Žiarlia na vás vaši výrazne starší súrodenci?

Mne vlastna sestra nezagrarulovala k promocii.. Jedno suche gratulujem do spravy...

Mam o 18 rokov staršiu sestru. Môžem sa jej opýtať 🙂

kamoška má výrazne staršiu sestru a tá teda žiarlila dosť, práve preto čo spomína @marsmykkok - viac sa jej venovali…teraz je tá mladšia už 55+ a sestra o12 rokov staršia - už to nie je také vyhrotené a rodičia už dávno mrtvi…

U nás to bolo citeľné od môjho detstva. Áno mala som rifle keď som mala 6 rokov a prvá sestra keď mala 18. Veď bola iná doba. Áno študovala som na VŠ, lebo som po tom túžila, učila sa na čisté jednotky a sedela som doma nad knihami. Sestra prechádzala stredou s 3kami a 4kami a po ničom inom netúžila, len sa vydať a odísť z domu. Je logické, že keď máme doma už dospievajúceho mladého človeka a do toho sa vám narodí bábo, tak mu venujete čas, obzvlášť ak je často choré. Sestra mi závidí všetko. Pritom reálne, ona má všetko, čo človek chce, je zdravá, má milujúcu rodinu, deti, vnúčatá, rodinné a finančné zázemie, všetko čo potrebuje. Ja nemám ani 1/3 z toho, čo má ona. Aj tak mi nevie prísť na meno. Napíšeme si na narodeniny a meniny. Pri obchode sa pozdravíme a spýtame ako sa máš. Akekoľvek moje snahy o zblíženie a úprimný záujem o ňu vyšiel nazmar. Svoj postoj ku mne preniesla aj na svoje deti, čo je škoda. Mala som ich a aj ich mám veľmi rada.

áno, zarábam viac, bývame v dome, oni v malom byte. Pestujeme, máme veľký pozemok, záhradu. On nič

No tak keď si bola maminkin mazánek, benjamínek, čo sa mu prepieklo čo starším nie alebo užíval výhod, ktoré oni nemali, tak sa nediv

@lauricka čo znamená, že som bola mamánek? Lebo ja ten pocit nemám. Práveže som s rodičmi mala najkomplikovanejší vzťah v mladosti. Výchova bola rovnaká u všetkých. Žiadne cigarety, alkohol samozrejme, doma do 22.00 keď som mala 17, pravidelne chodiť do kostola, na záhradu pracovať, učiť sa, robiť ručné práce, pomáhať v domácnosti, Jediný rozdiel je v tom, že som žila v inej dekáde - o 15r neskôr a že som išla na VŠ - kde som stále popri tom pracovala. V prvom ročníku som nespravila jeden predmet, musela som napokon opakovať ročník. Moja vlastná sestra sa z toho tešila a smiala sa mi, že teraz pôjdem za pokladňu alebo za pás. Zvláštne mi to prišlo od sestry. Nevadí, zohnala som si doučovateľku, a predmet som urobila na jednotku a teda VŠ som napokon skončila s červeným diplomom, hoci o rok neskôr. Aký paradox bol, že jej syn nezmaturoval na prvý krát. Potom sa dostal na VŠ ( veľmi chcel, tak som mu pomohla všetko vybaviť na poslednú chvíľu ) a aj tú skončil po prvom roku. Vo finále skončil v OC za pokladňou. Sú veci, ktoré sa jednoducho dejú. Mení sa doma, zvyšujú sa možnosti na trhu, otvárajú sa ľuďom dvere. Už keby ja som mala o 15r mladšieho súrodenca, tak má úplne iné možnosti a narodil by sa do inej doby.

Mám troch súrodencov o 11r staršiu sestru, o 9r starsiu sestru a o 7r staršieho brata.. vôbec si nepamätám že by namna ziarlili sestry, mali ma práveže veľmi radi, aj keď som bola hrozne decko.. brat žiarlil, ale ja si to nejako nepamätám, len on vravel.. v dospelosti už vôbec namna neziarlili, absolútne som nikdy nemala ten pocit, že by sme nejako súťažili o maminu priazeň, ja mám svoju mamu zafixovanu ako spravodlivú ženu.. ako to ale reálne pociťovali oni neviem, len hovorím o svojich pocitoch.. stratila som ju keď som zmaturovala, takze už to bolo dávno.. (otca nespomínam, pretože mal z mozgovej porážky úplne zmenenu povahu a ja som bola len 8r keď ju dostal, takže tam to bolo komplikované)

Tak či tak - jediné čo vnímam je, že oni traja majú úplne iný spoločný vzťah ako mám s nimi ja.. preto som nikdy nechcela väčší vekový rozdiel medzi deťmi.. raz to moja švagriná nazvala posmešne trauma z detstva, ale nemyslím že to je na smiech, že som sa cítila vždy trocha osamotená a nepochopena, vecne mali všetci pocit že má musia vychovať.. mám svojich súrodencov rada, ja som na nich nikdy neziarlila, ale fakt je že som bola vlastne jedináčik a tak ma aj brali.. aj teraz to cítiť.. oni sú si proste trocha bližší, pretože mali spoločné detstvo, ja som vyrastala keď už boli v puberte..

