Všetko sa pokazilo a ja nemám oporu
Ťažko mi je sem pisat, a nečakám že sa mi asi nejak uľaví. Som matka dvoch deti a mám 7 roč.manzelstvo. Žijeme čo sa týka financií dobre. Najmladšia pôjde od septembra do škôlky.Ja sa viac-menej venujem furt deťom.MM je veľmi veľa v práci a ja len deti,domácnosť.Citim,že niečo nieje ok. Držala som sa,ale zrejme som vo veľkej depresii.Za posledný rok zomreli náhle dvaja úžasný ľudia.Dá sa povedať do roka a do dňa. Tí najbližší.Ťažko som to znášala a väčšinou všetko sama. Keďže toho MM má v práci veľa nikdy to nejak extra neriešil teda mna. Zomreli a život ide ďalej.Velmi
ochladol tým,že je zaneprázdnený ho zaťažujem tým aká som. Skratka neviem byt - taká ako kedysi krásna,usmiata zenuska...posledné mesiace som pribrala 15 kg, domácnosť mi ide dole vodou, úplne mi je to jedno. Je mi zaťažko ist na nákup medzi ľudí, ľudia mi vadia. Úplne mlčky pozerám do blbá. Neviem čo je v mojom vnútri ako sa z toho dostať. Včera mi došlo, že moj MM mi nepomôže-nemám oporu. Všetko je zle a otravujeme ho. Dokonca on nemá čas, aby som mu cez deň vyvolávala on má má skratka plne zuby. On príde domov, chce mat kľud od deti. My sme vonku. A keď sme dnu väčšinou vola tomu a tomu a vždy niečo rieši. Uložím mladšiu a bud zaspí a až nie ja ho nezaujimam. Posledné 2 mesiace spi na gauči. Mala spi v spálni s nami. Nechce ju dať ku súrodencovi. Že má potrebuje dcéra. Ale i ja niečo potrebujem...Pozerá tv a je na mobile pretože pozerá čo by kúpil keďže má na to čas večer a má kľud. Tak by som sa chcela pozbierať a dať sa dokopy. Len ako? V zivote mi takto nebolo. Vždy som bola krásna žena plna optimizmu a smiechu-žartu. Teraz toto niesom ja...skratka neviem ako ďalej.
Smer psycholog a psychiater,čím skôr,toto je už na odbornú pomoc.Musíš si život zaraidiť po svojom,aby si bola šťastná,bohužial tvoj chlap na teba kašle,vieš to aj sama.Môže pomôcť manželská poradňa,ale toto budú musieť chcieť riešiť dvaja a on zjavne problém nemá,problém máš ty,lebo ho zaťažuješ deťmi a svojou osobou,teraz problematickou...ja si doteraz pamätám ako mi zomrela milovaná babka a môj muž namiesto objatia a podpory s avytočil a šiel záhradu kosiť....však stará,chorá,zomrela,čo už...
Máš jedinú šancu a to pozbierať sa po psychickej a potom aj fyzickej stránke,nie kvôli nemu,ale kvôli sebe.Potom sa aj on vráti do manž. postele,ak by nie,tak tam príde k peknej usmiatej a spokojnej žienke hocktorý /nadsadene to píšem,ale je to tak.../ drž sa a nevzdávaj to..
