Toxickí rodičia: Prečo sme prerušili kontakt?
Nachadzate sa v tejto teme?Ak ano,co su dovody,pre ktore s rodicmi obmedzujete resp.ste prerusili kontakt?
Stručné zhrnutie
- Toxické správanie rodiča sa v praxi prejavuje kontrolou, manipuláciou, kritikou, porovnávaním a ponižovaním, čo vedie k vyčerpávajúcim rozhovorom a rozhodnutiu obmedziť alebo prerušiť kontakt.
- Riešenia, ktoré ľudia v diskusii reálne použili, zahŕňajú nastavenie hraníc, obmedzenie osobných návštev na krátke intervaly (napr. 3–4× za mesiac na približne hodinu), či úplné odlúčenie na roky.
- Podporné zdroje spomínané v diskusii sú čítanie kníh a pozeranie videí o toxických vzťahoch a narcizme, podcasty a terapia ako prostriedky na pochopenie a zvládanie situácie.
Najčastejšie otázky
Q: Aké sú bežné prejavy toxického alebo narcistického správania rodiča?
A: Diskutujúce osoby uviedli kontrolu, manipuláciu, kritiku, ponižovanie, porovnávanie detí, vyčerpávajúce rozhovory a emocionálne vydieranie ako typické prejavy.
Q: Ako môžem obmedziť kontakt s rodičom, ktorý ma vyčerpáva?
A: V diskusii odporúčali nastaviť hranice, prejsť na telefonické hovory namiesto osobných stretnutí alebo obmedziť osobné návštevy na krátke intervaly; jeden konkrétny príklad bol 3–4 krát za mesiac na približne hodinu.
Q: Kedy ľudia vo fóre odporúčali úplne prerušiť kontakt?
A: Respondenti uviedli spúšťače ako opakované ponižovanie, dlhodobé intrigy, emocionálne vydieranie alebo fyzické symptómy pri stretnutí (bolesť žalúdka, zvracanie, odpadávanie); uvedený konkrétny prípad zahŕňal aj finančnú zradu, keď otec daroval vilu v hodnote cca 500 000 € inému dieťaťu.
Q: Pomáhajú samopomocné zdroje alebo terapia pri zvládaní kontaktu s toxickými rodičmi?
A: Áno; viacero ľudí uviedlo, že im pomohlo čítanie kníh a pozeranie videí o toxických vzťahoch a narcizme, niekto spomenul aj podcast a niektorí zmienili terapiu ako možnosť pomoci.
Q: Ako riešiť konflikty so svokrou, ktorá porovnáva alebo kritizuje vnúčatá?
A: Odporúčané kroky boli obmedziť kontakt, jasne nastaviť pravidlá návštev, zapojiť partnera aby nastavil hranice a v prípade opakovaného ohovárania alebo kritiky zvážiť elimináciu návštev; v diskusii bol uvedený príklad, že svokra porovnávala 2‑ročné dieťa s „výnimočným“ dieťaťom a opakovane rýpala.
Q: Čo robiť, keď partner stále obhajuje svoju matku a nerešpektuje moje hranice?
A: V diskusii odporúčali otvorenú komunikáciu s partnerom, dohodu na jasných pravidlách návštev, minimalizovanie účasti na rodinných udalostiach a prípadné zníženie alebo prerušenie stretnutí, ak partner hranice neprijme.
Závery z diskusie
Zhoda
- Toxické správanie rodičov (manipulácia, kritika, porovnávanie) často ospravedlňuje obmedzenie kontaktu alebo prácu na pevných hraniciach.
- Nastavenie hraníc a hľadanie podpory (knihy, videá, terapia, podpora partnera) sa v diskusii uvádzalo ako efektívne kroky.
Sporné názory
- Niektorí ľudia preferujú úplné prerazenie kontaktu a dlhodobé odlúčenie, zatiaľ čo iní volia kompromisné riešenie v podobe pravidelných, obmedzených stretnutí a postupného vymedzenia hraníc.
Otvorené otázky
- Kedy je presne vhodné prejsť od obmedzenia kontaktu k úplnému prerušeniu kontaktu v konkrétnych prípadoch?
