Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Čo budeme robiť celý život, ak nebudeme mať deti?

erika04
6. jún 2014

Ahojte,
niekde som čítala, že ak sa niečoho veľmi bojíš, strach zmizne vtedy keď sa zmieriš s najhoršou možnosťou čo sa môže stať. Potom ten strach automaticky odíde, lebo už budem predsa zmierená s najhorším, tak čoho sa báť? 🙂
Takže - dajme tomu, že nebudeme mať s manželom deti. Čo by som robila celý život? Chcem si vytvoriť nejaký plán B, pre prípad. Ale aký? Máte ho niektorá podobný?
Nechápte ma zle, ja dobre viem, že žiaden pes, ani práca pre charitu, ani dobrovoľníctvo ani kurzy tanca mi nenahradia deti.
Len sa chcem nejak čo možno najrealistickejšie zmieriť s tým, že by sme deti nemali napríklad. Aby som potom mohla byť už len príjemne prekvapená keby to náhodou vyšlo. A nie zas každý mesiac byť len nepríjemne prekvapená....

Čiže - aký je váš plán B?

hori
6. jún 2014

Zacala by som uvazovat, ze si dietatko adoptujem... to by bol moj plan B, keby som nemohla mat vlastne deti.

luvika
6. jún 2014

@erika04 ak by som bola v takej situacii, mojim planom B by bola mozno adopcia dietatka...pripadne krasne je byt profesionalnym rodicom. Sice tazke, ale krasne. Nie kazdemu je dopriate byt bio rodicom, no nie je dolezite, kto dieta porodi, ale kto a ako ho vychova.

zuzka1008
6. jún 2014

Ja síce dcérku mám,ale moja krstna mama deti mať nemôže, ked sa mi narodila dcérka,mali sme veľmi otvorený rozhovor o nej, trvalo jej veľmi dlho kým sa s tým vyrovnala, dodnes ju z toho pichne pri srdci, pomyslí si u aké by mala teraz možnosti.. V tej dobe umelé oplodnení bolo v plienkach, ab zákroky
neúspešne ☹ plán B - veľa cestovala aj s mužom, pracovala,a tak to ide dodnes, užíva si život takýmto spôsobom a teší sa z deti ktoré máme my so sestrou.
Adopciu zvazovala ,ale manžel bol proti, nechcel vychovávať cudzie dieťa..

cicimotinka
6. jún 2014

plán B??? 2 adoptované deťúchy... a Ti poviem, že ani plán A by nebol taký svetový... 😀

zara0201
6. jún 2014

@erika04 Ja si myslim ze by si nemala mat plan B. Ale neprestat verit tomu, ze deti budes mat.
Ja som otehotnela vtedy, ked som vsetko uprimne prijala, prestala som zavidiet a nenavidiet a ovladlo ma hlboke presvedcenie, ze raz budem matkou.

magimary
6. jún 2014

plán A: deti
plán B: deti akokoľvek

...
splnili sa nám oba plány 😵 😉
/máme deti porodené, pestúnske a aj "profesionálne"/

janickacrazy
6. jún 2014

@erika04 Adopcia, pestunska starostlivost alebo napr. ucit deti, poznam zopar uciteliek, ktore nemali svoje deti a cely svoj zivot zasvatili skole a detom, chodili s nimi na vylety, venovali sa im aj mimo skoly na roznych kruzkoch. Jednoducho robit nieco zmysluplne, co by ta naplnalo, aj dobrovolnicka praca napr. s postihnutymi detmi alebo nieco take. Alebo nejaka zaluba narocnejsia, cestovanie, cokolvek, co ta zaujima. Moja teta nema deti a velmi sa venuje praci, je novinarka, vela cestuje, bavi ju to.

kaktusik007
6. jún 2014

plan B? Nikdy som nemala plan B. Proste ako to ma byt, tak to je. Patrocnice uz vysli z mody 😀 😝

erika04
autor
6. jún 2014

Ja nehovorim o 5rocniciach, ani o rezignacii.
Chcem si len zachovat dobry, zdravy psychicky stav a nejak sa ukludniť a nájsť zmysel života aj mimo detí.
Vnímam deti ako dar a nie tak, že má na ne automaticky každý nárok.

erika04
autor
6. jún 2014

@cicimotinka
@janickacrazy
my si s manzelom nevieme predstavit adopciu :/ Teda, nejak extra sme to este neriesili, ale aj tak je to pre nas nejake sci-fi.
Ja totiž vnímam dieťa ako dar. A nie ako niečo, na čo má automaticky každý nárok.

mima4
6. jún 2014

@erika04
no kedze zatial deti nemame mozem ti odpovedat.

