Vyčerpanie a nepochopenie rodiny. Ako zvládať tieto stavy?
Ahojte, potrebujem sa dnes len takto vykecať, lebo ma bolí srdiečko…. a pritom “taková blbost”, ale veď viete….
Posledné mesiace ma úplne vypli. Moje telo jednoducho povedalo dosť a skončilo to vážnejšími zdravotnými problémami. Uvedomujem si aj prečo. Dlhodobo som fungovala na hrane a viem, že spolu s manželom musíme niektoré veci do budúcna zmeniť.
Lenže v tom období som to nevedela vyriešiť inak. O deti, domácnosť a bežné fungovanie sa niekto postarať musel. Môj muž nás ľúbi a pomáha, keď môže, ale charakter jeho práce a jej nepredvídateľnosť znamenali, že veľká časť toho zostala na mne.
O to viac ma zabolelo, keď som namiesto pochopenia od najbližších počula, že mne predsa všetci pomáhajú, a aj tak to nezvládam. Že mi mama občas navarí, že mi pomôžu s deťmi, že iné ženy varia každý deň a zvládajú viac. Podotknem, že od najbližších na MD s jedným dieťaťom v plienkach, vs. ja pracujúca s dvomi školopovinnými deťmi.
Som za každú pomoc úprimne vďačná. Ale jedno navarené jedlo či postrážené deti raz za čas nevyriešia zvyšok týždňa. Domácnosť, škola, povinnosti a všetko ostatné sa nespraví samo. Moja práca je psychicky veľmi náročná, hoci každý vidí len to, že končím o 14.00.
Možno ma dnes nevyčerpáva len to množstvo povinností. Možno ma ešte viac vyčerpáva pocit nepochopenia. Že keď poviem, že som na dne so silami, nepočuje sa to ako opis mojej situácie, ale ako dôkaz, že niečo nezvládam ja a každý má potrebu hľadať príčinu vo mne. Ako zvládate život vy? Mávate takéto “stavy”?
@anonym_3823b6 prepác, asi som trochu nepochopila tvoju správu, ako to myslíš s perimenopauzou?
@anonym_autor mne perimenopauza uplne zmenila zivot...vkuse podrazdena, priberam, potim sa, nic nevladzem, nemysli mi to, mam depresie, v noci zle spim...
Paradox je, že práve tí najbližší, ktorí mi hovoria, že toho nezvládam veľa, sú často tí, ktorí mi na plecia nakladajú ďalšie povinnosti. Stále je potrebné niečo vybaviť, s niečím pomôcť alebo niekam ísť. Keď niekedy poviem, že už nemôžem alebo odmietnem, stretne sa to s nevôľou, výčitkami alebo sklamaním. A práve to je pre mňa vyčerpávajúce. Nie samotná pomoc, ale pocit, že sa odo mňa neustále očakáva, že budem k dispozícii, a keď už nevládzem, namiesto pochopenia prídu výčitky.
@anonym_autor tak kto komu vlastne pomaha? Ty pomahas starym rodicom lebo nestihaju alebo nevladzu a potom ty nevladzes a nestihas a chces aby ti pomahali oni? Nejako sa v tom stracam. Zariad si najprv svoju domacnost a povinnosti a potom pomahaj inym. Lebo takto vsetci dokola pomahate a zaroven nestihate.
Kolko rokov maju deti? Pises skolopovinne, to uz nie su deti ktorym treba byt nonstop za zadkom. S cim chces aby ti pomahali?