- Ako efektívne presvedčiť partnera, aby aktívne podporoval hranice voči vlastnej rodine?
Spomenuté značky a firmy
Lidl
Spomenuté produkty a metódy
narcizmus,toxické vzťahy,nastavenie hraníc,terapia,čítanie kníh a pozeranie videí o toxických vzťahoch,podcast,telefonický kontakt,obmedzenie návštev,odstrihnutie kontaktu,emocionálne vydieranie,alkoholizmus,žlčníkový záchvat
Miesta a osoby
žiadne
@anonym_78d0db aj u mna to isté!!!😢 tiez ma vyplo. nemohla prhltavat. nič sa nechcelo a nemohlo. iba kukala doblba. v 32. teraz mam 34 a az teraz zacinam zit. pred par mesiacami som zazila aj pubertu konecne🙌😁 mam teraz viac piercingov a 2 tattoo. uz par nausniciek aj šli preč) som sa vyblaznila🙈
@anonym_d7e897 Jeeej to je inak krásne 🙂 Ja až také zmeny nemám, možno to že som začala nosiť sukne a šaty (predtým v živote), ale už si teraz viackrát uvedomím, koľko vecí som predtým robila, hovorila a dnes sa správam úplne inak... ako som samú seba ponižovala a dnes to nerobím a nedovolím to nikomu!
@anonym_78d0db aj u mna to isté!!!😢 tiez ma vyplo. nemohla prhltavat. nič sa nechcelo a nemohlo. iba kukala doblba. v 32. teraz mam 34 a az teraz zacinam zit. pred par mesiacami som zazila aj pubertu konecne🙌😁 mam teraz viac piercingov a 2 tattoo. uz par nausniciek aj šli preč) som sa vyblaznila🙈
@anonym_d7e897 tak to máš ešte fajn, mňa vyplo úplne. Do tmy. Ja som začala odpadávať. Úplne každý deň, hocikedy, hocikde, bez nejakého vzorca (raz v sprche, raz v aute, raz pri filme, raz na ulici), proste telo hodilo takú spiatočku že sa nedalo fungovať. Jedine pri športe sa mi to nedialo (vyšší tep nedovolil) ale nedá sa 24h športovať. Do toho samozrejme úzkosti a ďalších 70 symptómov. A lekári nepomohli takže som si na to musela prísť sama. Ja som hlavne obmedzila kontakty a začala sa s ľuďmi úplne inak baviť, vážiť si samú seba
Joj zeny, 1000x klobuk dolu pred kazdou, ktora dokazala tyrana a narcistu odstrihnut👏
Moja matka bola ucitelka,ktoru deti milovali. Dokazala sa s nimi blaznit,usmievat....doma vsak bola ina. Nikdy som nebola dost dobra,dost pekna,dost mudra,nemala som kamosky,ziadna pre nu nebola dost dobra. Nemam ziadnu spomienku z detstva,zeby mi dala pusu,pohladkala...milsia bola len,ked som vyhrala nejaku sutaz. Na chvilu. Cize dlho som si myslela,ze ja som to divne dieta,chybne.
Dnes viem,ze ona si do mna projektovala svoje ocakavania,ktore som ja nemala sancu splnit. Mama zonrela a mne Vesmir prihral do zivota svokru. Tiez ucitelku, alkoholicku, ktora sa k svojmu synovi sprava presne ako moja mama ku mne. Vlastne este horsie. Nech spravi hocico,nic nie je dobre..ked nevie ine,tak citovo vydiera, hra,ze place, ohovara pred susedmi,manipuluje...15 rokov sme tam chodili kazdy vikend, on jej pomahal,vsetko robil na chalupe,v zahrade, drevo vozil,stiepal, vybavoval lekarov..ja som varila cely vikend pre nas,aj pre nu..aby mala aspon do stredy. Samozrejme aj nakupovali sme.
Naozaj som sa snazila zo vsetkych sil s nou vychadzat,ale nechcela som pristupit na jej hru "my dve zeny proti muzovi,jej synovi" . Muz dostal CMP, nebol schopny soferovat. Jeden vecer ozrata svokra mu doniesla kluce od auta a mne s uskrnom zahladila,ze jej pojde zajtra kupit cigarety.
