Všetko som stratila a neviem ako ďalej
Ahojte.mozno tu bola podobna tema,ale v podstate sa chcem len niekomu vyrozpravat,resp. dat zo seba vsetko von a mozno pocut nestranne nazory a rady..dostala som sa na bod 0..od detstva mam problemy s uzkostami a depresiami.rodicia ma urazali,casto bili,v nicom mi nepodali pomocnu ruku.zilo sa u nas len cez peniaze.decka v skole ma sikanovali kvoli vahe a nikto to nikdy neriesil.chodila som domodrinovana a otec tomu casto pridal..kazdy den sa vo mne ozyvaju jeho slova,ze som tucny sprosty debil.jedine vychodisko bolo aj tak jedlo a to sa stalo mojim prekliatim...rozhodla som sa schudnut az to prerastlo do anorexie,potom bulimie a skoncilo zachvatovym prejedanim.zo vsetkeho som sa dostala sama a pozostaky mam doteraz,mam 24r..som uzavrta,tazko k sebe pustam ludi ale nasla som aj ja moju lasku,ktora ma nedavno opustila.bol to clovek s ktorym som planovala zmenit svet.boli sme spolu 5 rokov a zrazu je koniec..nemame ziadne zavazky....nikto nevie ako tymto vsetkym trpim,nemam sa komu vyzalovat.kamaratky,ktore som mala su rozlezene po svete,u rodicov oporu nenajdem.byvam doma,otec ma zdrav problemy,tak sa mu snazim aj cez to vsetko pomoct.a taktiez som bez prace.skoncila som VS a odvtedy sa mi nedari najst dobru pracu v odbore..ten rozchod vo mne zabil poslednu stipku nadeje,nespim,nejem,nikam nechodim,len mi je do placu.citim sa strasne.,.ako sa odrazit od nuly???dakujem za kazdu reakciu
@adika19
1) najprv vyhladaj psychologa,potrebuješ odbornú pomoc,je tam priveľa zlých kombinácii,cez ktoré sa potrebuješ prekusať..
2) nájdi si prácu ...hocijakú na začiatok...alebo chod do sveta...doma ťa nič nedrží,len nevdačný tyran...nech sa stará sám o seba ked si mu doteraz nechýbala..
Dakujem za reakcie..asi mate pravdu s tym psychologom.to detstvo ma podvedome stale ovplyvnuje....pracu hladam intenzivne v okoli,pretoze mi je luto nasich opustit v tazkej chvili.aj ked oni pri mne neboli,neskor by som si to vycitala.a drzal ma tu tiez aj priatel...ten to len zaklincoval.mozno nad tym pouvazujem,ze by som niekam odisla.najhorsie pre mna je,ze som na vsetko sama.
@adika19 ak nemáš oporu v otcovi (neviem, mamu nespomínaš), obráť sa na sestru s prosbou o pomoc. a určite vyhľadaj tiež pomoc psychológa.
@katka822 Ty si tiež nejaká mimo. Keď nemáš rozumnú radu, tak radšej nereaguj 😠
V 13 rokoch som schudla 25 kg.teraz mam normalnu vahu a s jedlom som uz ako tak v pohode
Mama vzdy vsetko ignorovala,nikdy otcovi nic nepovedala,nezastala si nas,nevsimala si,nepytala sa,nerozpravala sa.mam ju rada,je to moja mama,ale som sklamana z jej postoja..nic o mne nevie...mam sestru,ta je tehotna,chysta svadbu a ma svoj zivot,do ktoreho jej nechcem zasahovat..neviem naozaj na koho sa obratit.psychologa navstivim, ale ten ma asi neobime
@katka822 ty musis byt strasne mudra... k tvojej rade sotva co dodat, iba tolko, ze je minimalne sprosta, asi nevies riadne citat a trpis nejakou dys... ved nikde nepise, zeby mala aktualne problemy s vahou
@adika19 Tak ostan s deptajucim tatom a snad sa nezabijes... To je rada, po ktoru si prisla?
Ako uz bolo povedane:
1/ Psycholog. Nech zvazi, ci nepotrebujes momentalne aj psychiatra.
2/ Akakolvek praca je lepsia ako nic.
Mozes cestovat, zarabat, tak hura do Anglie naucit sa jazyk a odrazit sa od dna.
Vsetci mate pravdu.lenze je to fakt pre mna tazke,urobit ten prvy krok.pride mi sebecke teraz odist, aj ked by to bolo najlepsie.aj ten rochod by to mozno spravilo..so sestrou nemam az taky blizky vztah
@adika19 je to sebecke...a co ? mas trpiet cely zivot ? tvoj otec bol dospely ked ti ublizoval, robil to vedome...nech sa teraz stara sam o seba, nic mu evidentne nedlzis...
