Všetko sa pokazilo a ja nemám oporu
Ťažko mi je sem pisat, a nečakám že sa mi asi nejak uľaví. Som matka dvoch deti a mám 7 roč.manzelstvo. Žijeme čo sa týka financií dobre. Najmladšia pôjde od septembra do škôlky.Ja sa viac-menej venujem furt deťom.MM je veľmi veľa v práci a ja len deti,domácnosť.Citim,že niečo nieje ok. Držala som sa,ale zrejme som vo veľkej depresii.Za posledný rok zomreli náhle dvaja úžasný ľudia.Dá sa povedať do roka a do dňa. Tí najbližší.Ťažko som to znášala a väčšinou všetko sama. Keďže toho MM má v práci veľa nikdy to nejak extra neriešil teda mna. Zomreli a život ide ďalej.Velmi
ochladol tým,že je zaneprázdnený ho zaťažujem tým aká som. Skratka neviem byt - taká ako kedysi krásna,usmiata zenuska...posledné mesiace som pribrala 15 kg, domácnosť mi ide dole vodou, úplne mi je to jedno. Je mi zaťažko ist na nákup medzi ľudí, ľudia mi vadia. Úplne mlčky pozerám do blbá. Neviem čo je v mojom vnútri ako sa z toho dostať. Včera mi došlo, že moj MM mi nepomôže-nemám oporu. Všetko je zle a otravujeme ho. Dokonca on nemá čas, aby som mu cez deň vyvolávala on má má skratka plne zuby. On príde domov, chce mat kľud od deti. My sme vonku. A keď sme dnu väčšinou vola tomu a tomu a vždy niečo rieši. Uložím mladšiu a bud zaspí a až nie ja ho nezaujimam. Posledné 2 mesiace spi na gauči. Mala spi v spálni s nami. Nechce ju dať ku súrodencovi. Že má potrebuje dcéra. Ale i ja niečo potrebujem...Pozerá tv a je na mobile pretože pozerá čo by kúpil keďže má na to čas večer a má kľud. Tak by som sa chcela pozbierať a dať sa dokopy. Len ako? V zivote mi takto nebolo. Vždy som bola krásna žena plna optimizmu a smiechu-žartu. Teraz toto niesom ja...skratka neviem ako ďalej.
@zkb Depresia, úzkosť. Predovšetkým potrebujete poznať samu seba. Venovali ste sa deťom, mužovi. Zrejme vás muž iba finančne zabezpečí, tým to hasne. No prijmite to, že si program musíte vytvoriť bez neho. Deti dať starým rodičom a vy choďte robiť čo vás baví. Máte už veľké deti, aby boli chvíľu bez vás. No a prácu od septembra určite. Pamätajte, vo všetkom hľadajte pozitíva.
@zkb Ako nic v zlom.....Ale mas riadneho ......doma. Mal by ti byt oporou a pomoct...Nie nadarmo sa hovori, ze v dobrom aj zlom...A prave pri takychto veciach sa spozna pravy charakter cloveka....Na tvojom mieste by som urobila( lebo toto je taky zaciatok konca tvojho manzelstva🙂...Ze zacnem od seba...Zacni robit co mas rada a zacni mysliet na seba na svoj svet, na svoje dobro.....Rodicia tvoji su nablizku?Ze by ti napr.povarovali deti...Super je ze jedno z deti uz od septembra ide do skolky...Musis byt stastna, sebavedoma ty a citit sa dobre...Ak budes stastna a citit sa dobre, budu ostatni naokolo...Uvidia tu zmenu aj tvoj muz a mozno zacnes byt zas preneho pritazliva... ked si to ani vtedy nebude vazit, nie je o com🙂...Zacni tym, ze si spises na com chces zaparacovat....Co chces dalej ako chces dalej...Co ta bude robit stastnou...
@zkb toto je depresia a nie nejaká únava, či nechuť robiť niečo. Depresia je choroba a tú treba liečiť, sama od seba neprejde. Smer psychiater, on posúdi, či ti treba už lieky alebo stačí psychológ. Najdi si na youtube relaxačné cvičenia, relaxačnú hudbu na depresiu. Každý deň si to púšťať aj niekoľko krát.