A to bola posledna kvapka. Odstrihla som ju,nechodim tam. Vyse roka. Muz to nechape, pozviechal sa, navstevuje ,stara sa
Joj zeny, 1000x klobuk dolu pred kazdou, ktora dokazala tyrana a narcistu odstrihnut👏
Moja matka bola ucitelka,ktoru deti milovali. Dokazala sa s nimi blaznit,usmievat....doma vsak bola ina. Nikdy som nebola dost dobra,dost pekna,dost mudra,nemala som kamosky,ziadna pre nu nebola dost dobra. Nemam ziadnu spomienku z detstva,zeby mi dala pusu,pohladkala...milsia bola len,ked som vyhrala nejaku sutaz. Na chvilu. Cize dlho som si myslela,ze ja som to divne dieta,chybne.
Dnes viem,ze ona si do mna projektovala svoje ocakavania,ktore som ja nemala sancu splnit. Mama zonrela a mne Vesmir prihral do zivota svokru. Tiez ucitelku, alkoholicku, ktora sa k svojmu synovi sprava presne ako moja mama ku mne. Vlastne este horsie. Nech spravi hocico,nic nie je dobre..ked nevie ine,tak citovo vydiera, hra,ze place, ohovara pred susedmi,manipuluje...15 rokov sme tam chodili kazdy vikend, on jej pomahal,vsetko robil na chalupe,v zahrade, drevo vozil,stiepal, vybavoval lekarov..ja som varila cely vikend pre nas,aj pre nu..aby mala aspon do stredy. Samozrejme aj nakupovali sme.
Naozaj som sa snazila zo vsetkych sil s nou vychadzat,ale nechcela som pristupit na jej hru "my dve zeny proti muzovi,jej synovi" . Muz dostal CMP, nebol schopny soferovat. Jeden vecer ozrata svokra mu doniesla kluce od auta a mne s uskrnom zahladila,ze jej pojde zajtra kupit cigarety.
A to bola posledna kvapka. Odstrihla som ju,nechodim tam. Vyse roka. Muz to nechape, pozviechal sa, navstevuje ,stara sa
@anonym_c886c1 To je úplne hrozné. On je na to zvyknutý od mala, jemu toto príde normálne... žiaľ nevysvetlíš mu to, musí to pochopiť sám
@anonym_c886c1 ja som mamu neodstavila, ale nastavila som silné hranice. Pritom ona ma chválila za všetko, venovala sa mi, hrali sme sa spolu, musím povedať že v tomto smere som nestrádala. U nás bol problém otec alkoholik, dennodenný krik a hádky ktoré zavŕšila tým že sa regulovala na mne.
Najprv sa pohádala s otcom, potom so mnou, vyhádzala mi veci zo skríň, naziapala na mňa že som niečo nespravila, nerozprávala sa so mnou a často som nevedela prečo, hovorila mi že som ako otec, a ja ako dieťa som potom za ňou doliezala, ospravedlňovala sa a nevedela za čo, vtierala sa a toto ju ukľudňovalo. Potom prišlo lepšie obdobie, boli sme ako dve hrdličky, potom horšie a scenáre sa opakovali.
A s tou svokrou úplne chápem. Ja som od mamy doslova jedného dňa zdrhla, bolo to pre mňa kvôli pripútanosti ohromne ťažké. A nasťahovala som sa k priateľovi. Keďže sme boli mladučkí, on býval u mamy, a ona ma prijala, neskutočne som jej bola vďačná a zaviazaná. Čo som ale nečakala bolo peklo číslo dva. To bol úplne iný extrém. Pre ňu som bola len obyčajná špinďura do ktorej sa každý jeden deň navážala že nie je dostatočne umytý byt, že našla smietku na zemi, že robím smrad na záchode, že nechávam mokrú sprchu po sprchovaní a nevytriem ju úplne dosucha, že neodložím chlieb v tej sekunde ako si ho odkrojím a nie je umytý riad pomaly skôr ako dojem. Že to čo navarím sa nedá jesť, že neviem okná umývať, akože ten zoznam všetkého čo neviem robiť alebo neviem robiť dokonale bol taký, že ma po roku odviezla záchranka a ja som sa proste odmietla vrátiť s tým, že pôjdem bývať radšej na intrák a nájdem si 3 brigády ako toto (ešte som študovala). Vtedy priateľ narýchlo zohnal podnájom a na ďalší deň sme sa odsťahovali.
