Zbytočná samovražda
Tento list mal byť iba pre mojho muža, ale rozhodla som sa ho dať aj sem, možno niekomu dodá síl k tomu aby vydržal, poučil sa a zmenil svoj život k lepšiemu.. pridala som preto aj vysvetlivky
Chcem ti niečo povedať, očom som ti nikdy nepovedala ale nedokážem to a tak ti to píšem …
Už som ti spomínala, že kvôli Marekovi (starší brat) sme mali s Viktorom (mladší brat) ťažké detstvo. Mával veľké záchvaty zlosti a agresie, ktoré si na nás ventiloval. Bola u nás denná rutina (okrem víkendov), že nás mlátil, trepal nám hlavy o steny, kopal do nás, pľul nám do tváre a do toho nás fackoval (vedel, že do tváre nám nemá dávať päsťou, lebo by tatino uvidel modriny a museli by sme vysvetľovať odkiaľ ich máme – iné mieste ale nešetril...
Trvalo to roky. Začalo sa to keď som mala 9 rokov a trvalo až do 15tich.V roku 1999 /mala som 12 rokov/ to bolo z môjho pohľadu najhoršie. Pamätám si ako som si chcela poznačiť aspoň jeden deň, kedy by som neplakala .. mala som za tie tri mesiace poznačené 4dni (pomedzi to boli vianoce). Jasné, dostávala som aj od tatina, ale jemu som to nevyčítala, lebo som to vnímala ako spravodlivé - keď som niečo vyviedla, musel prísť trest. Jeden deň som sa rozhodla, že si urobím krásny, šťastný deň. Povedala som tatinovi, že ideme na výlet s triedou a vypýtala som si 50 korún. Ráno keď všetci odišli išla som aj ja, kúpila som si v obchode nanukovú tortu, že si ju doma zjem a urobím si krásny deň – kúpila som si aj sviečky na tortu – mala to byť oslava – oslava šťastného dňa. Lenže … v tom obchode ma zbadala mama a išla nenápadne za mnou až domov. Hneď na to vošla aj do bytu a samozrejme bola naštvaná že som išla poza školu. Povedala : „ len počkaj toto poviem tatkovi a ten ťa tak dobije, že si mesiac nesadneš“ a odišla...
Strašne mi to bolo ľúto, ZAS som len plakala a uvedomovala si aký hrozný život to žijem, čo je to za dectvo keď každý deň prosíš o to, aby si radšej nežila ako žiť takto. Zbadala som otravu a v tej minúte mi viac netrebalo. Vypila som dva poháre … asi za 2 minúty sa vrátila mama ešte raz mi chcela vynadať alebo čo a zbadala, že mám modré ústa a zuby. Priznala som sa jej čo som urobila, zobrala ma k doktorke a potom do nemocnice. V nemocnici ma celý personál odsudzoval, hovorili aká som sprostá, keď som niečo také urobila, dva dni som mala halacinácie plné hrozného strachu. Keď chodila mama na návštevu do nemocnice za celý týždeň mi nepovedala ani slovo. Celú hodinu tam len sedela a plakala. Tatino neprišiel vôbec. Keď som sa vrátila domov posadil si ma a povedal mi, že keby som umrela bolo by mu to jedno a vôbec by za mnou nesmútil, lebo za samovrahmi sa nesmúti – zakopú sa na medzi pri cintoríne ani hrob sa im nerobí.
Nič sa tým v mojom živote nezmenilo, Marek nás bil aj naďalej, mama to prehliadala (v škole sme končili o druhej ona chodila domov pred šiestou, ale ani jej príchodom sa takmer nič nemenilo) a tatinovi sme sa nemohli s ničím priznať, lebo Marek mal potom na to celý týždeň, aby sa nám za to pomstil.
….Stále som si nemala čo poznačiť do kalendára...
Rozhodla som sa teda zmeniť niečo sama. Na Mareka som nemala dosť síl, nevládala som sa ubrániť a hlavne som sa ho bála. Neraz mal v ruke varechu, remeň ale aj nôž, sekeru …). Ani poslúchať ho na slovo nemalo vplyv na to, že by som obstála bez bitky. Vždy bol dôvod - čaj bol malo sladký, v pudingu boli hrčky...alebo len tak mal chuť sa mlátiť. A tak som sa rozhodla, že vydržím a hneď ako to bude možné odídem z domu a už NIKDY nebudem žiť takto! BUDEM LEN ŠŤASTNÁ !