Za depresiu sa netreba hanbit, najma po strate najblizsich. Ja som po smrti otca a rozvode tiez do toho padla, a nasledky stresu, smutku a vyhorenia sa mi velmi podpisali na zdravi. Mozno skus -nastavit ranny budik s napisom ,,naco sa dnes tesis?", napis na papier na co som v zivote na seba hrda a kazde rano si ho citaj, prestan brat starostlivost o deti ako o stereotypnu povinnost, ale ako Tvoju jedinecnu vysadu a moznost formovat ich pozitivne do zivota (to sa Ti raz zarucene vrati), manzelovi ukaz zrkadlo ked pride ci je spokojny s tym aky dojem zanechava on vo svojich najblizsich a rovnako ako on sa snazi zabezpecit svoju rodinu, robis to aj Ty. A rovnako ako on ma pravo na oddych, tak aj Ty. Utekaj hoci len na luku nadychat cerstveho vzduchu, relaxuj, rozmyslaj...ale uz len o tom, co chces urobit pre seba a svoje deti, tym sa motivuj a chvilu kasli na manzela. Urob zazrak v sebe a zacnu sa diat veci 🙂
ty potrebuješ pomoc a manžel na teba kašle? To je to povestné v dobrom aj v zlom, v zdraví aj v chorobe....? Chcela by som vidieť ako by sa tváril tvoj mm keby bol on na tvojom mieste - ako by sa tváril, čo by robil či, by bol taký hrdina ako teraz....
Takým trúbom prajem aby zažili aj oni to dno, aby vedeli ako to je keď niekto potrebuje pomoc a ten najbližší na to zvysoka kašle. ....😉
podla mna sa musite pozhovarat, tebe by pomohlo myslim, ze ist aj k psychologovi, aby ti poskytol iny pohlad na vec a pomohol ti dostat sa z toho, ale bez podpory muza to len tak lahko nepojde :/
@zkb prve co urob daj dceru spat do svojej izby a svojej postele, muz nech sa vrati do spalne, druhe co urob zajednaj si termim u psycholaga. Ked sa ti stav zlepsi tak aj manzel bude v lepsej pohode. Zacni na sebe pracovat, zameraj sa na nejaky ciel, nap. schudni tych 15 kil, uvidis ze aj tvoj muz to oceni. Ak ta nevie vypocut a podrzat tvoj manzel tak chod za psychologom, uplne vazne.
@stefka33 ako prepac, ake fnukanie?? citas vobec autorkine prispevky? zomrela jej matka a brat, rozpada manzelstvo, zivot ma pekne naruby...nemas ani za necht empatie a ludskosti, naco prispievas ked nemas ziadnu radu ci pochopenie? robi ti dobre kopat do trpiaceho cloveka? ty by si v jej situacii zrejme fungovala s usmevom na perach akoby sa vlastne nic nedialo...nepochopim takychto ludi 🤦🏽♀️
@zkb kto by nebol znechutený, keď Ti chlap povie, že sa máš dať liečiť a chce usmievavú ženu??
Ako Ti on pomáha v tom?nijako ešte podkopne.Vobec by som mu nevolala čo chce na večeru, čo kúpiť aky pozicaj taký vrat.On Ti volá kvôli takým veciam?staraj sa o deti, robte si svoj program.Vadis mu ty, deti chce mať kľud tak to nemal mať rodinu.Rob si malé radosti a pomaly sa chystajú medzi ľudí.Smrt blízkych ľudí je veľký stresor mala by si zájsť k psychologicke porozprávať sa nájsť spriaznenú dušu.Mat domácnosť varenie 2 deti na starosti je dost.Chlapi celkovo nechcú rozprávať o pocitoch držia ich v sebe, alebo vôbec nerozumejú o čom ženy hovoria.
