Syn nechce pracovať, čo robiť?
Želám pekný večer, mám dospelého syna ktorý odmieta pracovať. Vraj on za 500€ robiť nebude. Je vyučený automechanik. Neviem čo s ním robiť, manžel aj ja sme sklamaní, čo robiť, vyhodiť ho z domu nechcem, bála by som sa oňho. Poraďte prosím, som už zúfalá.
Co tak zacat hned, tu a teraz....co bolo bolo dolezite, co budete robit dalej.....som zvedava
Na sviatky mu nedávajte peniaze, nech žiadne nemá
Strach z toho čo s ním bude je a vždy bude keď nezačnete s ním komunikovať ako s dospelým. Neskôr by prišiel strach aj o svoj život a životy iných ľudí možno aj vašich blízkych. Musíte to začať riešiť aj keď Vás to bolí lebo neskôr keď nebudete mať toľko síl budete sa ho báť a nebudete mať
môžno toľko síl postaviť sa mu a robiť s ním poriadok.
Nebudete môcť spávať už aj kvôli tomu čo bude zase zajtra či sa jeho agresivite ubrániť. Takže to, že nebudete teraz spávať musíte pretrpieť aby ste sa pokúsili napraviť ho ak sa to ešte dá. Verím, že to ešte pôjde len treba vydržať a vysvetľovať čo je to život a prečo sa musí o seba postarať sám.
@bykaterina ano ja by som zacala tym internetom, neplatit vypnut, a ak ma dlhy na zdravotke zobrat mu z usporenych, a vyplatit. Za vasu dobrotu na zobrotu, budete ho mat na krku do konca zivota so strachom ake dlhy narobi.
Treba vládnuť pevnou rukou. Inak to dnešné de ka zneuziju a z rodičov si spravia otrokou. Cim s kour sa naučia, samostatnosti tým lepšie pre nich. Takéto dlhodobé naviky že musia robiť a nemusia nič platiť a ze ich niekto iný živý sa, veľmi tvrdo odrazila na ich budúcnosti. Nikdy nebudú samostatný. Raz ten chlap predsa bude musieť živiť svoju vlastnú rodinu. Nik si s práce šály páky a ak nechce zarábať 500 eur bud sa mal lepšie učiť alebo nech pracuje v zahraničí. Veľká chyba rodičov že sú na deti taky mäkký. Tie deti budú stále prisavnikmi rodičov. Môj otec by raz dva dal pár výchovných keby mal takého syna. Som hrdá na mojich rodičov že nám dali presne hranice, prísnu výchovu, napriek tomu sme pociťovali z uch strany vždy, lásku a porozumenie. Vždy mi vraveli ze ak budem mat akýkoľvek problém mám prísť za nimi a, spoločné nájdeme riešenie, že sa nemusím ničoho báť. A vďaka tomu sme s bratom od mladá samostatný, k peniazom a k životu pristupujeme zodpovedne. A pokiaľ nastane problém riešime si to sami aj keď vieme ze môžeme požiadať o pomoc rodičov, zatiaľ sme sa do takej sytuaciu ešte nedostali, maximálne požiadame o radu rodičov.
Ja osobne som pracovat chcel a ked som dostal prvu vyplatu 300€ tak som hladal nieco ine druha praca vyplata ani 500 ale teraz kedze som tam uz nejaky ten piatok 1200. Nechválim sa ale treba mu vysvetliť že ak nema skusenosti nik mu neda 1000€ nástupny plat. Musi byt trpezlivy a bude casom zarábať aj viac. 😉
@mircalla On mal odmala problémy, viem, že chlapci sa mu smiali, hlavne v škole, viem to od dcéry, raz nás pozvala učiteľka do školy lebo dcéra sa pobila kvôli bratovi, nejaký chlapci sa mu smiali. Inak bol mĺkvi aj v škole, chodila som na rodičovské združenia, ale ani učiteľka nevidela na ňou nejaký náznak niečoho, čo by nebolo normálne. Keď bol malý chodil sa s chlapcami bicyklovať alebo niekam von, potom v puberte to prestalo a bol len doma zatvorený, nemal zrazu nikoho. Ja som si myslela, že to je normálne, že niekoho spozná na strednej škole, ale nestalo sa. Tam nás tiež s manželom zavolali, lebo sa pobil s niekým. Ale vyriešilo sa to. Školu nenávidel, nerád tam chodil. V deň skúšky ušiel z domu aby nemusel na skúšky, nechcel skončiť školu, nevieme prečo. Nakoniec mu dali náhradný termín a skúšky spravil.
@evka258 Už som rodine oznámila, aby žiadne peniaze nedávali.
Ak chcete, knihy Vám aj pošlem - ak ich ešte mám. Určite vám pomôže to, že nie ste zďaleka v tejto situácii sama a navyše prvá obsahuje aj konkrétne rady. Potrebujete si stanoviť vlastné hranice, potrebujete myslieť aj na seba - všetok čas a energiu teraz venujete jemu a zatiaľ nie správnym spôsobom.
