualizuj aké to bude keď budete sami, napr. čo keby svokra náhle zomrela, nedajbože, alebo by si našla kamaráta a odsťahovala sa, nájdi si nejakú možnosť, aj keď je to na prvý pohľad somarina a vizualizuj. A zakaždým keď príde zlá chvíľa vizualizuj. A možno sa dačo pohne. My sme bývali u mojej mamy a môj muž to neriešil, aj ja som bola sprostá, som sa rozčuľovala tak ako Ty, len som vyvolávala zlé mraky, on bol ticho, lebo to nevedel riešiť, ale potom prišiel čas a všetko sa vyriešilo. Zohnal byt, vybavil hypo, všetko sám. Chcel to tak to urobil a nepotreboval o tom kecať.
keby ze viem co ma caka,tak s byvanim so svokrou nesuhlasim, zbytocne to kazi vztahy!
@natalym inak to si predstavujem nieze zomrie aby muž nebol smutný ale že sa odstahuje za frajerom, my budeme mať (iný) dom s bazénom, veľkou terasou, slnečnou kuchyňou, ....
No ved ja už teraz nebudem doňho hustit... Nemám síl a už som aj tak povedala všetko čo mi vadí, proste príde deň kedy zbalim seba aj malú a ostane na ňom či sa pridá. Teraz je to ešte také hocijaké že ešte kúsok, kúsoček...
@emacka Vidíš aj to je riešenie. Proste si rozhodnutá, príde ten deň, balíš seba a malú a či ide aj on, nech sa rozhodne. Keď pocítiš to rozhodnutie, je Ti lepšie, nie? Tak mu to povedz a povedz mu to úplne vážne, že si si vedomá všetkých následkov.
A aké máte ešte iné reálne riešenie bývania, podľa Teba?
@natalym zatiaľ podnájom. Dvojizbaky idú cca okolo 500 eur. Ja dostávam rodičak 225 eur. On zarobí cca 1100. 1100+225=1325-500najom=725-500ostatne účty +domácnosť =225 môžme šetriť. Za tri roky sa vrátim do práce čiže budeme mať o cca 300 viac (akože 500 zarobím) z toho sa dá vybudovať nejaký základ a dohodou hypotéku ktorú zalozime dajme tomu kupovaným domom (teda až sa to bude dat, až tak sa v tom nevyznám) podľa mňa je cca 500 pi odratani výdavkov 350 normál suma. Iné ženy výžiju aj zo sto, tak sa naučím aj ja.
My žijeme so svokrovcami a... ideme dnes poobehať banky kvôli hypotékam. Celé to spolunažívanie je zlé. Súkromie skoro žiadne, do skrine neviem či chodí, ale do spálne áno. Niečo jeden deň povedia a ďalší deň to nebolo povedané (keď som otehotnela, tak povedali, že dostaneme ešte jednu izbu, kde budeme spať, aby malé nebolo tam, kde sú počítače, nech máme kľud, nech s ním nechodíme hore dole po schodoch a tak... po 4 mesiacoch bolo povedané, že nič také nepovedali... ja som ich o nič nežiadala, ale zariadili sme sa podľa toho, čo bolo povedané, kúpili sme nový nábytok, ktorý nemáme kam dať... viem, že nie je ich povinnosť nám čosi dávať, ale ide o princíp, že niečo sľúbia a potom sa tvária že to nepovedali...)... Kuchyňa je koniec sveta, neexistuje možnosť si spraviť jesť, keď je tam svokra... Tak sa chystáme do vlastného.
