Život bez detí
Rozmýšlam, čo ďalej....
Dá sa zmieriť s takým životom?
Čo Vás napĺňa, ako trávite čas?
Prežilo to Vaše manželstvo?
Privítam všetky postrehy.
Ďakujem.
@marfikchov Ja som od 12tich rokov túžila mať detí a veľmi. Všetky deti ma mali veľmi radi, organizovala som tábory, všeliake aktivity pre deti, doteraz sa mi deti hádžu do náručia, ked ma vidia.
Iné je, ked si to pár vyberie, ja im to nezazlievam (aj ked predstaviť si to neviem), ale my sme si to dobrovoľne nevybrali. Asi ozaj pouvažujeme ešte nad tou adopciou.
@mima4 moja zlataaaaaa
..nebudem robit psychoanalyzu a take..konkretne moja kolegynka v praci je na materskej. A zadarilo sa im po 14 rokoch manzelstva. Dovtedy nic a uz sa zmierovali s tym, ze budu bezdetny par. A zadarilo sa 🙂 ja stale tvrdim, to co ma prist, to aj tak pride. Ci uz dobre alebo zle, nevyhneme sa 🙂
@dai a ešte jedna vec, moje deti majú 4 a 3 roky... myslím, že ako som v tejto chvíle ich stred vesmíru, tak to platí opačne a je to pochopiteľné... hoci si viem mimoriadne vychutnať chvíle, ked ich trebárs chlap zoberie na bike a ja mám čas sama na seba
@lienka737 ak veľmi túžiš po dieťati a chlap ti to osúhlasí, chodte do toho...dieťa zaplní prázdnotu, ktorú cítiš... a tiež ten pocit, že si niekomu tak pomohla... hoc, nie každý má gule prijať cudzie dieťa a milovať ho ako svoje vlastné... ja viem, že by som to vedela, keby som svoje dva poklady nemala...a mala som kolegyňu, mala brata, ktorého si rodičia osvojili, nakoľko nemohli mať dieťa a... moja kolegyňa sa im zadarila po rokoch manželstva v čase, ked sa o to už ani nesnažili... a tak mali dokonca deti dve... držím palce, nech sa rozhodnete akokoľvek...
Pouvažuj nad adopciou, ja som bola totálne zúfalá, už zo všetkého.
Sa mi zdalo že takýto život bez detí nemá zmysel, ale my sme tak rodinne nastavení všetci súrodenci.
No a absolvovali sme všetky prípravy na adopciu, ja som tomu aj tak nedávala nejakú nádej lebo v našom kraji sú strašne dlhé čakacie doby.
Ale my sme sa rozhodli, že chceme aj polorómske detičko a môžu byť aj súrodenci.
No a zázrakom po cca pár mesiacoch nás oslovili a ponúkli nám naše detičky.
A je to úplne super.
@tarrra Nádherné deťuše máte. 👦👧👍
@ marfikchov jasne ze su aj zeny co snivaju o dietati... ja som napr. k nim nikdy nepatrila, skor som brala ako nieco prirodzene a normalne ze ak je spravny muz tak su potom aj deti , nejak som nad tym nedumala - ako dieta som bola stale s chalanmi a neznasala to kocikovanie susedovie deti co riesili ine dievcata v tom veku ( fakt je ze od 2och rokov som mala na starosti mladsieho brata🙂 ale aj jeho som brala teda ako brata, nie babatko🙂 ( ja som mala 6 vtedy ))
podla mna je vela zien pre ktore dieta a muz nie je jediny ciel zivota a prave v tej pestrosti aku si oni predstavuju by im mohli aj branit... vies ja si napr. neviem predstavit sama chodit na dovolenky a mozem tu na 100% vyhlasit a kazdeho presviedcat ze je milionkrat krajsie ist na dovolenku v pare ci s detmi, ale mam v okoli kopu ludi ktory tak chodia a tvrdia mi ze dovolenka je vtedy omnoho autentickejsia... moj muz napr. tak chodil pokial sme sa nespoznali a hovori mi ze je to uplne ina dovolenka - nie krajsia, nie skaredsia ale ina... spoznal vzdy kopu domacich, krajinu, kulturu... akonahle sme isli uz spolu tak to bola omnoho viac dovolenka o nas dvoch a menej o danej krajine ( aj ked sme vzdy vela cestovali ale uz sme sa koncentrovali na seba, nie domacich etc. ) - pisem ti to len ako priklad na tu tvoju pestrost... proste kazdy si pod tym predstavi nieco ine, od zivota tiez ocakavaju ludia rozne veci...
