Ťažká situácia. Čo robiť?
Ahojte žienky,
chcela by som sa touto cestou vyrozpravat lebo naozaj neviem ako dalej, mozno ma budete po precitani brat za usmrkanu citlivku ale fakt si neviem pomoct. Ide o to ze ja a manzel pochadzame kazdy z ineho mesta vzdialenych od seba asi 200 km,sme spoluz uz 5 rokov, ked sme sa dali dokopy manzel sa prestahoval do mojho mesta, k nam (resp. k mojim rodicom do dvojgen.domu), povodne sme mali v plane prerobit si poschodie u nasich a ostat tam byvat,obaja sme pracovali, lenze po case sme zistili byvanie s nasimi je vylucene (hadky, staranie sa do nas a pod.), tak sme zacali hladat nieco v meste al. okolí bud nejaky starsi dom alebo byt , lenze ak by sme chceli vlastne byvanie museli by sme sa nehorazne zadlzit (kupa pozemku, stavba a pod.), tak nam svokra ponukla v rodnom meste manzela 3- izbovy byt, ktory ona zdedila po svojej mame, najskor sme mali v plane ten byt predat a kupit nieco v mojom meste lenze manzel pochadza z vychodu z maleho mestecka a tam by sme ho predali velmi lacno. tak sme sa pocase rozhodli ze sa don prestahujeme a pomaly si ho prerobime, nasi z toho boli samozrejme nestastni (ešte stale aj su), ale my sme si postavili hlavu ze pojdeme proste do vlastneho aj ked 200 km daleko. Vedela som ze mi budu nasi,sestra, kamosi aj moje mesto chybat ale vidina niecoho vlastneho bola silnejsia. Medzitym som otehotnela (teraz som v 4 mesiaci). Musim priznat ze som bola vzdy dost naviazana na nasich, s oboma mam dobry vztah. Zo zaciatku som odlucenie a stahovanie brala OK, tesila som sa na novy zivot,lenze po dvoch mesiacoch stravenych v cudzom meste ešte k tomu v byte (cely zivot som vyrastala v luxusnej casti mesta kde boli len domy a krasne zahradky), sa mi zacalo strasne ale strasne cniet za domovom, odkedy sme prestahovani bola som doma 2-krat a zakazdym som odtial isla z placom. Najhorsie je ze manzel zacal chodit na tyzdnovky a ked odide a ostanem tu v byte sama vtedy na mna vsetko dolahne (mozno aj tehotenske hormony) a preplacem aj pol dna, najradsej by som sadla na prvy vlak a utekala domov. Ano mam tu svokru, svokra aj švagrinu s ktorymi si rozumiem velmi dobre ale, svokra nie je mama, svokor nie je otec, svagrina nei je sestra.Ked som manzelovi naznacila ci by sme sa po case nevratili naspat nechce velmi o tom pocut, vraj ked sme sa uz po dlhom vahani, uvazovani a spekulovani rozhodli byvat tu tak budem tu, on sa vraj uz isto nevrati. Povedal ze ked sa budem chciet vratit tak mozem ale on sa vraj uz vratit nechce a myslienka ze by sme sa mali rozviest a boli od seba je pre mna neznesitelna, manzela milujem, neviem si predstavit ze by sme spolu neboli ešte aj teraz ked cakame nase prve dieta..Co by ste robili na mojom mieste? som v situacii kedy bud budem plakat za rodinou a domovom alebo za milovanym manzelom.
@simona1910 ahoj,tvoj pribeh mi pripomina situaciu,v kt.je moja kmotra..mlada,zalubena po usi odisla za svojim manzelom,nie daleko 50km cca,on od zaciatku odmietal byvat inde ako doma..ustupila..postavili krasny velky dom,maju tri krasne zdrave deticky..ale..ona je nestastna..sama..je prec uz 13 rokov,no stale si nezvykla.velmi sa preto trapi,no inak sa neda.musi byt tam. Je mi jej strasne luto,volame spolu kazdy den,utesujem ju ☹ myslim,ze to.nie je o rozmaznani a o fnukani..proste niekoho to domov taha ineho nie..
