Vzťahy s vlastnou mamou
Prispevok bude trochu dlhsi, ani neviem co vlastne od toho, ze to sem pisem ocakavam, ale prvykrat mam potrebu o tom povedat "nahlas", niekde to napisat, proste to dat zo seba von.
Moji rodicia sa rozviedli ked som mala necele 2 roky, to obdobie si ja vobec nepamatam, ale viem, ze vacsinu casu som byvala u maminych rodicoch, teda u mojich starych rodicoch. Mama si isla za svojimi "povinnostami", pracou a o mna sa starali babka s dedkom, babka isla vtedy do predcasneho dochodku. Nepamatam si velmi chvile stravene s mamou, okrem toho, ze ma dvakrat zobrala k moru. Vsetky spomienky, ktore mam su u babky a dedka.
Otec bol nezodpovedny, povedal, ze pride po mna a vezme si ma na vikend, ale velmi casto vobec neprisiel.
Zo skoreho detstva mam spomienky len v takych utrzkoch, pamatam si napr. ako som sa dvakrat zobudila v noci a zistila som, ze som uplne sama, mama si odisla niekam za frajermi.
Este vacsie peklo nastalo, ked si nasla vaznejsiu znamost a rozhodla sa k nemu nastahovat aj so mnou (dovtedy sme byvali chvilu u starych rodicov, potom v prenajme).
Z toho obdobia si pamatam obdobie plne stresu, placu, strachu. Vkuse hadky, bitky takmer na dennom poriadku. Musela som doma robit vsetko, kurili sme pecou na tuhe palivo/drevo, sama som si ho musela priniest dnu a zakurit do pece, kedze ona odisla rano do teplej kancelarie a mna nechala tak, hoci som lezala v posteli chora (pamatam si takto kiahne). Otcim bol psychopat, velky egoista, skodoradostnik, ktory si uzival, ked videl, ze ini trpia.
Zakazovala mi chodit k babke a dedkovi, co som ja nerespektovala a chodila som k nim, lebo som sa u nich citila dobre. Napr. neodisla som na kruzok hudobnej vychovy ale k nim. Raz ma tak otcim sledoval a zistil, ze som klamala.
Ked som prisla domov, pamatam si taku bitku, aku do konca zivota nezabudnem. Bitku som dostavala vyhradne niekolko zilovym hrubym kablom, vtedy okrem zadku a chrbtice som to schytala aj cez celo a s takou modrinou chodila aj do skoly, klamala som ked sa ma pytali, odkial to mam, ze som spadla.
Klaknut do rohu som si musela iba kolenami na kukuricu a podobne praktiky. Tieto napady zaviedol otcim ale bezproblemov ich praktizovala aj mama pricom sa vzdy neskor odvolavala na to, ze to bol jeho vymysel.
Otcim chodieval casto po dome holy a obchytkaval ma. Citila som sa neprijemne a zahanbene a bala som sa a hanbila niekomu o tom povedat. Mam z toho traumu este dodnes (o tomto neviem ci vobec vie aj mama).
Raz som isla na bicykli a on na aute a narazil do mna naschval, sice iba trosku, ale isiel do mna autom ako debil a sledoval ako zareagujem. Utekala som domov s placom povedat o tom mame...netusim ci nieco vyriesila.
Povolenie ist von som si vzdy musela pytat aj od neho, pricom ho do toho nemalo byt vobec nic.
Takmer denne som bola svedkom toho ako moja mama chce spachat samovrazdu, s kuchynskym nozom v ruke alebo krabickou so sedativami.
Ked som mala 10 rokov narodil sa moj nevlastny brat, ktoreho splodili, kym som spala na vedlajsej posteli.
Mama sa po roku od bratovho narodenia vratila do prace a ja som takmer vsetok volny cas travila starostlivostou o brata.
Manzelstvo im vydrzalo asi 4 roky.
