V akom veku ste už mali životné ciele?
V akom veku ste mali už nejaké ciele akým smerom váš život má smerovať v profesnej a súkromnej oblasti? Viem, že niečo sa časom a okolnosťami mení. Ale napríklad, kde ako chcete žiť, či chcete rodinu, deti, štýl práce. Nejaké životné poslanie a životná náplň? Môže človek prežiť život aj bez cieľa? Nič neriesiť, nemať predstavu a len prežívať a užívať si život?
Stručné zhrnutie
- Životné ciele sa často formujú v detstve alebo v mladom dospelom veku, pričom diskutujúci uviedli konkrétne veky ako 8–9 rokov, 10 rokov, 16 rokov, 19 rokov a 22–25 rokov.
- Ciele sa môžu radikálne zmeniť vplyvom okolností; príklady zahŕňajú zmenu povolania, zamestnania a bývania pred 40-tkou.
- Niektorí ľudia nemajú jasné dlhodobé ciele ani po 30. alebo takmer 40. roku života.
Najčastejšie otázky
Q: V akom veku si ľudia najčastejšie stanovujú životné ciele?
A: Respondenti uviedli rôzne veky: niektorí už v 8–9 rokoch, ďalší v 10–16 rokoch, veľká časť medzi 22–25 rokmi a niektorí až po 30-tke alebo neskôr.
Q: Môžu sa životné ciele zmeniť neskôr v živote?
A: Áno; v diskusii boli konkrétne zmienky o zmene povolania, zamestnania a bývania pred 40-tkou.
Q: Je bežné nemať životné ciele po 30-ke?
A: Áno; niekoľkí respondenti uviedli, že po 30-tke alebo blízko 40-tky nemali „vyslovene ciele“ a žili skôr podľa aktuálnych možností.
Q: Kedy ľudia plánujú rodinu a deti?
A: Plánovanie rodiny sa líši: jeden respondent chcel byť matkou už v 5 rokoch, iní si rodinné ciele stanovili okolo 22–23 rokov, a niektorí ich riešili až po 25-tke.
Q: Ako povaha a výchova ovplyvňujú plánovanie cieľov?
A: Viacerí uviedli, že záleží na povahe, výchove a motivácii; niekto je plánovač od detstva, iný sa riadi intuíciou alebo necháva veci plynúť.
Q: Je vhodné meniť ciele počas života?
A: Diskutujúci považovali zmenu cieľov za bežnú a často nevyhnutnú, pričom uviedli príklady prechodu na iné scenáre života a úpravy plánov po 30. alebo 40. roku.
Závery z diskusie
Zhoda
- Životné ciele sa často formujú v detstve alebo v mladom dospelom veku (príklady: 8–9, 10, 16, 19, 22–25 rokov).
- Ciele sa menia vplyvom životných udalostí ako zmena práce, bývania alebo stretnutie partnera.
- Niektorí ľudia nemajú jasné dlhodobé ciele ani v 30–40 rokoch.
Sporné názory
- Mať pevné životné ciele: jeden postoj tvrdí, že ciele dávajú finančnú stabilitu a zmysel (napr. plánovanie na cestovanie, bývanie), opačný postoj tvrdí, že plánovanie je zbytočné, lebo „Pán Boh mení plány“ alebo je lepšie žiť podľa intuície.
- Kedy plánovať rodinu: niektorí plánujú rodinu už v dospievaní, iní ju nechávajú na neskoršie roky (po 25–30).
Otvorené otázky
- Kedy je optimálny vek na stanovenie dlhodobých profesijných cieľov?
- Ako vyvážiť pevné životné ciele s potrebou flexibilne reagovať na nečakané zmeny?
- Kedy je vhodné zmeniť kariéru alebo vzdelanie, ak pôvodné ciele nevyšli?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
žiadne
Miesta a osoby
žiadne
Ja som sa ako 10 rocna rozhodla, co chcem v zivote robit a nelutujem ani po 50-tke. Nie som karieristka, ale vyber povolania povazujem za naozaj velmi dolezity, az prilis vela casu clovek travi v praci. To, ze chcem mat manzela a deti, to prislo az po 25-ke a v podstate som ho hned aj stretla😉 Take veci, ze kde budeme byvat, to sa nejako postupne vyvinulo.
