Vypratanie bytu po blízkej osobe, ktorá zomrela

@misuliacik81 uoplne to chapem ja som ledva vyhodial zubnu kefku a sparatka do zubov :(

@sense je nam nie len psychicky ale aj fyzicky zle. preto tam teraz nejdeme

@ina2405 to je pravda. ale nam je zle fyzicky psychicky naM JE zle. preto sa nevieme dotknut

Ludia reaguju vacsinou dvoma sposobmi, bud vsetko prec ( nemozu sa na to pozerat), alebo naopak nechcu nic dat prec, lebo im to pride velmi tazke. Najlepsie je si nechat cas a po nejakej dobe k tomu prist a zacat to triedit. Nechat si veci, ktore maju zmysel a napr cast zbierok venovat muzeam/ zberatelom. Toto spravila moja svokra, ked jej zomrel partner. Nieco nechala a nieco venovala muzeam a pod. Vraj ju to potesilo, ked isla do toho muzea a videla tam prave tie exponaty vystavene. Ze to ma zmysel zije to dalej pre vyssi ucel. Mozno na to ist takto. Samozrejme tie veci, co chcete si nechate .

U nás to vyriešil jeden hamizny člen rodiny. Kým sa ostatní členovia spamätali táto jedna dotyčná osoba zobrala všetko čo by sa dalo speňažiť.

Tak skúste požiadať nezainteresovanu osobu. Sú aj firmy na to

Svokor keď zomrela jeho mama prišiel do bytu kde žila 2 krát s mojim mužom a zobrali všetko čo malo cenu peňažnú, spomienkovu a dokumenty to však malo svoje pravidlá. Muselo sa to vojsť do jedného osobného auta. Potom išli ešte raz z pánom z bytového. A objednali firmu ktorá byt vypratala. A predali to.
A to mal svokor svoju mamu veľmi rád, staral sa o ňu, platil kúpele a podobne.
Sám hovoril ze on sa na tie veci pozerať nechce, pripomínajú mu mamu.
Niekedy nie je dôležitý čas ale správne rozhodnutie.

Každý to prežíva inak. Ja som mamine veci vyhadzala hned aspon tie čo boli na ociach, kúpelna, obyvačka. Zomrela tragicky, žiadna priprava, že choroba. Keby som každé ráno pozerala na jej zubnú kefku a iné osobne veci, tak by som skončila asi na psychiatrii. Spálna sa zatvorila. Ostatné veci v spálni, hlavne papiere sa triedili asi za mesiac, lebo sa začal vybavovať vdovský a poistky vyplacanie. Čiže k tomu bolo treba doklady. Oblečenie to prisli mamine sestry a pobrali čo chceli, ostatné som odniesla na charitu. Kamoška zase vypratavala otcov byt az po pol roku. Vobec tam nevedela ísť. Čiže, ak teraz nemáš silu nerieš to. Ten prvotný sok prejde a potom sa do toho pustiš, ked to budes tak citit. Keď to pojdes robiť, určite si poplačes aj potom, je to normalne. Ale zase sa ti do rúk dostane kopec spomienok. Bude to veľmi zaujímavné, sama uvidís.

ja sa už 5 rokov odhodlávam vyhodiť pretriedit veci po mamke... oblečenie sa mi podarilo, niečo som darovala, niečo vyhodila, ale ostatné veci, no nedokážem nejak ani blbosť vyhodiť, hneď spomienky

My sme tiež vo fáze vypratávania. Najťažšie to bolo hneď po úmrtí, už sú to dva roky, robili sme to tak zvoľna. Teraz sa jeden z dedičov prihlásil, že má o dom záujem, tak nás to donútilo rozlúčiť sa s domom aj s vecami. Vzájomne sa povzbudzujeme, že sa všetko vytriedi, a čo sa dá využiť, posúvame. A nakoniec zažívame pocit uvoľnenia a oslobodenia. Veď veci nám majú slúžiť, a nie my im.

@majka2959 my mame mesiac :( a pol

@zmrzlinka8 ano je to asim ine ked tam byvate my nie ale nemam sil hned kvoli vidine zarobku to vyhodit

@betulinka1 dakujem asi potrebujeme cas :( toto je moc cerstve :(

Smutne sa mi čítajú všetky príbehy ☹
No momentálne to chce asi ozaj len ten čas , poraď sa s lekárkou čo poradí . A možno sa jedného dňa zobudíš a budeš mať silu tam ísť a spraviť čo treba . Veľa síl !

@lenka7477 dakujem

@majka2959 aspoň mate '' utechu'' ze nik iny tam nezacne byvat, ze to ostane v rodine. ..

mne, ked odisiel moj milovany najlepsi oco (dodnes to velmi boli 😢), vsetky veci sme okamzite vyhodili - odniesli do zberni satstva a do centra na oficialnu skartaciu, aby mi veci nezhmotnovali to, co sa stalo. Ja som citila, ze toto su len veci, moj oco mi zije dodnes v mojom srdci, v mojej dusi, nie vo veciach. Fotky nedokazem ani dnes pozerat.

Keby viete nemecky, tak vo Viedni funguje trauercafe pod Bestattung Wien, zriadilo to mestske pohrebnictvo, aby mohli ludia toto diskutovat s dalsimi, co to prezivaju. Lebo kazdy si smutkom prejde inak. Mozno nieco taketo by sa velmi zislo aj u nas. My sme inak zacali pred 5 rokmi prerabat dom po muzovych starkych, no vsetko cenne uz bolo prec ( ista cast rodiny nemala problem) a muzovi teda bolo tazko vyhodit napr aj stuzky a taketo veci po starkej. Mali sme to tri roky na povale, teraz sme to vyhodili nejako. Nemal to srdce. Ja tiez a to uz som ju nepoznala. Je to tazke sa toho vzdat. Chce to cas

@kiki68 presne toto by som potrebovala lenze na svk snad hrozi len hospitalizacia

@darmasiswa lenze ja uz mam pri kusku papiera ze vyahdzujem z mojho zivota JEHO

@miskakyska nie je to o tom, ze sa vysporiadali uz ... viem je to tazke si predstavit, ze niekto inak smuti.... my mame oba typy smutiacich v rodine nikto sa s tym nevysporiadal, len jeden potrebuje drzat vsetko a nevyhodit nic a druhy vyhodi este aj svoje z toho obdobia, pretoze trpi vidiet tie veci a zvlada den o cosi lahsie ....

autorka je mi to luto, netlacte na pilu potrebujete vsetci cas

my sme za ten rok v tom byte ani neboli... nemali sme tiez silu, robili sme to tak, ze nam dost pomohli aj kamarati starkej, lebo sme povedali nech si kazdy pride vziat co chce na pamiatku, takze tym odislo dost veci, plus pomohli triedit a tak, spominali sme na pekne chvilky aj na horsie

Ja som tiež musela začať pár dní po pohrebe hlavne so šatstvom, lebo potom už som mala iné povinnosti, a priznám sa, že mi to bolo veľmi ťažko a musela som sa do toho nútiť.

To áno, sme radi, že to zostane v rodine a že potom, keď si to upravia, môžeme prísť na návštevu.

@majka2959 ❤

@majka2959 ja uz okrem mamy nemam

@fairyy dakujem

@mirola ❤

Bez mamy to už nie je ono :(

kde sa nenuteľnosť nachadza v ktorom meste