A on to síce videl a vidí stále, ale bohužiaľ má svoju maminu tak neskutočne rád, že jej toleruje aj keby sa mu vys*ala na hlavu. Ešte si vypýta dupľu. Áno, ona je milá, usmieva sa, ale tiež ohovára, ja som sa od nej tak nejak dala bokom že síce s ňou komunikujem maximálne slušne, ale proaktívne nikdy! On nevie pochopiť prečo, veď ona sa tak snaží... minule ho tak urazila že som sa už aj ja zastarala, som sa jej spýtala o čo jej ide. Prevrátila to na srandu a zo mňa spravila suchárku. Ani on jej nie je nikdy dosť dobrý, môže spraviť 100 vecí, ona vždy poukáže na tú stoprvú čo už nestihol a označí ho za lenivca. A on sa len snaží a snaží a snaží..
Ja som mu to už prestala hovoriť, poukazovať na to, prestala som to riešiť, povedala som si že ona mi za to nestojí aby ja som si ničila vzťah. Keď to on bude chcieť vidieť a riešiť, tak bude, keď nie, pôjdem k nej s ním čisto ako doprovod a zapájam sa čo najmenej. Skôr si riešim seba a svoj život, chválim ho za to čo spravil, čo vie, riešim to skôr tak ako by som ja chcela aby bolo so mnou a s ním zaobchádzané a podľa toho sa správam JA. Ju nezmením, jeho lásku k nej tiež nie, ale môžem dosiahnuť aspoň to že pri mne sa bude cítiť dobre a bude možno podvedome cítiť kto stojí pri ňom a kto proti nemu.
Joj zeny, 1000x klobuk dolu pred kazdou, ktora dokazala tyrana a narcistu odstrihnut👏
Moja matka bola ucitelka,ktoru deti milovali. Dokazala sa s nimi blaznit,usmievat....doma vsak bola ina. Nikdy som nebola dost dobra,dost pekna,dost mudra,nemala som kamosky,ziadna pre nu nebola dost dobra. Nemam ziadnu spomienku z detstva,zeby mi dala pusu,pohladkala...milsia bola len,ked som vyhrala nejaku sutaz. Na chvilu. Cize dlho som si myslela,ze ja som to divne dieta,chybne.
Dnes viem,ze ona si do mna projektovala svoje ocakavania,ktore som ja nemala sancu splnit. Mama zonrela a mne Vesmir prihral do zivota svokru. Tiez ucitelku, alkoholicku, ktora sa k svojmu synovi sprava presne ako moja mama ku mne. Vlastne este horsie. Nech spravi hocico,nic nie je dobre..ked nevie ine,tak citovo vydiera, hra,ze place, ohovara pred susedmi,manipuluje...15 rokov sme tam chodili kazdy vikend, on jej pomahal,vsetko robil na chalupe,v zahrade, drevo vozil,stiepal, vybavoval lekarov..ja som varila cely vikend pre nas,aj pre nu..aby mala aspon do stredy. Samozrejme aj nakupovali sme.
Naozaj som sa snazila zo vsetkych sil s nou vychadzat,ale nechcela som pristupit na jej hru "my dve zeny proti muzovi,jej synovi" . Muz dostal CMP, nebol schopny soferovat. Jeden vecer ozrata svokra mu doniesla kluce od auta a mne s uskrnom zahladila,ze jej pojde zajtra kupit cigarety.
A to bola posledna kvapka. Odstrihla som ju,nechodim tam. Vyse roka. Muz to nechape, pozviechal sa, navstevuje ,stara sa
@anonym_c886c1 len aby som upresnila, vtedy ma záchranka odviezla so žlčníkovým záchvatom z jej jedla. Lebo ja varím tak otrasne že sa to nedá jesť. Ona varí najlepšie a preto mi zakázala u nej doma variť, a mám sa učiť od nej. Mňa žiaľ z každého jej jedla neskutočne prehnalo. Mala som vtedy 54 kíl a vyzerala ako keby som nič nejedla a to len preto, že čo som zjedla, bolo do 10 minút von. Keď sa dalo, tak som šla radšej do reštaurácie ako jesť u nej.
