Váš názor na maminu reakciu
Ahojte. Moji rodičia sa rozviedli keď som mala 17. Otec bol tyran a mama utiahnuta ktorá nechala sebou manipulovať. Keď sa rozviedli matka sa odstahovala do rodného bydliska a mna nechala u otca samu. Čakal som kým dokončím strednú a hneď som utekala za ňou sa presťahovať k nej, ona bývala so svojou mamou. No neviem čo sa stalo ale boli obidve ku mne odmerane, varili obed iba pre seba, keď išli na výlet mňa nezavolali, vôbec sa somnou nebavili len keď ja som sa ich niečo spýtala tak s nechutou mi odpovedali. Viac x som ich počula ako si sepkaju a ohovaraju. Takto som snimi žila 2 roky už som to nevydržala a odišla som žiť do podnájmu. V podnájme žijem 4 roky a ani raz sa mi sama od seba neozvala. Taktiež mi negratuluje na narodeniny, nevolá ma k sebe na Vianoce, sviatky , veľkú noc. Vôbec sa sama neozyva. Samozrejme som bola sklamaná a veľa som sa snou cez telefón hádala a pýtala som sa jej čo má vlastné za problém. A začala mi vyčítať že som presne taká istá jak môj otec,že ľutuje že ma musela mať s ním. A začala mi vyčítať nejake blbosti ktoré som vytrelila ako mladá v puberte , keď som sa pár x opila alebo utekala z domu ( hlavne pred ocom) áno robila som blbosti ale vDy sa to tykalo toho že mi prepinalo z otca, nakoniec som skončila aj na liekoch, mám už 3 diagnózy a mám pocit že sa mi len zbierajú... No lenže takéto blbosti som robila možno v 16 rokoch. Teraz mám 24 a správala som sa k nej dobre niekoľko rokov, a stále nechápem že toľko rokov mi vyčíta tienisté veci že som sa opila alebo jej povedala že je krava ( v hádke lebo aj ona mi nadávala do ku... A po....) A posiela mi vždy hrozne smsky primladam fotku. Rozhodla som sa to riešiť cez váš pretože už nevládzem toľko rokov sa cítiť vínna. Už nevládzem si myslieť o sebe že som ja ťa zlá, a že nič nedokážem. Posielam foto do komentáru čo mi napísala...
Hrozné, Ako to sa ani čítať len tak nedá. Neviem si predstaviť, že by sa moja mama ku mne takto chovala. To je podľa mňa už na duševnú chorobu. Budz rada, že s nimi proste už nebývaš. Osobne by som sa jej vôbec neozývala
@0silvia0 Mame sa vyhraza ze ani ona jej neukaze dieta - ktore ona este ani nema. Ked sa hadaju ze jej nedovoli vidiet si sestru. Mne jej mama nepride normalna mà pod 50 rokov a tie kecy o tom ze ked umrie vsetky $ dostane jej sestra ., preco sa mlada osoba pochovava? To je len emocionalne vydieranie hranie na city. Nie je jednou nohou v hrobe.
Posielam ti objatie.Vyrastala som s toxickou matkou,tiež ma nemala rada Raz mi vykročila,že ma neznáša od pôrodu,lebo sa podobam na otca,ktorého neznášala.Ma rada len môjho brata Ja sa dodnes liečim na úzkosti,čo mi spôsobil vzťah s matkou.Ale.Mam dávno svoju rodinu a snažím sa byť čo najlepšia mama a už a babka.S dcérou mám dobrý vzťah,mám dobrého muža,perfektnú prácu aj kolegov,zázemie.Toto isté želám aj tebe,obmedz vzťahy s matkou,ordzila som aj ja Držím palce 🥰
@moonlight1210 ibaze ona si nevybrala ostat s otcom mama odisla a ju snim nechala. Nechcela ju. Povedala ze snim mà ostat a dokoncit si tam skolu. Ked ju dokoncila Isla zit za nou, tak to nebude mat korenw v tom. Odisla ked mala 17 a ona sa opijala v 16 a veci ktore jej mama vycita sa stali v 16ke. Kto vie co sa deje v jej hlave Mozno bola autorka ups dieta a vini ju za to ze koli nej ostala v toxickom vztahu hoci neskor si urobila planovane dieta stym istym muzom.Mozno ju do prveho teho muz dotlacil a od narodenia k nej nema zdravy vztah .. moznosti je vela . Mozno by sa mala opytat babky preco je mama taka, chovanie matky by sa dalo ako tak chapat Keby autorka nejak ublizila svojej malej sestre. .. alebo bola fetacka a kradla jej $ ..
