Zlé spomienky na ranné detstvo. Čo s tým?
Dobry vecer prajem. Nedokážem zabudnúť na to ako nas mama bila pre kazdu somarinu, museli sme ju vo vsetkom počúvať, na navsteve ticho sediet, odpovedala za nas. Pretrvava to do dospelosti, vydala som sa, krstiny vsetko vybavovala ona, vsetky oslavy mi cchela organizovať prosto nic nenechá na mna. Ale hlavne tie spomienky z detstva sa mi vynárajú dost casto ako take záblesky, ked mi napr. Hovori ake mam hrozné vlasy a škaredé vyrážky. Aka som hrozná bordelárka, nikto ma nebude chciet.. a tych bitiek kopec, ako som pred nou utekala hore kopcom aby ma nezbila.. mam na nu tazke srdce, neviem jej to odpustiť, trpim nízkym sebavedomím, mam problem vystúpiť pred ludmi, stale si myslim ze robim chybu, ze niesom dost dobra atd. Preziva niekto toto iste? Da sa vobec odpustiť a zacat odznova? Co robit?
Prečítaj si knihu Obklopený idiotmi. Sú tam vysvetlené typy ľudí. Tvoja mama je predpokladám červená. Lepšie pochopíš seba, ju celkovo všetkých ľudí. Budeš mať taký nadhľad, prečo kto niečo robí. A dokážeš povedať, no jasné, červená a pod. Nebude sa ťa to až tak osobne dotýkať, alebo to nebudeš brať tak osobne. Lebo kým máš pocit, že ti niekto permanantne ubližuje, ty riešiš svoj hnev, pomstu a odpustenie. Ak si nad vecou, podstate ti nemožno ublížiť. Lebo ti je jasné, že aha lev, asi bude vrčať. Tu zas pes- zašteká. To je ich prejav, nie snaha ublížiť. A teraz aha matka, jasné červená, no zase sa prejavila. Usmeješ sa, možno sa aj zasmeješ a život ide ďalej. Nemáš potom ani čo odpúšťať, lebo ti nikto neublíži a ty sa nehneváš. Ešte si vygoogli 4 dohody na youtube. Je to super. Naučte sa nebrať veci osobne. 👍
@loliki no bodaj by to bolo take ľahké. Ano co sa týka prítomnosti to mozem skusit využiť ale co sa týka traumy z detstva tam to uz nezmenim. Su to rany hlboko ukryte vo mne
Su veci ktore sa "rodovo" prenasaju. Aj moja mama so svojou mamou mali hrozny vztah...ked telefonovali, jedna stale zlozila lebo uz to neslo. Moja mama jej totiz narovinu povedala veci ako citila a myslela. Mala aj sestru, ku ktorej bola ina. A zase viem, ze babka boli 2 a otec ju bil a bol tvrdy clovek...lebo nikdy som nechapala odkial to moze moja babka mat, ked mamina babka bola zlatucka osoba...cize moze aj genetika.
Ja mam s mamou 100km vztah, co mi vyhovuje 😁 ona nas sice nebila ani nic hrozne, ale citovo bola a je chladna, teraz vsetko len zle co sa stane...taky negativny a toxicky clovek...tiez mi manzel hovori, ze ako to, ze ja som ina...hoci niekedy vnimam vo svojej vychove rovnake reakcie ako mama...vzdy som si hovorila, ze nechcem byt ako ona a dam aj po zadku, ale aj pomojkam, co som u mami nepoznala. Ale nie je manipulator, ani ze by vycitala, len dava take nezmyselne rady...akoby som nebola dospela.
Mame 3ch, neviem, mozno kebyze mame dievca, tiez budem na nu tie veci "prenasat".
Ale u mna je otec nositelom vacsej traumy, s ktorou roky bojujem a ja som ho zo svojho zivota kvoli tomu vylucila, na oslavy ho uz nevolame.
No hej, život, strety s ľuďmi je ako curling. Každé stretnutie ťa niekam posunie. Alebo ako stretnutie kameňa s kladivom sochára - každé stretnutie ťa nejako formuje. Tá bolesť a spomienky ťa niekam posúvajú. Napr. uvedomuješ si nevhodnosť určitého správania. Všetko zlé je na niečo dobré. Traumy ostanú, ale môžeš zmeniť svoj postoj, svoj pohľad. Namiesto "Čo všetko som musela vytrpieť!" povedať si "Čo všetko ja dokážem uniesť, vydržať. Čo všetko zvládnem. Z koľkých úderov sa dokážem postaviť." Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Každá trauma je len dôkazom toho, že TY si silnejšia. 😉 👍 Zaslúžiš obdiv 👏 a objatie. ❤
@loliki Dakujem, rozplakala som sa😥❤️🙏
@euka210 v každej rodine asi nieco, ty si sa z toho dostala teda Ta to asi nijak nepoznacilo. Mne moj manipulátor strpčuje zivot naďalej.