@anonym_18e459 pracujem so seniormi
@anonym_autor aku konkretne pracu robis do seniormi? Lebo rozdiel robit im animatorku a robit osetrovatelku tj.dvihat, umyvat, prebalovat
@zuzubb007
@zuzubb007
@anonym_18e459
@anonym_d39ce2 Áno, aj ja začínam mať pocit, že u mňa zohráva veľkú úlohu vyčerpanie/vyhorenie. Možno práve preto teraz horšie zvládam aj bežné povinnosti, ktoré by som predtým zvládla bez problémov. Dlhé mesiace som fungovala ako rozbehnutý vlak – všetko som stíhala, organizovala a neriešila, že toho je veľa. Až keď ma zdravotné problémy prinútili spomaliť, uvedomila som si, že som išla dlhodobo na doraz. Dokonca už uvažujem aj nad tým, že si zaplatím pomoc v domácnosti. A ešte by som rada uviedla na pravú mieru jednu vec. Niektoré ste nadobudli dojem, že mi mama pravidelne varí. Nie je to tak. Občas, keď má voľno alebo keď som bola zdravotne naozaj vo veľmi zlom stave, navarila a poslala nám jedlo. Veľmi si to vážim, ale nie je to niečo, o čo ju žiadam ani čo sa deje pravidelne.
Nemám problém zjednodušiť si fungovanie domácnosti. Keď treba, objednáme pizzu alebo majú deti na večeru chlieb so šunkou. Nemám potrebu mať každý deň dokonalé teplé jedlo ani sa nesnažím byť perfektnou gazdinou. Myslím si, že problém u mňa nie je vo varení či upratovaní, ale skôr v dlhodobom psychickom vyčerpaní z toho, že som mala na pleciach organizáciu celej domácnosti.
@anonym_autor ako teraz citam dalej problem.je v tvojej psychike, vyhorela si. Problem nie su deti, domacnost a praca ale celkove nastavenie co vsetko musis robit a na co vsetko mysliet. Pritom vela veci sa da zjednodusit ale pri tom ako to mas nastavene v hlave to nedokazes.
Poznam extrem kde zena sa realne ruca z toho co vsetko musi doma robit a zariadovat a realne nerobi nic lebo podla nej nic nestiha. Az tam to doslo zo stavu kedy sa naozaj starala az do stavu kedy si to len mysli a organizuje ludi okolo seba, pripomina im co maju robit, co maju vybavit lebo ona nestiha a je z toho vynervovana. Je to v jej hlave. Na konci dna za nou nie je ziadny vysledok, robia ini, ale ona je vycerpana a zrutena z toho co vsetko musela zariadit.
Si vyhoreta z práce a to ťa psychicky zničí preto nemáš energiu na nič doma. Deti máš už pomerne veľké môžu aj ony porobiť čo - to doma priložiť si ruku k dielu, treba ich k tomu ciest a nie obskakovať také veľké deti. Čo sa týka práce cez PN a dovolenku si oddýchni načerpaj si nové sily a uvidíš či sa ešte vrátiš do tej práce alebo nie.
@anonym_autor najhoršie je, že autorka ani raz ( pokiaľ som si všimla) si nepriznala nerovnocenne postavenie v domácnosti a to, že muž doma nezastáva rolu manžela a rodiča, teda rovnomerne rozdelenie domácich prác, a prenesenie zodpovednosti na neho za chod rodiny a domácnosti. Pripomína mi to kolegyňu, čo mala 3.dcery a muža a asi 120 kg a makala ako fretka doma, všetko na nej. Potom sa dajako z toho pomiatla a navštívila psychoterapeuta, bohužiaľ až po 50 tke si priznala, a vysvetlil jej tento psychológ, že nie nemusí vypražať rezne v nedeľu pre rodinu, zatiaľ čo muž jej číta noviny a podobne. Keď si to nejako v hlave zrovnala, už dcéry boli preč z domu, tak zázračné aj schudla, bola z nej zase kočka. Prestala svoju frustráciu zajedat. S mužom sa rozviedla, ten si ale prakticky hned našiel novú ženu. 😀
@anonym_autor najhoršie je, že autorka ani raz ( pokiaľ som si všimla) si nepriznala nerovnocenne postavenie v domácnosti a to, že muž doma nezastáva rolu manžela a rodiča, teda rovnomerne rozdelenie domácich prác, a prenesenie zodpovednosti na neho za chod rodiny a domácnosti. Pripomína mi to kolegyňu, čo mala 3.dcery a muža a asi 120 kg a makala ako fretka doma, všetko na nej. Potom sa dajako z toho pomiatla a navštívila psychoterapeuta, bohužiaľ až po 50 tke si priznala, a vysvetlil jej tento psychológ, že nie nemusí vypražať rezne v nedeľu pre rodinu, zatiaľ čo muž jej číta noviny a podobne. Keď si to nejako v hlave zrovnala, už dcéry boli preč z domu, tak zázračné aj schudla, bola z nej zase kočka. Prestala svoju frustráciu zajedat. S mužom sa rozviedla, ten si ale prakticky hned našiel novú ženu. 😀
@anonym_373bb8 Tiez si myslim, ze problem je muz. Ok, ma narocnu pracu a nerovnomerny prac.cas, ale zda sa mi, ze to pouziva ako ospravedlnenku pre vsetko. To je potom tazko.