Začínate veľmi neskoro, ale začínate, treba sa už pozerať dopredu a sústrediť sa na to pozitívne (že ešte nič nie je stratené).
@tatuso_29 Ale my sme mu to rozprávali neustále, ale on si húdol stale to svoje, že robiť nebude že radšej skape. Tak strašne sa z aneho hanbím pred rodinou aj sama pred sebou, a aj za tie jeho hlúpe názory. No aspoň vodičák si urobil.
@osky moja starka vravela ked ai jiekto na nieco nezarobi nasrat mu do ruk a nepuatit ho k vode pokial aj za tu nezaplati co i len 10korun
@tatuso_29 A to je ďalšia vec. Nosí okuliare lebo dobre nevidí a išiel ma zaviesť do práce, absolútne nezáujem, že zle vidí a má nosiť okuliare, nezáujem, že nemá pri sebe doklady. Myslela som, že ho zabijem. A tá jeho odpoveď - Ááále čo.
Hľadáš pochopenie, ale toto žiadny rozumný človek pochopiť nedokáže. Deti treba vychovávať k tomu, aby sa vedeli o seba v živote postarať, to je úloha rodičov. Vy ste to zobrali z toho konca, že ste za deti robili všetko a ani nechcem vedieť, odkedy sa syna bojíte. Čím viac sa ho bojíte, tým väčší vietor na jeho mlyn to je. Všetko to, čo opisujes je medvedia služba. To ste vážne vozili stredoškoláka do školy? Moja druhacka chodí busom do skoly, tam aj naspat. A chcela to ona sama, ja som jej len s radosťou vybavila preukazku na MHD. Ak by to nechcela ona, aj tak by chodila, lebo to už bolo v plane. Toto ste mali predvídať a riešiť už ovela skôr, predpokladám, že celá vaša výchova bola v tomto duchu. Začína to takýmito drobnosťami, poslať už malého školáka do obchodu po nejakú drobnosť, poslať ich do školy busom, alebo pešo, dať im vreckové nech si s tým hospodária sami.....takéto drobnosti ich povzbudia k väčším veciam, zdvihnú ich sebahodnotu. Môže sa samozrejme aj pri tomto stať, že dieťa ostane aj tak neschopné, že je to proste povahou. To však aké nebude váš prípad, lebo podľa toho, čo opisujes, ste v ňom tento stav vyvolali vy sami. Úcta k druhým sa buduje odmalička, úcta ku kamarátom, rodine, hračkam. To čo robíte je nezmysel, ale sa obávam, že v pokojnej atmosfére to nevyriešite. Smer psychológ, nie tvoj syn, ale vy rodičia. Dohodnite si pravidlá, dajte podmienky, máte na to plné právo. Ale hlavne konajte, nevzdajte to pri prvom odpore syna. Samozrejme, že sa bude brániť zmene. Boji sa jej, neverí si, za tie roky nesmierne zlenivel. Takže ak to myslíte vážne, nestačí kričať, rozprávať sa, prosiť......to všetko neznamená bez činov nič. Musí prevziať zodpovednosť za svoj život, aj za svoje konanie. Rozbil by dvere? Nové by musel zaplatiť z tých nasetrenych peňazí, alebo by ďalšie nedostal, kým by dvere nezaplatil. Ak to boli dvere na jeho izbe, tak by ich nemal dovtedy naspäť, kým by ich nezaplatil. 27 ročný chlap už má bývať sám, zarábať si na seba a ideálne živiť mladú rodinu. Vy len čakáte a dúfate, že sa to zmení. No samé SA TO nezmení, ani váš syn nič nezmení, jediný, kto môže niečo zmeniť, ste VY RODICIA. Lenže pusou nič nezmeníte, iba ČINMI. Ak teda niečo zmeniť chcete......
to je SPATNA VYCHOVA!!! velmi zle vychovany resp. nevychovany ... ked ste mu vsetko davali tolerovali od mala - tak mate co ste zasiali to vyrastlo ! darmo, uz tazko prevychovate, co ste boli slepa doteraz? OHYBAJ MA MAMKO POKIAL SOM JA JANKO, KED UZ BUDEM JANO NEOHNES MA MAMO!! zial mate darebaka leniveho a chovajte ho... a dieta vela vidi pochyti od rodicov, takze podla mna zly priklad resp. ziadny od vas nepochytil a total zlyhala vychova
Ťažká situácia. Nejdem ťa kritizovať lebo už tu bolo asi všetko povedané, myslím že si si sama uvedomila že zlyhala výchova. Ja chápem že si z toho zničená a bojíš sa čo bude s tvojim synom lebo je to oprávnené ale musíš si uvedomiť že v tomto ho podporovať nemôžeš lebo je na zlej ceste a ty mu v tom len pomáhaš keď ho len ľutuješ a nič s ním nerobíte. Jedine riešenie je aby sa osamostatnil lebo tento teror a trápenie ktoré na vás vyvíja vás môže raz dostať prinajmenšom do ťažkej depresie. Píšeš že syn sníva o Amerike, no heureka. Chces aby ťa syn považoval za dobrú mamu a zároveň sa dostať z tejto situácie. Kúpte jednosmernu letenku a synu choď. Ďalej sa nestaraj čo s ním bude tu nepomôže nič iné len aby si slušne povedané nabil hubu a uvedomil si čo ho vás mal a že si to nevažil. Splnis mu sen a zároveň sa ti nestane že ho nájdeš niekde pod mostom. Čo oči nevidia srdce nebolí, občas to onak nejde.