Niektore deti prekonaju mentalne svojich rodicov velmi skoro - a to je aj tvoj pripad. Dieta automaticky predpoklada, ze dospely clovek musi mat rozum. A samozrejme dospely clovek ktory sa stane rodicom, uz musi definitivne rozmyslat. Zial, to nie je pravda. Niektore pary ktore maju dieta su nevyzrete, nestabilne a nezodpovedne osoby - ako tvoji rodicia, a potom to vypada ako to vypada. Su to vyslovene idioti. Keby bolo bezpecie a zdravy psychicky vyvoj dietata kriterium na pocatie, tak by zostali navzdy bezdetny. Niekedy je dobre prijat fakt, ze mama aj otec su mimo a z teba je vdaka bohu, zena uplne inej povahy. Nema zmysel sa hadat s mamou. Nepis jej, nekontaktuj ju. Zariad si vlastny zivot. Ked nemas podporu rodiny, tak si musis zabezpecit pracu, byvanie, musis si nieco nasetrit pre pripad nudze. To, ze mladsiu sestru neuvidis, tak na to by som sa nespoliehala, pretoze aj napriek zakazom tvojej matky spolu mozete mat neskor pekny vztah z vlastnej iniciativy. Na otazky ako sa ma mama by som povedala cudzim ludom "dobre. Byvame daleko, sme menej v kontakte" Nic viac, nic menej.
Nechaj mamu tak, hoci to je tvoja mama. Nechce ta, tak to nehrot. Nieco tam bude, vobec divne je ze obe deti si nezobrala, ale ze Ta nechala u otca.
Moze byt ze sama zazila malo lasky. Moze tam byt nieco co sa prenasa z generacie na generaciu. To toxicke myslenie, je to hroza taky clovek. Moja babka vinila svoju dceru, moju mamu, ze kvoli nej nedonokcila skolu, lebo bola s nou tehu...akoby dieta za to mohlo! Nemali nikdy dobry vztah, stale niektora nieco vycitala tej druhej. Ja s mamou tiez nemam extra vztah, objatie od nej nepoznam, rovnako prejavy hnevu boli vzdy u nas zakazane, boli sme slusne a vzorne deti. Na navstevu prideme, kolkokrat sa stane ze manzel nieco povie a jej sa to straaasne dotkne a potom dostanem mail. So svokrou dobre vychadzam, byvame v jednom dome...s mamou by som nemohla...to ako policajt. A to porovnavanie...lebo som ako oco, dopadnem ako teta...ked jej poviem ze je ako babka...jaaj, to je odveta...ze nas nikdy nebila...
Vydala som sa 100km prec, mam super citliveho manzela, deti.
Moze byt ze jej pripominas manzela, preto ta nechce. Ako pisu, nic nie je tvoja vina! Ja mam s pocitmi viny tiez velke problemy, takze to poznam. Odporucam psychoterapiu, aby si minulost s pomocou spracovala a rany vyliecila. A priatela hladaj citliveho a chapaveho, ktory Ti pomoze a bude ta lubit taku aka si a nie takeho co ti bude vnutorne ublizovat...taky nebude dobry.
Este by som dodala ze zeny co maju takyto nanic vztah s matkou si zvyknu vytvorit pekny vztah s nejakou starsou kolegynou znamou v ktorej hladaju ten matersky vzor. A Taketo kamaratstvo s zenou v inej vekovej generacii im pomaha prekonat tu bolest. Niekedy ti cudzi vie dat viac lasky ako vlastny pribuzny. Proste maju niekoho co im vie poradit kto ich vypocuje nesudi.. niekedy taka spriaznena duša vylieci viac ako tisic hodin u psychologa. Snad niekoho takeho najdes.
Ďakujem všetkým za povzbudivé komentáre. No nechápem svojim pocitom. Myslela som že po povzbudeni mi bude lepšie, no počas čítania tých komentarov to somnou nič nespravilo. Ako by som nemohla tomu uveriť že je na vine mama. myslela som že mi bude lepšie ked má povzbudite no není.
Ale ďakujem aj tak vážim si to
Zlatko jasne ze sa necitis lepsie . Ty si nechcela pocut ze mas vztah s mamou odstrihnut. Chcela si pocut radu ako byt snou stastna milujuca rodinka. To ti zial nikto nevie slubit . Lebo ludia sa nemenia.