@anonym_autor povedala si manželovi, aby nenarúšal rodinný režim? Že ti pridáva robotu, keď musíš deti znova naučiť svojim povinnostiam?
@anonym_373bb8 Tiez si myslim, ze problem je muz. Ok, ma narocnu pracu a nerovnomerny prac.cas, ale zda sa mi, ze to pouziva ako ospravedlnenku pre vsetko. To je potom tazko.
@anonym_e5f503 Ten muž dobre zarobí, skoda takéto stratiť, keď ona nosí domov žobracenku. Nech si zaplatí upratovanie za mužove peniaze a nemusí mu nič vyčítať. Muž nech robí v práci, ona okolo detí, ale len to potrebné, krúžky a iné blbosti môže zrušiť a bude to v pohode.
@anonym_autor najhoršie je, že autorka ani raz ( pokiaľ som si všimla) si nepriznala nerovnocenne postavenie v domácnosti a to, že muž doma nezastáva rolu manžela a rodiča, teda rovnomerne rozdelenie domácich prác, a prenesenie zodpovednosti na neho za chod rodiny a domácnosti. Pripomína mi to kolegyňu, čo mala 3.dcery a muža a asi 120 kg a makala ako fretka doma, všetko na nej. Potom sa dajako z toho pomiatla a navštívila psychoterapeuta, bohužiaľ až po 50 tke si priznala, a vysvetlil jej tento psychológ, že nie nemusí vypražať rezne v nedeľu pre rodinu, zatiaľ čo muž jej číta noviny a podobne. Keď si to nejako v hlave zrovnala, už dcéry boli preč z domu, tak zázračné aj schudla, bola z nej zase kočka. Prestala svoju frustráciu zajedat. S mužom sa rozviedla, ten si ale prakticky hned našiel novú ženu. 😀
@letfenixa
@anonym_e5f503
@anonym_373bb8 áno, je pravda, že muž má svoju významnú prácu ako ospravedlnenku, ns to sa nesiaha a jeho zastúpenie doma nie je rovnocenné, dokonca ho obhajuje aj tá moja mama, lebo on je lekaaaar, čo je viac?! 🫤 Riešim to s ním, zvažujem fakt výpomoc na upratovanie, deťom tie krúžku tak veľmi nechcem brať, je to ich život, ale budú musieť značne zamakať
@letfenixa
@anonym_e5f503
@anonym_373bb8 áno, je pravda, že muž má svoju významnú prácu ako ospravedlnenku, ns to sa nesiaha a jeho zastúpenie doma nie je rovnocenné, dokonca ho obhajuje aj tá moja mama, lebo on je lekaaaar, čo je viac?! 🫤 Riešim to s ním, zvažujem fakt výpomoc na upratovanie, deťom tie krúžku tak veľmi nechcem brať, je to ich život, ale budú musieť značne zamakať
@anonym_autor viac ako jeho 'významná' práca je tvoje duševné a telesné zdravie. Nenahraditeľných sú plné cintoríny.