Po odchode od nej, keď sme začali s priateľom žiť sami, v inom meste, mi 20 rokov trvalo kým mi úplne došlo že čo sa deje. Tým že som s ňou bola v kontakte raz za týždeň a tým aké som ja sama mala detstvo, všetko som jej tolerovala, hoci vždy keď sa nik nepozeral tak som prekrúcala očami, ako keby podvedome som vždy vedela že sa nespráva v poriadku, ale aj tak som to tolerovala. Muselo ma proste telo vypnúť aby som pochopila že si musím konečne nastaviť hranice aj ja. Takže nie, nebolo to vždy tak ako si myslíš 🙂
Ja až teraz začínam skutočne robiť čo chcem, celé tie roky som niekde v podvedomí mala tie jej kritiky, snažila sa mať doma vycumlíkované, navariť mužovi ako ona by navarila, mať všetko tip top, vytieram sprchu dosucha :D Až teraz po tom vypnutí si dovolím nechať vo vani kvapky vody, navariť si ako kedysi, nemať doma múku, neutrieť ten fľak na zemi okamžite, je až neskutočné ako nás takíto ľudia vedia ovplyvniť a vytvoriť v nás silných vnútorných kritikov hoci už 20 rokov nemajú na nás reálny dosah.
@anonym_c886c1 len aby som upresnila, vtedy ma záchranka odviezla so žlčníkovým záchvatom z jej jedla. Lebo ja varím tak otrasne že sa to nedá jesť. Ona varí najlepšie a preto mi zakázala u nej doma variť, a mám sa učiť od nej. Mňa žiaľ z každého jej jedla neskutočne prehnalo. Mala som vtedy 54 kíl a vyzerala ako keby som nič nejedla a to len preto, že čo som zjedla, bolo do 10 minút von. Keď sa dalo, tak som šla radšej do reštaurácie ako jesť u nej.
Po odchode od nej, keď sme začali s priateľom žiť sami, v inom meste, mi 20 rokov trvalo kým mi úplne došlo že čo sa deje. Tým že som s ňou bola v kontakte raz za týždeň a tým aké som ja sama mala detstvo, všetko som jej tolerovala, hoci vždy keď sa nik nepozeral tak som prekrúcala očami, ako keby podvedome som vždy vedela že sa nespráva v poriadku, ale aj tak som to tolerovala. Muselo ma proste telo vypnúť aby som pochopila že si musím konečne nastaviť hranice aj ja. Takže nie, nebolo to vždy tak ako si myslíš 🙂
Ja až teraz začínam skutočne robiť čo chcem, celé tie roky som niekde v podvedomí mala tie jej kritiky, snažila sa mať doma vycumlíkované, navariť mužovi ako ona by navarila, mať všetko tip top, vytieram sprchu dosucha :D Až teraz po tom vypnutí si dovolím nechať vo vani kvapky vody, navariť si ako kedysi, nemať doma múku, neutrieť ten fľak na zemi okamžite, je až neskutočné ako nás takíto ľudia vedia ovplyvniť a vytvoriť v nás silných vnútorných kritikov hoci už 20 rokov nemajú na nás reálny dosah.
@anonym_78d0db akoby som citala o svojej svokre-sprcha, neumyty riad, jedlo, neviem umyvat okna atd.🙂
@anonym_78d0db akoby som citala o svojej svokre-sprcha, neumyty riad, jedlo, neviem umyvat okna atd.🙂
@anonym_autor No u nás má svokra prezývku "inšpekcia" 😝 Voláme švagrovi - dnes upratujeme lebo zajtra príde inšpekcia 😅 Celá rodina si z nej srandu robí, odkiaľ príde, odtiaľ má večne historky typu že čo tam bolo špinavé, kto mal ponožku na zemi a neožehlené utierky, všade niečo nájde a rozpráva o tom ešte týždeň 😂
Ak by vám rodičia v živote nikdy nepomohli finančne keď sme to potrebovali ? Prosili by ste ich pôžičku nedali by že nemajú a mesiac prídu s novým autom.