Kebyze nam nie su deti pozehnane, tak sa pre nas nic nemeni. Ja som vstupovala do manzelstva s tym, ze cely zivot budem muza milovat, starat sa o neho... budem mu verna - bez podmienky ci budu deti, alebo nebudu...

Takze plan B je: este viac manzela milovat, stat pri nom a robit mu dobre a krasne veci 🙂

niki101988
6. jún 2014

@erika04 ...môj zdravotný stav mi nedovolí mať deti možno nikdy. Mám dcéru z prvého manželstva môjho muža, robím v pôrodnici občas záskok na pôrodnej sále ale stabilne pri predčasne narodených deťoch. Denne vlievam rodičom nádej, že to ich bábo prežije, že musíme byť silný všetci. Absorbujem ich vôňu, modlím sa aby epilepsia mojej síce nevlastnej ale mojej dcéry ostala naveky bez záchvatov..
A plán B? Nezblázniť sa, prijať to, že nie každej žene príroda dopraje nosiť pod srdcom dieťa, schovať raz zuby môjmu mužovi, keď bude starý a na obed mu nachystať steak 😀, vidieť Tádž Mahal ešte raz a hlavne žiť, milovať dýchať zhlboka a nezblázniť sa. A ešte sledovať ako môjmu mužovi pribúdajú šediny stále viac a viac a milovať ho s každým šedým vlasom o to viac

cicimotinka
6. jún 2014

@erika04 každé dieťa je dar... no niektorý dar je prijatý a niektorý nie... nikdy sa Ti nestalo, že si niečo dostala k sviatku a nevedela si, čo s tým??? že Ti to ležalo voľakde v skrini a nakoniec si to vyhodila, alebo podarovala niekomu inému, pre koho to malo cenu??? aj adoptované dieťa je dar, práve taký vyhodený s veľkou cenou pre iného... to, že si niečo neviete predstaviť, chápem... ani my sme si to nevedeli predstaviť a teraz si neviem predstaviť, že by som mala deti pôrodom...

erika04
autor
6. jún 2014

@mima4
@niki101988
Diki, konečne niekto, kto chápe ako som to myslela. Jasné, aj ja to tak beriem, že sme si navzájom prisahali nielen v dobrom, ale aj v zlom. Čiže sme si prisahali, že spolu budeme ja keby sme neboli obdarovaní deťmi.
Fíha, zdokonaľovať sa v láske k manželovi....to sa mi celkom páči. Aj to cestovanie....

siska53
6. jún 2014

@erika04 ja,ked som nemala stastie na,partnerov,vzdy po rozchode som,sa utesovala tym,ze ved pojdem,robit do dojcenskeho a venovat sa psiemu utulku a verila,som,ze sestra bude mat deti(mala dlhodobeho partnera). To bol moj,plan B.
Nakoniec je to tak,ze ja mam dve deti a sestra zatial ziadne.. Jej plan B je zatial uzivat si zivota,cestovat,prosto aktivne zit, a ked jej vyjde cas,pride za mojimi detickami,s ktorymi sa do syta vyhra.

borkavan
6. jún 2014

@erika04 tak ja som mala Plán B. Ale chválabohu už som sa vrátila k Plánu A. 🙂
Môj Plán B bol, že budeme cestovať a že si spravím anglinu (teraz budem mať v auguste štátnice) a budem učiť deti anglinu. A že sa budem naplno venovať synovcovi, čo som robila celé minulé leto... Segra prerábala byt a potom mala zlomenú nohu. A ja som bola šťastná, že som sa mohla venovať synovcovi. Potom som segru prehovárala ešte na jedno dieťa, že ja budem tá dobrá teta...
A povedala som si, že v najhoršom si spravím školu, abych mohla učiť deti v škôlke....