Ja ti asi rozumiem. Nemám síce ešte ani 33, no za posledný rok som si prešla podobnými pocitmi a únavou. Jednoducho bolo toho na mňa priveľa. Celý týždeň od pondelka do piatka som mala časovo nalinajkovaný - škola, škôlka, krúžky, varenie, upratovanie, nákupy, projekty, lekári (pomáham so starostlivosťou o babku) - veľa lekárov... Všade samé termíny - odovzdania, dátumy pripravovaných akcií, spotreby... V hlave som si skladal program, čo kedy spraviť aby sa stihlo všetko čo treba. Cez víkend taký alebo onaký program. Volajú nás tam, očakávajú toto, potrebujem stihnúť tamto. Večer som sa ledva dokopala k sprche. Zrazu som zistila, že nemám čas ani na pár riadkov z knihy alebo na odpísanie na správu. Hneď som zaspala. A keď som mala náhodou chvíľu čas, odrazu som nevedela, čo robiť. Ostala som akoby paralyzovaná a nespravila som vôbec nič, z čoho som mala, samozrejme, tiež výčitky. Postupne som si uvedomila, že mňa ani tak nevyčerpáva to množstvo práce, ale fakt, že nemám vôbec čas a priestor robiť to, čo chcem ja. A je jedno čo - či oddychovať alebo upratovať niečo, čo si chcem JA napr. vytriediť. Stále som len plnila nejaké úlohy bez možnosti vstúpiť do toho svojou vôľou. Odkaldala som to, čo chcem ja (čo má vnútorne deptalo) lebo bolo ľahšie a pohodlnejšie odsunúť svoje túžby (napr. vytriediť si skriňu) ako odmietnuť niečo inému. Žiaľ, neviem ti poradiť ako z toho von. Stále mám pocit, že ani ja nie som úplne za vodou. S príchodom prázdnin sa môj režim trošku uvoľnil, ale v septembri asi budem musieť nájsť nejaké riešenie. Jednoducho, človek asi musí byť trošku sebecký, aby ho to úplne nezomlelo. Možno by ti pomohla dovolenka (more, iné prostredie, All inclusive) aspoň na dva týždne? Z vlastnej skúsenosti, toto dokáže znova naštartovať mňa. Chápem, že reči od rodiny zabolia. Tiež to poznám a tiež nepoznám riešenie. Možno sa trošku odosobniť alebo sa aj ostrejšie ohradiť... Fakt neviem. Ale držím ti palce, veľmi. Nájdi svoj pokoj. Zmeň rutinu.
Ja ti asi rozumiem. Nemám síce ešte ani 33, no za posledný rok som si prešla podobnými pocitmi a únavou. Jednoducho bolo toho na mňa priveľa. Celý týždeň od pondelka do piatka som mala časovo nalinajkovaný - škola, škôlka, krúžky, varenie, upratovanie, nákupy, projekty, lekári (pomáham so starostlivosťou o babku) - veľa lekárov... Všade samé termíny - odovzdania, dátumy pripravovaných akcií, spotreby... V hlave som si skladal program, čo kedy spraviť aby sa stihlo všetko čo treba. Cez víkend taký alebo onaký program. Volajú nás tam, očakávajú toto, potrebujem stihnúť tamto. Večer som sa ledva dokopala k sprche. Zrazu som zistila, že nemám čas ani na pár riadkov z knihy alebo na odpísanie na správu. Hneď som zaspala. A keď som mala náhodou chvíľu čas, odrazu som nevedela, čo robiť. Ostala som akoby paralyzovaná a nespravila som vôbec nič, z čoho som mala, samozrejme, tiež výčitky. Postupne som si uvedomila, že mňa ani tak nevyčerpáva to množstvo práce, ale fakt, že nemám vôbec čas a priestor robiť to, čo chcem ja. A je jedno čo - či oddychovať alebo upratovať niečo, čo si chcem JA napr. vytriediť. Stále som len plnila nejaké úlohy bez možnosti vstúpiť do toho svojou vôľou. Odkaldala som to, čo chcem ja (čo má vnútorne deptalo) lebo bolo ľahšie a pohodlnejšie odsunúť svoje túžby (napr. vytriediť si skriňu) ako odmietnuť niečo inému. Žiaľ, neviem ti poradiť ako z toho von. Stále mám pocit, že ani ja nie som úplne za vodou. S príchodom prázdnin sa môj režim trošku uvoľnil, ale v septembri asi budem musieť nájsť nejaké riešenie. Jednoducho, človek asi musí byť trošku sebecký, aby ho to úplne nezomlelo. Možno by ti pomohla dovolenka (more, iné prostredie, All inclusive) aspoň na dva týždne? Z vlastnej skúsenosti, toto dokáže znova naštartovať mňa. Chápem, že reči od rodiny zabolia. Tiež to poznám a tiež nepoznám riešenie. Možno sa trošku odosobniť alebo sa aj ostrejšie ohradiť... Fakt neviem. Ale držím ti palce, veľmi. Nájdi svoj pokoj. Zmeň rutinu.