Ked som mala 15, isla som na strednu skolu dalej od domu, byvala som na internate, chvala Bohu, ze som od nej bola daleko. No deptat ma neprestavala, vzdy sa mi vedela len stazovat, ako nemaju s bratom co jest, ako jej stale nieco je, je chora a tak. Od strednej skoly ma financoval iba otec. Ona mi uz iba sem tam nieco kupila. Citovo ma vydierala. Raz dokonca mala nejaky dlh, ktory potrebovala splatit a povedala mi, ze musim ja zohnat peniaze! 16 rocna??? Ano, nakoniec som ich vyprosila od babky a dedka, nikdy im ich nevratila.
Ani v dospelosti sa nase vztahy nenapravili, prave naopak, necitim k nej ziadnu lasku. Namiesto toho, aby mi stastie v zivote dopriala, vsetko mi zavidela. Pamatam si, ako ma velakrat zastrasovala, "ved pockaj, uvidis si ty este, co ta len v zivote caka, myslis, ze budes mat vsetko ruzove?".
Mojho terajsieho manzela mi zakazovala, nastastie sa jej nepodarilo odstrasit ho odo mna.
Manzel mal tiez problemoveho otca, ktory bol alkoholikom a zial spachal samovrazdu.
Ked sa narodil nas prvy syn, namiesto toho, aby sa z nasho stastia tesila, napisala mojmu manzelovi taku spravu, ze ma to polozilo uplne na kolena (zena v sestonedeli s hormonmi ako na ihlach), v ktorej sa dotkla aj jeho neboheho otca, nemusim pisat k tomu viac. Vtedy som ju zablokovala vsade, kde sa dalo, aby mi uz nikdy nepisala a pol roka som mala od nej pokoj.
Po pol roku sa mi ozvala a dala som jej sancu, ktora s kratkymi prestavkami trva dodnes, kontakt je velmi strohy a obmedzeny, iniciovany skor z jej strany, no necitim sa v jej pritomnosti dobre, je to energeticky upir, nenasla si cestu ani k mojmu synovi/jej vnukovi.
Este mi napadlo, po nasej svadbe som jej dala obrazky na USB a poprosila ju, nech ich nezdiela verejne, samorejme pochvalit sa mohla ak chcela niekomu konkretnemu, ale ona ich rovno capla na facebook a este nas tam pooznacovala a ked som sa jej pytala preco, tvarila sa, ze ona nic a velmi sme sa pohadali. Ona je velmi konfliktny tip, nema takmer ziadne kamaratky. Nemala problem mi nadavat tie nahnusnejsie nadavky a pod. Najhorsie na tom je, ze teraz sa tvari, ze nic z toho sa nestalo a vzdy vsetko bolo v poriadku.
Pritom nikdy nic v poriadku nebolo.
Ja zijem svoj zivot, ona svoj. Ani jej syn uz u nej nebyva, on sa jej vobec ani neche ozvat.
Este k tomu vsetkemu ma take dlhy, ze tusim, ze ani ona sama nevie, kde vsetko a komu je dlzna. Raz mi dokonca povedala, ze aj dlhy sa dedia...
Co som este nespomenula a co ani tak davno nebolo, nasla si dalsieho priatela, s ktorym zila niekolko rokov ale prestali si rozumiet, on ju podviedol, ona to zistila, pohadali sa a isla na most, ze ide skocit, mne napisala dlhu sms spravu, v ktorej sa so mnou navzdy lucila, moj syn mal vtedy asi 10 mesiacov... Nakoniec ju policajti odchytili a dali ju do nemocnice, rychlo ju pustili domov a ona o par dni mi na to povedala, a co si ty naozaj myslela, ze skocim??? Nehovoriac o tom, ze aj ja mam emocie a co to so mnou v tej chvili bezmocnosti urobilo.
Dnes ma kontaktovala a odvtedy ma boli zaludok.
Udrziavam s nou kontakt iba zo slusnosti.
Prosim, ako by ste sa spravali k vlastnej mame keby mate toto vsetko za sebou? Udrziavali by ste kontakt? Ci uplne ho prerusili?