osobne vidim ze vela zien matiek si robi zo svojich deti barlicky - plnia si cez ne svoje sny, ich urazku vnimaju ako svoju vlastnu, ano, zial stavaju na tom cely svoj svet ( ja uz mam jedno dieta skolopovinne a zial naozaj je takychto matiek vela - co by cely svet vymlatili len preto lebo ich dietatu nejake ine povedalo nieco zle... takze sa nemusime hrat nato ze to tak nie je, ta opicia laska je aktualne velmi rozsirena, na skodu danych deti podla mna ☹ )
ja za seba ti tiez napisem ze moj zivot nabral iny rozmer odkedy sa mi narodili deti, vnimam to ale komplexne - deti mi vela davaju ale aj beru... cas , nervy, spanok - jasne ze by som za svoje deti dychala keby to bolo nutne, jasne ze si uz neviem predstavit svet bez nich ... tak to je ked pridu... ja som s mojim muzom prezila krasnych 7 rokov pokial sa nam narodilo prve dieta - tie roky boli super v praci, medzi nami dvoma... s detmi su zase ine - keby ale neprisli tak by to tiez bolo ine ale inak🙂 neviem to inak napisat...
@lienka737 no ak mas tu tuzbu takto silno zakorenenu... hm, len ty sama vies ci sa budes s tym vediet vyrovnat ze zostane nenaplnena... ak sa s tym vyrovnas tak urcite mozes byt stastna aj bez deti - a ver tomu ze tvoj zivot moze byt velmi pestry - taky aky si ho spravite ... ak sa s tym nevyrovnas tak to zial vase manzelstvo nemusi vobec prezit☹
Mozno zivotu deti nedavaju zmysel, ale ho obohocuju a robia pestrejsim a krajsim, aj ti bezdetni si radi poziciavaju synovcov ci netere, aby si to uzili. Ja by som sa dobrovolne o tu moznost prezit zivot s detmi nepripravovala. Pre mna je moznost mat deti a vychovavat ich tou najlepsou vecou v zivote.
Jasne, ze sa da 🙂 Ja deti nemam a nikdy som po nich ani netuzila, sice ani neodmietala, ale proste taky ten postoj ani-ani. Deti mam inak hrozne rada a aj oni mna, karieru mam u prdele, tym to tiez nie je. Len proste... nie je to pre mna. Zijem si dobry zivot, zaujimavy, rodinny, s muzom pekne spolocne, mame sice psika, ale nie z dovodu nahrady dietata, mam ho uz dlho, z doby omnoho skor ako vobec tema deti zacala byt aktualna 🙂 Vyhovuje nam to a vobec necitim nejake prazdne miesto. V podstate jediny problem, ktory mam, su ti ostatni - svokra, ktora zila a zije len pre deti a nedokaze pochopit, ze niekto to ma inak, plus zeny, ktore oznacuju kazdu bezdetnu zenu ako zenu bez zmyslu zivota, sebecku a s prazdnym miestom, karieristku a podobne.
bezdetní si tie deti radi pozičaju...ale často su radi, ze ich aj vrátia..😀
Zivot sa da prezit aj s ,,inymi,, detmi ak nemozem mat vlastne. Adopcia, pestunstvo...praca v DD aj ako dobrovolnik...proste ak po tom velmi tuzim dat niekomu tu lasku a pozornost, tak ciel najdem...a mozno urobim pre spoločnost niečo uzasne, ze ponuknem niekomu - nech aj cudziemu to, čo by inak nedostal. Ja som bola s detmi v jednom tabore, boli tam aj moje vlastne deti, a tie deti z DD no niektoré tak krasne deti, pohodové...ze ked mi kamošky povedali ze to dieta je z decaku tak som neverila. Veru, luto mi bolo ked jedno romske dievčatko hovorilo, ze aj ono by chcelo mat rodinu, niekoho kto ho má rád....Nehovorím, ze to je jednoduche aj domováci vedia byt protivný, povyvádzaju..ved ako deti. Známi si zobrali chlapčeka z hniezda zachrany, ktorý je mentalne poškodeny....proste klobuk dole, viem ze ja nemam take velke srdce a čo si s nim uzili zdravotných patalii...no na štranek. Takých ludi obdivujem.