niki101988
6. jún 2014

@erika04 láska je jediná veda v ktorej sa zdokonaľujeme nech sa deje čo sa deje
Plne Ťa chápem keď som o dieťa prišla prvý raz povedala som si to sa stáva, keď druhý plakal môj muž viac ako ja, obviňovala som sa, že som nemožná žena, odháňala som ho. On však vtedy prišiel a objal ma silou, ktorú cítim dodnes a preto sa stal mojím manželom a dcéra, ktorú priniesol do vzťahu je môj súkromný vesmír.
Keď prídeme večer domov zabuchneme dvere, zastaví sa čas, neplatia pravidlá okolitého sveta, platia pravidlá lásky, sú aj búrky, lebo pole lásky sa potrebuje zavlažovať, ale o tom tá príroda je a nedala by som to za žiadnu mnohoráz chorú snahu o dieťa, ktoré je dar a nebolo mi súdené nosiť ho pod srdcom

marionmarion
6. jún 2014

Nikto ti nejaky univerzalny plan B poradit nemoze, musi to vychadzat teba...ja osobne som nemala a nemam presnu predtstavu ako moj zivot ma/nema vyzerat...dieta mam, ale keby som nemala nasla by som sa v niecom inom. Kuzlo je v schopnosti sa prisposobit podmienkam, ktore mame a momentalne nie je v nasej moci ich menit. Kym som dieta nemala, venovala som sa veciam, ktore s detmi uz moc nejdu, cestovala som, spoznavala svet, venovala som sa tvorbe, vela som fotila, travila cas sama ( a velmi som si to uzivala ), malovala som do tretej v noci pocuvajuc Beethovena, pisala poviedky, citala romany...proste veci, ktore ma tesili. Teraz ked mam dieta, uz sa venujem uplne inym cinnostiam a tiez ma to tesi...ak sa dokazes prisposobovat a najst radost v comkolvek co ti zivot dava, tak budes spokojna tak ci tak...
Skus si najst nejake hobby, vasen, co ta bude naplnat, z coho bdues mat radost, co je momentalne dostupne a prichod dietata ber ako nieco co raz pride, ale netreba to silit a surit..vsetko ma svoj cas

ukulela
6. jún 2014

hm. adopciu odmietas, no na druhej strane si uvedomujes, ze praca/kariera/pes ti dieta nenahradi? mojim planom B by bola asi adopcia. a keby to nevyslo, ja mam kopu synovcv/neteri ...

dana_l
7. jún 2014

@erika04 ja som neplanovala vydaj a deti. skor som si myslela ze kamaratky budu mat tie deti a ja sa im o ne budem starat. takze moj plan bol - robit to co ma bavi, cestovat a mysliet na seba ale popri tom aj na svoju rodinu, sestry a ich deti. pozvala som ich vsetkych na dovolenku ked som byvala v zahranici. venovala som sa svojim konickom - sport, strikovanie, hand made veci. keby som vtedy mala i manzela tak samozrejme spolocne navstivit kino, divadlo, ist kdesi do restauracie alebo kdesi len tak na vylet spolu.
vzdy sa da najst nejaky "zmysel" zivota.
len sa mi zdalo ze ked som bola sama tak som skor myslela na pritomnost. teraz ked mam deti tak skor myslim na buducnost, ako ich zabezpecit do zivota.
nie vsetci maju deti a to neznamena ze su na tom "horsie". zi zivot naplno, nikdy nevies co sa moze prihodit. a mozno aj deti pridu prirodzene. a ked nie, tak nie.

amonda
7. jún 2014

@erika04 moj plan B bolo vycestovanie do zahranicia, konkretne sme chceli odist do australie... bolo pre mna nepredsravitelne, ze zostanem tu na sk, kde vsetci nasi znami maju deti a vsade kde sme prisli sa rodili deti 🙂 odist tak daleko bez blizkych pre mna znamenalo mat moznost niekolko rokov sa venovat niecomu intenzivnemu a bol to nas spolocny ciel s manglom a vedela som, ze to nas vztah to posunie dalej (adopcia pre mna nie je riesenie...)...zacali sme vybavovat viza, zaplatili sme prvu sumu a lala dve ciarky na teste

laskamoja123
7. jún 2014

mam v okoli pripady ze bolo vylucene otehotnenie z lekarskeho hladiska a klientky mi otehotneli a vynoslili krasne deti po bunkovej výzive, ktorú uziva aj manzel an žena. Nevzdavat, 11 rokov nedufali uz ale uzivali produkty a za pol roka čakala dietatko a stala sa mojou kolegynou aby mohla pomahat aj ona.

viliama
7. jún 2014

@laskamoja123 Prosím, o akú bunkovú výživu sa jedná?