Rok na to odišiel Marek na internát. Nevieš si predstaviť aká úľava to bola – nikto nevie, iba ja Viki. Začalo sa moje šťastné obdobie. Zažívala som pokoj po akom som vždy tak túžila.
Vždy keď mi je dobre myslím na to, že keby som už nežila toto by som nepoznala. Odkedy ťa poznám, zopakovala som si túto frázu „ keby som už nežila, toto by som nepoznala“ snáď milionkrát a možno viac. Sme spolu už 10 rokov a som s tebou tam, keď som vždy chcela byť... máme dokonalé deti, krásny domov, auto …. Milujem tvoje vnútro, tvoje dobré srdce – to je to čo chcem, aby si si navždy zachoval. Vždy si vravievam nech aj má svoje chyby, nech je aj ufrflaný, to predsa nieje podstatné – podstatné je, že je to dobrý človek a to jediné ma zaujíma !
Nemala som dobré detstvo, ale chcem mať dobrý celý svoj zvyšok života a to najviac ako sa dá – a chcem ho mať s tebou a našimi deťmi. Chcem aby sme si odpustili, všetko zlé a začali robiť veci, tak aby sme sa nemuseli hádať... A BOLI ŠŤASTNÝ
Prene tak už len slzy ŠTASTIA ti prajem
Si meeega silna zena. Klobuk dole...
Panebože 😡 žiadne dieťa by nemalo zažiť také "detstvo" ako ty 😡 objímam nadiaľku 😡
@lienocka1987 strasne,,,a co sa stalo s rodicmi a bratom? odpustila si im niekedy ich spravanie? ja by som to asi nedokazala..drz sa
☹ ☹ ☹ veľmi držím palce, je mi do plaču. Prajem všetko dobré a nech sa ti darí v šťastnom živote, prešla si si toho veľa.
@lienocka1987 ...bože...to sa nedá ani predstaviť....brat musel byť chorý.....čo je s ním teraz???...prajem ti už iba šťastie a úsmev na tvári....veľa síl.. 😉 😉
boze, tvoj pribeh je taky nestastny, ze mi pride ako vymysleny... kazdopadne z toho vyplyva,ze dieta by malo mat k rodicom doveru a opacne tiez. prajem ti vela stastia
Tento list mi pripomenul jednu známu. Každý deň sme počúvali aj so susedkami ako ju bratia doma mlátia. Neraz sme zazvonili a pýtali sa na ňu, že nech ide s nami vonku. Vždy otvoril jeden z bratov a tvrdil, že nie je doma. Pritom sme ju počuli, ako plače. Aj jej rodičom sa to vravelo, ale nič sa nezmenilo, neverili nikomu... Tak prajem už len to dobré v živote a už nikdy nezažiť to, čo si kedysi zažívala... 😉
@lienocka1987 prajem ti do zivota vela stastia nech uz od smutku nikdy nevyronis ani jednu slzu...posielam velke objatie 😵
@lienocka1987 prajem uz len vsetko dobre, aby kazdy jeden den bol dovod na usmev a stastie v srdci.
si naozaj silná!
Prajem ti aby si bola uz len stastna a obklopena laskou. Si velmi silna zena !
jezis,ja mam take nervy:(vyfackala by som tvoju matku,pretoze ona jedina to mohla zmenit a bracha by som nakopala do zadku a poslala kade lahsie...dufam,ze mu to zivot spocita,zasluzi si to 😠 😠 😠 nenavidim,ked trpia deti,neznasam bezohladne matky,nezaujimajuce sa o svoje deti a bratov,ktori biju svojich surodencov...to co je????? ☹ dufam,ze uz budes mat iba krasne a stastne dni,zo srdca ti to prajem 🙂
dakujem baby za srdiecka a objatia pohladilo mi to dušu 🙂
@lolonka brat po skole odisiel do zahranicia kde bol 5 rokov. Po prvom roku ked sa vratil som s nim stravila len nevyhnutný cas a isiel asi po týždnii naspat, Ten týžden sa ale spraval necakane normalne tak skrotene. Bolo to pre mna prekvapenie, ale povazovala som to len za pretvarku. Po skoncení školy som isla aj ja do zahranicia (tiez do UK ale asi 200 od jeho mesta) ked som tam bola asi 3 mesiace zavolal - Ahoj ako sa mas ? ako sa ti tam paci? Totalne som nechapala Nikdy sa so mnou nerozpraval normalne a zrazu? Potom volaval castesie zacali sme sa normalne rozpravat on si nasiel skvele dievca, krasne sikovne .. vyzeralo to na svadbu. Lenže jeho stare JA sa zacalo prejavovať aj na nu zacal byť agresívny (pokial viem ju nebil) ale zacal pouzivať vulgarne nadavky Ona mala rozum a opustila ho. Teraz uz je 5 rokov sam sem tam nejaka na mesiac, dva ale nic vazne. Horsie je, že už aj jeho kamarati ho opušťajú pretože aj pred nimi sa prestava kontrolovať... myslím, že je dosť nešťastný ale aj tak si prajem aby radsej zostal sám a už vobec nemal deti.