@anonym_c2c71a ďakujem, je mi ľúto, že to prežívaš tiež…
@anonym_autor viac ako jeho 'významná' práca je tvoje duševné a telesné zdravie. Nenahraditeľných sú plné cintoríny.
@letfenixa moje zdravie je mi prvoradé, preto to riešim, nie som slepo obetavá
Mrzí ma, že toho pochopenia od rodiny teraz veľa nie je, keď by si ho asi najviac potrebovala. Možno si zvykli na ten štandard, že všetko zvládneš a možno ti to aj trochu závideli a nemôžu si odpustiť teraz nejakú výčitku. Ale to len hádam. Pritom by stačilo pár slov pochopenia a utechy, čo by ich veľa nestálo. Ja síce som na MD s dvoma malými deťmi, zachvilu troma, tak si pracovny kolotoč zatiaľ neviem popri deťoch predstaviť a veľmi ma desí keď na to myslím, no viem že tá pomoc od rodiny nebude, ani teraz nie je a hoci to ( s občasným plačom z vyčerpania) zvládam, tak sa bojím že časom to tiež príde do tohto štádia telesného aj psychického preťaženia a všetko sa zosype. Každopádne, asi to je taký výkričník, že treba spomaliť, prehodnotiť priority, nastaviť si hranice, v domácnosti, s rodinou, naučiť sa povedať nie. Držím ti palce nech sa to utrasie, a nech si to nastavíš tak, aby si bola fyzicky aj psychicky v pohode ❤️
@anonym_autor ako teraz citam dalej problem.je v tvojej psychike, vyhorela si. Problem nie su deti, domacnost a praca ale celkove nastavenie co vsetko musis robit a na co vsetko mysliet. Pritom vela veci sa da zjednodusit ale pri tom ako to mas nastavene v hlave to nedokazes.
Poznam extrem kde zena sa realne ruca z toho co vsetko musi doma robit a zariadovat a realne nerobi nic lebo podla nej nic nestiha. Az tam to doslo zo stavu kedy sa naozaj starala az do stavu kedy si to len mysli a organizuje ludi okolo seba, pripomina im co maju robit, co maju vybavit lebo ona nestiha a je z toho vynervovana. Je to v jej hlave. Na konci dna za nou nie je ziadny vysledok, robia ini, ale ona je vycerpana a zrutena z toho co vsetko musela zariadit.
