Zničenie rodiny a psychicky teror zo strany vlastnej sestry - konanie
Ahojte, nadpis som prebrala od jednej dievčiny tu na koníkovi (ktorej držím palce aby sa mala v živote dobre), ktorá má podobné problémy ako ja. Ale ja tu chcem riešiť konanie o ktorom všetci píšu.
Vrátim sa trochu na začiatok. Po otcovej smrti sme ostali pod jednou strechou v byte tri – mama, ja a sestra. Ešte som študovala, mama nosila na hrob (kvietok) čakanku ... a zmierila sa s rolou dôchodkyne, ktorá musí dožiť a postarať sa o neprispôsobivú dcéru. Tá si žila na „veľkej nohe“ – čo zarobila hneď minula + dlhy a plnými dúškami využívala pohodlie mama-hotelu.
Prvý problém nastal, keď som sa odsťahovala a mama u nás na návšteve zažívala prostredie, v ktorom je kľud a nikto ju nestavia do pozoru. Začala sa preto doma brániť, protestovať, nesúhlasiť, to sa sestre nepáčilo a znova ju pretlačila. Podotýkam že aj ja som mala problém jej oponovať, pretože konflikty boli nesmierne vyčerpávajúce tak sme sa radšej podvolili. Čo bola chyba teraz to viem.
V súčasnosti nastal najväčší konflikt. Mama si v kúpeľoch našla priateľa, ku ktorému sa presťahovala, schudla 20 kíl a začala chodiť s partiou po túrach. Ešte teraz vyvaľujem oči ako znovu vládze.
No a sestre sa rúca svet mama hotelu, opustili ju priatelia a aj partneri (áno množne číslo ale to tu nebudem vysvetľovať...), vystriedala 6 robôt za pol roka, stále kumuluje dlhy a podľa jej slov strká radšej hlavu do piesku pretože to „nezvláda“ a nemá ju kto podržať.
Ponúkli sme jej mnoho možností: že ja sa vzdám aj mama svojho podielu na byte ale musí si ho platiť sama – nestalo sa
Že kým sa ako tak nevyhrabe zo stavu v akom sa nachádza, že platby za byt pôjdu pol na pol – nestalo sa
Že pôjdeme k niekomu nestrannému, k psychológovi – neprišla
V skratke ona je tá, ktorá nespravila chybu a nás nenávidí lebo za všetko môžeme my. Teraz keď sa to vyhrocuje má 5“ minútové okná“ kedy si aj ona uzná chybu. Ale akonáhle sa jej polepší sme tam kde sme boli.
A teraz tá otázka: s mamou sme zúfalé, pretože chceme urobiť to čo každí radí a to vyhodiť ju z domu a radikálne sa k tomu postaviť.
Lenže z materinského a sesterského hľadiska je to citovo náročné, pretože viem že je na tom zle, všetko sa jej rúca. No nie prvý krát. Našou podporou sme ju kedysi „uchlácholili“ a keď stála znova na nohách, potom bolo všetko pri starom ako keď sme bývali všetky pod jednou strechou. Teraz ju však nechlácholíme a tvrdí, že sa jej otáčame chrbtom a to nás bolí, pretože to zrejme musíme urobiť. Prekročiť hranicu, ktorú sme ešte neprekročili. Neviem ani ako to ustojíme po tom vysťahovaní, pretože iste budú stále lietať "triesky".
Neviem aké rady mi môžete dať, stačí možno aj podporné, že to do čoho sa púšťame má zmysel aj napriek riziku, že to sestru dorazí. Ale obe vieme, že sa vrátiť nemôžeme a ani nechceme.
tamiii8
Chod k psychologovi ty a mama. Nabrať nejaku psychickú silu a podporu.