tak načo tie narážky ??? nevieš čítať ? autorka nepíše o velkomeste, ale ja by som z KE do väčšieho mesta nešla
a tiež neadekvatna kritika ku všetkému, čo autorka povie. To ona asi aj vie...., ale pomoc nech tu nečaká, všetky ste take muuudre, len kritizovať a kritizovať
dobre aby to bolo napisane jasnejsie: nevyrastala som v luxusnom velkomeste ale v lukrativnej casti velkeho slovenskeho mesta, kto o tom ešte nepocul tak mestá mavaju takzvane "lukrativne časti", a v jednej takej som prezila cely zivot, ale toto vobec nie je podstatne, ide mi len o to ze som sa zrazu ocitla sama v byte v cudzom meste, navyse ešte tehotna, ano viem ze som suhlasila ze sa sem prestahujem dobrovolne ale ked sme sa mali stahovat malo to tu byt uplne inak,,ako to som uz pisala vo viacerich prispevkoch, ano viem ze to znie uplne rozmaznane, ale kedykolvek mi myslienky zabludia k domovu tak sa mi proste zacnu valit slzy a neviem to zastavit, ano mozu to byt hormony, ano voci manzelovi nie je fer ze by sa mal zas stahovat lenze sam poznamenal kratko potom co sme sa nastahovali ze vie ze s pracou to tu bude tazké..ze sa uvidi čo a ako..chcela som sa len z toho trosku vykecat...ulavilo sa mi
naražky tzpu "rada by som vedela kde je to velkomesto"
odkial vieš, že hovorím s Tebou?
@simona1910 chapem, ze ti je smutno, ale uz mas vlastnu rodinu, si vydata a tych 200 km v pohode das za dve hodky autom, nie si predsa v australii.
Urcite ti radim, chod medzi ludi vonka, nebud zavreta v byte, chodievajte cez vikendy s manzelom aj na vylety.
v akom meste vlastne si?
@kataina zena ty si top... je piatok vecer, daj si na nervy pohar vina.... a ano, mohla by si ma aj oznacit... a normalne som sa pytala kde je to velkomesto na sk a ze ja za take nepovazujem ani Ba... ale typicke pre mk, samonasieraci proces funguje a co si neprecitam, to si domyslim a potom si z toho urobim zaver aky sama uznam za vhodne
@kataina autorka pise o velkomeste, nie v uvode, ale v dalsom svojom prispevku, tak bud citaj vsetko, alebo sa ukludni a kto sa tu obuva do vychodniarov. Dalsia citlivka sem dosla, co ked vidi slovo vychod, uz startuje ako byk na cervenu vlajku a pritom si poriadne nic neprecita?
@simona1910 ale fakt ma zaujima, ci mate 3 alebo 4 izbovy byt, lebo raz pises tak, potom v inej teme inac
@moni244 je to 4 izbovy prerobeny na 3 izbovy,,je to take dolezite?
@simona1910 obvodnej lekárke môžeš nahlásiť dočasnú zmenu adresy vypíše ti nejaký papier a ten odnesiete do soc. poistovne
@simona1910 ano, lebo uz tu bolo xy zien, co si vymyslalo
@simona1910 ja si skor myslim, ze je to o tom, ako sa nastavis. Lebo zivot /domov sa da vybudovat hocikde. Ale ak si budes opakovat ze: tu sa mi nepaci, nemozem si zvyknut, nikoho tu nemam, nikoho nepoznam, chcem svoju mamuuuuuuuu 😢.... tak si nepomozes.
A ano, teraz ked mas hormony hore-dole sa vsetko vidi pochmurne a negativne.
Tak ked je muz na tyzdnovkach, chod domov k mame, ked ta to tak taha. Ale stale to ber ako navstevu. Akceptuj, ze teraz zijes niekde inde. A so svojimi rodicmi si zit uz skusila a nefungovalo to. Pamataj na to, ked mas chvilku, ze chces ist nazad.
Az sa babo narodi, budes mat starosti vyse hlavy. Dovtedy- akceptuj situaciu a snaz sa najst aj pozitiva. Nemoze byt vsetko len cierne alebo biele. Ved ani s tvojimi rodicmi to nebolo super a mysli na to, ako sa citil tvoj muz, ked tam boli tie hadky. A tvoji rodicia tiez nie su rodicia tvojmu muzovi, tak preco by mal on zit s nimi?