@sju1212
@domkakvet
@anonym_c2c71a
@anonym_2dd135
@anonym_e5f503
@anonym_99e633
@citronove_koliesko
Ďakujem, ženy, že mi venujete svoj čas, že ste si to prečítali….. ubehli 2 dni, odkedy som založila túto moju vyplakávačku, aj vďaka vám som si uvedomila, že som totálne vyhorená, asi v kombinácii práca/domácnosť/ mužov prístup…. On fakt berie veci tak, že 2 týždne toho bolo veľa, prepáč, ďakujem ti a teraz týždeň bude kľud, ale nevidí, že ja už dlhodobo vnímam tlsk, stres, nával povinností na moju hlavu, lebo aj keď je ten “kľud”, ten menežment rodiny je na mne.Napr. miloon mikrovecí, kt. sa riešia, sú to drobnosti, ale všetko ja, dokonca aj ľudia, čo chcú niečo od muža volajú mne! Samozrejne, som sa ohradila a už som bola za: bože, tak prepaaač, tebe už všetko vadí…. Chápete?🙈
Niektorá ste to aj písali, že všetci boli zvyknutí, že všetko zvládam, nešomrem, vybavím….. a zrazu šok, lebo poviem nie, …. ochorela som,kežala som týždeň v nolestiach, doma bordel, krízový režim, v chladničke sa pokazilo pár potravín… a moja mama mi vytkla, že mám bordel v kuchyni, keď ma bola pozrieť….
A otázka, kde bol muž? v práci…. s deťmi…. plátame, ako sa dá.
Chápe, no nechápe zároveň, napr. sa nevie stotožniť, že niekto bude u nás doma upratovať náš bordel.😵💫
@sju1212
@domkakvet
@anonym_c2c71a
@anonym_2dd135
@anonym_e5f503
@anonym_99e633
@citronove_koliesko
Ďakujem, ženy, že mi venujete svoj čas, že ste si to prečítali….. ubehli 2 dni, odkedy som založila túto moju vyplakávačku, aj vďaka vám som si uvedomila, že som totálne vyhorená, asi v kombinácii práca/domácnosť/ mužov prístup…. On fakt berie veci tak, že 2 týždne toho bolo veľa, prepáč, ďakujem ti a teraz týždeň bude kľud, ale nevidí, že ja už dlhodobo vnímam tlsk, stres, nával povinností na moju hlavu, lebo aj keď je ten “kľud”, ten menežment rodiny je na mne.Napr. miloon mikrovecí, kt. sa riešia, sú to drobnosti, ale všetko ja, dokonca aj ľudia, čo chcú niečo od muža volajú mne! Samozrejne, som sa ohradila a už som bola za: bože, tak prepaaač, tebe už všetko vadí…. Chápete?🙈
Niektorá ste to aj písali, že všetci boli zvyknutí, že všetko zvládam, nešomrem, vybavím….. a zrazu šok, lebo poviem nie, …. ochorela som,kežala som týždeň v nolestiach, doma bordel, krízový režim, v chladničke sa pokazilo pár potravín… a moja mama mi vytkla, že mám bordel v kuchyni, keď ma bola pozrieť….
A otázka, kde bol muž? v práci…. s deťmi…. plátame, ako sa dá.
Chápe, no nechápe zároveň, napr. sa nevie stotožniť, že niekto bude u nás doma upratovať náš bordel.😵💫
@anonym_autor rozumiem ti. Tiež mám psychicky náročnú prácu, doma náročné dieťa. Muž mi pomôže, ale treba ho zorganizovať. Na všetko sme sami dvaja. Plus veľký pozemok. Mne po pôrode, keď prišla svokra, povedala, že nemáme pokosene a treba to pokosiť, lebo to všetko ľahne pri daždi. Boli sme 4 týždne po nasťahovaní, ešte nevybavené krabice, nemali sme ani gauč. Dieťa vkuse placuce, na rukách, alebo sa len dojcilo. Všetko som si upratovala sama s bruchom, či dom, či byt na predaj. Vtedy som pochopila, že má nikto nepochopí a odvtedy sa nesťažujem. Keď povieme, že máme toho veľa, preto sme dlho u nich neboli, tak nás vysmeje. Mne sa začali zdravotné problémy krútiť, jeden problém za druhým. Takže musím zvoľniť, či chcem či nie. Ak sa nám uvoľnia v rozpocte nejaké peniaze od septembra, tak si isto zaplatím upratovanie aspoň raz za 2 týždne....a ja robím len takú udržiavaciu klasiku. Mne by toto veľmi pomohlo a ubralo kopu stresov.