@emacka suhlasim s @natalym a mozem povedat z vlastnej skusenosti, ze zo zaciatku som problemy riesila tym stylom, ze som manzelovi vynadala na svokru/svokra, povedala co vsetko robia zle a nenormalne a ako by to mali robit. pripadne som sa snazila (sice mierne, ale predsa) "prevychovat" svokrovcov podla seba, lebo som nechapala ako niektore veci mozu robit tak nelogicky. do manzela som hucala, ze preco vsetko je to pre mna tazke, ze to tak nemoze byt, ze toto chcem by malo byt tak a tamto tak. no a vysledkom bolo, ze so svokrovcami sme sa vzdy len natahovali a brali ma ako nevychovanu narocnu panicku, co sa im snazi zasahovat do zivota. a manzel si svojich rodicov vzdy branil a myslel si, ze jeho rodicov neznasam.
no ale potom som si nejak uvedomila, ze takto to nepojde. uvedomila som si jednu vec, ze manzel sa nikdy neodstahoval a prenho je toto vsetko co sa deje uplne normalne a proste nevie pochopit, aka to je pre mna zmena. keby sme byvali u mojich rodicov, predpokladam, ze by to bolo naopak. je v tom istom prostredi kde cely zivot, s pravidlami, ake ma cely zivot, on ich dodrziava automaticky a proste nechape, ze to nie je nieco, co tak funguje v kazdej domacnosti, ale proste je to len ich system a dokonca v niektorych veciach ani nie je celkom dobry. zacala som mu zdoraznovat, ze mam jeho rodicov rada, ale proste nevieme najst sposob ako spolu vychadzat (dodala som par prikladov, napr. ako ja nie som schopna nechat svokre svoje spinave veci nech mi perie, co povodne velmi chcela, tak logicky periem nase veci ja, ale ze zaroven chapem, ze tym obsadzujem jej pracku a ona musi svoje domace prace potom prisposobit tomu, kedy ja periem, ze je velmi mila, ze to dokaze zniest, ale urcite nie je spokojna, kedze ma roky zauzivany system a zrazu ho musela zmenit). trpezlivo som mu zdoraznovala rozdiely, ako sme fungovali doma my a ako funguju oni a ze pre mna je to velmi velka zmena a urcite to niekedy aj prehanam a beriem prilis citlivo, ale ze sme zaroven nova rodina, tak musime mat vlastne pravidla a nie len okopirovat pravidla a sposob zivota jednej z rodin. vysvetlovala som mu, ako sa rodicia budu do nas cely zivot starat a radit nam v kazdej blbosti, co je logicke a mile od nich, lebo su starsi a skusenejsi a chcu nam zivot ulahcit radami, je to vlastne prejav lasky voci nam, ale ako nam to bude liezt na nervy len ked budu na navsteve a nieto ked budeme byvat u jednych z rodicov. kolkokrat som mu plakala alebo zufalo stazovala, ze ja uz neviem ako sa spravat, aby bolo dobre, lebo vzdy ma niekto skritizuje, vzdy je niekto s niecim nespokojni a chcela by som, aby sme mali dobre vztahy, ale proste uz neviem ako a prisposobit sa uplne nedokazem. povedala som mu aj o tom, ako niekedy nerada chodim zo skoly alebo z mesta domov, lebo cakam, co zase bude zle a na com sa pohadame, v com budem poucena a ze proste naozaj som potom radsej sama, hoci bez neho, ale v klude.
no a takto to pomaly zacal vnimat inak, prestal branit rodicov (lebo som na nich neutocila) a snazil sa pochopit mna, pripadne mi poradit co s tym (co zistil, ze sa proste niekedy ani neda) alebo vyvratit moje dovody (co tiez zistil, ze sa niekedy neda). takisto som ja zistila, ze niektore veci beriem velmi citlivo a v neiktorych mi poradil ako na rodicov ist, ako to zvladnut. ale hlavne zacal to vnimat nie ako problem, ze ja neznasam jeho rodicov, ale ako problem, ze s rodicmi je tazke vychadzat a hlavne, ze to nie ja som nespokojna, ale ze aj svokra urcite pocituje zasah do domacnosti, ze aj pre nich to nie je lahke a darmo silou mocou chcu, aby sme ostali, proste to nie je dobre, lebo v niektorych podstatnych veciach nie je ochotna ani ustupit ani respektovat iny sposob zivota ani jedna strana.
@emacka a ak pôjdem sama, tak sa rozvedieme. Čiže bude platiť nejaké výživné. Mne samej by stačil taký menší jednoizbak čo idú okolo 300. Dajme tomu ze výživné bude dajme tomu nejakých sto eur. Čiže zas nás dve z 300 uzivim. A on není žiadny chrapun takže o malú sa bude normálne starať nebude všetko na mne,
@emacka No a cestu by sme mali. To je dobrý začiatok. Neboj, presvedčíš ho.