Otec si tiez vedel poriadne podrypnut, raz ked som nevedela poskladať uteráky tak presne ako jeho učili na vojne tak sa ma opýtal ci som uz uplne sprostá…
Najlepšie by bolo, keby ste si poplakali aj so svojou mamou spoločne. Ona nech sa vyplače zo svojich bolestí a ty zo svojich. Vieš takto z nadhľadu, keď to čítam, tak je jasné, že ona ťa stále má rada tou svojou láskou a ty ju tiež máš rada tou svojou láskou. Ona sa o teba a do teba stále stará a ty sa staráš o ňu. Máte sa radi. Čo ešte potrebuješ jej odpúšťať? Že ťa mala rada svojim štýlom? 🙂 To ako v tých vtipoch, keď Cigánka plače, že ju muž už neľúbi, lebo ju dnes ešte nezmlátil. 😉
@loliki tak teraz sa musim smiat😅😅😅
Ale nie no.. mame sa radi svojim štýlom, ked mala covid minulY rok a dost vážny stav tak ma prvýkrát objala tak silno ze ma skoro zapučila. Skoda teda ze az v takejto situácii.. my sme si párkrát uz tak poplakali, chvíľu bolo dobre a zas si isla svoje potom, ona ma ťažkú povahu. A tym ze teraz nema rada rodinu mojho muza a asi ani jeho aj ked vidim ze sa snazi. Tie nemiestne poznámky ma vzdy.. mna to ničí, celkovo ma ničí stretnutie s nou, vzdy tŕpnem ako male decko co mi zase povie.ale hlavne vydedenie, robte si ako chcete, je to vas zivot 🤦♀️🤦♀️🤦♀️
Prečítaj si tú knihu a pozri to video, čo som spomínala. No a môžeš psa kŕmiť, hladkať, vždy bude len štekať, mňaukať nikdy nebude. Prečo čakáš niečo iné? Ľudia majú tiež svoju povahu a nie každému sa páčiš Ty ani ja a môžeme sa snažiť správať najlepšie ako vieme, aj tak na nás niekto nájde chybu. 😉
Zazila som podobne detstvo a velmi dlho som sa hladala. Mozno je to aj povahou,hodila som to za hlavu,uz sa nelutujem. Ucila som sa byt sebavedoma,nebat sa ludi. Aj ked nikdy nebudem uplne nebojacna,predsa len taka vychova zanevha hlboke stooy,no cim som starsia,tym som viacej komunikativna aj pri cudzich ludoch. Musis sa odputat od mami,nedovolit jej zasahovat ti do zivota
@loliki vysvetli to takemu mlademu dievčaťu, ktore mama bije, aby sa snažilo pochopiť jej správanie, lebo je proste taká povaha...
@marca12 ako casto si v kontakte s mamou? odputanie je najlepsie len do akej miery az
@vlcik1 niekedy rozmýšľam, či rodové traumy nie sú náhodou nediagnostikovane ASD, ADHD a podobne. Moja dcéra má ASD a keď som sa tom začala vŕtať, tak ja môžem povedať, že tiež od spektra nemám ďaleko, moja mama by sa tam tiež našla a starý otec, čo viem z rozprávania, tak čistý ASD. Všetci diagnostikovaní spoločnosťou ako "ťažká povaha".
@jennky13 dakujem, nejako som si vcera nevsimla tvoju spravu. ano vystihlla si to presne. ide o to ze mi sposobila taku traumy ze mam nizke sebavedomie, vsetko sa ma dotýka, viem byt velmi nestastná ked ma niekto skritizuje a tak. lenze sama si s tym neviem pomoct bohuzial
Kazdy silne dominatny rodic sposobuje rovnake zranenia svojim detom - vsetko musi byt tak ako on povazuje za spravne - to je najlepsie a este aj ked urobis vsetko ako on chce, uz pozera vyssie a malokrat prejavi pochvalu- naco, ved pochvala ta nikde neposunuie, len ked ti bude poukazovat na chyby .