Nie si na spektre? NIe je to hanba, mozno si o tom cely zivot nevedela, len ked pride vacsi tlak, tak to uz clovek nedokaze tolko prekryvat a maskovat.
Nie si na spektre? NIe je to hanba, mozno si o tom cely zivot nevedela, len ked pride vacsi tlak, tak to uz clovek nedokaze tolko prekryvat a maskovat.
@anonym_acc51e na spektre? nerozumiem
@anonym_acc51e na spektre? nerozumiem
@anonym_autor porucha autistického spektra
@sju1212
@domkakvet
@anonym_c2c71a
@anonym_2dd135
@anonym_e5f503
@anonym_99e633
@citronove_koliesko
Ďakujem, ženy, že mi venujete svoj čas, že ste si to prečítali….. ubehli 2 dni, odkedy som založila túto moju vyplakávačku, aj vďaka vám som si uvedomila, že som totálne vyhorená, asi v kombinácii práca/domácnosť/ mužov prístup…. On fakt berie veci tak, že 2 týždne toho bolo veľa, prepáč, ďakujem ti a teraz týždeň bude kľud, ale nevidí, že ja už dlhodobo vnímam tlsk, stres, nával povinností na moju hlavu, lebo aj keď je ten “kľud”, ten menežment rodiny je na mne.Napr. miloon mikrovecí, kt. sa riešia, sú to drobnosti, ale všetko ja, dokonca aj ľudia, čo chcú niečo od muža volajú mne! Samozrejne, som sa ohradila a už som bola za: bože, tak prepaaač, tebe už všetko vadí…. Chápete?🙈
Niektorá ste to aj písali, že všetci boli zvyknutí, že všetko zvládam, nešomrem, vybavím….. a zrazu šok, lebo poviem nie, …. ochorela som,kežala som týždeň v nolestiach, doma bordel, krízový režim, v chladničke sa pokazilo pár potravín… a moja mama mi vytkla, že mám bordel v kuchyni, keď ma bola pozrieť….
A otázka, kde bol muž? v práci…. s deťmi…. plátame, ako sa dá.
Chápe, no nechápe zároveň, napr. sa nevie stotožniť, že niekto bude u nás doma upratovať náš bordel.😵💫
@anonym_autor nerieš mamu, moja má tiež zbytočne komentáre (tam máte pavucinu, moja odpoveď- to je halloweenska výzdoba, atď), muža rieš. Muži sú pohodlni, keď je žena ticho, sú si istí, že úplne všetko je v poriadku, keď sa žena ozve, je to veľké prekvapenie, veď nič nehovorila. Hovor mu to opakovane, deleguj ho, vypusť zbytočnosti, ja napr nezehlim, okná umyvam len v lete, syna zapájam úplne od mala. Môj muž funguje, ale má vážne zdrav.problemy, tak len v rámci možností.
Nie si na spektre? NIe je to hanba, mozno si o tom cely zivot nevedela, len ked pride vacsi tlak, tak to uz clovek nedokaze tolko prekryvat a maskovat.
@anonym_acc51e Ale prosim ta. Na ziadnom spektre nie je. Keby sa muz netvaril ako pan sveta, bola by OK. Proste klasika chlap, "vsak chodim do prace". Wow😏
Otázka, či si na spektre ma pobavila. Prídeš mi ako úplne normálna žena so zdravým racio aj emocio ktorá toho ale má dosť a možno ani tak nepotrebuje jasné riešenie než sa vyrozprávať niekomu kto tomu rozumie, alebo aspoň vyjadrí pochopenie. Úplne ale súhlasím s @letfenixa, chlapom to treba hovoriť. Môj je úžasný ale keď mu nepoviem jednu vec za druhou čo ocakávam aby urobil, pre mňa jasné veci ( a prihliadam na prácu, že robí na zmeny, doprajem oddych) tak on to neurobí lebo ho to nenapadne. A mamy, svokry, to je samostatná kapitola, ony robili väčšinu vecí inak a radi to povedia, no ja sa zamýšľam že na úkor čoho to bolo, nehovoriac o tom, že aspoň tie moje mali dennodennú pomoc svojich mám, a tú ja napríklad nemám.