Ak by stále mali niečo proti vášmu mužovi ?
Ak by robili roky stále intrigy.
A nakoniec by vás oklamali, mali idealnu možnosť vám finančné pomôcť bez toho aby to ich zatažilo na ich finančnej situácii (vedeli že to potrebujem aktuálne) a aj tak odmietli a urobili z toho drámu
Matka - intrigy, faloš, musí byť po jej inak sa oduje, ale samozrejme občas aj svetlé chvíľky kedy je príjemná milá
Otec - uhundaraný, musí mať on vždy pravdu, iba on a nič iné, arogantný, občas ochotný
Prerušili by ste kontakt úplne ? Naučili sa s tým žiť a mávali nad tým rukou ? Alebo ako by ste zachovali ?
S rodičmi nie ale s partnerovou rodinou obmedzujem kontakt na minimum odkedy začali vkuse rýpať a hodnotiť moju 2 ročnú dcéru prečo ešte toto nevie a tamto nevie a on to v jej veku už vedel (ich bol výnimočný) a v škôlke ju nebudú mať učiteľky rady 🙈 pritom úplne normálne zdravo sa vyvíjajúce dieťa.
@anonym_c886c1 To je úplne hrozné. On je na to zvyknutý od mala, jemu toto príde normálne... žiaľ nevysvetlíš mu to, musí to pochopiť sám
@sisamisaaa ano, je mu je to normalne, ved je sama,musiíi jej pomoct...to,ze je svina na neho a odkedy tam nechodim,tak mu nic nenavari a on sa krmi vifonkami,ani to mu nevadi. On to aj uzna,ale dedko ,jeho vzor ho na smrtelnej posteli zaprisahal,aby sa o mamu postaral,tak sa stara...a to mal 17 rokov vtedy...tak sa stara. Aj uzna,ze he sebestredna narcistka,ale povie,ze "co mam robit" a ide tam zas. Ako velke dieta,co spravi pre matku vsetko,len,aby mu prejavila kusok citu..a nikdy sa nedocka...je mi ho luto,ale neviem mu pomoct.
Ona prelieva falosne slzy,ked ideme niekde na dovolenku ,a ja blba,ze neboj,budeme si davat pozor na seba..a ona, nikam nechodte,ked sa vam cosi stane,kto sa o mna postara🤦♂️ ...no a muz len skonstatovat,ze ved ma pravdu.
S odstupom casu to hodnotim ako svoje velmi dobre rozhodnutie,nestykat sa s nou...mala som to spravit uz davno.
@anonym_c886c1 ja som mamu neodstavila, ale nastavila som silné hranice. Pritom ona ma chválila za všetko, venovala sa mi, hrali sme sa spolu, musím povedať že v tomto smere som nestrádala. U nás bol problém otec alkoholik, dennodenný krik a hádky ktoré zavŕšila tým že sa regulovala na mne.
Najprv sa pohádala s otcom, potom so mnou, vyhádzala mi veci zo skríň, naziapala na mňa že som niečo nespravila, nerozprávala sa so mnou a často som nevedela prečo, hovorila mi že som ako otec, a ja ako dieťa som potom za ňou doliezala, ospravedlňovala sa a nevedela za čo, vtierala sa a toto ju ukľudňovalo. Potom prišlo lepšie obdobie, boli sme ako dve hrdličky, potom horšie a scenáre sa opakovali.