Keby si bola z okolia,hneď by som si ťa zobrala pod ochranne krídla 😉 Môj syn sa pred tromi týždňami zobral a ufujazdil do UK 🙂
@adika19 Skôr ako niekam vycestuješ zájdi za psychologom, ak rovno odídeš bez vyriešenia svojich tráum, nikam sa neposunieš. Je toho na tvojich pleciach príliš a hoci si si doteraz poradila zo všetkým, všimni si, že občas si išla z problému do problému a to nie je dobré. Psychológ ti pomôže nájsť smer, kam chceš ísť. či chceš ostať otca doopatrovať a "zabudnúť", ale vycestovať a tak "zabudnúť". Čo platí na jedného neplatí na druhého. My ti budeme dávať rady, ako by sme to robili my, ale my nie sme ty a nevieme, ako sa v skutočnosti cítiš. Psychológ to síce nebude vedieť, ale dá ti neutrálne rady, nasmeruje ťa k tomu, aby si sa rozhodla tak, ako to budeš chcieť ty a nie niekto iný. Veľa šťastia
Mate pravdu, je to o strachu.som si vedoma toho,ze mam stres sa rozpravat s cudzimi ludmi,ist na miesta,ktore nepoznam, nadvezovat nove kontaky a nieto sa zobrat a odist prec,sama.vsetko je to zakorenene v tom detstve.ale idem do toho.fakt ste ma nakopli.asi je najvyssi cas najst samu seba a zacat od znova.su na tom ludia aj horsie...kazdopadne vam vsetkym dakujem,vazim si,ze aj cudzi clovek dokaze povzbudit.dakujem
@adika19 to su bezne problemy ludi a nezalezi ake mali detstvo. skoro kazda zena si presla rochodom/rozvodom a casto aj nezmestnanstou atd... vztah pride casom dalsi, a pracu si treba hladat aj nekvalifikovanu, potom hladat nieco lepsie. treba mat len pran vopred a zachovat chladnu hlavu, pokial je zdravie dobre ostatne sa da riesit.
@adika19 myslím si ze si silná,no prave tym ze si si cez to vsetko presla sama to zanechalo na tebe nejaké nasledky,ries to so psychologom ,ten uz vie co má robit ako ti pomoct,urcite ale urcite by som neradila ako poniekt.ti tu radili ze prec do zahranicia,to by ti nepomohlo ,prave naopak,ostan doma,daj sa psychicky do kopy,snaž sa kusok aj "žiť ,aby si prišla na iné myšlienky,šport,prechádzky,práca ,von medzi ludí kde sa citiš dobre.Rob tak aby si sa citila spokojná.Na ex sa snaž zabudnut,kusok to potrvá,5rokov je predsa len nie kratka doba,ale čo už,stava sa ,neber to tak tragicky,pretože niečo sa sice konči ale iné začina,určite na teba čaká lepsí ,držim ti palce.
Na priatela som bola velmi naviazana,planovali sme byvanie,chcela som s nim rodinu a pod.rozchod prisiel necakane.predtym som nic podobne nezazila a preto to tak tazko znasam..a tiez lebo sa teraz nemam o koho opriet.doma nie som stastna,snazim sa nasim vyhybat aby sme sa nehadali,v podstate im len upratujem,varim,kosim zahradu atd.asi bude lepsie odist...venovat sa len sama sebe..uvidim ako to pojde.dakujem velmi vsetkym.aspon trochu ste pomohli
prestaň saľutovať a odíd napríklad do zahraničia opatrovať starých a opustených ľudí do anglicka alebo tak, to uvidíš čo je do dno
zilo sa u nas len cez peniaze - táto veta čo znamená v slovenčine? vysvetli
Vystudovala som zdravotnicky odbor,videla som vselico.ludi po operaciach,s mnohymi tazkymi chorobami a tiez na pokraji smrti...To o peniazoch som myslela,ze sme mali vsetko.oblecenie,vylety az po vzdelanie...meni to nieco na podstate??
@adika19 tak v prvom rade nad pracou v obore sa netrap a snaz sa hladat nieco pribuzne v zdravotnictve alebo ti ako baby radia odid do zahranicia tam si zdravotne profesie vazia...ako ja chapem praca a peniaze su pre zivot taktiez dolezite, ale v situacii ako ty, ze vs student po skonceni je teraz mnoho... aj ja hladam pracu tiez som teraz skoncila skolu...ak potrebujes podporu alebo komunikaciu s ludmi vyhladaj si nejake centra ci podporne skupiny, mozno so svojim vzdelanim im pomozes ty, na druhej strane oni tebe...a to materialne zitie chapem ako si myslela...kym materialna stranka vzrastala chatrala ta emocionalna zial bohu niekde to tak byva, ze miesto toho aby finanacie pomohli rodine vytvorit pekne dni, tak to vlastne kazia....