Ahoj, ja ano, udrziavala, je to matka, aj ked realne chudera, chory a nestastny clovek. Zial, su aj take osudy, ale asi by som nedokazala odvrhnut rodica. Uzdrziavat neznamena pravidelne sa stykat, ale 2-3 navstevy na par hodiny do roka by som dala, spravila jej nakup. To co ona robila, je jej vizitka, jej hanba, jej kriz a s tym musi zit. Ale urcite ziadne zdoverovanie sa, ziadna blizkost, ale jasne nastavene hranice, jasna asertivita.
Ja totiz nemozem ovplyvnit to co robil a robi druhy clovek, ale mozem ovplyvnit moj postoj k danej veci, k tomu cloveku.
@zmrzlinka2021 presne ako si napisala, kontakt je velmi obmedzeny aj ked vidim, ze z jej strany je snaha o castejsi kontakt ale mne vsetky tieto veci, ktore som vyssie spomenula a este kopec dalsich, na ktore som zabudla nedaju ist viac a proste emocie neviem ovplyvnit. Citim k nej iba povinnost a presne ako pise
@zoro9836 , nikdy nic dobre od nej neprislo, zial. Vzdy ked sa ozve mi hned zacne zvierat zaludok a bojim sa, co zase bude...
Preto sa ani zbytocne nesnaz, parkrat do roka na dve hodiny, nieco jej pokupit. Je to smutne, velmi smutne, ak clovek ma len negativne spomienky na rodica. Ona je extremne nestastny a toxicky clovek, preto s nou treba minimalizovat stretavanie sa, ale ja urcite by som ju uplne neodstrihla. Napriek vsetkemu je to tvoja mama, aj ked zial len biomama.
Este som zabudla napisat, velmi dlho som mala pocit, ze za vsetko mozem ja a ja som vsetkemu na vinne. Aj za toho psychopata sa vydala iba kvoli mne, aby som ja mala strechu nad hlavou. Ale aj tak proste citim k nej povinnost a nedokazem jej povedat narovinu nech mi da pokoj. Je mi luto, ze ma taky nestastny zivot, ale ja predsa za to nemozem...
Keď sa môžem spýtať...s tvojim bratom udrziavaš kontakt...o neho sa niekto stará, keďže ty si sa už osamostatnila....je mi veľmi ľúto ake detstvo si prežila....môj syn ma kamaráta zo základnej mal smutné detstvo vlastná mama ho týrala, keď mu zlomila ruku vzal si ho k sebe otec....keď k nám pride mám ho chuť stále objať....deti by nemali taketo veci zažívať a ešte od vlastnej maminy....prajem ti vsetko šťastie sveta ❤
Fuha je mi úprimne luto čo všetko si musela zažiť...a stále je v tebe veľa bolesti, ako velmi ti ublížila...mne tiez rodicia ublizli, aj ked ani z polovice tak ako tebe, ale pomohla mi psychologicka a poradila mi vypísať sa na papier....napisat tam akutocne vsetky situacie pocity, ano aj to ze som ju neznasalq, vsetko proste ..trvalo to asi tri roky, kym som to všetko vypísala zo seba...a listy spalila nasledne, nedala ich mame ...a ulavilo sa mi ..mama sa sice nezmenila, ale ja som zmenila moj postoj k nej...a aj spolu vychadzame .. avšak neviem ci by si ty mohla s tvojou mamou vychadzat ak sa takto sprava, ale ak nechces aby ta to tak trapilo, treba vyliečiť tu ranu co ti sposobila a odpustit jej...a aj ked sa ti to zda nerealne po tom vsetkom ..mne velmi pomohol fakt,ze rodicia odovzdavaju svojim detom iba z polovice to, co sami zažili...cize ak sa k tebe mama takto správala, jej rodicia sa k nej pravdepodone chovali este este horšie...nevedela inak, alebo z toho von a mozno aj chcela ..a mozno si aj uvedomuje co všetko ti spravila a mozno by si jej mohla napisat list a skutocne jej ho poslať, aby si si v prvom rade ulavila od tej bolesti ty...drzim palce
S takou minulosťou by bolo dobré navštíviť psychológa, neviem si predstaviť ako to spracovávaš sama ak nie si výnimočne silná osobnosť.