Môj tiež skôr ako o 18 nepríde, ale ide ešte s nami na zmrzlinu, bicykel, ale tiež mu to bolo treba jasne povedať, že to, že príde domov a mlčí, lebo energiu nechal v práci má nezaujíma.Vsetci su unaveni...aj ty, on... musíš začať myslieť na seba.Budes tiež taká dobrá duša, ktorá si všetky starosti vezme na seba.Musis ho viac zapriahnut do rodinného života byť duchom s Vami, lebo určite aj deti sa vo vsetkom obracajú na teba.Urob iba malé zmeny....a nedovol, že ty nastúpis do práce a budeš mať toho ešte viac na pleciach raz škola....ja už manipulujem, lebo takéto obdobie máme tiež za sebou ok ja sa učím so synom, varím, starám sa o všetko, krúžky, tak v sobotu by sme mohli ísť tam a tam...on zase má snahu ide, vybaví, ale niekedy nemá páru čo my doma riešime.Vela chlapov si myslí, že rodina je zarobiť a dat peniaze.Naplanuj na víkend výlet, prechádzku musíš to troška zase spojiť.On mlčí ty mlcis, lebo sa cítiš nepochopenia, smutná...vyhoreta ženy často myslia na všetkých len nie na seba.
Daj si malý cieľ, že zmenis stravu kúp si niečo pre radosť sama seba oceňuj, keď chlap nepochvali.
@zkb ked si písala, že finančne sa máte dobre, tak si normálne zaplať opatrovateľku pre deti a chod cvičiť, na kozmetiku, ku kaderníčke, s kamoškou na kávu, atd. ked manžel je stále v práci a nemá kedy, tiež to poznám, moj tiež chodil domov o 19:00 a deti ani poriadne nevidel koľkorát už spali, ked prišiel, ale aspon cez víkend sa zaujímal, musíš myslieť viac na seba, chod aj k tomu psychologovi ako baby radili, neboj sa, dáš sa do poriadku a aj s manželom to bude lepšie, drž sa
Keď je človek dlho doma, ľahko spadne do rutiny,. Okrem povinností si musíš nájsť čas sama pre seba, buď sebecká natoľko, aha prach v obývačke vykašľať sa naň, deti nechať strážiť mužovi ty si napusti vaňu, daj si pleťovú masku, čítaj si knihu...skús si nájsť čas ktorý bude len tvoj, nebudeš riešiť domácnosť, muža, deti... Len ty a tvoj čas. Mne to pomohlo. Psychológ mi nepomohol, ten len taral naučené poučky zo školy. Potrebuješ nájsť samú seba. A to môžeš urobiť len ty a ja verím ze sa ti to podarí.
@zkb utried si priority a po malych krokoch sa posuvaj. kasli na chlapa tomto momente a neprisposobuj sa mu - var to, co ti napadne, co chces ty, alebo zjedia deti, alebo co predpokladas, ze mozno zje, ale skratka kasli na nejake vyvolavanie a vaprosovanie, co milostpanovi navarit, aby mal umastene plne brusko. mozno este lepsie - urpb si jedalnicek na tyzde a var a nakup podla toho, a var na dva dni - tak druhy den nebudes musiet varit a mozes si zariadit svoj cas. urcite ries psychologa. to urcite a bezpodmienecne sa objednaj, muzovi to vravit nemusis, aby ta este neznevazoval ..... mozno ti bude stacit par sedeni so psychologom, mozno to bude potrebovat viac konzultacii, ci lieky, uvidis, dorpedu neries a nicoho sa neboj.
dalej - vrat sa k veciam, ako kozmetika, kadernicka - ked si na to bola zvyknuta, skratka to potrebujes a hotovo. a ak sa na to citis skus cvicit. neries, chlapa, neries jeho spanie na gauci, mozno zareaguje sam, mozno ho popchnes v druhom kole, ale v tomto prvom hlad najma na seba. psycholog, naorganizovanie si nejakeho casu pre seba a hotovo. mrzi ma tvoja strata, mrzi ma aj postoj tvojho manzela ... ked sa das dokopy, mozno to bude potrebovat uz poradnu, na zachranu manzelstva bude potrebna aj zmena jeho spravania.