@jana_eyre_2 aj ja som vyrastala ako jedináčik. Mala som síce 6 rokov a potom 8 rokov, keď sa mojej sestre narodili deti, s nimi si teda rozumiem viac. Boli u nás často, ale teda de facto som vyrastala ako jedináčik. Sestra ma mala tendeciu vychovávať a hovoriť - namiesto mamy - čo môžem a nemôžem robiť, ako mám vyzerať, čo mám nosiť, kde mám chodiť, s kým sa mám stretávať, dokonca mi raz dala facku, lebo som jej niečo na to odpovedala - že nie, nebudem to takto robiť. Keď som dospela a mala som vlastné názory, tak to brala veľmi ťažko. Navonok sa tvárila, že je všetko ok a potom mi v nestráženej chvíli bodla nôž do chrbta, od zadu. Ja som v tomto vyrastala. Pre mňa je zvláštne keď vidím, že niekde majú pekné súrodenecké vzťahy, že sú si blízki. My také nie sme a neviem prečo. Keď ma sestra nemohla manipulovať a ovládať, pre istotu so mnou prerušila kontakt.

Je to smutné takéto zážitky...

Často sa inak spomína v článkoch ako povahu cloveka ovplyvnia rodicia prístupom v detskom veku, ale nikdy som ešte nečítala ako ovplyvňuje to keď ma niekto starších súrodencov.. ja som pátraním v sebe prišla na to že za mnohé moje neistoty a pochybnosti môže práve to ako do výchovy vstupovali aj starsi súrodenci.. nikoho tým neobvinujem, len konštatujem... Ak človek zapatra do svojho detstva, mnohé pocity to vysvetli a niektoré pomôže aj prekonať, či zmieriť sa..

@jana_eyre_2 presne tak, presne. Ja mám iné traumy spôsobené sestrou. Naozaj iné, nebudem ich tu ani písať. Moji rodičia nás vychovávali najlepšie ako vedeli a spravodlivo. Je pochopiteľné, že keď mali dieťa v 25tich a potom v 40tke, tak už sa na veci pozerali inak. Ale tie traumy spôsobené oveľa starším súrodencom nie sú podchytené.

Toto by si bolo treba vydiskutovať.... Nevieš či sestra nemala motiváciu sa učiť práve preto, že vedela že po strednej musí ísť robiť, lebo financie aby jej rodičia platili vysokú neboli aj kvôli tomu že mali ďalšie dieťa-teba.

Autorka, ja si myslím, že toto čo opisuješ možno nieje spôsobené vekovým rozdielom, ale povahou tvojej sestry.
Ja mám mladšiu sestru len o 5 rokov a podobne ako u vás, ja som sa skoro osamostatnila, mala rodinu deti. Ona išla do zahraničia a dlho študovala. Nám skôr bolo ľúto, že sme sa trochu odcudzili rozdielnym životom. Ja rodinným, ona študentsko cestovacím. Málo sme sa stretávali, lebo žila mimo SK. A teraz sa vrátila, zahniezdila pred štyridsiatkou a zase sa naše cesty spojili. Ona má malinké bábo a ja už 20+ ročných dospelákov. A zase máme na seba viac času. Ona si asi musí tvoja sestra v sebe veci a svoje krivdy spracovať, ty za ne nemôžeš. Ako píšeš, krokov si spravila veľa. A to ako sa ti vysmievala, že si nespravila skúšku.... to je veľmi smutné a ani nechcem vedieť čo ešte si nenapísala. Ak sa ti dá, odosobni sa od nej a nerozmýšľaj, prečo je to tak. Len ťa to trápi zbytočne.