@bluka2
@dievcacitajucelist brat ma 22 rokov, je to strateny a nestastny chlapec, je mi ho luto, byva sam v jeho otcovom dome. Mam pocit, ze preziva a vsetko vnima podobne ako ja. Na mna sa nahneval dva roky dozadu a nechce mi povedat preco. Nedviha telefon a na spravy neodpisuje. Mam pocit, ze v tomto ma prsty moja babka, hoci mi zabezpecila bezstarostne detstvo, teraz robi viac skody ako uzitku...celkovo su vztahy v nasej rodine komplikovane, kazdy s kazdym ma nejaky problem, ale ja snazim sa so vsetkymi kontaktovat a vychadzat dobre v ramci moznosti.
Tak sa snaz so všetkými, okrem tvojej matky a takých ľudí ako ona a tvoj otčim. To sú ľudia, ktorí ťa vždy budú ťahať iba dole. Ty sa obklop ľuďmi, ktorí ťa podporia a povznesu psychicky. Uvidíš, akú to má silu. Nemusí to byť rodina. Aj v kamaratsvach je veľká sila.
Držím palce aj bratovi. Možno mu nápis už iba jeden list. Alebo mu vytlac túto diskusiu a pošli niečo čo má rád a povedz mu, že ho ľúbiš a spolu môžete byť silní. A potom by som sa uz nevnucovala.
@cocolino234 Psychológ by jej pomohol odpútať sa od matky, od pocitu nejakej povinnosti, alebo matku prijímať takú aká je bez vplyvu na jej vlastný duševný stav. Pretože o tomto probléme práve autorka píše. Či to urobí alebo nie je čisto jej vec.
Prerusila aký kolvek kontakt a taky zo slušnosti alebo z povinnosti ani nemusí podľa mňa byť . Zničila ti dectvo, obdivujem ze si na tom ešte tak ako si a práve kvôli tomu by som si nenechala od nej zničiť aj ten život ktorý máš. Asi toľko
@zuzinapipina velmi pekne napisane
kym by som sa ja nedala dokopy tak by som sa s nou urcite nestretavala...hlavne ak je mi vyslovene fyzicky zle z nej
@ckocka nad psychologom som nerozmyslala, ale mozno pouvazujem, uskodit to nemoze. Moze sa zdat, ze som silna osobnost ale ja sa tak nevnimam, mam nizke sebavedomie a niekedy mi dokaze tak ublizit, ze placem a to uz nechcem zazivat.
Este musim k tomu dodat, ze nic nie je prifarbene a myslela som si, ze to vsetko nie je az take strasne zle a pritom je to este horsie :(
@zuzinapipina dakujem...ja som jej odpustila, nehnevam sa na nu. Ale boli ma to, ze sa tvari, ze ona mne v zivote dala vsetko a nijak mi neublizila...
@stanulienkat je to tazke, mam pocit, ze cely zivot sa snazim obhajovat a zlahcovat jej spravanie.
Ja by som tiež taký minimálny kontakt udržiavala. Išla by som ku psychológovi, pomôže ti spracovať detstvo a dívať sa na mamu s nadhľadom, tak, aby ti jej správanie natoľko neublížovalo. Pomôžeš tým sebe aj svojej rodine. A teda neviem ako je to s tým dedenim dlhov, to si s mužom určite zistite, aby si raz nemala nepríjemné prekvapenie.
vtedy ked si sa s nou polroka nebavila, mala si v tom pokracovat a nezacinat s nou znova, to bola tvoja jedina chyba
@mabenn vtedy sa ozvala, ze pracovne pride do mesta, kde byvame a ze chce vidiet vnucatko, tak som povolila, lebo sa spravala pekne, napisala mi to vtedy v e-maile. Dokonca, ja som bola na materskej, ona vedela kde pracujem a tak sa snazila ziskat moju adresu tak, ze kontaktovala firmu, v ktorej som pracovala cez online chat, ktory sme mali na stranke. Kolegyna mi to vsetko preposlala, nedala jej ziadne info. No hanba proste. Pritom kontakt na mna mala. Ale pravdupovediac, toho pol roka som mala naozaj klud a ziaden stres.
nie, neudrziavala by som kontakt