Zaslúžia si súrodenci rovnaký podiel z dedičstva, aj keď sa o rodičov stará len jeden?
Sme traja súrodenci – ja, brat a sestra. Rodičia sú už starší a čoraz viac im pomáham ja. Vozím ich k lekárom, vybavujem papiere, upravujem dom, beriem ich na nákupy. Brat býva v zahraničí, sestra v tom istom meste, ale „má toho veľa“ – klasika.
Keď sa riešila rekonštrukcia kúpeľne, navrhli, že si ju rozdelíme na tretiny. Ja som to samozrejme vybavil – majstrov, nákupy, aj som tam fyzicky makal. Oni len poslali peniaze (a ani nie načas).
Minulý týždeň mama zahlásila, že dom prepíše na všetkých troch rovným dielom. A mne vtedy niečo puklo – vážne je fér, aby sme mali rovnaký podiel, keď som do toho vrazil roky starostlivosti?
Je spravodivé dať každému dieťaťu to isté. To je jednoducho láska.
Ak bývaš s rodičmi tak je snáď pochopiteľne, ze im pomahas naviac, oni ti zas pomáhajú viac ako surodencom
inak... niektoré tu píšu, že sestra platí hypo,čiže rovnako by mala dediť.... no pravda je, ak zdediš po rodičoch dom, tak vždy treba peniaze vrážať do prerábky, opravy a pod. a po x rokoch prídeš na to, že za tie peniaze by si už mal vlastný dom, nemal rodičov na krku ( postarať sa o nich na staré kolená ) , mal nervy v poriadku, nemusel by si sa vkuse prispôsobovať ( generačný rozdiel ) a bol ten najlepší syn na svete, lebo by si sa prišiel ukázať na návštevu... ( napapkať, utrieť pusu a ešte odchádzal s výslužkou 😀 )
@irusa pravda? Aj sestra mohla kúpiť starší rodinný dom alebo byt, ktorý musí prerobiť popri hypotéke. A okrem toho nikto takéhoto človeka nenúti, aby býval celý život s rodičmi a nemohol si kúpiť niečo vlastné. Ale to nie je dôvod, aby mal väčšie dedičstvo lebo chudáčik sa stará ešte aj o rodičov. Len aby nakoniec tá starostlivosť nebola obojstranná
@sasa1310 no a preto som názoru ísť preč od rodičov , radšej vrážať do svojho a prerábať, alebo platiť hypo ...v konečnom dôsledku ti nemá kto vytýkať, že si dedil ...a prídeš len na návštevu a budeš tak vzácny....
pretože v prípade , ak ostaneš každý si myslí, že si dostal hotové, lebo tie peniaze, ktoré vraziš do toho nikto nevidí
Ťažko sa vyjadrit v takejto veci podľa mna. Každý má vlastný príbeh, vzťahy v rodine, výchovu. Za mna majú všetci nárok na rovnaký diel. Ja by som nespochybnila rozhodnutie rodiča v tejto chúlostivej veci. Dokonca by som sa neodvážila povedať, keby mne dali menej a mojim dvom súrodencom viac.
Veď pomáham zato, že ich mám rada a nie že čakám niečo viac. Keby moji súrodenci nemali čas, tak robím všetko čo je v mojich silách, ale skutočne by som nečakala viac podielu. Ale ja možno mám iny príbeh a ja si nedokážem predstaviť závidieť vlastnému bratovi alebo sestre.
@sante81 je rozdiel 93 ročný rodič a rozdiel autor a jeho rodičia, kde ich vozí len do obchodu a k lekárovi. Aj ja chodím k lekárovi s rodičmi len ja, z dôvodu, že budem mať aspoň voľno v práci. Toto čo on popisuje, to nie je žiadna starostlivosť o rodičov. Skôr starostlivosť o jeho pohodlie
@sasa1310 ako s tým nie som stotožnená veľmi. Poznám ľudí, čo napríklad ostal syn s rodičmi v obrovskom dome a veru ešte on im dopláca , aby prežili, pretože ich dôchodok nepokryje výdavky na taký dom. Síce podedil, no ani jeho súrodenci neobišli na prázdno. Pomohli im s výstavbou domu a aj finanče, no to si neuvedomujú a vyhadzujú na oči, že zdedil a pritom , ak spočíta všetky náklady na prerábku, keďže dom bol z 80 rokov, tak vrazil k dnešnému dňu 140 tisíc eur a to je v polovici...čiže fajn zdedil pozemok a obvodové múry, no do dnešného dňa ma len starosti....
@irusa samozrejme, že na každú situáciu treba mať iný pohľad, ale to nie je tento prípad. Tu keď bolo treba prerobiť, podieľali sa všetci súrodenci. A naozaj zobrať k lekárovi či na nákup nie je nejaká výnimočná starostlivosť o rodičov. Starostlivosť o dom neberiem ako starostlivosť o nich. Stará sa aj o to, kde býva
Ja by som polozila otazku inak - pomahal si rodicom preto, aby si ziskal z dedicstva viac? A vedeli oni o tom?
