Svokra gratulovala synovi vtedy, keď som sa ja vzdialila
dobry den baby, mam otazku, ako by ste sa postavili k situacii? Muz mal okruhle narodeniny boli sme teda na obed s jeho rodicmi, ziadna velka oslava nakolko mame male deti. Prisli sme domov ku nam este na male posedenie a v tom svokra ked som sla na wc mu sla gratulovat, doslova cakala ze odidem mimo ze to moze urobit takto. Podotykam ze mam snou
nie najlepsi vztah. Toto bol podla
mna vrchol neslusnosti, neprijatia do rodiny, odstrkovania, co si myslite vy?
Mozno ho chcela riadne vyboškávať, tak aby si neziarlila 🤣
Predstava ako trónim na WC a špicujem uši čo si svokra šteboce s mužom je úsmevná, mierne povedané.
@h2 suhlasim, aj u nas je to tak, ze manzelovi rodicia byvaju daleko a chodime tam vzdy spolu. takze ked sme u nich, snazia sa vsetci s nim byt co najviac sami, aj svokor ho taha stale do pivnice, lebo sa potrebuje vyrozpravat z vlastnych problemov. hovoria po madarsky, takze ked som s nimi v miestnosti, tak ja sa hram s vnuckou, alebo som za neviditelnu a oni pri stole vsetci aj so svagrinou len po madarsky vsetko porozoberaju.
predtym ma to stvalo, ale je mi to v podstate uz jedno, na jednej strane si pokecaju a na druhej strane nemusim pocuvat a reagovat na vsetky dedinske oklepavacky.
Kde nie je problém,tak si vyrobím.
@tiezjedna Neviem, prečo mám z toho, čo si napísala, pocit, ako keby si si myslela, že ja môjho muža nechcem nechať s jeho mamou samého, alebo ho k nej pustiť bezo mňa. Nie je to vôbec tak. On jednoducho bezo mňa ísť nechce. Myslím, že preto, lebo si myslí, že jeho mama by to zobrala, že k nej nechcem ísť, nemám ju rada a podobne. Ja ju rada mám, vychádzame spolu naozaj veľmi dobre. Naposledy bol bezo mňa medzi sviatkami, boli sme dohodnutí, že prídeme. Ale ochorel nám syn. Muž nechcel ísť vôbec, ale bola u nás jeho dcéra a potrebovala odvoz. Tak len kvôli tomu išiel bez nás, ja som zostala so synom doma.
Mužova mama k nám chodí, ale zase vždy len spolu so svojou dcérou a jej rodinou. Bývajú s ňou, chodia vždy všetci spolu. Keby mala svokra prísť sama, musela by ísť dvoma vlakmi, prestupovať... Takže sama k nám nechodí vôbec.
Nabuduce pri takychto udalostiach (sviatok,meniny...) sa jej spytaj pred vsetkymi ci uz mas ist na wc aby mohla pogratulovat. S usmevom. Mozno jej to pride blbé a prestane to robit.... a ked nie, tak nechod na wc vobec alebo so synom :D
@janetinka27 Ja mám ľudí, ktorí hovoria po maďarsky, hoci som v tej istej miestnosti a po maďarsky neviem, zase v práci. Ale tiež som si už zvykla, niekedy je to naozaj výhoda. 😁
Ja stale nechapem, co take strasne sa stalo🤔. No tak mu chcela pogratulovat v sukromi, no a co ? Absolutne by sa ma to nedotklo, dokonca by som sa zdrzala na wcku dlhsie, nech to stihne vybavit, kym pridem😀 to fakt musis byt pritomna pri vsetkom ? Ani sa necudujem, ze nemate najlepsie vztahy, ked riesis taketo malichernosti. A hned podla tvojej prvej reakcie - nedostala si odpoved, aku si cakala, tak zeny su zle🙈🙈. Ani ti nenapadne zamysliet sa, ze mozno to ozaj prehanas. Ak sa takto spravas k svokre, ako aj tu, tak necudo, ze svokra radsej pocka, kym budes na wcku🙈🙈. Zmen trochu seba, nevyhladavaj dovody na hnev, a budes mat krajsi zivot😁
A garantujem ti, ze tvojej neveste bude na tebe okrem mnoheho ineho vadit prave to, ze "svokra sa za vsetko uraza" 😂😂😂
pozri sa na to s nadhľadom, takých situácii bolo a bude... Ja som vždy tvrdila, že mám dobrú "svokru" Ona o mne tiež. Keď si to tak vezmem spätne, áno bola som dobrá, lebo som bola mladá, naivná, teliatko, poslušné dievčatko. Veď sa predsa nepatrí odvrávať starším a tobôž svokre. Nemali sme toľko príležitostí sa bližšie spoznať, žili sme dlhé roky v zahraničí. Začala som sa stavať na zadné keď k nám priletela 2x do roka a bola v MOJEJ domácnosti. Tu sa naplno ukázal jej syndróm prázdneho hniezda, neprestrihnutá pupočná šnúra, učiteľský syndróm všetkých poučovať a šéfovať. Začalo to eskalovať vyhrážkami že mám porodiť, ona bude vychovávať vnúča na SR a podobné blbosti. Že ak nie, tak si adoptuje z DD. Jedného dňa sme sa vrátili. Ja som bola a 11 rokov staršia, skúsenejšia, aj tak to nestačilo. Vždy, ale že vždy si našla príležitosť ako