Ja mám o 10rokov mladšieho súrodenca a nie, nikdy som naňho nežiarlila. A áno aj ja som mala prvé značkové tenisky až keď som si na ne zarobila a brat ako 14rocny, ale to som mu všetko kupovala ja. Či mikiny, tenisky, tričká.Prečo by som aj mala 🤷🏻‍♀️. Nemáme nejaký extra super vzťah, ale ani zlý. Hlavne je to určite tým vekovym rozdielom, pohlavím a aj tým,že ja som už vyše 20rokov mimo domov

@marsmykkok rodičia veľmi chceli, aby sa venovala aspoň učeniu, ona nemala ambíciu, od 16tich mala iné priority ( chlapci, kamoši, vonku apd.) a učenie mala v paži. Podporovali ju, aby si aspoň večerne urobila maturitu, v tom počas večernej školy. Keďže na ňu tlačili čo sa týka vzdelania, jej cieľom bolo dostať sa čo najskôr z domu a teda v 19tich sa vydala - manželstvo majú šťastné, sú spolu doteraz. Ona sa na maturitu po roku vykašľala, lebo už mala priateľa, súčasného muža, a jej maturita na nič nebude... nakoniec si ju urobila, o 15 rokov neskôr a nadávala celý čas na rodičov, že ju do toho netlačili. Čo ju mali biť? Lebo už inak si neviem vysvetliť ako by ju prinútili. Ja som chcela ísť na VŠ. Mama poučená skúsenosťou so staršou dcérou ma od toho odhovárala, že nedokončím ani gympel, budem mať iné priority, chlapci.. a že na VŠ nakoniec nepôjdem. Presadila som si svoje a už od 16tich som stále brigádovala, minimálne celé leto, neskôr aj popri škole cez víkendy. Na VŠ som išla, a mama mi povedala, že môžem bývať doma, aj sa stravovať, ale všetky veci ako mobil, internet, oblečenie, kozmetiku a vreckové si už musím hradiť sama. Prvé tri roky som dostávala sociálne štipendium. Po prvom zopakovanom ročníku som pracovala popri škole, v poslednom ročníku som už mala individuálny študijný plán a pracovala som na full time a samozrejme finančne som prispievala do domácnosti.

Autorka, nič nie je čiernobiele. To, že ty "objektívne" zo svojej strany vidíš veci určitým spôsobom, ako bolo všetko spravodlivé, neznamená, že tvoja sestra ich vidí rovnako. Môj muž má mladšieho súrodenca o 10 rokov. Tie rozdiely sú tak obrovské, že by sa dala kniha písať. Nie. Argument "bola iná doba" neobstojí, tento používa svokra najčastejšie. Staršie dieťa si na značkové tenisky muselo zarobiť, mladšie má všetko na zlatom podnose, lebo bola iná doba? Asi ťažko. Iný je akurát tak prístup rodičov k takémuto Benjamínkovi v rodine. My sme so segrou 2 roky rozdiel a je to super. Máme skvelý vzťah.

@drahomirrra vieš aký bol rozdiel medzi mnou a mojou sestrou a je dodnes? Moja sestra musela mať za socíku rifle mustangy za 800 korún. Ja som mala rifle z blšáku za 250SK. Ona potrebovala tenisky puma, adidas, neviem presne koľko stáli, ale rodičia jej na ne prispeli. Ja som mala čínske tenisky z blšáku, neviem koľko stáli, ale mala by som vedieť, keďže som tam brigádovala. Aj v súčasnosti, si ona kúpi tenisky značkové tenisky za 150 eur, ja si kúpim za 39 eur z Deichmanu. A aj to mi príde veľa. Raz ma stretla a pýtala sa ma, odkiaľ mám tenisky, že sú super, aj ona také hľadá, len nemá toľko peňazí, že museli byť drahé. Keď som jej povedala cenu - tak sa prekvapila - ty kupuješ tenisky z Deichmamu? A prečo nie? Kupujem si aj od číňana za 15 eur, nemám s tým vôbec problém.

Autorka, keďže píšeš, že dáva rodičom za vinu, že na ňu netlačili, aby si spravila maturitu, tak to už je jej postoj. Keďže sama vieš, že to tak nebolo, netráp sa tým. Naozaj ty jej postoj nezmeníš. Jediné čo môžeš zmeniť je svoj pohľad na vec. Ja osobne nemám rada takýchto "večne ukrivdených" ľudí. Ano aj ja sa môžem utápať v starých krivdách a zvalovať moju vnútornú nespokojnosť na iných, ale to ma šťastnou nespraví. Takže musím začať od seba a zmeniť svoj postoj. Inak to fungovať nebude. A