@daschka aj ja som mame dlho zazlievala, že nas nechala takto trpieť, ale potom raz ked som sa bola presť uvedomila som si že stojím na mieste kde sa stalo toto: boli sme na zahradke a brat mal zas amok a bil nas. bola tam aj mama a kedze to bolo fakt zlé chcela zasiahnuť . Lenže on bol ako prepnutý ziapal mlatil nas a tak sme mu chceli utiect už sme boli mimo zahradiek mladsi brat stihol utiect ale mna dobehol skopal ma horsie je že mal v ruke sekeru, a krical že ma zabije. Mama sa bala začala ma brániť. On ju zvalil na zem a ona mu rukou odtahovala sekeru od jej hlavy. On krical, ze ju zabije a mama kricala na mna- prosim utec! stale mam ten pohlad v hlave bolo jej jedno co s nou urobí nechcela aby som to videla ... nastastie brat neviem akým zazrakom prestal usiel do pola vratil sa az vecer. Mama o tom povedala otcovi ked sa vratil a ten ho tak zmlatil , ze ma doteraz jazvy - ale nic to nepomohlo vsetko sa aj tak opakovalo. Beriem to teraz tak, že mama nas mala určite viac ochranovať ale vies, ona ho tak milovala, že mu všetko odpustila, všetko prehliadala... Beriem si z toho ponaučenie aka matka nikdy nebudem
bože dobrý, toto by som nechcela zažiť ani v najhoršom sne.
najviac zlyhali rodičia, že prehliadali a tolerovali jeho výčiny a riešili ich iba nenormálnou bitkou. slepá láska verzus bitka s jazvami...brat mal dostať odbornú pomoc, láska neláska, práve v mene lásky k dieťaťu by som riešila radikálnejšie aj proti jeho vôli, nikdy by som nedovolila aby jedinec takto tyranizoval !
si silná, prekonávaš tie nešťastné spomienky, aj ked nezabudneš, ideš ďalej, buduješ svoju vlastnú rodinu, a oveľa viac si vážiš pokojný rodinný život. nikým si ho nenechaj ničiť, akékoľvek nepriaznivé náznaky stopni hneď v začiatku.
pekný a pokojný život ti želám.
si uzasna zena...zena s velkym Z........
@lienocka1987 ahoj, je strasne citat riadky, ktore zachytavaju cele tvoje detstvo, je smutne ako sa k tomu postavili tvoji rodicia,ale nic z toho sa uz neda vratit spat a zmenit, preto je zbytocne sa pytat preco to ci ono, ja ti len prajem aby ta v zivote sprevadzalo uz len stastie v kruhu tvojej novej rodinky a nikdy si uz nezazila taketo hrozy, snad tvoj pribeh aspon pomoze druhym ludom, ktori mozu mat podobne problemy, drz sa a vela stastia a lasky.,
Ja osobne som skeptická k tomuto príbehu a to z dvoch dôvodov :
- zrazu zbadala otravu ... len tak sa otrava povaľuje po domácnosti a vypila dva poháre, ak by niekto vypil dva poháre otravy tak mu nepomôže ani ten tam hore , nie to že ho vezme k lekárke a odtiaľ putuje do nemocnice , záchranka by bola málo .
- chlapec ktorý je agresívny a naháňa rodičov sa nutne prejaví agresivitou aj v škole a v okolí , takže neverím tomu že by nebol liečený a nechodil k psychiatrovi .
- každé dieťa po takomto samovražednom ataku by malo byť hlásené lekárom na sociálnej kuratele...
nesmierne ta obdivujem.
@natalym všeličo ano , ale aj to všeličo má svoje medze . Ak nežili niekde na lazoch otrhnutí od civilizácie , s perfektným žalúdkom a s extra pomalým krvným riečištom ktorý neroznesie otravu , dokonca počká zo dve tri hodiny kým sa dopraví do nemocnice , tak ano , potom to je naozaj realita.