predpokladám,že najneskôr v septembri ideš do práce a to už bude lepšie,budeš mať sociálne kontakty,ale budeš padať na hubu čo sa domácnosti týka,lebo milosťpán nebude ochotný pomáhať,nie je na to zvyknutý...ale bude musieť,to sa tiež dá zariadiť...o tom neskôr,teraz sa ty pozbieraj
Uff moja pochop ho on je v práci a ty mu voláš že máš depresiu ? Toto som urobila aj ja RAZ a hneď ma schladil - že moja uvedom sa ty tu plačeš lebo som sama a kamarátovi vytopilo dom. Ľudia majú oveľa väčšie problémy ako ty. - takto od slova do slova mi to povedal. Odvtedy som pochopila že som na svoje depresie sama. Stroskotalo mi manželstvo opustili ma všetci. Mala som rôzne choroby a zistila som že musím žiť. Rozišli sme sa keď som bola tehotná nemala som chuť ísť kupovať výbavičku uvažovala som nad adopciou (nechápem kde som mala mozog) mamina ma nútila že ideme pozrieť kočík perinku plienky a ja pozerám do blba že záujem nula bodov a dieťa aj tak dám preč. Keď sa narodila mala pochopila som že ma potrebuje. Nemá otca a to ju má opustiť aj matka? Prišlo mi zle zo samej seba ako som mohla mať také vákuum v hlave. Mamina mi pomohla pozbierať sa. Prišli aj po pol roku skraty revala som besnela som sa .. z toho všetkého som chvalabohu dostala chrípku (veď imunita v riti keď si denne v strese) a po chrípke som už nikdy nebola človekom ako predtým ♥️
Toto poznam... Ak sa s nim nedokazes porozpravat, musis si najst silu inde a nie v tvojom parnterovi, bohuzial. Aj na ukor toho, ze sa pekne povadite a bude sa vecer po praci venovat detom a nebude mat svoj "pokoj". Jeho vyhovorky o tom, ze ta dcera potrebuje, pritom on spi na gauci, cez den mu nemozes zavolat, vecer cumi do telefonu a telky miesto toho, aby bol s rodinou o niecom svedcia... Nemyslim, ze je to tym, ze by si sa nudila, ale je to stereotyp, si zavisla na partnerovi (dost mozne, ze vsetko co si robila 7 rokov bolo iba v prospech rodiny a na seba si zabudla) a ten ti starostlivost nedava spat, iba financne mozno... Pohovor si s nim, ak to nepojde po dobrom, tak aj po zlom... Chapes, ze pracuje a asi ma toho vela, ale ste jeho rodina a bude sa vam venovat. Dcera pojde do detskej a on do spalne, vecer bude travit aj cas s detmi... Ak nebude pocuvat, budes ho otravovat, tak fakt sa zariad bez neho. Deti mu nechaj, chod si zacvicit, prejst sa... treba sa odreagovat, najst si konicek.. a mozno aj novu partiu znamych.. a ten tvoj nech si doma sedi pred telkou vecer sam, a kludne tam moze aj spat.. preberie sa, ked sa ty pozbieras a nebudes ho potrebovat, lebo budes spokojna zena s inymi zaujmami ako jemu sa vnucovat. Za chvilu bude aj mala v skolke, b udes mat pracu, viac casu... uvidis to prejde 🙂
PS: inak je jasne, ze ked je niekto v praci a pracuje, tak asi nebude depresivne vylevy pocuvat a 99% ludi nezanasa, ak mi niekto vola len tak z nudy... Nechaj si to na cas, ked budete spolu.. volaj mu kvoli tomu co nakupit, co chce na veceru, ci niekam pojdete, ze si si zlomila nohu/seklo ta a treba ta ratovat... ale nie len tak, lebo... a ak na to nebol zvyknuty, aj to mu moze vadit.
@zkb smer psycholog, potrebujete ho rozhodne, ziadne otalanie a vyhovorky, mozno bude potrebna aj medikacia, zacnite konecne riesit svoje potreby a nie len potreby deti a muza, ak najdete silu zacnite so sportom, beh, joga, najdite si komunitu zien kde sa budete citit dobre a sama sebou, ked budete psychicky v poriadku mozete zacat riesit vztah s muzom, on je momentalne niekde inde, ale bolo by dobre pripomenut mu ze ma zenu aj deti (nie ked je v praci, ale ked je doma)....
Normálne si vybav termín u psychológa, nie je to hanba, netreba sa báť. Nech pomôže a časom si to dáte dokopy aj s manželom ale hlavne treba niekde začať
@stefka33 presne, inak by sme mali depresiu vsetci 🙂 Toto je aj z toho znechutenia, sklamania z partnera, nulovy rodinny zivot by som povedala, ona doma s detmi... tiez nie raz som tymto prechadzala. Treba pochopit, co stoji za to :D Mne bolo niekedy az do revu, kamoska len ojkne a chlap okolo nej lieta, nakupy jej nosi, stara sa o deti, nema problem s nimi ist k lekarke, no kamkolvek.. u nas mozem aj zomierat a ani prstom moj nepohne, starostlivost o kohokolvek nic, na pohreb babke som isla sama, na rodnne oslavy takmer vzdy sama... pritom on vyzaduje moju ucast vsade. Musela som si to v hlave utriedit, uplne som bola hotova. Presne takto, nic ma nebavilo, nebola som schopna uz ani komunikovat s nim, von sa mi nechccelo..
zeny, citala som vcera akurat rozhovor s babou, ktora ma epilepsiu a do toho jej prisla tazka depresia - popisovala priznaky, pocity, situacie ... kto nezazil a nikto mu to aspon nepopisal, nepochopi nikdy. ked ma clovek depresiu, nedokaze vstat z postele,svet je mu tazky, tak tazky ze nezvlada fungovat ani v zakladnej rovine.takze rady typu "mas vela casu, chod do prace, muza nemas zatazovat, lebo on ma pracu ..." wtf??? kto, ked nie manzel, najblizsi clovek, mi ma pomoct, ked mam problem? a znevazovanei, resp rady typu "daj sa do kopy, vzchop sa, mysli pozitivne" su ludom v depresii na dve veci. na hovno a na trt.