@anonym_autor tvoje zdravie je kvoli psychike a musis sa naucit na veci vysrat. Pomoc s upratovaním je super napad a naozaj ti to pomoze. Ale kym nepochopíš svoju psychiku a neukludnis sa, tebe priamo to nepomoze. Lebo každodenný bordel bude aj tak. To co prezivas je ako ti pisali baby vyhorenie, aj podla mna. Zazila som ho osobne a velmi dlho sa davala do poriadku. Upratovacku som mala 2x do tyzdna. 😉 nie nebolo to neupratanym domom, ani detmi, ani povinnosťami. Bolo to vsetko spolu a vsetko ma otravovalo. Nauc sa ukludnit, vylozit si nohy, precitat knihu, nemusis mat navarene kazdy den, objednaj, sprav iba spagety s kúpenou omáčkou. Co najľahšie recepty, idealne z jedneho hrnca. Vybavene. Nemusis detom robit program. Su dvaja. Nech nieco vymyslia. Ano chapem s detmi sa treba ucit ale zase, ak im nieco ide, to maju za chvilu naučené a ty ich preskúšaj. Ak im nejde, najdi im doučovanie. Za mna super pomoc. Mas vybavene. Vecer povedz, ze od 20:00 hod. je mama time. Mozu za tebou prist uz iba sa pomaznat, citat si pri tebe, nejake rozhovory. Ziadne tazke situacie. Ty si pusti do sluchadka vecer nejaku meditacnu hudbu alebo Lajprika a nejake hypnozy na zaspavanie. Ukludnis sa a neberies silu cez noc. Sportove aktivity aspon 3x do tyzdna. Ak ti nic nepomoze ani po par mesiacoch, stav sa ti bude zhoršovať, normalne zajdi sa psychiatrom a popis mu svoje prejavy. Poradi ti, pripadne poemnuje. Nie, psychiater ti nepredpise hned automaticky lieky. Ale moze vyhodnotit z nejakych pocitov a reakcii, ze potrebujes trosku doriesit dopamin a serotonin.
och moja, je to neskutocne tazke, najma v dnesnej dobe. ja sa popri tom vsetkom staram este aj o rodicov a na nejaku dovolenku ani nemyslim, chcem len sediet doma a nemusiet nic nerobit. citala som teraz clanok o takom SOS kolese, skus: https://www.stvr.sk/novinky/tipy-z-programu/453...
Lenze ty si vyflusnuta skôr psychicky, až potom fizicky … a to veľa ľudí žial nechápe.. ja som sa naučila pred istými ľuďmi hovoriť stále že vsetko super, presne koli podobnému nepochopeniu… oni vidia len to že si doma od 14tej, ale to že sa od rana namakas ako kôň už nevidia alebo nechcú vidieť… ako to je s tvojim manželom, chápe ta? Je ti oporou?
@anonym_4e8493 nechcem odsúdiť názory žien, kt. tu písali, ale tebe veľmi ďakujem za pochopenie…. aj ja len spím, proste telo aj hlava vyčerpané. Môj muž pomáha, ale mechanicky, ale nepreberá na svoju hlavu ten náklad, logistiku a premýšľanie. Dúfam, že sa dáš dokopy čím skôr a nájdeš správny pracovný smer.
Inak, som špec. pedagóg, roky som robila to, čo ty….
@anonym_autor to, co prezivas, zazivame mnohe, niektore viac, ine menej. Kazdu z nas obcas kolotoc povinnosti prevalcuje a dobehne nas to, ze samy sebe venujeme malo casu. Vyuzi cas prazdnin, posli deti na tabor a dopraj si zasluzeny oddych a restart.