Môj muž na začiatku nevedel pochopiť, že niektoré veci robím inak ako jeho mama, napr. ja si rada poobede ľahnem. Ona len behá a robí každému nervy a vyhukuje ako si môže niekto ležať. Môj muž tiež takto chodil okolo mňa, lebo nebol na to zvyknutý, potom zistil, že fajn aký pokoj, môžeme si ľahnúť spolu, potuľkať sa, porozprávať, robota neujde. A teraz jej povie, že kto sa jej prosí aby furt behala, že keď je unavená tak si má oddýchnuť. A tisíc takých vecí a ja sa len popod fúz usmievam.
@cervenaruza123 veľmi inteligentne si na to išla 🙂 tlieskam 😉 len mne by to už neveril po tom všetkom 😅 A už vôbec nie že ju mám rada a že je milá.. 😅
@emacka no tak to je dost mozne 😀. ale mozno by stacilo povedat nieco v tom style, ze si nestastna, ze to muselo prerast do toho, ze ju nemas rada a ze urcite by sa to nestalo, keby ste spolu nemuseli byvat a nestarala sa do vas a ze chces to zachranit skor, ako to moze byt este horsie (aj ked neviem ako by to mohlo byt horsie, ale fantazii sa medze nekladu 😀).
inak ani moj nechce ist do podnajmu, presne, ze je to vyhadzovanie penazi. to som mu musela uznat, aj ked ja by som asi radsej sla do podnajmu ako toto znasat. ale sme zaviedli prisny setriaci system a sme sa dohodli, ze ostaneme zatial tu, ale proste bude sa prisne setrit, aby sme cim skor mohli odist. este nemame deti, tak je to jednoduchsie, s detmi by som asi uz odisla.
a nikdy nevies co sa stane. nam sa vztahy zlepsili posledne dni, vdaka necakanym udalostiam. svokrovi bolo na velku noc zle, vysvitlo, ze ma zlu chlopnu, bol operovany, svokra to tazko prezivala, nedavala to najavo, ale videla som to na nej. snazila som sa pomoct ako sa dalo, vypocut ju, utesit, aby to nebrala tak tragicky (nebolo to az take vazne nakoniec vysvitlo, skor prevencia, aj ked samozrejme operacia a este srdca je vzdy vazna). svokor sa vratil, nedodrziaval dietny rezim, hybal sa, my sme sa s manzelom nanho velmi zlostili, ze sa mu otvori rana, zhorsi sa mu stav, hodiny som s nim rozpravala o tom, ze musi vydrzat este chvilku odpocivat a bude potom dobre, potom bude moct robit vselico, stale dookola som mu to zdoraznovala a svokra to videla a videla som, ze je rada, ze mu to viem tak vysvetlit, lebo aj ona sa bala ale nevedela mu to tak povedat a ani nikto nemal trpezlivost, lebo on sa rad hada a nie je prijemne ho o niecom presviedcat. svokor je uz v pohode a teraz sa zhorsil stav svokrinej mame, byva u nas, treba sa o nu stale starat, samozrejme svokra je doma tak ona to robi, je z toho znicena, ale aj tak sa stara a kedze som som tu jedina dalsia zena, tak sa mi v poslednej dobe zaluje a zdoveruje, vypocujem ju. a tymto vsetkym sa jej vztah ku mne dost zlepsil, vidim to velmi. clovek nikdy nevie dopredu, co zivot prinesie
@emacka to co zazivas to poznam . necitala som celu diskusiu ale poviem ti, ze on neodide od matky, kym bude matka zit. Jedine zbalit si veci a odist s dietatom prec. Hadat sa , to je zbytocne , vzdy budes ta , co je proti NIM. Este ti nepovedal , ze ti nik neublizuje ?mne uz povedali , to ze sa mi nepaci kraj , kde zijem za to mozem ja , ja sa neviem prisposopbit. Oni su tu doma a ja kedze som tu prisla , mam byt rada , ze som tu . ja takisto zijem so svokrou , s ktorou uz neprehovorim ani slovo a ani ona , urazat sa od kravy nenecham , a cakam este par dni a podavam ziadost na rozvod . jedine koho je mi luto , su moje dievcata , ze pridu o otca ale vidim na nich , ze im bude lepsie . ( zacal pocuvat "mamicku " a ja co hovorim su klamstva a vymysli . Tak zisti co strati . Starsia ma 7 rokov a vidim ako trpi , ked sa denno denne hadame a ked sa nehadame , ze si nepovieme aj tyzden ziadne slovo ).