Od vzdy. Ja som ten typ cloveka. Planovac. Vzdy nieco male pozitivne predu. A predstavy boli rozne a menili sa casom a vekom a okolnostami. Aj teraz mam zo 5 moznych scenarov. ;)
Mala som 19 ,keď som mala v hlave viac menej jasno ,čo od života cakam . +- sa mi to splnilo
Urcite mam ciele a vzdy som mala, problem je, ked sa na to clovek fixuje a ciele nevychadzaju ;) napriklad deti do 30 som mala naplanovane uz od 18 snad a nic 🤷 rovnako skola, praca nevychadzali ako som chcela. Ale v 20ke som napriklad este nevedela co chcem v zivote robit a hoci teraz uz mam nejake vzdelanie a aj ma to bavi, neviem povedat, ze to chcem robit az do dochodku 🤔
Asi niekde v polovici vysokej skoly sa mi moje predstavy o buducnosti uzriasli. Ja si uzivam zivot prave preto, ze mam ciel a veci roesim, preto mam potom financie aj na uzivanie, cestovanie, pekne byvanie, rodinu atd 🤷🏼♀️ poznam ale ludi, co este v 30 nevedia, co by vlastne chceli robit, pre mna je nieco take nepredatavitelne. Hodne to asi zalezi aj od povahy, vychovy, motivacie nieco dosiahnut atd.
Človek môže mať plány, ciele, ktoré sa môžu v sekunde zmeniť. Takže ciele som mala, možno už okolo 25-ky. Pred 40-tkou som však zmenila povolanie, zamestnanie, bývanie... všetko. Ale musela som kvôli okolnostiam.
Odkedy som prvýkrát získala ,,vedúcu poziciu'' ...odvtedy som vedela,že toto je pre mňa a toto chcem robiť.
Súkromný život sa vyvíja sám,ten neplanujem
Nie som plánovač, riadim sa ze všetko sa môže hneď zmeniť,, všetko nejak ide samé a zatiaľ pozitivne
Neviem definovat vek, ale urcite uz na strednej skole som vnimala, co chcem a co nie. Chcela som robit pracu, ktora ma bude naplnat, nad vyplatou som nerozmyslala.
Ja ešte stále nemám a ani to nechápem z môjho pohľadu ,niečo dlhodobo plánovať.Chces rozosmiať Boha?Povedz mu svoje plány
Po par nepodarenych pokusoch som prestala planovat a riadim sa intuicou. Cielom je dozit sa co najvyssieho veku v dobrom zdravi a po smrti chodit vsetkych strasit. Vsetko ostatne ako pride
Ahoj, mam takmer 40 a vyslovene ciele nemam. Ano chcem mat super pracu, milujucu rodinu a pevne zdravie ale to asi kazdy z nas 🙂.
Ked som hlasila na SŠ,nezobrali ma kde som chcela, tak sme rychlo riesili skolu a nakoniec som skoncila na chlapcenskom odbore , ked sme boli 4 dievcata...🙂. Na VŠ som sla, len preto, ze sla spoluziacka a chceli sme skusit vysokoskolsky zivot.. vedome si toho, ze skola je mega tazka a viac ako rok to tam nedame 🤣, spoluziacka skolu zabalila pocas prveho semestra, ja som tam stretla svojho muza, zamilovala sa a bola som si vedoma, ze ak skoncim so skolou budeme sa vidiet velmi malo az vobec...tak som usilovne 6 rokov studovala 😅. Pocas skoly som dostala moznost pracovat v odbore, ( ako jedna z mala spoluziakov )... po skole som hned nastupila na TPP...nemala som tieto ciele, len som brala co aktualne zivot ponukol... nemala som za ciel svadbu ani rodinu..prislo to akosi samo automaticky...ked dozrel cas. Po materskej som dufala, ze sa zamestnam v odbore zas a podarilo sa a aktualne asi tyzden sa pohravam s myslienkou, ze by som si spravila autorizaciu ak sa bude dat...ale ak sa dat nebude tak to akosi pocka 😅... moj otec mi raz povedal : neocakavaj vela lebo budes sklamana, ocakavaj menej a budes prekvapena...