Na depresiu ti len lieky pomóžu.Smrt blizkych ludí je velky napor na nervy.Objednaj sa u psychologa
Manžel je necitlivé hovado.Najdi si dobreho kamarata, čo ťa pochopi móžeš sa vyrozpravať, nemusi to byť milenec, ale aspoň sa budeš tešiť chodiť von.Na muža by som kašlala už uplne
Prechadzame v živote všeličim. Aj jemu sa može stat že ochorie, bude časom mať problemy.A ako by sa tvaril ked mu povieš už ma neptiťahuješ, choď sa dať liečiť?
@zkb po Tom čo píšeš asi fakt nemôžeš čakať na manžela. Vráť sa v myslí do svojho života, keď si bola ako povieš veselá, krásna,... Pozbieral sa, vzchop sa a nastartuj sa tak, aby si sa dostala na takú úroveň. S tým rozdielom, že teraz nevieš len žena, ale budeš krásna a veselá maminka, pretože to by bol asi najkrajší darček pre tvoje deti. Si tu pre nich. Vzťahy sa mnohokrát rozpadávajú, upadajú do krízy, ale my ženy sme silné. Moja skúsenosť: mala som obdobie ako opisujes. Spôsobom ako som ti vyššie opísala som sa nejak vzchopila (proste som si to urovnala v hlave). Začala dom sa znovu líčiť, pekne obliekať, chodievať s deťmi na nákupy, medzi ľudí, na zmrzlinu,... A samozrejme tak, aby ma muž videl buď od hádzať alebo prichádzať, že ako dom nahodená a spokojná. Myslím že som mu dala dosť najavo, že prežijem aj bez jeho pozornosti. Ale v ňom sa niečo tiež zmenilo, lebo zrazu chcel ísť s nami, byť s nami. Takže v kocke. Muži nechcú vyhorete, neupravené, smutné ženy. Aj keď je to smutné, lebo popravde by ti mal byť tou najdôležitejšou oporou. Ale zase keď sa k nám pridal tak som mu všetko vyrozprávala, ako som sa trápila a ako má nepodporil. A nakoniec som sa ho opýtala, prečo by som s ním mala ostať teraz, keď sa cítim fajn. Veď predsa sľúbil v dobrom aj v zlom. A od tej doby je to u nás fajn. Uvedomil si o čo by mohol prísť
@laguna28 to neni o tom, ake muži chcu alebo nechcu mať ženy.Na tom svet nestoji. Ale asi si depku celkom nemala.Ja som mala hned po strednej, ked som si ani pracu nevladala najsť a tie rodinne necitlive komentáre vrieskanie.Potom rady, začni pružne chodiť, no to mi hrozne pomože, ked ani vstať z postele nemóžem
Aspon vidno, ako figu drevenu do tychto veci ludia vidia
Neviem ako sa z toho dostat.Nie kto je na liekoch
ja som to inak riešila.Keby som mala 18r. zas a niekto by teraz začal na mňa vrieskať, tak jednu schyta už po tychto skusenostiach
@karolinakr v tom máš pravdu, ja som mala stavy aké opisujes, ale pomerne rýchlo som sa z toho vždy dostala, takže to asi neboli depky. Tu vieme písať len svoje názory, možno rady či skúsenosti, ale asi by ti najviac pomohla odborná pomoc, lebo takýto život je viac o trápení. Každopádne ti veľmi držím palce aby si to zvládla
@laguna28 no to si zlata.Diky.
A chcem sa spytat, presne ako si sa z toho dostala? Len si pozitivne myslela? Či si problemy hodila za hlavu a sustredila sa na tie aktivity ako opisuješ?
@karolinakr no najprv som si to všetko v hlave plánovala. Napr. že zajtra vezmem deti na zmrzku, stále som si to omielala v hlave a veľa iného, že zajtra sa maľujem a pôjdem prejsť a stále som mala v hlave nejaké zajtra. A asi po týždni som samu seba pochválila, že ako šikovne sa viem klamať, pretože žiadne zajtra nebolo. A tak som sa raz nahnevala že a povedala som si, žiadne zajtra, ale teraz hneď. Vstala som z postele akoby ma vystrelili, umyla som si vlasy a vychytala som sa medzi ľudí. Obliekla som deti a išli sme. Bol to krásny deň, deti sa veľmi tešili a ja som si povedala, že takto to chcem vždy. Po večeroch sa mi tie úzkostné šťavy stále vrátili, ale snažilo som sa to všetko v hlave urovnať. No a tak nejak sa zo mňa stal človek, ktorý nelipne na svojich deťoch, na manželovi,. Som tu pre nich keď treba, rada vo všetkom pomôžem, ale mám svoju hodnotu a nedovolím nikomu aby mi psychicky ubližoval.