Ty si z Nr a ja byvam od NR 40 km . Takze sme na rovnakom uzemi . Nie su tie svokry sestry???? 😀 a muzi bratia ??? 🙄
Zelam ti vsetko dobre do zivota
@emacka ale veril....Nedá mi sem nevstúpiť, lebo aj my sme žili so svokrou, škoda že som nemala k disp toto forum 😀 , asi by to bolo lahšie. Nechaj veci trochu vychladnúť, a začni znovu. Písala si že sa milujete, že s tým nie je problém, tak manžel na tvoje hysáky zabudne o pár dní, aj ked netreba ho nechať zabudnúť na ne, len zmierniť ich v jeho očiach, a ideš znovu. Dúfam že som to napísala jasne, a nebudem kritizovaná za slovosled 😔
My sme byvali u svokry skoro 7 rokov ,tak viem o com hovoris,teraz byvame v podnajme a mame pokoj
@emacka skus si nebrat jej reci k srdcu. sice viem, ake to je tazke, ale ja som pochopila, ze su to len reci, ked svokra na adresu mojich rodicov povedala, ze jaki su panski, ze im nic nie je dobre len kvoli tomu, lebo prisli na navstevu a boli najedeni a si zo vsetkeho co im ponukla dali len kavu a jeden kolac, nic viac. no a ona sa tou poznamkou snazila ich vyprovokovat k "slusnosti", aby sa prisposobili a dali si, lebo u nich je slusnost, ked proste vsetko jes co ti ponuknu. u nas sa to nikdy za slusnost nepokladalo. a vlastne ona si to tak povzdychla, akoby sama pre seba, no neviem to nazvat, take tie reci zo slusnosti, aby videli, ze jej zalezi na tom, aby sa citili u nas dobre a ponuka im vsetko mozne. to je taka ta stara skola, ked sa hovoria veci zo slusnosti a pritom sa tym nic nemysli. a odvtedy vsetky taketo poznamky beriem s rezervou.
takisto svokra na vsetko, co neviem alebo nechcem zareaguje takym neveriackym provokacnym: "ej nechces! ej nevies!" ze akoze ako sa pretvarujem. a stale ma to stvalo, az ked mi to minule povedala na to, ked chcela vediet ako sa vola nejake kupelne mesto a ja som nevedela a ona zase, ze : "ej, nevies!". tak som sa zarazila a zamyslela, ze vlastne to je pre nu take normalne slovne spojenie, ktore pouziva, ked nevie co ma dalej povedat. len to vyznieva tak, akoby mi neverila. odtvedy to neberiem az tak osobne 😀
Kočky ja som bola na tom úplne podobne, 3 roky so svokrou ... peklo ... hádky, stres... až som sa nahnevala dala dieťa po roku a pol do jasiel, ja hajde do roboty, mužovi som povedala, že odchádzam a buď pôjde somnou alebo nie... a pochlapil sa prvý krát v živote a už mesiac bývame vo svojom ... máme hypo až nad hlavu ale ten pocit keď prídem do svojho, je na nezaplatenie... a paradox, že so svokrou si aj celkom po tom všetkom rozumiem... často síce k nám nechodí ale ak má nejaký problém rada jej ukážem kde je cesta 🙂 A teraz po tom všetkom každému dohováram, radšej sa uskromniť a mať súkromie ako žiť v tom pekle ... Držím palce ...

@natalym toto sa bude len stupňovať presne ako bolo spomenuté starať sa o ňu, vrazat jej peniaze do domu a držať hubu. Určite nie....