@zkb nie som psycholog, ani ziadny odbornik,ale ak mas nabeh na depresiu (a z napisaneho to tak vyzera), tak sa to snaz riesit z odbornikom, skus psychologa na zaciatok a pripadne ak odporuci, tak psychiatra. depresia nie je porucha, ani hanba, ani vymyslem je to regulerna choroba, ktoru treba liecit. a da sa liecit. viem, o com pisem kolega si tym presiel a keby potom o tom nedokazal hovorit, nechapala by som.
@stefka33 zomreli jej dvaja blizki ľudia v krátkom čase (možno rodičia?) Manžel o jej osobu stratil záujem, ona sa z ničoho neteší.. to nie je žiaden splin, ten ti môže vzniknúť z nudy a nie z vážnych problémov..
@simca06022011 ty si si to v hlave "utriedila" a podľa toho mála čo píšeš to vyzerá tak, že to utriedenie znamená vytesniť svoje potreby, svoje ja, samého seba v prospech iných (ale to je ozaj len môj postreh z tvojho príspevku). Nie každý to však dokáže, alebo chce riešiť takto. Súhlasím s tebou, že to je zrejme obrovské znechutenie autorky zo všetkého čo momentálne prežíva, ale znechutenie, ktoré človek nevie "vyventilovať" môže prerásť časom do oveľa väčších problémov. Ja by som to nepodceňovala tým splínom.
Ja si už fakt občas myslím, že mi šibe. Ked som sama si poplacem, som bez života. Včera večer pred deťmi mi prišlo úplne taký záchvat plač. Nechcem aby moje deti toto videli.Všetko robím tak automaticky, myslím aby doma to ako tak fungovalo. Najnovšie mi dosť vystupuje tlak čo ja mávam nizsky alebo keď ho mám kolísavý je mi úplne na odpadnutie. Mávam hnačky, nechutenstvo potom opak.Čo mi je...🙏keď zomrela mamina to boli hrozné stavy a všetko prekonať sama,ale zvládla som to.Avsak presne o rok keď zomrel moj úžasný brat to bolo už niečo iné. Ale nemala som možno chvíľku kde si oprieť hlavu...áno život ide ďalej. Len ono to nieje hop cup. U muža nemám pochopenie,lásku. On vidí len potreby deti a čo moje? Ono je to fajn ako píšete ist si zacvičiť ist rám a hentam. Ale ja mám už take dni že mám problém vstať a existovať. Akoby som mala v celom tele svalovku. Nechcem takto žiť. Chcem sa dať do poriadku.
Ja mam pocit, ze takto konci vela tychto nekonecnych materskych dovoleniek, dve deti po sebe, roky doma, nutne z toho musi zene zacat sibat. Muz si ju prestane vazit a zena seba tiez lebo nikto neoceni kazdonnene behanie okolo sporaka a detí.
@doty1 praveze som svoje potreby dala dopredu, len potrebu prehovarat chlapa, aby sme boli dolezite pre neho som vyradila... este sj strapnovat sa pred nim nepotrebujem :D verim tomu, ze ked sa dam dokopy sama, ten vztah sa da dokopy tiez alebo proste sa rozideme. Neviem si predstavit, to drastickejsie riesit, ako napr. do toho stavu este rozist sa s im, aby som naplnila aj tu potrebu milujuceho parntera si najst :DD
@zkb tak potom fakt navstiv odbornika, ked to sama nezvladas. Vobec nevahaj. Mozno to zvladnes potom raz-dva.
@zkb začni žiť, socializovať sa. Do práce, aj keď len na polovičný za pár €, ale zmeníš prostredie, stúpne ti sebavedomie, prídeš na iné myšlienky, s kamoškou na kávu, na víkend na chatu (bez muža a detí), cvičiť, ku kaderníčke, na kozmetiku... Každá by mala depku keby bola zahrabaná len doma s deťmi, plienkami a hrncami 🤷♀️ Trošku chápem aj tvojho muža - asi si ťa nebral preto, že ti to sluší pri hrncoch a vieš zapnúť pračku. Trošku sa obzri späť na to, aká bola tá do ktorej sa zamiloval, o čom ste sa vtedy rozprávali...