Nemyslím si ze práve odchod do zahraničia by bol riešením, aspoň nateraz nie...ale odchod od rodičov určite. Do zahraničia až potom, ked sa vysporiadaš so všetkým po psychickej stránke, tam by sa ti pomoc hľadala ťažšie. Asi u vás v rodine to bolo o peniazoch ale nie o láske... A to iste musela cítiť aj tvoja sestra, preto je fakt dôležitý najprv rozhovor s ňou. Aspoň to skús, možno to iste cíti aj ona a nevie ako začať. Možno máš pomoc pod nosom len ju nevidíš...si vzdelaná, mladá žena, bez záväzkov, určite sa ti aj prácu podarí nájsť, len si musíš začať veriť.. Skús možno aj cestou modrého koníka pohľadat dobrého psychológa v tvojom meste... Držím päste...
Presne tak.vzdy sme mali vsetko co sme hceli,ale nevyhradilo to ani z daleka objatie,pochvalu,povzbudenie..zanecha to v cloveku vela zleho,ale aspon tiez viem,ze ja svojej rodine dam vsetko a nedovolim aby prezili to iste.snazim sa mysliet aspon trosicka pozitivne.ten rozchod teraz ma velmi sklamal,vsetko na mna dolahlo a preto som potrebovala aspon radu.dakujem za kazdu jednu..rozhodla som sa odstahovat.nie do zahranicia,asi do Bratislavy,tam je najvacsia sanca najst si pracu a nemam to ani velmi daleko domov.snad sa mi podari postavit sa na nohy.vyhladam odbornika urcite a uvidime.dakujem
Mne pomohla v ťažkom období kniha od L.Hayovej - Miluj svoj život. Autorka sama prežila ťažké detstvo, no našla cestu k vnútornej slobode. Veľmi zaujímavá je aj kniha Šlabikár šťastia od P.H. Baričáka.
Niekedy treba len pochopiť, že sú to životné lekcie, na základe ktorých rastieme.
Držím palce 😉
prestan sa lutovat a prestan lutovat svojho otca.Co ta nezabije to ta posilni..(prezila som otca alkoholika sikanu na zske znasilnenie zivot v zahranici rozchody ..zaciatky od 0..30hodinovy porod a mam najuzasnejsiu dcerku a manzela spokojny zivot 🙂 ..zacat od nuly je to najlepsie...nic ta neposunie tak ako boj o svoju existenciu v novom prostredi.)Psycholog ti nepomoze tak ako si mozes pomoct sama.Oslobod sa od negativnych ludi ktory ti sposobuju bolest.Oslobod sa od vlastnych negativnych emocii voci sebe.Svet je uzasny nic zle sa ti stat nemoze uz teraz si sama s ludmi co ti mali byt najviac..je lahsie byt sama v dave cudzich ludi ako byt sama osamela s ludmi co ta nechapu..Ver si.Mozes dosiahnut co len chcel ale musis v seba verit. Ludia radi podcenuju druhych.No nikto nepozna tvoje limity tak ako ty...a aj ty sa mozes mylit a tie limity nie su skutocne.Jediny kto ta moze zastavit si ty sama. Prestanes mysliet na byvaleho ked budes musiet riesit svoju nezavislost a financnu situaciu.Odid od rodicov pories si pracu a vsetko ostatne-nove znamosti kamaratky sebavedomie spokojnost lasku najdes po ceste ani nebudes vediet ako. Musis sa prestat sustredit na to co bolo lebo minulost nezmenis..musis zit Zen...pritomnost tu dako ovladat mozes.Mas na to.Nedumaj ale konaj.Mas 24rokov je nacase zacat zit a milovat svoj zivot a hlavne seba!
Vyhladaj psychológa a daj sa dokopy po psychickej stranke. Vykazujes znaky depresie a treba nieco urobit aj s tvojim sebahodnotenim a osetrit traumy z detstva. Bohuzial, toto sama nezvladnes a ak sa ti aj bude zdat, ze je to uz lepsie, tak nebude..stare problemy len potlacis do uzadia a budu ta matat v tvojich dalsich vztahoch a zivotnych rozhodnutiach. Potrebujes sa nejako vysporiadat s minulostou a zvladnes to len s pomocou odbornika....vela stastia 🙂