dirigovať, pripomienkovať, mať sprosté kecy... Až som ochorela. Ťažko. Hospitalizovaná, uplakaná, zranená životom, so zrútenými ideálmi. Prvé čo bolo na návšteve, ani ahoj, ani ako sa máš, ale... začala teatrálne rumázgať že im neporodím vnúča. To bola priorita! Naznačila som nech odídu a neprajem si aby za mnou chodili. Po hospitalizácii som si toho zažila ajajáj... ešte dnes sa vyskytnú záchvevy perly ducha, avšak už ma nič neprekvapí, fakt. Normálne sa nad tým už usmejem. Rozdiel je v mojom prístupe. Po cca troch rokoch od diagnózy sa mi ťažko žilo, prevrátený život naruby, plač, zlá komunikácia s okolím, rodinou... Vyhľadala som psychológa. Najlepší krok v mojom živote. Sprevádzal ma, reflektoval, počúval, ponúkal iné pohľady. Ja som sa naučila sebaláske, sebahodnote a hlavne asertivite. Znie to zvláštne, ale ja som vlastne musela ochorieť. Choroba mi mnoho vzala, možno viac dala. Dnes kráčam hlavou hore s úsmevom na tvári. A svokra? Povedala mi, že som sa zmenila a choroba všetko pokazila... Nie, nie, nepokazila, ona mi dala veľkú šancu objaviť slobodu mysle a obhájenia seba samej. To že to jej nevyhovuje jej problém....Ja som s ňou nikdy nebojovala o jej syna, ona so mnou áno... A to je rozdiel. Pochopila som. Normálne sa stretávame, avšak tak 1x za mesiac ak vôbec, ale už to nieje ono. Je to také formálne...a vôbec ma to netrápi, je to veľmi oslobodzujúci pocit. Hlavu hore žieňa zlaté, potrénuj asertivitu, nikdy nebolo tak zle, aby nemuselo byť horšie.. Ale ty, budeš pripravená 😉
@zuzanockamt
Práve zlí ľudia neraz vychovávajú až priveľmi pokorné a empaticke deti. To sú tie až priveľmi poslušné deti. Asi o tom nemáš veľa načítaneho. Neraz deti musia zastúpiť pozíciu rodiča k výchove k mladším súrodencom, prevziať zodpovednosť a aj úkony v domácnosti za veci, ktoré by mali riešiť neraz veľmi leniví a neschopní rodicia. Z deti si urobia takých svojich poskokov.
@jamimo
Wau, silný príbeh, klobúk dole nad tvojou silou, aj z toho zlého vyťažiť a premeniť to na dobré.
@katkami123 ďakujem za správu. Nuž veru, ten môj životný príbeh je na knihu. A volala by sa v zmysle Jeden život málo😉 Ako sa hovorí Naša slabosť =naša sila. Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Prajem pekný deň.
@ja_bb vieš o tom, že vy ako rodina sa môžete rozpadnut, upl e kľudne, ale syn svojej matky ostane navždy, ja keď tu čítam niektoré príspevky, tak neverím.... Ženy, vy nemáte deti? Synov? Fuuu, pozor, karma, často tu spomínaná, aj keď tipujem, že polovica uzivateliek v podstate netuší co to je, sa fakt ukáže....
Samozrejme sú xantipy, aj svokry, aj nevesty.... Ale niekdy tie problémy... Zagratukovala mu, keď si bola na WC, no, poďme urobiť scénu a ideál zakázať styk s vnúčatami... Ďakujem Bohu za prvé dve dievčatá myslím, že som dobrá svokra prvému zatovi a modlím sa, keď sa ku mne môj syn tuli, rozprávami ako ma miluje, že si nájde partnerku a partnerka jeho, ktorá bude mať rozum a môjmu synovi rozum ostane.
@katkami123 velka pravda👍
@0silvia0 dievčence ďakujem, diagnóza ostala, chlap to má na medailu, ja na knihu. Vyčistil sa rybník, otvorili sa mi oči a obloky pre nové obzory v živote. Aj pre mňa slnko svieti. A pripomeniem si vetičku psychológa: Najväčším umením je žiť sama so sebou. Si jediná s kým musíš žiť do konca života. Takže? V mojom prípade som si učesala "vzťah" s diagnózou a zatiaľ sme v mieri. Veď hádam nepôjdem sama proti sebe 😉❤️
Jedine čo ma napada, či nu nedala bokom peniaze,
@jamimo 🥰
@jaond19 asi takto to urobim😅
Dakujem zenam ktore zdielaju moj nazor ze to bolo neslusne a mam sa na to vykaslat a ostatnym zrejme tiez uz svokram prajem len take nevestny ako som ja 😂 majte sa uzatvaram diskusiu
Asi si to už neprečítaš, ale nech. Musím to napísať. Toto bolo to najtrápnejšie poďakovanie, čo som tu čítala. A nie len poďakovanie. Bývajú tu bláznivé témy, veľmi trápne a až smiešne, ale poďakovať sa len tým, ktorí majú rovnaký názor ako ja a ostatných svojim spôsob zhodiť.......no nič, svoje som si "povedala".
A čo mu teda dala? Peniaze?
@zuzanockamt Ja k mojej mame chodím aj bez muža. On k svojej nie, alebo len výnimočne. A nie, nie sme siamské dvojičky, veľakrát by som privítala, keby išiel bezo mňa.