A ak by aj sa pokúsila o samovraždu , automaticky spadá pod starostlivosť psychiatra alebo psychológa, rodina pod sociálnu kuratelu a určitý dohľad... A taký dobrý psychiater už vie ako z človeka vytiahnuť to prečo ?
@maminuska
@natalym
citala som to uz skor.rano sa mi vidi , ked tu este nebol ani jeden prispevok, a myslela som si, ze to je dalsi pokus o nejaky roman co tu uz baby pisali..a ze toto je prva kapitola..
ako sorry sekera ..? dalsie ok ..mozno za totaca by sa to este ako tak dalo, ale v roku 1999 mala dotycna 12 a to ako co ? susedia neexistovali? ved uz aj ucitelia boli pouceni ohladne domaceho nasilia.. keby sa vyzliekla na telesnej spoluziacky mohli nieco nahlasit..celkovo patologicku rodinu .. a na zahradke sekerou ? prve co by som urobila , keby ze sa to stane mne utekam po pomoc alebo volam policiu, pripadne utekam po suseda, ze brat ohrozuje mamu ...ako stavaju sa rozne veci , ale toto je uz prislis..na to, aby si mohli beztrestne rodicia nechat mlatit ako zito svoje deti druhym dietatom? ako divne ..
a este ..ked som bola dieta lezala som v nemocke s babou co chcela spachat samovrazdu a pojedla lieky...za takym dietatom prisiel psycholog a reisili to , plus to riesili s rodimi a isto tam bola aj socialka..ked by naozaj zjedla otravu, tak by to z maleho decka dostali ze preco... urcite by sa to len tak neututlalo ,...ze otravim sa a idem domov .a budu ma bit dalej... minimalne by rodicom mohli zobrat decko, alebo by sa riesil brat..taketo veci ako samovrazdy u takych malych deti su brane vazne...
no tiež mi to príde ako pokus o horor, lebo neviem akoby toto mohol niekto prežiť bez toho žeby si to nikto v okoli nevšimol. No ja fakt neverím, žeby boli ľudia až takí nevšímaví, však ked ich dennodenne bil ... no neviem, celé divné 😠
@zibi divne, ale deje sa to. ludia dnes kaslu na to, co sa deje vo vlastnej rodine, nie este u susedov. ty by si riesila? isla by si sa hadat s agresivnym debilom, ktory na teba vytiahne sekeru? alebo zavolas policiu, ti pridu, mama vsetko poprie, oni odidu a chlap si ta pocka za rohom.... Ano deje sa to. Ucitelia, susedia, vsetci vedia, ale kazdy je hluchy, slepy a riesi si svoje ☹
@lienocka1987 na to, co sa ti stalo bohuzial nezabudnes, ale ver, ze uz ta caka len stastny zivot a ti ostatni si svoje peklo odziju dalej. tvoj brat je chorobne agresivny. ocividne bol mlateny otcom, a tak pokracoval v jeho slapajach. nepozna nic ine... Bez liecby sa nezmeni a sam uz vôbec nie...
Ty si zi svoj zivot a vyhybaj sa im. Rodina su ludia, ktori ta maju radi a pomahaju ti, su s tebou ked potrebujes... Nie toto
- pri nepodarenom pokuse o samovrazdu toboz u deti sa umiestnuje na psychiatriu a kona sa setrenie. to ti uz koniec koncov napisala aj @maminuska
- mama chodila z prace pred 18:00, ale teba videla v obchode v doobednych hodinach a nasledne len tak nesla do prace, ale za tebou? WTF?
- story s otravou - zachranku by zavolala minimalne lekarka a nasledne hlasila na socialku
atd atd. No derave to mas kvalitne, tu slohovu pracu. Este to chce prepracovat...
U nás na ulici - bývame na dedine, býval so starými rodičmi vnuk. Od vnuka odišla žena - bil ju ako žito, po ulici behal s nožom, sekerou, bol agresívny, polícia tam chodila často robiť poriadok, aj záchranka mala plné ruky práce..... Po čase sa vnuk dostal do basy, tam mu zistili schizofréniu..... V súčasnosti býva u brata, berie lieky a je hlavne kľudný.
Takže si myslím že rodičia spravili veľkú chybu, že synov stav neriešili s lekárom resp. s psychiatrom.
A mladá slečna ak ju tak bil ako píše - isto by si to aj v škole boli všimli že je dobitá, šk. lekár - chodilo sa na prehliadky..... Čo boli všetci slepí? NEVERÍM.
Prajem ti už len šťastný život. Si veľmi statočná žena...