@stella333 synovci a netere nie su to iste...zabavit, ist na vylet, porozmaznavat a odniest naspat domov..aspon to pocuvam od kamaratiek co po detoch netuzia...miluju synovcov a netere, ale prave to, ze je to docasne im dava volnost ktoru potrebuju..nie su viazani..pohrajkam sa, potesim, spravim uzasny program mozno na ktory rodicia nemaju cas..a vratim domov...rodicia sa postaraju ked su chore, ked maju problemy...podobne ako so starymi rodicmi...na chvilu vnucata pridu, na prazdniny, na vikend..a aj ked je smutno a ticho ked odidu a chybaju, tak je klud...takze to nie je to iste...
Ja ta chapem, pretoze aj pre mna su deti naplnenim mojich predstav o zivote, tiez si neviem predstavit nemat dieta, ale viem, ze su ludia co to tak necitia...a ti nase zivoty mozu obohatit uplne inak...
@dai ty mi hovoris z duse.
Inak vela ludi ma deti, lebo "sak treba mat, kazda poriadna zenska ma" a dako obohateni sa mi nezdaju, nevazia si to, detom sa aktivne nevenuju, nesnazia sa ich pochopit ako separatne osobky, netravia s nimi cas, a tak to aj beru - ako male opicky, ktore maju hlavne neotravovat a nerobit velke problemy, ak mam deficit pozornosti, tak mi ho ma dieta na poziadanie doplnit - taki rodicia si dar dietata vobec nezasluzia a napriek tomu je ich ako maku. Su rodicia a rodicia. Podla mna mnohi nimi su a nemali by byt.
Dalsia tema - zitie pre deti. Paci sa mi, ako niektore zeny beru svoju rolu, v materstve sa nasli, a to je krasne - ale pravda je, ze mnohe si tym kompenzuju problemy v zivote, pretoze dieta ta nesudi (aspon zo zaciatku), dava ti more lasky len tak, si pre neho totalna bohyna - kto iny ti to da? U mojej svokry je presne podobny problem, do prs sa bije, ako su jej synovia pre nu vsetkym a zije len pre nich... zaujimave je, ze ked o nich rozprava ako o vynimocnych a o tom, ako je materstvo pecka, vacsinou sa opiera o zazitky do 12 rokov, cize asi do doby, ked boli 'poslusni'. Aktualne ich povahy dako neprijima, chyby ani zmeny ignoruje a furt si hudie tie prastare veci. Nic ine nechce, len aby chodili na navstevu kazdy vikend (kde sa ani nebavi rodina, len sedime spolu a kukame telku) a ked sa moj muz chcel odstahovat, mala hystericky zachvat, ze to je ako keby uz umrel, ze vsetko, vratane moznych vnucat je uz zbytocne, lebo navstevy dvakrat rocne su nic. Nikto mi nenahovori, ze to je laskou, ako to prezentuje, len nic ine ako rolu matky nepozna a bez nej je stratena... lebo laska k dietatu je aj respekt k tomu, ze je to separatny tvor a je mozne, ze jeho ciele a tuzby nekoresponduju s tuzbami a cielmi rodicov.
https://www.modrykonik.sk/forum/ideme-na-to/co-budeme-robit-cely-zivot-ak-nebudeme-mat-deti/
tu je veľmi podobná téma
podla mna ked ste vzdy tuzili mat deti tak skuste tu adopciu.....nie ze by sa nedalo bez deti zit .....ale proste si myslim ze s detmi budete mat este krajsi zivot a na veku az tak nezalezi .....poznam viacero ludi co maju starsich rodicov a uplne v pohode ...dokonca poznam aj pripad ze starsia zena sa dokaze lepsie postarat o dieta ako mladsia ...takze je to o cloveku 🙂
@m.i.r.i. Top, ty musis byt skvela zenska 🙂 az som prekvapena, kolko rozumnych nazorov a chapavych komentarov tu citam smerom od matiek k nematkam... vystihujete to uplne super. Naozaj su zeny, ktore proste po vlastnych detoch netuzia a nie su ani menejcenne a ani nenormalne, presne, obohacuju nase zivoty inak... kazdy ma svoju ulohu, a to je na zivote super 🙂 Ja napriklad rada robim charitu, ci uz bezdomovci, deti, stari ludia alebo psie utulky - ak by som mala silou mocou deti, len z dovodu, ze "treba", cas ani energiu by som na to uz nemala... mna toto zasa hrozne naplna, som tym horsi clovek? 🙂 Dakto to musi robit :D
@dorottka pekne napísané👍
@dorottka Ale tak tvoja svokra je ozaj extrém a takýchto žien je pomerne málo, takže nedá sa to zovšeobecnovať. Neviem, či ja žijem na inej planéte, ale okolo mna žijú prevažne normálni ľudia, ktorí túžili po deťoch a preto ich aj mali, aj vychovávať sa ich snažia, aj sa im venujú, atd. Samozrejme, že všade sa nájde nejaký extrém, u nás poznám asi 2 také rodiny, ktoré sú úplne mimo, ale inak vo vačšine prípadov je to ok.