Takto jednaju ludia, ktorí si vsetko v zivote museli zasluzit a tak nikomu nic nedaruju. Ty uz nie si dieta a mas svoj pohlad na svet. Nemusis ziskat matkin suhlas- viem, ze to vsetko vies, ale ak si sama nevies pomoct, tak vyhladaj pomoc, lebo ci sa ti to paci alebo nie, nebudes vediet vychovavat svoje deti . Bud budes taka ako tvoja mama, alebo sa preklopis a budes velmi "dobra" a skoro nic nebudes od nich vyzadovat. To tiez nie je dobre. Potrebujes mat nadhlad a ten ziskas mimo svojej matky.
@jennky13 Ano mas pravdu, musim sa od nej odstrihnúť inak to nedopadne dobre.. cim viac sa k nej pripútam, tym viac si bude dovoľovať ku mne a mat kontrolu nadomnou… postupne ked zisti ze ma stráca, mozno trosilinku zmeni svoj prístup. Ona nevie pochopiť jedno: ze uz mam muža na prvom mieste; nie ju!!
ona nezmeni svoj pristup k tebe...ako som ti pisala na zaciatku, musis jej odpustit. Pisem z vlastnej skusenosti, ale nechcem to rozoberat takto . Ak chces napis mi mail.
Tebe to už ako malému dievčaťu nevysvetlím. Veľa vecí pochopíš až vtedy, keď si dospelá a máš vlastné deti. Prijmi seba aj s ranami. Ony sa zahoja. Psychológovia pomôžu. Netreba sa donekonečna ľutovať. Každú ranu treba prekryť poriadne veľkou náplasťou, aby sa zahojila. A tou náplasťou je láska. Treba mať väčšiu lásku, než je tá rana. "Láska vždy vylieči, to čo treba." ❤
Dievcata nevydržala som a mamke som dnes vsekto povedala ako sa cítim ako ma ranila, ake mam depresie a spomienky z detstva a proste vela veci a ona mi na to: mamu si nevyberas ale pamätaj ze vzdy tu budem pre teba, aka som taká som uz sa nezmením🤦♀️🤦♀️🤦♀️🤦♀️🤦♀️🤦♀️🤦♀️ Zabila, ona zas len o sebe a ze preco mam o nej taku zlu mienku a bla bla bla
A čo zlé je na tom, čo ti povedala? Nezmeníš ju, ale bude tu stále pre teba. Veď to je pekné. Ty si sa vyžalovala, ona ťa vypočula. Teraz neviem, čo si chcela od nej počuť. Má sa ti ospravedlňovať? Veď uznáva, že je taká aká je a nezmení sa.
@loliki lebo to mi povedala uz minimálne 10x ked som sa jej posťažovala.. a nikdy tu pre mna nebola. Obycajna fráza
@loliki mohla povedat je mi to luto nevedela som ze to tak beries.. a objať ma, som jej dcéra
Mohla. Keby bola taká na objatia. Ale asi ju tiež neobjímali v detstve. A asi ste sa ani vy doteraz moc neobjímali. Môžeš ju objať ty. Začni. Myslíš, že jej bolo príjemné počúvať tvoje slová, ako si sa pri nej v detstve cítila zle? Niektorí ľudia sa strašne urazia, keď im niečo vytkneš. Čakáš, že pochopia, ako ti ublížili a uznajú svoju chybu. Ale nie. Prd makový. Prestanú sa s tebou baviť, lebo sú urazení, ranení tvojimi slovami, oni majú svoju pravdu a v ich očiach oni jediní sú tí dokonalí a ty si tá čudná. Tvoj prípad mi od začiatku pripomína moju skúsenosť s istým človekom. Tiež by som od neho rada počula: Prepáčte, nechcel som, neuvedomil som si to. Alebo niečo podobné. Žiaľ, nie je toho schopný. Každý vidíme len svoje urazené ego. Som z toho rozčarovaná, ale nič iné mi neostáva, len akceptovať, že my ľudia sme rôzny ale zároveň veľmi podobní.
@loliki asi tak… jedine akceptovať a obmedziť kontakt na minimum ak nechcem prist o rozum
Akceptovať a predstaviť si, že to už v niektorej vete zamaskovane povedala. Je to úbohé, keď niekto nedokáže povedať "Prepáč." Keď to nejde úprimne zo srdca, nech to ani nehovorí. Tiež si myslím o tom človeku, že je chudák. To sklamanie ubíja a musím sa pozviechať, že ja predsa môžem byť sama sebou, dobrým človekom a správať sa ako sa patrí.
@loliki asi tak, mrzi ma to velmi. Takito ludia si nikdy nepriznajú svoju chybu lebo im to vlastne ego nedovolí.. asi len sa s tym vyrovnať a zit si svoje dalej bez nich.
@jumama pozriem, vyzera to dobre dik