Ako správne osloviť učiteľku v maile ?

@tncka, nie vždy. Ja povedzme netuším, aký má učiteľka môjho syna titul (nejaký určite má, inak by nemohla učiť). Ale neuvádza si ho, takže neviem. Aj kdesi na úrade mi je celkom srdečne fuk, či teta poletujuca s papiermi je beztitulova alebo ma doktorát z astrofyziky. V principe nevidím žiaden dôvod uvádzať si titul v úradnom styku, nebudem ani nižšie dane platiť ani mi rýchlejšie sťažnosť nevybavia a pani X budem ci už s titulom ci bez. Nepoužit titul v pracovnom styku (a v tomto kontexte je aj VŠ pracovný styk) je krajne nevhodné, v tomto bode súhlasím. Všade inde je titul len dekoracia, asi by som mala skôr srandu z pána Nováka, ktorý by trval na tom, že on je Ing. Novák, keď by sme práve spoločensky konverzovali o pocasi. A nie, nenasla som titul na chodníku a ani ho nemám zo Svätej Alžbety (alebo podobnej kvality), ale nie je ani mojou životnou alfou a omegou, aby som bez neho nevedela podpísať ani prevzatie balíka.

@malva12, nie, mail je dvojtvar a rovnako správne je v maili aj v maile. Podľa juls.

@tncka - keď už sa ideme tými titulmi a hrdosťou na ne oháňať, domnievam sa, že človek, ktorý ukončil VŠ a strávil na nej roky života, by mal ovládať spisovný jazyk, najmä ak je to jeho rodný jazyk. Správne sa píše "poctivo" a nie "podstivo".

@vroni - ja si myslím, že v bežnom styku medzi normálnymi ľuďmi a kolegami, pokiaľ nepíšem výlučne úradný dokument, sme v prvom rade ľudia. Cítila by som sa ako idiot, ak by ma kolegovia mali oslovovať titulom, keď mi píšu mail a žiadajú ma napríklad o nejaké podklady. Ani na chodbe ma predsa neoslovujú titulom, hoci vedia, že ho mám a aj ja viem, že ho oni majú. Proste sa oslovujeme pani XY, pán XY.
Dokonca ani z prezidentskej kancelárie a ambasád nám nepísali oslovenia v mailoch s titulmi, ani telefonicky nás titulmi neoslovovali. A tam už ten protokol hádam ovládajú.
Napríklad teraz, keď si píšeme žiadosť o homeoffice, tak šéfke píšem mail: Ahoj XY, v prílohe zasielam... A v prílohe oficiálny list, v liste oslovenie Vážená pani riaditeľka - bez titulu. Titul aj adresa v liste uvedené sú osobitne, ale už v samotnom oslovení nie. Taký máme manuál, taký istý majú aj na ministerstve.
Čo sa titulu týka, píšem si ho len na úradné dokumenty, nakoľko titul je súčasť mena. Ale v bežnom styku nie, príde mi to zbytočné. V našej inštitúcii titulom oslovujeme len naozaj ľudí, ktorým tak hovoríme vyslovene z úcty, že niečo dokázali a pocitovo to tak cítime, že im to patrí, že si ich vážime ako ľudí, aj ich prácu, ktorá vlastne s tým titulom súvisí. Hoci ani jeden z nich to nikdy nevyžadoval a prišlo to prirodzene. Ale to hovorím o docentoch a profesoroch - v oblasti kultúry.
A presne, balík nepreberám ako absolvent vysokej školy, ale obvykle ako obyčajná mama 😀 Podľa mňaje to taký slovenský zvyk, všade pchať tie tituly. V zahraničí málokedy človek vidí napísaný titul v bežnom písomnom styku. Najčastejšie sa aj tak v 2. či 3. e-maili prechádza na oslovenie len krstnými menami - najmä čo sa západných krajín týka.

@katrinka8, s kolegami isto nie, ale keď volám právnikovi, tiež poviem sekretárke, aby mi pan doktor zavolal spat, hoci ho ona i ja oslovujeme krstným menom a tykame si. Ale ten pracovný styk navonok si titul akosi žiada.... Medzi kolegami nie, ale zažila som aj firmu, kde boli vzťahy také skrobene, že sa tituly používali aj medzi kolegami.

@vroni - veru, veľa závisí aj od vzťahov, aké sú nastavené na pracovisku.