@janickacrazy no ano, ona je extrem, ale desive je, ze v tej vetve rodiny je taky skoro kazdy, cize za zvlastnost sa to nepovazuje :D ja mam asi 'stastie' na podobne cudnosti v okoli, preto som rada, ze su aj miesta s vyskytom tych normalnejsich mamiek 🙂
@dorottka: kopa žien praktizuje takéto vypočítavé, necitlivé materstvo typu "keď robíš čo chcem, mám ťa rada, keď nie, nemám ťa rada". Poznám takéto ženy v staršej generácii, ale aj v tej mladšej. Ale skôr sú to staršie ženy, ktoré vidia význam materstva po svojom. S tým sa nedá nič robiť, buď samé pochopia isté súvislosti, alebo ich nepochopia nikdy, naučiť sa tomu nedá...
Nechcem ist velmi mimo temu ale toto som dnes našla na Fb a uplne mi to pripomenulo tuto temu...skratka nikdy nikomu nevyhoviete:
Keď dávame deti do škôlky, sme krkavčie matky.
Keď zostaneme doma, opúšťame sa pri hrncoch.
Keď používame make-up, smejú sa nám, že máme natretú fasádu.
Keď ho nepoužívame, zanedbávame zovňajšok.
Keď vykonávame náročnú prácu, nie sme ambiciózne.
Keď máme kvalifikovanú prácu, sme zosobášené so svojim povolaním.
Keď ukážeme city, sme plačky.
Keď sa ovládame, sme ľadové kráľovné.
Keď sme nápomocné, využijú nás.
Keď sa staráme len o svoju prácu, sme nekolegiálne.
Keď sme silné ženy, označujú nás za feministky.
Keď sa prispôsobujeme, chýba nám šťava.
Keď sme inteligentné, nesmieme to ukazovať.
Keď nie, musíme byť aspoň atraktívne.
Keď nosíme minisukňu, rušíme pokoj v práci.
Keď máme maxisukňu, tak máme asi kŕčové žily.
Keď sme v pondelok unavené, ohovárajú nás.
Keď sme ako rybičky, tiež nás ohovárajú.
Keď sa rady zabávame, sme kozy, čo chlastajú.
Zostaneme doma, tak sme nudné.
Keď podávame veľké výkony, strácame na šarme.
Keď malé, strácame prácu.
Pošli túto správu všetkým ženám, ktorým chceš povedať, že majú zostať presne také, aké sú a žiť svoj život tak, ako sa im páči 😉
@sardinka336 tiez sa to ku mne vcera dostalo a mi to promenulo cely MK..dalo by sa toho este vela pridat...ked dojcim/nedojcim, ked ockujem/neockujem, ked zijem BIO/ne BIO, ked mam 1 dieta/ privela deti, ked mam deti v 20tke/po 40 tke a podobne..x veci, kontroverznych tem co sa tu vystrieda a nik nie je spokojny..a pritom sablona na zivot neexistuje...
@m.i.r.i. Ja som nikde ani netvrdila, ze to je to iste, ale aj ti bezdetni si tie deti pozicaju, aby si to s nimi uzili, inak by to asi nerobili. Jasne chcu zliznut len smotanu, starosti nechaju na rodicov. Keby nemali od koho poziciavat, mozno by aj vlastne mali a mozno aj casom budu mat.