A s tou svokrou úplne chápem. Ja som od mamy doslova jedného dňa zdrhla, bolo to pre mňa kvôli pripútanosti ohromne ťažké. A nasťahovala som sa k priateľovi. Keďže sme boli mladučkí, on býval u mamy, a ona ma prijala, neskutočne som jej bola vďačná a zaviazaná. Čo som ale nečakala bolo peklo číslo dva. To bol úplne iný extrém. Pre ňu som bola len obyčajná špinďura do ktorej sa každý jeden deň navážala že nie je dostatočne umytý byt, že našla smietku na zemi, že robím smrad na záchode, že nechávam mokrú sprchu po sprchovaní a nevytriem ju úplne dosucha, že neodložím chlieb v tej sekunde ako si ho odkrojím a nie je umytý riad pomaly skôr ako dojem. Že to čo navarím sa nedá jesť, že neviem okná umývať, akože ten zoznam všetkého čo neviem robiť alebo neviem robiť dokonale bol taký, že ma po roku odviezla záchranka a ja som sa proste odmietla vrátiť s tým, že pôjdem bývať radšej na intrák a nájdem si 3 brigády ako toto (ešte som študovala). Vtedy priateľ narýchlo zohnal podnájom a na ďalší deň sme sa odsťahovali.
A on to síce videl a vidí stále, ale bohužiaľ má svoju maminu tak neskutočne rád, že jej toleruje aj keby sa mu vys*ala na hlavu. Ešte si vypýta dupľu. Áno, ona je milá, usmieva sa, ale tiež ohovára, ja som sa od nej tak nejak dala bokom že síce s ňou komunikujem maximálne slušne, ale proaktívne nikdy! On nevie pochopiť prečo, veď ona sa tak snaží... minule ho tak urazila že som sa už aj ja zastarala, som sa jej spýtala o čo jej ide. Prevrátila to na srandu a zo mňa spravila suchárku. Ani on jej nie je nikdy dosť dobrý, môže spraviť 100 vecí, ona vždy poukáže na tú stoprvú čo už nestihol a označí ho za lenivca. A on sa len snaží a snaží a snaží..
Ja som mu to už prestala hovoriť, poukazovať na to, prestala som to riešiť, povedala som si že ona mi za to nestojí aby ja som si ničila vzťah. Keď to on bude chcieť vidieť a riešiť, tak bude, keď nie, pôjdem k nej s ním čisto ako doprovod a zapájam sa čo najmenej. Skôr si riešim seba a svoj život, chválim ho za to čo spravil, čo vie, riešim to skôr tak ako by som ja chcela aby bolo so mnou a s ním zaobchádzané a podľa toho sa správam JA. Ju nezmením, jeho lásku k nej tiež nie, ale môžem dosiahnuť aspoň to že pri mne sa bude cítiť dobre a bude možno podvedome cítiť kto stojí pri ňom a kto proti nemu.
@anonym_78d0db to som si aj ja myslela, ze ked bude mat doma pohodu, podporu, starotlivost, ze tam bude chodit menej..alebo si aspon nieco uvedomi. Ale nie,on je spokojny sice doma, kym nedostal CMP, bol pre mna najuzasnejsi manzel na svete,citlivy,empaticky...ale aj tak chodil za noi, vypocut si vycitky ,vydieranie,sebalutost a sebaprezentaciu.
Teraz po chorobe je sice fyzicky ok,ale osobnostne sa zmenil...zamerany na seba,na nu..negativny,nenavistny...😪
@anonym_c886c1 len aby som upresnila, vtedy ma záchranka odviezla so žlčníkovým záchvatom z jej jedla. Lebo ja varím tak otrasne že sa to nedá jesť. Ona varí najlepšie a preto mi zakázala u nej doma variť, a mám sa učiť od nej. Mňa žiaľ z každého jej jedla neskutočne prehnalo. Mala som vtedy 54 kíl a vyzerala ako keby som nič nejedla a to len preto, že čo som zjedla, bolo do 10 minút von. Keď sa dalo, tak som šla radšej do reštaurácie ako jesť u nej.
Po odchode od nej, keď sme začali s priateľom žiť sami, v inom meste, mi 20 rokov trvalo kým mi úplne došlo že čo sa deje. Tým že som s ňou bola v kontakte raz za týždeň a tým aké som ja sama mala detstvo, všetko som jej tolerovala, hoci vždy keď sa nik nepozeral tak som prekrúcala očami, ako keby podvedome som vždy vedela že sa nespráva v poriadku, ale aj tak som to tolerovala. Muselo ma proste telo vypnúť aby som pochopila že si musím konečne nastaviť hranice aj ja. Takže nie, nebolo to vždy tak ako si myslíš 🙂
Ja až teraz začínam skutočne robiť čo chcem, celé tie roky som niekde v podvedomí mala tie jej kritiky, snažila sa mať doma vycumlíkované, navariť mužovi ako ona by navarila, mať všetko tip top, vytieram sprchu dosucha :D Až teraz po tom vypnutí si dovolím nechať vo vani kvapky vody, navariť si ako kedysi, nemať doma múku, neutrieť ten fľak na zemi okamžite, je až neskutočné ako nás takíto ľudia vedia ovplyvniť a vytvoriť v nás silných vnútorných kritikov hoci už 20 rokov nemajú na nás reálny dosah.