Zažila som si s mamou veľmi podobné, navyše v čase, keď s nami žila a bola opitá , k nám chodila polícia, koli tomu, že sa mi vyhrážala smrťou. A často fyzicky aj zautocila.
Rodičia sa rozviedli, mama oD nás v čase mojej puberty odišla. Ona alkoholicka, otec agresívny workoholik.
Moja rada : odstrihni sa od nej lebo to teba bude ťahať na dno. Po pár rokoch bude pre teba neznáma.
Mne sa prvý krát ozvala ( ako keby nič), až keď môj prvorodeny mal zhruba rok. Je tomu už 10 rokov, co sme v kontakte. Do minulosti sa nevracia, a ak áno, ma to v hlave domotane a ma svoju verziu. No snaží sa. Dala som jej šancu, hoci to bolo veľmi ťažké. No ten vzťah mi to narušilo natoľko, že už to nie je pre mňa tá mama, ktorú si pamätám z ranného detstva.
Preto radím, prerus akýkoľvek kontakt a zabudni.
Mna by zaujimalo co si jej predtym napisala ty, ako si reagovala. Videli sme iba maminu spravu, ukaz aj svoje.
Je to hrozné....asi kašli na to keď nechce tak nechce ..zi si svoj život....je mi ľúto,že nemôžeš vidieť ani sestru...možno časom keď bude dospelá,bude sama chcieť....pokiaľ majetok neprepise za svojho života,aj keď napíše závet ....si zákonný dedič tak či tak....život ide ďalej s ňou alebo bez nej, hlavu hore....si mladá...aj šikovná keď sa dokážeš sama uživiť....určite si niekoho nájdeš a založis svoju vlastnú rodinu😉
@0kristina0 ja si nemozem pomoct, mne to proste nesedi...
Tvoja mama je psychicky chorý človek, najlepšie by bolo s ňou úplne prerušiť kontakt. Nie je to tvoja vina. Skús regresnu terapiu alebo niečo podobné, zameraj sa na seba, aby si ty bola spokojná, skús si nájsť nejaké kamarátky. Nehladaj pravdu, tvoja mama má úplne skreslený pohľad, keďže bola týraná. Ty si nič zlé neurobila, každý pubertak sa občas opije alebo niečo hlúpe vyvedie.
@makova333
@0kristina0
Aj keby tam bolo neviem čo, jej matka nie je normálny človek a už vôbec nie dobrá milujúca matka. Žiadna normálna matka by nenechala svoje dieťa žiť s tyranom a potom ju emocionálne vydierala, ako keby ona mohla za jej posratý život.
Autorka, pre teba bude najlepšie odstrihnúť s tou ženou kontakty. Je to toxický človek a neprináša ti do života nič pozitívne, iba trápenie.
Všetkým ďakujem za odpovede.. dnes som sa už objednala k psychologicke tak snáď mi pomôže.
Jednoznačne potrebuješ dobrého psychológa, ...
S mamou prerus akýkoľvek kontakt, choď za psychológom, ak ti jeden nesadne, vyhľadaj iného, takého, ktorému budeš dôverovať,dobrý psychológ ti môže zmeniť život... 🍀
@sparrows ty poznas jej matku? Ty vies co zam vsetko bolo? Ty vies co predchadzalo sprave, ktoru autorka dostala od matky? Mne sa nezda normalne, ze sa 16 rocna opija. Kazdopadne, autorka psychologa potrebuje, aby poriesila svoje problemy, to som uz pisala Ale nedovolim si hodnotit jej matku, lebo mi to tu jednoducho nejako nesedi.
ako rozvedená žena a matka nerozumiem jednej veci - otec bol tyran a napriek tomu si mu bola zverená do výchovy? či si s ním ostala dobrovoľne kvôli škole? a v mieste bydliska tvojej matky si študovať nemohla?
každopádne by som ju viac nekontaktovala - ako ti radia mnohé ďalšie dievčatá.. urob za týmto vzťahom bodku, neexistuje.. držím prsty, aby si sa dala dokopy a zvládla svoje dg v čo najväčšej pohode 💗 veľa šťastia!