tomiholjubavi
7. jún 2014

@erika04 aj nas plan B je adopcia, uz dokonca nad tym realne uvazujeme...nemuselo by byt ani novorodenca... a kym sa nam to podari zrealizovat planujeme cestovat... 🙂 na zaciatok cely balkan, potom europu, blizky vychod a ktovie kde skoncime kym sa dopracujeme k potomkovi 😀 a tiez mame samozrejme psika 🙂

ammellia
7. jún 2014

neviem, ci to bol plan B, pretoze pre mna je vlastne a adoptovane dieta rovnocenna alternativa. Kedze nie som velky fanda asistovanej reprodukcie, tak som si stanovila, ze ak sa nam do roka nepodari otehotniet, zacneme proces adopcie.
Cestovanie, kopa psov etc. su v plane aj s dietatom 😀

linda81
7. jún 2014

@erika04 ja som bola v takej situacii.....po neuspesnych IVF....takze to bolo celkom realne, ze nebudeme mat deti.....v tych casoch nepomohlo nic ako "nahrada", o adopcii som nechcela ani pocut....ale po poslednom IVF som si nejako zrazu vedela predstavit aj adpotovane dietatko.....no a mesiac po neuspesnom IVF sme cakali babatko prirodzene....keby sa ale taky zazrak nestal....tak isto by som chcela adopotovane babatko.

bosoriak
7. jún 2014

@erika04 Chcem pochvalit za skvelu techniku zvladania. Je to celkom inspirujuce aj pre ine oblasti nesplnenych planov.

A rozhodne si nemyslim, ze adopcia je automaticke riesenie pri problemoch s otehotnenim. Je tazke si to pre mna predstavit, ale da sa prezit zivot aj bez deti. Mala som vo svojom okoli taky par, uz nezije ani jeden z nich. A ich vztah bol cosi, co sa nevidi kazdy den. Deti nemali zo zdravotnych aj vselijakych inych dovodov, napriek tomu ze si myslim, ze by boli uzasni rodicia. Takze sa to da. Mat deti je uzasne, ale ak sa nepodari, neznamena to hned, ze treba tento zivot povazovat za premarneny.

Prajem vela stastia, aby vysiel plan A. A ak nie, aby plan B pomohol.

zuzana581
7. jún 2014

Ak sa zmieriš s tým, že deti mať nebudeš, tak ich nikdy mať nebudeš, lebo to prijmeš ako svoj osud.. čokolvek prijmeš za skutočnosť, uveríš tomu, to ti do života príde.. zákon príťažlivosti.. pozri si o tom niečo.. 🙂 vela šťastia prajem..

fra
7. jún 2014

mam kamaratku čo je sama, nema deti a už asi ani nebude mať lebo už je staršia, ale má sestru, ktorá má niekoľko detí (viac ako 4) ... tie deti kamaratku milujú, chodieva s nimi napríklad na rodinne dovolenky, vie o nich skoro všetko a má ich rada myslím skoro rovnako, ako ich vlastná mama, je takou ich butlavou vrbou a deti sa k nej ked ju vidia vždy rozbehnú, hoci ona samozrejme rešpektuje názor ich mamy na vychovu takže nie že by to bola nejaka opičia láska ... poznala som málo rodín, ktoré by sa mali tak veľmi radi ako táto ... tá kamarátka má veľmi dobrú a skvele platenú prácu, ale občas si dá na niekoľko mesiacov alebo aj rok voľno, chodí vtedy na lšu a učí sa hrať na nové hudobné nástroje, chodí na debatné krúžky, má dosť priateľov ktorých podporuje radami a aj finančne a modlí sa za nich, a aj dosť cestuje s priateľkami ...určite nemá prázdny život, lebo verí Bohu, on je jej prvou prioritou a verí, že sa s ním raz stretne ... a dodavam ešte, že ak aj človek má deti, nie sú jeho vlastníctvom, hoci ich má milovať a starať sa o nich... ale milovať a starať sa môže aj o iných ľudí ktorí to práve potrebujú ....

gagik
7. jún 2014

Ja tiez nemam plan B, zivot bez bdeti si neviem predstavit a tiez si myslim ze adopcia nie je riesenim bezdetnosti. Neviem, asi budem skusat IVF kym sa to bud nepodari, alebo kym to budem zdravotne zvladat,,,

Tu začni písať odpoveď...

Odošli