@simca06022011 áno toto si poviem i ja. Len on chodí o 8:00 z domu a príde veľa krát medzi 18tou až 20tou. To ja už úplne unavená mám tiež dosť. Jedno menšie dieťa s kt.som i na wcku keď mi je treba a druhé už teraz to začalo robiť taxík a voziť ho na koníčky. Skratka ja som úplne na plny úväzok iným po ruke. A za hlúposti mu nevyvolávam. Len v skratke, čo chce na večeru. Či ho mám čakať z obedom, čo kúpiť...skratka jemu vadí to že nemá krásnu ženskú akou som bola kedysi usmievavú. Ja mám pocit, že som už len jeho spolubývajúca a matka jeho deti. A keď sa s ním rozprávam je ticho alebo mi povie, aby som šla do ústavu sa liečiť. Že nech sa pozriem na seba ako vyzerám.
@zkb tak neviem presne či chceš zlepšiť vzťah s manželom alebo už premýšlaš o rozchode.....3-ročná už nemusí spávať s vami v spálni, takže ak chceš zachrániť vzťah, treba ju dať do deckej a večer budeš mať čas sa aj venovať mužovi aj sa s ním porozprávať bez detí....čo sa týka depresií, choď k psychológovi, prípadne psychiatrovi - podľa stavu v akom si ťa nastaví na slabšie AD aspom kým si poriešiš život.....3ročná pôjde do škôlky, ty do práce - hneď budeš mať zmenu ktorú potrebuješ.....aspom hodinu -dve v týždni si vyhraď len pre seba, dohodnúť sa s mužom že vtedy bude s deťmi on....ty choď behať, cvičiť, so sestrou/kamoškou - na kávu alebo si len tak posedieť.....muž určite nesedí len doma a nechodí tiež len do práce.....
@sissy27 minuly týždeň som konečne šla do kozmetiky, čo ja vždy vlasy, nechty, kozmetika, móda starostlivosť. Tak mala som termín, ani som mu nič nehovorila...skratka malú som odniesla k moju otcovi. Teda mala som v pláne. Do toho na obed on prišiel, a že kam sa chystám. Že ako si to predstavujem, že ona u starkeho bude plakať a ty ju necháš. Vravím áno. Musel si ist niečo vybaviť a mna tiež čas a termi nepustil. 30 minút bola so starkým a on šiel po ňu. Prišla som domov tak dobre mi to padlo. Oni doma a v tom ako som prišla on sa postavil a odisiel. Že sa zameškal a musí si teraz ist dokončiť.
@zkb a naozaj má takú prácu že si vyžaduje aby v nej bol 10-12hodín denne? alebo je to len jeho únik, že jemu to tak vyhovuje.....na teba hodil celú domácnosť aj starostlivosť o deti a on zabezpečuje len financie.....treba mu povedať že ty si takto život nepredstavuješ, deti sú aj jeho - tak nech sa stará aj on(a nie len finančne)......
@zkb no ved tak ked chce krasnu zensku doma, tak musi pre to aj nieco urobit.. ked potrebujes niekam ist ako to riesite? Nevadi mu, ze s nim deti nemaju vztah? A je normalka, ze chodi domov hocijako? 🙂Ako moj ako podnikatel chodil, ale platilo aj to, ze ked som povedala, ze idem ku kadernicke a musi byt doma, tak bol doma...
Inak ja nezvyknem taketo veci riesit, ale nepozera on po nejakej inej ked nema zaujem o nic doma? A len deti takto depta...? Preco by nemohla ist k starkemu mala, alebo nemohla byt s niekym inym? Myslim, ze by tiez mal ist k odbornikovi s tebou...
Mna na taketo stavy velmi pomohol psycholog. Tiez som bola dlhodobo v depresii, s manzelom sme sa furt len hadali a boli uz len ako spolubyvajuci. Tiez som sa nevedela preniest cez smrt blizkej osoby. A tiez som si vycitala, co sa to so mnou stalo, ved som byvala ina, vesela, spolocenska, atd.
Ale rozhovory so psychologom pomohli. Je to ine ako sa rozpravat s kamoskami. Psycholog da iny pohlad. Minimalne mi pomohli na to, aby som si uvedomila svoje ja, to aka som a naucit sa s tym pracovat a pomohol mi aj ako sa vyrovnat so stratou.
@zkb Ozaj nechcem aby to vyznelo kruto, ale vyzerá to že sa utápaš v sebaľútosti. Prišla si o blízkych, ale veľa ti toho ešte ostalo. Musíš sa vzchopiť hoc aj za odbornej pomoci. Však si nechceš odohnať aj manžela k tomu všetkému. Podľa mňa mu už musíš ísť s tým fňukaním na nervy ak to trvá príliš dlho.
A rozprávali ste sa o tom vy dvaja, že čo sa deje?