@anonym_78d0db hej no..mne to trvalo 15 rokov...ano, matky odviedli kus psycho-tyranskej roboty..a tito narcisti a manipulatori to jednoducho vycitia. Som velmi rada,ze si si nasla svoju cestu,aj ked spomienky sa casto vynoria...a bolia.
@anonym_autor No u nás má svokra prezývku "inšpekcia" 😝 Voláme švagrovi - dnes upratujeme lebo zajtra príde inšpekcia 😅 Celá rodina si z nej srandu robí, odkiaľ príde, odtiaľ má večne historky typu že čo tam bolo špinavé, kto mal ponožku na zemi a neožehlené utierky, všade niečo nájde a rozpráva o tom ešte týždeň 😂
@anonym_78d0db nas krpec, ked bol maly, volal ježibabu,ze jebaba...ked sa s dcerou rozpravam a poviem jebaba,vieme o koho ide🤭
Ak by vám rodičia v živote nikdy nepomohli finančne keď sme to potrebovali ? Prosili by ste ich pôžičku nedali by že nemajú a mesiac prídu s novým autom.
Ak by stále mali niečo proti vášmu mužovi ?
Ak by robili roky stále intrigy.
A nakoniec by vás oklamali, mali idealnu možnosť vám finančné pomôcť bez toho aby to ich zatažilo na ich finančnej situácii (vedeli že to potrebujem aktuálne) a aj tak odmietli a urobili z toho drámu
Matka - intrigy, faloš, musí byť po jej inak sa oduje, ale samozrejme občas aj svetlé chvíľky kedy je príjemná milá
Otec - uhundaraný, musí mať on vždy pravdu, iba on a nič iné, arogantný, občas ochotný
Prerušili by ste kontakt úplne ? Naučili sa s tým žiť a mávali nad tým rukou ? Alebo ako by ste zachovali ?
@anonym_2ae4f0 to,ze by mi nedali pozicku,by som odpustila...su to ich peniaze,ked nechce,nech si nechaju. Ale zhadzovanie manzela, ohovaranie,intrigy po skusenostiach uz nie. Nemavla by som rukou. Odstrihla by som ich,mininalne na rok,potom by som skusila,ci sa nieco nezmenilo,ak nue,definitivne.
@anonym_a7d64c V tomto som sa úplne našla. Tie mi to trvalo 20 rokov - od 18 do 38 som vôbec nechápala len znášala - úplná pravda! Ty si to pochopila aspoň z knižiek, čo je super. Ja som žila v úzkosti a ani som netušila že to ako sa všade ponáhľam a aká som vystresovaná je nejaký prejav úzkosti, proste som to brala ako úplne normálne. Až do skolabovania celého organizmu, a to doslova. Odpadla som a niekoľko mesiacov nedokázala normálne fungovať, a až toto ma priviedlo k tým knižkám o ktorých píšeš. Dovtedy mi záležalo len na tom aby všetci naokolo boli spokojní, vtedy som bola spokojná ja. Ale toto sa nikdy nedialo. 20 rokov. Keby ma vlastné telo nedonútilo zastať a začať vnímať seba, tak dodnes "spím".
@anonym_78d0db aj u mna to isté!!!😢 tiez ma vyplo. nemohla prhltavat. nič sa nechcelo a nemohlo. iba kukala doblba. v 32. teraz mam 34 a az teraz zacinam zit. pred par mesiacami som zazila aj pubertu konecne🙌😁 mam teraz viac piercingov a 2 tattoo. uz par nausniciek aj šli preč) som sa vyblaznila🙈