@simona1910 neboj zvyknes si ja ked som sa nastahovala od rodicov k muzovi sedela som na posteli a plakala postupne som si nasla kamaratky prislo jedno dietatko hned druhe a mam ti pravdu povedat uz ma to k rodicom netaha domov mame tu kde byvame s muzom.narodi sa babo bude lepsie.drzim palce nech si cim skor zvyknes😉
@simona1910 veď 200 km nie je ďaleko.... Narodí sa dieťa a ak muž bude stále robiť tyzdnovky, môžeš chodiť s malým k rodičom na týždeň. Zatiaľ chystaj vybavicku, objednaj co treba, kuriér donesie. Toto nie je ťažká situácia. Kedysi by bola, nič by si neobjednala, lebo nebol net. Po obchodoch by si počas vychazdok nestihla veľa. Svokrovci vám dali byt, ešte sa ti majú venovať? Aspoň budeš mať argument, keby chceli byť u vás stále nasackovani, keď sa malé narodí. Nechodili predtým, nemusia chodiť pričasto potom... Len nezacni zase nariekať, ze nemáš auto na cesty s dieťaťom k rodičom a kto vám ho da...To už snáď nie. Lomcuju tebou hormóny, dychaj zhlboka. Fakt toto je život aký si si vybrala, nie strašná situácia
@obsadenemeno ale ja som nikde nenapisala ze ak by sme sa niekedy vratili tak by sme sli nazad k nasim..to urcite nie..
Nuž ja som sa po svadbe odsťahovala s mužom do jeho rodného mesta /dobre, bolo len 40 km, ale pre mňa rovnako ďaleko akoby tých 200km/. Mesto menšie, menej pracovných príležitostí, so svokrovcami som nemala vybudovaný žiadny vzťah, ale ku šťastiu mi stačilo málo... mala som po boku muža, ktorého som milovala. Samozrejme, že keď som otehotnela bolo mi smutno za mojou rodinou, kamoškami... ale keď sa syn narodil, neriešila som blbosti, kde žijeme, ale že sme samostatní, čo si porobíme-to máme. Kamoška sa našla na spoločné kočíkovanie... Akokoľvek som si vždy plánovala, kam sa pohnem, vždy sa plány zvrtli a my sme vymysleli náhradné riešenie... život je plný zmien a strečkovať kvôli tomu, že práve teraz Ti nevychádza podľa vysnívaných predstáv je fakt nezrelé. Ja som sa načas vrátila aj do rodného mesta, ale keďže sme sa tiež nechceli nad hlavu zadlžovať, rozhodli sme sa zas pre menšie mestočko nablízku... sú to kompromisy a mať "zadarmo" 3-izbový byt na začiatok, tak mi je šuma fuk kde bývam, beriem to ako štart. Čo Ty môžeš vedieť, kam ťa to ešte zaveje? Predvídať aká bude situácia o pár rokov je skôr práca pre vešticu... teraz sa zbytočne zožieraš kvôli malichernostiam.
Ak sa nudíš, máš množstvo možností, ako si čas vyplniť... mimochodom, ja už ani od mojej 9-ročnej dcéry nechcem počúvať, že sa nudí, program si v niektorých prípadoch musí vymyslieť sama. A čo sa týka svokriných vecí v byte... pomaly ich začnite baliť do vriec, krabíc a odnášajte k nej s vysvetlením, že si chystáte izbičku pre bábätko... ak sa to bude odmietať, tak nevrhnite pivnicu, predaj, darovanie.
A čo sa týka psíka, ten by len trpel, kvôli tomu, že potrebuje viac prechádzok po vonku, než len raz denne na pár minút okolo paneláku... zvieratko nie je zábavka pre krátenie dlhých chvíľ, má svoje potreby.
@simona1910 mne si bola hned povedoma...... len nedavno si sa stazovala, ake to bolo u vasich hrozne....... teraz sa uz aj mne vidi, ze si pekne rozmaznana a nikto a nic ti nie je dobry...... ani mama, ani svokra....... mozno je chyba v tebe, ze ti nic nevyhovuje. Ja len dufam, ze su to hormony a "vyrasties" z toho.
https://www.modrykonik.sk/forum/rodinne-problemy/je-to-az-taka-strasna-tragedia-2/
@kataina keby sa 80% východniarov nenasačkovalo do tej smradľavej Bratislavy, tak by bratislavčania doteraz nevedeli čo je to východ s ich úžasnými obyvateľmi
Mimochodom, bratislavčania nenadávajú na mesto, ktoré ich živí.
Podrobnejšie už radšej písať nebudem, lebo by ťa to dvihlo zo stoličky
Nevieš ešte,čo sú to skutočné problémy....s milovaným mužom a dieťaťom pod srdcom by som aj na Aljašku šla....užívaj si "samotu",čítaj, oddychuj, o pár mesiacov nebudeš vedieť,kde ti hlava stojí...k vašim chodievaj na pravidelné návštevy,ale zas nepreháňaj to,nereaguj akoby si od nich odchádzala do väzenia...ako tu už písali- dospej.
@simona1910 psíka mozes do docasky. Kym sa adaptuje. To môže byt krátkodobé a bude ti veselšie
ktora bude mat mna ma vyhrate 🙂
mne sa kosice pacia viac ako blava