Ty sa mozno dokážeš odstrihnúť, ale pre matku je to tažšie.
rozhodne by ste mali stat s maminou pri sebe.. tiez si myslim, ze by bolo fajn, ak by ste navstivili psychologa, ktor by vam v tom tiez istotne profesionalne pomohol a mozno vas aj nasmeroval s pravnemu postupu
@tamiii8 Viem si predstavit ako sa citis,ale vsetkeho je raz uz dost..my sme nieco podobne riesili s bratom ktory nechce pracovat a furt caka ze sa o neho bude niekdo starat,vymysla,klame a co je najhorsie sprava sa zle k mame je drzi.ja som iz davno rezignovala a sestre a mame stale hovorim ze ho treba nechat ked chce takto zit nech zije ale daleko od nas a netaha nas do svojho zivota.opustila ho frajerka aj s dietatom a stale mu nedochadza kde robi chybu aj ked mu to opakujěme,a zabudla som ze aj pil.takze ja uz nerieism a oni maju presne ten pocit ze je to brat a syn a ako vyhodit na ulicu.lenze tym ze mu furt pomahaju tym ho kazia este viac.je to psych.narocne ale ja mam rodinu a dve deti a uz nevladzem riesit niekoho kto to sam nechce.prajem Ti aby si mala silu povedat NIE a aj mamina.mozno konecne nastane zmena k lepsiemu
@tamiii8 z vlastnej skusenosti, z pozicie tvojej sestry ti viem poradit len tolko. Drzat sa sa zdraveho rozumu, emocie bokok a spravit co je spravne. Vyhodit ju z bytu, resp nechat ju, sby prevzala zodpovednost za seba do vlastnych ruk. Tiez som bola pohodlna, chcelo sa mi zit na vysokej nohe, nemala som na to. Narobila som si dlhy. Mala som 20. Nemam inych surodencov, tak som mamu emocionalne vydierala. Dnes sa za to strasne hanbim. Mamu som tlacila, aby mi rucila bytom, sby som si mohla vziat pozicku a vyplatit tie predosle, radikalne by sa mi znizili splatky. Mama to neurobila. Nastastie...neviem ako som natrafila na financnu poradkynu, ktora mi vtedy vybavila v banke pozicku, lebo nikde mi uz nechceli dat, hrozila mi exekucia. Bola to moja posledna sanca. Par rokov som zila na rozkoch, ske vyhrabala som sa z toho. Neuveritelna lekcia zivota. Teraz vidim rovnaku situaciu v rodine sko cez kopirak u sesterky, ktora ma 20, len moja teta to tiez nevie pochopit a dotuje svoju dceru, poziciava si po rodiney, uz jej nikto nechce pozicat s citi sa dotknuta, ze ju nikto nevie pochopit. Zbytocne si natahujete agoniu. Mozno by bolo fajn, zbehnut si pokecat k psychologovi, ktory vam poradi ako na to. A inak rovnako sa spravaju zavislaci. V slabej chvilke si priznaju, ze maju problem s hned na to, to popru s hladaju sposob sko si uzivat ten svoj stav..,
zaplatte jej prvy mesiac ubytovnu podnájom ... prestahujte ju .. a hotovo to je pre nu najlepsie
za dobrotu na žobrotu...slov. príslovie. stalo sa mi už niekoĺkokrát že som niekomu pomohla či v práci alebo v súkromí a dotyčný keď sa z toho najhoršieho dostal tak ma viac nepoznal.... odvtedy sa riadim heslom pomáhať, to áno, ale všetko má svoje hranice .... aj pomáhanie a rozdávanie sa druhým...vlastná skúsenosť....
máš svoju rodinu, svoje súkromie, svoj vlastný život....sestra si musí dať rady aj sama...
Nájdite jej podnájom,zaplaťte trebárs na pol roka a potom už ona.... ,nech odíde a stará sa o seba sama,Tým ako jej vždy pomáhate,lebo však dcéra,sestra,tým jej ubližujete,musíte byť rázne a nekompromisné.
Ako keby som čítala o svojom bratovi, no ten už nieje medzi nami.. Naši ho tiež po všetkom čo si Pisala aj ty vyhodili z domu, ale ešte predtým aby nešiel do basy kvôli exekútorom mu založili ich víkendový byt aby sa rozbehol, našiel si podnájom pracoval vždy, fungoval ako tak, občas ho naši zavolali na obed, dali mu nejaké veci všetko bolo fajn zdanlivo.. No on to asi chudák bral ako podraz od rodiny s ktorým sa nikdy nestotoznil a mal pocit ze to jeho vina nie je.. Pred rokom sa obesil z ničoho nič... Taka s osoba potrebuje pomocnú ruku i keď sa veľmi hnevate ste sklamane zo správania, zmýšľania.. Skúste sa poradiť s psychológom aj bez nej, ako konať, čo by pomohlo.. Nie vždy je dobre nechať človeka padnúť na úplne dno, lebo vždy sú len dve možnosti, bud sa postaví na vlastné nohy alebo to vzdá a potom ostanú len výčitky ci sa nedalo spraviť niečo lepšie...
u týchto ľudí je každá pomocná ruka od rodiny v podstate podkopaním jeho samého seba na dno. Čím viac pomoci sa mu dostane, tým viac zle mu to urobí.