ja si už začínam myslieť, že je to vymyslená téma
no tak mam nieco podobne.Priatel 55 rocny ma odpracovanych 5 rokov za cely zivot lenze v nasom pripade sa o neho do 45 starala matka.Sme spolu 10 rokov ja pracujem na 3 smeny a on sedi doma na pc a pozera vestenie nonstop.mame spolu 2 deti.ale uz som zistila ze jedine vychodisko nechat ho aj nadalej nech sa stara matka a ja si hladam podnajom .
@almia Chceli sme mu dobre, veď bol malý a sama som nevedela čo si s ním počať a nehcala som to zájsť až tak ďaleko. Bohužiaľ.
@mijo53 To vám neberiem, každý má právo na svoj názor.
@saluda do školy ho manžel vozil lebo mu chcel všetko uľahčiť, nenapdlo nás, že z neho vyrastie nezodpovedný človek. Viete ako to je, chcete dobre a nakoniec sa to otočí proti vám. Mrzí ma to, že som zlyhala ako rodič.
Necitala som celych 15 stran, ale podla mna nemusis dieta vyhadzovat z domu. Staci, ze zmenis heslo na wifine a kym nezaplati za internet, elektrinu, stravu, atd, tak mu heslo nedas. To je sila, aby si 20 rocny (alebo kolko ma) nedokazal na seba zarobit. Ja som brigadovala od 15tich.
Už jej niekto napíšte, že "nie je to tvoja chyba" "to sa stáva" a "časom sa to vyrieši samo, nemusíš nič robiť", lebo nič iné nechce počuť, a ešte samozrejme aby sme ju aj ľutovali a potvrdili, že nie sú zlí rodičia 🙈
@queen_el Nechcem mazať med okolo úst, práve naopak, som otvorená kritike. Bola to moja a mužova chyba, boli sme mäkký, syn nemal povinnosti a dopadlo to takto.
@queen_el A naopak na dcéru som bola asi až moc prísna a tiež som vzťah s ňou pokazila.
Ešte dnes by som na tvojom mieste vypla wi-fi, zobrala Pc predpokladám že si ho platila ty s mužom tak je váš nie jeho. Večeru nech si ide kúpiť za svoje a počnúc dnešným dňom dobré časy skončili. Chces niečo rozbiť volám políciu a hotovo. Má 27rokov a rozum nikde. Povieš že nemá priateľku, aké ja by som normálne ľutovala ženu ktorá by s ním bola lebo pri takom ju nič dobré necaka
Dobry den, po precitani vsetkuych prispevkov mi neda nereagovat.... Nehladajte vyhovorky preco je taky, je taky aky je a bez nejakeho vonkajsieho vplyvu sa nezmeni... Dufala ste v zmenu MNOHO rokov, ON SA SAM NEZMENI.... Pozrite vy nepotrebujete psychologa, vy si uvedomujete kde je chyba, a co treba robit len sa bojite spravit ten krok... Bojite sa vlastneho syna, ale poviem vam jedno. A uprimne, ak nespravite TERAZ razny krok bude to horsie... Ano ratajte a tym ze vas syn bude agresivne reagovat, ved je to samozrejme vezmete mu vsetok luxus... Ale z dlhodobeho hladiska mu pomozete, druha moznost je s cim sa casto stretava muz v praci, ze si vyberiete jednoduchsiu cestu, budete ho dalej krmit, satit, len nech sa mu nahodou nieco stane, nech mu je dobre... Aj tak mu bude malo, zacne vam kradnut veci z domu, agresia sa bude stupnovat lebo on sam bude frustrovany zo svojho zivota... A vy ho budete kryt, lebo zavolat si na vlastne dieta policiu a dat ho zavriet je uz silna kava... Vas syn nevie co je zodpovednost za seba, nedajboze aby mal vlastnu rodinu... Prvy krok : vypnut internet, platit najom (za energie aj za stravu), ak nezaplati vyhodit z domu.... Prilis krute? Nie, uz teraz je neskoro ak to neapravite hned bude to horsie... Ale mozte aj nadalej samu seba presviedcat ze ho osvieti a zmeni sa...
Mate teda uz nejaky plan s muzom ako to chcete riesit?
By si mala vediet, ze depresia nemusi mat pricinu, je do dusevne ochorenie. Takze zbytocne sa pytas, z coho moze mat depresiu. Genetika. Ale sposob ako vedie svoj zivot nie je normalny - nechut, nezaujem, izolacia, chorobny strach z beznych veci. Ak nie ty, nie je nik v rodine, komu aspon trochu dovoruje a ma ho rad, ze sa s nim porozprava?
Clovek sa nezmeni zo dna na den, urcite si tusit musela, toto neberiem.