@stella333 tak ja len za brata co som spominala - on nase deti miluje, ale teda cudzie nejak zvlast nemusi... laska v rodine je prirodzena, kedze aj my sa mame velmi radi, cize sa k detom sprava ako k milovanym osobam, nie k DETOM lebo su deti, ale preto lebo su NASE deti... moji svagrovci napr. radi postrazia ked ich poprosime, zavolaju ich von, do kina ci na kupko ked idu - zaco som im velmi vdacna lebo je to pre decka opaet iny zazitok... ale zeby sa ich nejak domahali urcite tvrdit nebudem😉 skor ja ich prosim o postrazenie a pod. ... takze si vobec nemyslim ze chodia len lizat smotanu ci si uzivaju len pozitivne chvilke ( moj brat uz riesil aj chorobu v nasej nepritomnosti, skolske ulohy etc. ... ale opaet sa vraciam k tomu, riesil to lebo deti poklada za sucast rodiny... )
Nechajme ludom moznost vyberu🙂 to ze ty si stastna s detmi este neznamena ze niekto iny nie je mozno aj stastnejsi ako ty s nimi, bez nich🙂
@dai Neviem, asi nevies pochopit co myslim, ani ja sa nevrham na cudzie deti, ani nemam potrebu sa venovat, strazit, vychovavat cudzie deti a dokonca, ked sa moje osamostatnia, budem rada, ze sa opat mozem venovat naplno mojim konickom. A darmo, ale tiaz zodpovednosti vzdy nesie rodic (bavim sa o normalnych rodicoch), to nema nic spolocne s tym, ze ti niekto s detmi pomoze.
@stella333 tak ja si ziadne deti len tak z pasie nepoziciavam a ked dake doma mam, je to kvoli prosbe rodicov - ked uz ich tam mam, tak sa snazim, aby sme si to uzili obe strany, to je cele, ja za to nemozem, ze akurat vtedy nelezia s chripkou a nemozem dokazovat, ze som dobra teta v dobrom aj zlom. Kebyze mi nik dieta 'nepozicia', tak isto to prezijem a vlastne si neurobim aj tak 🙂 ale z casti chapem, co chces povedat... 🙂
No teda neviem, ale v mojom okolí ľudia, čo nemajú alebo nemožu mať deti, tak si cudzie deti nepožičiavajú. Ja by som aj požičala na chvilu, ale nikto nemá záujem. 😂
@dai žili, cca 4 mesiace, aj to sme už čakali na pôrod, pred svadbou sme oficiálne spolu nebývali, boli to len víkendové návštevy.. nevravím, že by sme nemali čo robiť, napr. minulý týždeň sme boli nútení nechať deti u mojich rodičov a teda 4 dni, teda najmä večere sme boli iba sami, my dvaja... veľmi dobre to padlo, pripomenulo nám to obdobie randenia, večera v reštike vo dvojici, to sme ani nepamätali, kedy bolo naposledy... ale po pravde, asi by ma to nebavilo stále.. a kedže som si v živote "vysnívala" mať aspoň jedno dieťa, kedže deti som milovala od nepamäti, starala som sa o ne od svojich cca 6. rokov (kočikovanie, stráženie a pod.), dokonca som pedagog, teda práca s deťmi ma tiež odjakživa bavila, tak ten život mám pestrejší, je o koho sa starať, strachovať, čo riešiť.... ja osobne neverím, že vzťah s chlapom môže byť romantický na rovnakej úrovni, ako v čase chodenia, príp. v prvých rokoch manželstva... s deťmi človek rieši úplne iné veci, život dáva iný rozmer... dovolenky, bary, kaviarne, šport, výlety, to všetko sa dá absolvovať s deťmi aj bez nich... stačí si to zariadiť, či chcem ísť teraz len s partnerom, alebo ideme celá rodina... ale tí bezdetní, na výber veľmi nemajú... jednoducho sa tej situácii musia prispôsobiť... a späť k tete... mala a má veľmi dobrý vzťah k deťom, či už z našej rodiny na svojej strane, či zo strany ujovej rodiny... chodili sme k nej aj na prázdniny... sestra ked študovala na strednej u nej celé štúdium bývala, pretože od nej to mala bližšie... ale nezabudnem, ked bola raz jedna rodiná oslava, ujo mal samozrejme vypité a so smútkom v očiach mi hovovil mnohé ale táto vety mi utkvela v pamäti dodnes "vieš, ja nemám deti... " ... prosto sa s tým zmierili, ale trápiť ich to trápilo... a jasné, že raz moje deti z domu odídu, budú mať vlastné rodiny, život, teda ako si ho zariadia sami po svojom, no predpokladám, že mi darujú aspoň jedno vnúča, ktoré zas vyplní život v starobe... vidím to na mojich rodičoch... ked sme všetky postupne podochádzali z domu (ja som sa zdržala najdlhšie), prvé vnúčatá už veľké, dospelé a poriadne si ich užiť nemohli, lebo boli ešte pracujúci... moje deti prišli po dlhej pauze (medzi mojimi deťmi a neterou je rozdiel 23 rokov) a teraz si to inak vychutnávajú, kedže sú už penzisti.. každá etapa života má svoje čaro, ale za svojím názorom, že deti robia život pestrejší, si stojím...