Vážne pomáhaš rodičom iba pre nejaký podiel. My sme štyria súrodenci a úprimne musím priznať, že mi ju u prdele komu čo rodičia nechajú alebo nenechajú. Určite si nebudem celý život robiť tabuľku, kto čo kedy a ako pre nich robil,aby sme z toho vyratávali podiely. Na mužovej strane dedko - svokor nestihol zariadiť majetky, tak ako si predstavoval. Tam to bolo zložité. Ale jednoducho sme si povedali, že je to teraz úplne zbytočné riešiť, my sme tie majetky nenadobudli, nezobrali nám niečo, čo sme krvopotne budovali alebo splácali. Tiež sa tam makalo a prerabalo viac na inej strane a niekto to doteraz využíva. Všetko by sme aj darovali, keby dedko dlhšie žil. Tak prehltni horkú slinu, pomáhaj rodičom, pretože ich máš rád a si dobrý človek a užívaj si, že im spríjemňuješ a uľahčuješ čas, kým tu sú ešte s tebou.
Rodic to inak vníma, aj my s mužom sa starame o rodičov, lebo brat žije v inej krajine- keď prišlo na dedičstvo, keď otec zomrel, o ktorého mimochodom nezavadil a nezaujímal sa celé roky, stal v prvom rade a ešte nám vykrikoval ako sa on obetoval- ale chapem moju mamu, že to vníma inak, lebo nás s bratom má oboch rovnako rada. A je to majetok rodičov, takze teoreticky by sme nikto nemuseli nič dostať, je to ich rozhodnutie ako s tým naložia a treba to rešpektovať, aj keď chapem, že to zamrzí, ale zasa napr. ja vnímam ako oveľa väčšiu výhru, ze mám mamu blízko pri sebe, dobre si rozumieme, pomôže ona nám, my jej keď potrebuje- to je naozaj pre mna dôležité, mat dobre vztahy. Stále si treba povedať, ze je to len majetok- kopu tehál, za 100-200 rokov to bude ajtak úplne jedno, ale tá kvalita života teraz a hlavne vzťahov ma väčší význam, ako sa naťahovať o dedicstvo.
O rodičov by som sa postarala aj keby svoj dom po ich smrti darovali na charitu. Svedomie by mi nedovolilo robiť to vypočítavo. Tiež mám nevlastným súrodencov čo sa nevedia postarať ani o seba čiže pochybujem že sa o rodičov postarajú a ani by som im neverila, že sa postarajú dostatočne. Nikdy by mi nenapadlo sa starať len na 1/3 aj keď viem že budú dediť rovnako ako ja.
Za života môžu co chcú, a po smrti by to bolo presne tak isto. Každému rovným dielom.
Mna by to zamrzelo ako sa poznam a aj by som to mamine povedala keby som ty. Ale tym by to aj skoncilo. Chcela by som nech vie o mojich pocitoch tak ako ona Tebe povedala o dedeni ale viac by som o tom nerozpravala, nechala by som to na nu aj tak. Nechcela by som si kazit vztahy
@deti95060810 Preto som aj teraz vo fitku.💪🏻 Aby som bola funkčná babička a mohla si zacvakať doživotné plavby výletnou loďou a spúšťať sa tobogánom.😅🤣 Určite nechcem byť pre moje deti záťažou. Nie sú mi nič dlžné.
Ferova je hlavne tvoja mama.
Ked uz mas tuto informaciu, mozes mamu poziadat aby spravila prepis 40:30:30/50:25:25 trebars ( ci ako sa to pise), ze by si bol rad za tu zvysenu starostlivost, ale to je asi tak vsetko. Tiez sa mozes zacat starat rovnako malo ako zaneprazdnena sestra, ale doboli ti to svedomie?
Zalezi ako to vnimaju rodicia pokial sa rozhodnu dat ti viac ako surodencom a su si vedomi ze sa o nich staras viac ako ostatni alebo sa staras o nich sam to je potom ok
fer to nie je, ale tak potom treba riesit surodencov.. rodicom treba pomoct, ale aj tvoja praca na prerabkach atd = tak nech to zaplatia surodenci :D
Ja som sa starala o mamku ale nikdy na nenapadlo, žeby mi mala dať viac. V s dedičstvo je jedna vec a pomôcky rodičovi druhá. Ak s nimi bývaš, užívaš spoločné dedičstvo. To by sa nemuselo zasa páčiť ostatným súrodencom. U nás bolo vždy dedenie v zmysle rovnakého delenia.
Je spravodlivé dať každému dieťaťu to isté a zároveň nie je fér čakať viac za pomoc. Ty to robíš kvôli dedičstvu alebo kvôli rodičom?