Ja som v piatich rokoch chcela byť mamou. To sa mi splnilo, mám kopu detí 😀 Potom okolo 12 rokov som si vymyslela (pod vplyvom istých udalostí) že sa naučím po čínsky. AJ to sa mi podarilo a aj s tým pracujem. Ďalšie ciele, plány som nemala a už asi ani nejak extra nemám, takto bližšie k 50-ke.
Rodinné už cca 22-23 tie pracovné až teraz po 30 ..
Ja si myslím že človek bez životných cieľov ešte nedozrel..raz to príde
Mam 40 a tento tyzden mi preplo, ze sa chcem stahovat 🤪 Nikdy nie je neskoro menit ciele.
V 8-9 rokoch som mala jasne, ci a co chcem studovat. Sice sa niektore veci osudom menia, ale cast sa splnila, cast nie- ale pracujem na tom, ze sa mozno este splni, ak boh da😃a casom ci po dosiahnuti urcitych met prichadzaju nove ciele a vyzvy, aby clovek dalej napredoval. Ale nie kazdy to tak ma- niekto sa uspokoji s urcitymi vecami a niekoho nebavi nahanat sa za niecim. Ak je dany clovek spokojny so svojim stavom, tak nech si zivot uziva....
Ciele si stanovujem priebežne od ZŠ a teším sa z ich naplnenia😇. Od vzdelania, cez sebarealizáciu, rodinu, či bývanie a cestovanie atď. Vždy sa dá posunúť ďalej a tešiť sa z úspechu.
ja od detstva... vedela som ako chcem žiť, ako nie, akého muža vedľa mňa, že chcem veľa cestovať, nemať dlžoby, vzdelávať sa... Mnoho vyšlo, niekde nastala zmena, inde prevrat 😄 Veď vieš ako sa hovorí : Ak chceš rozosmiať Pána Boha povedz mu o svojich plánoch. Dnes... som vďačná a spokojná za každý jeden deň a za všetko čo mi bolo dopriate... Niekto tú šancu nedostal vôbec...
odjakživa. o inom snívalo moje 5r ja, o inom 10r ja, o inom 18r ja, o inom 30r ja atď.... vždy mám nejaký cieľ.
Nemám špeciálny životný cieľ, skôr asi je cesta cieľ. Ale to, či chcem mať partnera, deti, štýl práce som vedela asi od 15... to kde chcem žiť sa mi presne vykryštalizovalo v 20tke... zatiaľ sa to drží 🙂
@jamimo toto aj ja hovorim o tom Bohu 😀 rozosmiala som ho ked som planovala iba jedinacika a nikdy v zivote druhe ked som si zvykla ze je samostatna 😀 😀 pred troma rokmi sa musel dobre rehotat 😀 😀
Ja mam pocit ze ako 14rocna som mala.visc cieľov a predstav ako teraz :D určite som už vedela co chcem robiť, atď. Otázku deti a rodiny som mala nejak asi vyriešenu odjakživa v sebe, vôbec som to neriešila. Viem ze uz pri prvom "frajerovi" mi bolo jasné co a ako..
Ako sa ale hovorí, človek mieni, pán Boh mení.. v 30tke som už bola hotový človek s väčšinou "splnenou" ak nerátam tie Maledivy a teda profesiu som trochu okresala :D
Az po 30-tke sa mi tak realne zacali formovat, dovtedy som netusila, kde budem zit, s kym a ani profesiu, ktoru budem vykonavat. Vedela som ale, ze chcem byvat v dome, mat pohodoveho chlapa, dobre platenu pracu a psa. V podstate sa mi vsetko splnilo, az na toho psa - mam 2 kusy 😅
Ale veru v den 30.narodenin este nic z toho nebolo a rozmyslala som ci vobec niekedy stretnem dobreho chlapa a budem mat deti. To druhe stale neviem, ale uz je tam aspon vyssia pravdepodobnost ze ano 😁