@makova333 ja nikdy nepochopím, prečo sa niektorí ľudia snažia vždy nájsť spôsob, ako obviniť dieťa a spraviť z matiek obete. Niektoré ženy “matky” sú proste svine a toxickí ľudia. Ako môžeš hľadať spôsoby, ako obhájiť niekoho, kto nechal svoje dieťa žiť samé s TYRANOM?? A nehovorím, že je ok sa opíjať v 16, ale deti v takej rodine majú väčšiu šancu prepadnúť alkoholu/skúšať drogy atď. Každý pubertiak vyskúša alkohol a sem tam sa opije, to nie je dôvod, aby jej vlastná matka povedala, že pre ňu neexistuje. Niektorí ľudia majú tendenciu robiť zo seba obete v každej situácii
@sparrows Vela ludi nezazilo toxickeho rodica a nedokazu to pochopit. Predstava ze rodic nema rad svoje dieta je pre nich nepredstavitelna, mozog to nevie spracovat. Z coho sa tesim, lebo to znamena ze dobri rodicia existuju. Na druhej strane, trochu empatie by fakt nezaskodilo, vidim tu casto totalne ciernobiele vnimanie a premyslanie 🤦♀️
@sidicek no toto že ja som ani nepila kvôli tomu že by som sa mala zabávať niekde na diskotéke a pod. Ale ja som skôr len vystrájala, že som sa opila , plakala chcela sa zabiť, chodila som vonku s nespravnou partiou lebo malo podobne osudy ako ja, no časom som zistila že to bolo obycajny stokari ktorí skončili v redukacnych zariadeniach alebo ako sa to volá. Ja fakt si nepamätám jeden dobrý zážitok z alkoholu. Vždy to bolo strašné depresívne ale našťastie som si to uvedomila veľmi skoro a veľmi skoro som s tým prestala. Teraz od 17,18 rokov také veci nerobím, žijem slušne ale len vďaka tomu že som sa osamostnanila. Keby som ostala snimi tak myslím že dnes už tu niesom. Lebo toto čo sa dialo v tom byte, tak myslím že keby moji rodičia umreli v tom byte, tak by tam strašili. Nič nebolo počuť z nášho bytu len krik plač a bitky. A tak som prosila mamu nech sa snim rozvedie už jak malé dieťa som to videla, od 12 rokov som ju volala preč ku babke nech ideme. Nepohla som snou lebo vraj sa bála svokry. Strasne sa cítim že mi celý život vnímala také výhovorky že kvôli svokre a až keď zomrela svokra až potom sa rozviedla. Akože bolo to tak ale príde mi to strašne primitivne nechať tyrat decko len zato že sa bojím svokry. Ako ja sa neľutujem len mi príde ľúto toho dieťaťa ktorým som niekedy bola. Teraz už ma to tak netrápi no ide o to že ma to poznacilo, tými diagnozami ktoré mám a doteraz mám s mojím ocom nočné mory. Že pred ním utekám v bytovke po schodoch dole bosa. Lebo tak to aj bolo. Keď sa nasral a chcel ma biť tak som utiekla s bosymi nohami po schodoch dole a on ma nahanal až vonku z bytovky a kričala som o pomoc. Samozrejme nepomohol mi nikto. Raz suseda zavolala políciu na oca.. prišla polícia a pýtali sa mojej matky že či otec nás bije a pod že keď áno tak ho môžu zobrať. Mama povedala že nie že nič také. A ja len jak decko 10 ročne cca stojim v deckej v dverách a pozerám na to. Mohla kľudne povedať že áno je to psychopat berte ho. A ona ho ešte obranovala.. nechcem jej robiť výčitky, ale nedá sa to keďže mi ten človek neskutočne zasiahol do života, dal mi svoju výchovu na ktoru nesom hrdá a mám gény po psychopatovi môjmu otcovi . Takže v takom prípade neviem ako nevyčítat keď vám niekto zobere kusok zivota.
A cítila som strašnú zradu keď mama mi celé roky sľubovala že odíde od oca, nadávala naňho, nenávideli sa len po sebe vrieskali ako zmyslov zbavený, oco ju ešte aj bol a na druhý deň sexovali. Proste cítila som sa beznádejne lebo som vedela že moja mama je mimo a že bez nej sa nepohnem keďže som bola neplnoleta s závislá nanej a nevedela som o čom je život. Bola som nanej akoby prilepena a vedela som že sa to nezmeni, len ma tahala za nos.
Mozno je mama presvedcena, ze ked si ostala u otca, tak ta proti nej naockoval.
Mozno to berie ako jeho vyhru nad nou, ze si pre nieco ostala s nim (aj keby to bolo rozhodnutie sudu) a tazko to znasa a z teba si urobila jeho komplica, ktory ju ponizil spolu s nim.