Predajte byt, rozdelte si na 3 časti a nech si ide. A maminke želám veľa zdravia, hlavne sily, aby to zvládla, ten pocit, čo je s jej dcérou. Aj vy musíte byť silné a vydržať to. Dievča sa pravdepodobne spamätá, ale treba ju nakopnúť a rázne.
Zo všetkými súhlasím a ďakujem. Najhorší je fakt 50% na 50% ako písala lauriinkaa, toho sa najviac bojím, pretože mám ten pocit, že to smeruje k tomu, že sme ju MY najviac podrazili, respektíve ešte len podrazíme. Preto sa chcem opýtať, či by bolo vhodné aby sme jej s mamou napísali list, prečo to robíme a ako sme sa cítili keď sme žili pod jednou strechou s tým, že sa všetkými silami budeme vyhýbať výčitkám..... ? Pretože sa ma pýtala, čo také spravila. Už sme si kadečo "vykričali" a napísali čiže z toho by mohlo byť jasné, že prečo to chceme takto radikálne riešiť. Ale rozprávať z oči voči sa nedokážeme, respektíve nás vždy "pretlačí"...
@evitka83 Chcela by som sa ťa spýtať z praktického pohľadu ako sa ti podarilo postaviť sa na nohy? Ak mi môžeš opísať prvé kroky, možno by som jej poradila ale cez jej kamarátku lebo čokoľvek vylezie z mojich úst je automaticky zlé... Neviem či tu existuje súkromná správa... moc by si mi pomohla.
@tamiii8 normalne, ale bolestivo. Financna poradkyna mi pomohla vybavit spotrebak aby som vyplatila vsetky dlhy, z ktorych mi hrozili exekucie. Splatka mi vysla taka, ze mi zostalo z vyplaty ledva na suchy rozok. Polka vyplaty isla mame, byvala som s nou, vyplatila som splatku a hospodarila som so 120€ namesiac. Musela som si robit rozpocet, co si mozem dovolit kupit. V podstate to, co robi vacsins normalnych ludi, ktori chapu, ze prachy nerastu na stromoch a zakryvat sa mozes len takou perinou aku mas. Skratka som bola nutena
Prosím teraz keď som sa vrátila k svojmu príspevku bolo tu oveľa viac reakcií ktoré som si chcela spätne prečítať. Môžte ich vrátiť? Je to pre mňa dôležité. DAKUJEM
@tamiii8 nic nie je zmazane. Inak by si videla, ze "koment zmazany"
@tamiii8 poradit neviem, ale hlavne nech sa mama nevzdava svojho podielu na byte, aby si nemusela riesit este aj jej byvanie, ked sa s priatelom nezhodnu a sestra byt preda/prehajdaka
@tamiii8 a ako Vam to dopadlo?
@ktochytavzite nato sa ťažko odpovedá. Byt je už predaný, veci sa stále riešia, zatiaľ nie v dobrom 😪. Škoda, co sa týka príspevkov lebo si pamätam, že toho bolo minim 5 a viac stran.
@tamiii8 skopirovala som ti sem link na jednu tvoju temu. Myslis tu?
Ahoj, presne viem, co zazivas. Malinsme to aj my vo velmi blizkej rodine. Presne opis tvojej sestry sedi. U nas bolo to iste, cim viac sme pomahali, tym horsie to bolo. Nakoniec nastala radikalna zmena,nechali sme ju padnut na dno, musela sa prestahovat do BA, nasla si tam pracu, byvanie, proste dala to vsetko sama. V sucasnosti zije sama a aj sa jej toncelkom.dari, dokonca na sebe pracuje, paychicky je to vsak stale velmi labilna osoba. Ona ale nemala dlhy, takze sice zacinala na noco s nulou, ale nie s minusom. Drzim palce. Viem, ze vas to boli, ale inak to nejde