Autorka Ako čo bolo veľmi nevieš, lebo ty si bola vtedy malá, rodičia ti povedia svoju verziu a je tam aj spomienkový optimizmus a ak boli nejaké krivdy voči sestre nespomenú si na ne ani ti o nich nepovedia. Každopádne si myslím, že vždy je zodpovedný hlavne rodič za vzťahy medzi súrodencami, sú aj 2-3 ročné vekové rozdiely kde sa súrodenci nemusia. A je to hlavne vtedy, ak niekto cíti rozdiely, krivdu. A druhá vec je samotné prijatie súrodenca v takom staršom veku, z okolia vidím, že lepšie prijímajú malého súrodenca s veľkým vekovým rozdielom chlapci. Dievčatá také nadšené nie sú. A sama ti povie, som jedináčik, neskutočne som túžila po súrodencovi, ale ako som mala tak 7-8 rokov prišiel sek, už som nechcela, lebo som si uvedomila, že by bol medzi nami veľký vekový rozdiel, že by sme sa nehrali, len by som počúvala plač, nemali sme veľa peňazí a mali by sme ich ešte menej. Ale teda každopádne, ty nemôžeš za to že si sa narodila, s akým odstupom, že nejako bolo doma také prostredie že sa vzťah so sestrou nevytvoril, teda sa tým netráp. Jediné možno čo by bolo dobré mať nadhľad a proste prijať aj to, že možno sestra nie je len zlá, ale má dôvody prečo cíti krivdu, hoci ty za to nemôžeš.

@marsmykkok bolo strašne veľa situácii, keď mi tak podkopla nohy, že to bolo strašné. Jedného dňa, keď som bola na VŠ prišla k nám domov, najprv v pohode, potom z ničoho nič začala po mne kričať a vyhodila ma z rodičovského domu. Že som darmožráč, že som dávno mala pracovať na plný úväzok, nie po VŠ, kde ani prvý ročník neviem spraviť, že som príživník a že sa mám pratať z domu. Čakala som, že otec vystrelí a dá jej facku, oni ju len ukľudňovali, ale nič jej nepovedali, asi boli sami v šoku. Odišla som, mama jej bránila, aby ma fyzicky nenapadla. Odišla som na preč. Jeden známy mi posunul garzónku, za ktorú som mu dala všetky peniaze, čo som mala. Bola som tam dva mesiace. Schudla som asi 8 kg, jedla som suché rožky alebo sáčkové polievky. Mama mi s plačom volala každý deň, nech sa vrátim domov. Povedala som, že nie, keď ma niekto vyhodil, nebudem sa tam už ukazovať. Nakoniec si mama s otcom zistili kde bývam a prišli po mňa, nech sa vrátim domov, že tam je moje miesto a že ich mrzí, že sa ma nezastali. Sestra sa mi nikdy neospravedlnila. O dva roky neskôr som mala vážnu nehodu, bola som v nemocnici po operácii zafačovaná a sestra prišla za mnou do nemocnice a kričala po mne tak, že ju z nemocnice vyviedol primár a dali jej tam zákaz vstupu. Podobných prípadov bolo veľa - v istom čase ma nazývala v sms sprostaňa, krava sprostá, retardovaná apd. Keby som mala písať všetko, čo som s ňou zažila za tie roky, vlasy by vám dupkom vstávali. Také sme my milujúce sestry.

ja som tak rada že nemám súrodencov.Ako vážne v živote mi to nechýbalo ani nechýba a mám svätý pokoj.Rodičia sú už starší 70 plus mamina 60 plus oco ale našťastie vitálni.Pomoc nepotrebujú zatial žiadnu ale keby aj nerobí mi to problém.Takéto súpernie a veci okolo súrodencov a zlých vzťahov ja by som nemala na to veru nervy.My sme celkovo rozvetvená rodina jedináčik som iba ja,všetci majú tak po dve,tri deti a väčšinou ozaj vzťahy medzi sebou nič moc.Skôr česť výnimkám kde majú dobré vzťahy.Rodičia si vždy myslia ako dobre spravia že dieťa nebude samé a väčšinou je samé aj tak a zmení sa to ešte aj na bojové pole

Mala som dve podstatne staršie sestry (11 a 15 rokov), máme také...korektné vzťahy, povedala by som. V pohode sa porozprávame, dohodneme, pomôžeme si,ale že by sme vyhľadávali vzájomnú spoločnosť alebo boli kamarátky, to nie. Nikdy som nemala pocit, že by na mňa žiarlili alebo sa ma snažili vychovávať. Ale žila s nami moja stará mať, ktorá mňa bytostne neznášala a moje sestry milovala, tak to bola možno pre ne kompenzácia rodičovskej pozornosti a nemuseli na mňa žiarliť. Neviem. 🤷🏼‍♀️