@karolinakr ešte by som k tomu dodala, že by bolo dobré začať s tým, aby si si uvedomila samú seba. Je mi ľúto, že v tak krátkej dobe si prišla o dvoch blízkych, ale pozri sa na to z inej stránky. Nikto tu nebude večne. Asi sa v tvojom živote ocitli, pretože to tak malo byť. Mozno ťa niečo naučili, nejak ti pomohli, vedeli ťa pochopiť ,.... možno sa ti páčila ich povaha alebo ako žili. Ak to tak bolo, tak z toho čerpaj. Hlavne nájdi samu seba
@zkb ahoj, to čo píšeš je veľmi smutné a ja ti veľmi dobre rozumiem. Lebo, presne toto isté, možno ešte trochu horšie, zažívam aj ja. Len mne toto trvá už dobrých +-5 rokov. Akurát teraz, keď už podľa mňa naozaj pohár pretiekol, som zobrala trochu silu a idem riešiť. Akurát teraz v utorok idem do psychologickej poradne, a som zvedavá, čo mi povedia.
To čo píšeš je ako by si o mne písala, presne sa aj mne toto stalo. Žila som celý život len s maminou, keď zomrela do pol roka som bola tehotná, všetko šlo celkom fajn, a potom to všetko prišlo, všetko ma ťažilo, bola som hotová, na všetko sama, a vždy za všetko, čo som neurobila som mala od partnera "hubovú polievku" ako sa hovorí. Tak je to doteraz.. nevládzem, som stále unavená, za všetko dostávam len výčitky, žiadna pomoc v ničom, cítim sa sko taká chudera, ktorá musí poslúchať aby bolo dobre ( čo aj tak nie je). Už sa neviem z ničoho tešiť, všetko ma ťaží, proste hrozný stav.. únava a spánok ma zaujímajú, nič viac...
Ak budeš chcieť pošlem ti SS ako to dopadlo v tej poradni, ale ja vidím východisko zatiaľ tam.
Moje kamošky toto nezažili ani jedna, takže kto nezažil nepochopí... Mne sa tiež kôli tomu rozpadá vzťah, ale už nech je ako chce, musím sa dať dokopy... Tie deti za to stoja, chlap nie... držím ti palce, nech ten tvoj sa spamätá a uvedomí si čo má doma.. je to naozaj hrozný pocit, keď človek čo ti má byť oporou, ťa má na háku ... 😭😞😢😥
@nelie1 ahoj. V tom máš pravdu, že kamošky to nechápu a to sa ani nedá im všetko povedať. Muž 4 deň nieje doma. Že on chce sexi usmievavú zenu. Nedá sa na mna pozerať, som taká a taká...občas mám chuť zaspať a viac nevstať. Niekedy má úplne prepadnú take myšlienky. Mám dni že si poviem musím a presvedčím sa, ale zas na druhý deň som tam kde som bola. Dnes mi moj muž oznámil, že sme k sebe citovo ochladli, že vždy nám pomôže, ale skratka on už so mnou byt nevie. Bum. Zničila som ja vzťah? Ja sa neviem nikde ani dostať a vôbec pomôžu mi? Fakt sa nespoznávam. Moj muž vidí iba to aká si bola kocka...ani nemám slov čo pisat. Ja som už úplne ubolena mimo.
@zkb to ako keby som citala o svojom byvalom, nastatie frajerovi. deti sme, samozrejme nemali. tiez nezaujem o moju osobu, cas travil v praci, al. v kuchyni, vycital mi, ze som pribrala /vtedy mi zacala haprovat stitna zlaza, no este som o tom nevedela/... na dlho. este dobre, ze sa to stalo pocas chodenia, nie pocas manzelstva.