(Ak to vtedy bolo tvoje rozhodnutie, tak mozno preto ti to ma za zle. Ako zradu. Dieta sice za to nemoze ako sa rozhodlo, ale niekedy proste emocie a krehke nakopnute ego je viac ako materinska laska a odmietnuty rodic to neunesie a laska sa premeni na hnev a nenavist.)
Mozno mala pocit viny za manzelstvo, svoju volbu partnera, za to ze si tam ostala, tak to vytesnila protiutokom. Zacala radsej vidiet v tebe nepriatela. Lebo lahsie sa utoci ako ospravedlnuje. (Podobne sa zachovaju ludia, ktorym druhi nezistne v nudzi pomozu a oni miesto vdaky to oplatia ignoraciou, vyhybanim sa, ohovaranim a inymi pikoskami. Proste neunesu, ze maju byt vdacni, tazi ich zaviazanost, je to pre nich ako ponizenie. Maju pocit, ze nemozu stat na tej istej urovni s ostatnymi.)
Mozno pre nu stelesnujes minulost, ktoru nevie/nechce v sebe vyriesit, len pred nou uteka. A ty si ziva pripomienka konfrontacie, ktorou by si mala prejst, minulost prijat a zmierit sa aj sama so sebou.
Mozno ma svoje psychicke problemy (aj to byva dovod, preco sa niekto da dokopy s tyranom, lebo je lahko manipulovatelny).
Mozno konecne nasla hromozvod svojich negativnych emocii a spomienok, ktore v sebe roky dusila. Konecne moze komusi dat pocitit svoju ublizenost, sklamanie, vyventilovat sa. A uzit si, ze konecne ktosi za to plati a trpi tym (aj ked len prenesene, lebo ked uz, tak isto by najradsej videla na kolenach svojho exa). Mozno ma konecne pocit satisfakcie a odplaty za svoje krivdy.
Konecne moze niekomu ukazat, ze teraz tu rozhoduje ona a nemusi iba so strachom cakat, co sa znesie na jej hlavu.
Mama moze mat mnoho roznych dovodov, preco sa chova, ako sa chova. A preco ta tresta za svoju minulost.
Nemozes za to, ale aktualne myslim nie je ani moznost to zmenit. Takze aj ked ta to trapi, je zbytocne to az tak riesit. Skor odstup a cas tomu treba.
Ked ta to pohlcuje, aj ty vlastne zacinas hrat maminu vojnu, hras podla jej pravidiel, vzajomne ste k sebe neprijemne a tym vlastne akoby ste sa utvrdzovali v tom, ze je spravne sa neznasat (hlavne tym nahravas mame na smeč, ze je “po prave” k tebe odmerana a tvrda.).
Ty sa sustred radsej na svoju buducnost. Na svoj zivot. Na vyber tvojho partnera, aby si neskoncila podobne.
Este sa moze vela zmenit a aj mama moze zmenit svoj postoj (kadeco sa v zivote udeje, co zrazu zmeni nas uhol pohladu na vec. Tolerovane sa stane netolerovatelnym a netolerovatelne tolerovanym.)).
Mozno aj tvoja sestra raz bude tym hybatelom zmien. Nikdy nevies.
Ak sa ta pytaju na mamu, jednoducho zahovor, ze mama ma za sebou zle manzelstvo s tvojim otcom a aktualne je po rozvode u svojej mamy a nechce s nikym komunikovat. Ze musis vyckat a casom sa to hadam zlepsi. Neudavaj kolko je to takto uz rokov, nechaj to take otvorene.
Tak povies v podstate pravdu, z nikoho nerobis vinnika (ani z nej, ani zo seba) a ludia ti najskor vyjadria podporu a daju pokoj.
A velmi dobra lest je hned po takomto vyjadreni zviest rozhovor tak, aby oni zacali hovorit o niekom podobnom, alebo o sebe (nieco na sposob: “ved aj moja znama to mala takto v rodine a nakoniec sa to utriaslo a vyriesilo. Chce to cas.” - tymto das ludom pocit, ze to riesis a vidis to pozitivne.) A nechaj ich, aby aj oni pridali nieco zo skusenosti zo svojich zivotov. Bud dobry posluchac, klad otazky tak, aby si postupne rozhovor odviedla na tych inych ludi. Ani si nevsimnu, ze sa viac nebavia o tebe a tvojej rodine a ty mas klud a nemusis nic vysvetlovat.